FCI č. 330 · skupina 7 · sekcia 2.2 · Írsko

Írsky červeno-biely seter: staršia forma, ktorú takmer zabila móda farby

Podľa platného štandardu FCI je červeno-biely seter starší z dvoch írskych setrov a jednofarebnú červenú vyšľachtil až cielený výber. Lenže výstavná móda si vybrala tú odvodenú — a staršiu formu stlačila tak nízko, že sa koncom 19. storočia považovala za vyhynutú. Dodnes je z nich dvoch tá vzácnejšia.

Výška psy62–66 cm
Výška sučky57–61 cm
Pohybvyše 2 h denne
Dĺžka života11–15 rokov
1× ČERVENO-BIELY 13× JEDNOFAREBNÝ ČERVENÝ

Registrácie v britskom Kennel Clube za roky 2016–2025: 546 červeno-bielych oproti 7 254 jednofarebným červeným — zaokrúhlene 1 : 13. Zdroj: 10-ročná tabuľka registrácií Kennel Clubu.

Paradox v jednej vete

Odvodenina je dnes trinásťkrát bežnejšia než originál.

Írsky seter, akého pozná celý svet — sýto gaštanový, bez jediného bieleho fľaku — nie je pôvodná podoba írskeho stavača. Štandard FCI č. 120, ktorý toto plemeno definuje, to hovorí sám a bez okolkov: červený seter je odvodený od írskeho červeno-bieleho setra a od neznámeho jednofarebne červeného psa. Z opačnej strany to potvrdzuje štandard FCI č. 330: červeno-biely je „starší z dvoch" a jednofarebnú červenú vyšľachtil až cielený výber.

Presne v tom je paradox tejto stránky. Keby o osude oboch foriem rozhodovalo pole, dnes by sme pravdepodobne mali dve rovnako bežné plemená. Rozhodovalo však výstavné pódium — a to si vybralo farbu. Nasledujúci modul ukazuje, ako sa pomer oboch foriem menil od polovice 18. storočia po posledný zverejnený rok, a čo presne sa v ktorom kroku stalo.

Ako čítať čísla na tejto stránke. Registračné štatistiky z 19. storočia neexistujú. Krivka v module je preto pred rokom 2016 schematická — vyjadruje smer, ktorý opisujú plemenné štandardy a klubové pramene, nie namerané hodnoty. Od roku 2016 ďalej ide o skutočné registrácie britského Kennel Clubu, ktoré sme stiahli z ich vlastnej desaťročnej tabuľky a krížovo overili v druhom dokumente. Modul vám pri každom kroku povie, v ktorom z dvoch režimov práve ste.

Keď móda farby takmer zabila plemeno

Posúvajte časom. Hore je jednofarebný červený seter, dole staršia červeno-biela forma — a mení sa ich pomer, nie ich schopnosti.

Dve formy jedného pôvodu, 1750 → 2025

interaktívne · 24 krokov
jednofarebný červený (FCI 120) červeno-biely (FCI 330) šrafované = schematické
SCHEMATICKÉ — bez registračných čísel NAMERANÉ (KC) jednofarebný červený seter červeno-biely seter 1750 1800 1850 1882 1900 1944 1981 2000 2016 2025 100 % 0 % podiel formy

Graf sa dá potiahnuť do strán →

okolo 1750

Čo sa dialo

bežná forma schematické

Biely základ s červenými plátmi je normou

Pomer oboch foriem

červeno-biely (staršia forma) · 90 %
jednofarebný červený (odvodená forma) · 10 %

Percentá v tomto kroku sú schematické — vyjadrujú smer opísaný v prameňoch, nie namerané hodnoty.

Čo z toho vyplýva dnes

Plemeno sa vrátilo do poľa, nie do módy

Štandard FCI 330 je v tomto nezvyčajne prísny: plemeno je „chované predovšetkým pre pole" a výslovne nariaďuje, že aj posudzovatelia na výstavách ho majú hodnotiť hlavne z pracovného hľadiska. Je to poistka proti presne tomu, čo plemeno kedysi zrazilo — proti tomu, aby o ňom znova rozhodoval iba vzhľad.

Malá základňa a program spätného kríženia

Klub plemena prevádzkuje pod dohľadom Írskeho kennel klubu outcross program, ktorý povoľuje riadené párenie s pracovným írskym červeným setrom. Dôvod je uvedený otvorene: počty sú medzinárodne stále malé a pracovných línií je „relatívne málo a sú navzájom príbuzné". Dve formy, ktoré rozdelila móda farby, sa dnes zámerne spájajú späť.

Dostupnosť je hlavná prekážka

Tajomníčka Kennel Clubu to zhrnula vetou, ktorú stojí za to citovať doslova: „jednoducho po nich nie je dopyt, pretože ľudia nevedia, že existujú." V slovenskej ani českej inzercii sa plemeno prakticky neobjavuje — pri našej kontrole 19. 7. 2026 nebol medzi trinástimi inzerátmi na „seter“ v SK aj CZ ani jeden červeno-biely.

Ako ho spoľahlivo odlíšiť

Tri setre, tri úplne odlišné predpisy na farbu — a všetky tri sú doslovné citáty zo štandardov FCI.

Írsky červeno-biely seter FCI 330
„Biely základ s plnými červenými plátmi (jasné ostrovy červenej).“ Bodkovanie smie mať len na tvári, labkách, na predných nohách po lakeť a na zadných po pätu. Bodkovanie inde na tele je vylučujúca chyba.
Írsky (červený) seter FCI 120
„Sýto gaštanový, bez stopy čiernej.“ Biela je povolená len ako drobnosť — na hrudi, hrdle a prstoch, prípadne hviezdička na čele alebo úzka lyska. Nič viac.
Anglický seter FCI 2
Presný opak: štandard preferuje psy bez veľkých plátov na tele, zato jemne bodkované po celom tele — tomu sa hovorí belton, podľa dediny v Northumberlande.
Vlastná grafika LePet.sk. Kresba je štylizovaná; predpisy na sfarbenie sú doslovné parafrázy platných štandardov FCI č. 330, 120 a 2.

Rozdiel, ktorý si viete overiť aj rukou

  • Lebka. Červeno-biely má mať klenutú lebku bez vystupujúceho záhlavného hrbolu — štandard to formuluje výslovne ako „na rozdiel od írskeho červeného setra“. Červený seter naopak má mať hrbol dobre vyznačený.
  • Stavba. Červeno-biely: „skôr atletický než ušľachtilo behavý“. Červený: „behavý a atletický“. Dve vety z dvoch štandardov, ktoré si takmer protirečia zámerne.
  • Bodky verzus pláty. Toto je najspoľahlivejší znak voči anglickému setrovi a dá sa posúdiť z jednej fotky.

S čím si ho ľudia mýlia najčastejšie

  • S welsh springer spanielom — tiež červeno-biely, ale výrazne menší, s kratšou hlavou a inou stavbou; patrí medzi sliedičov, nie medzi stavače.
  • S bretónskym stavačom — kratšia srsť, iný rámec, iná krajina pôvodu. Máme preň samostatnú stránku.
  • S jednofarebným írskym setrom, ktorý má bielu nanajvýš ako drobnú značku.
  • S anglickým setrom — pozri bodkovanie vyššie.

Aký je veľký

Všetky štyri setre sveta v jednej mierke — aj s človekom, aby čísla dostali rozmer.

20406080100120140160175 cm človek 175 cm Írsky červeno-biely62–66 cmÍrsky (červený)58–67 cmAnglický seter65–68 cmGordonseter66 cm
Vlastná grafika LePet.sk, kreslená v mierke. Výšky sú horné hranice pre psov podľa platných štandardov FCI (330, 120, 2, 6); gordonseter má v štandarde uvedenú ideálnu výšku. Silueta je štylizovaná a je pre všetky plemená rovnaká — porovnávame veľkosť, nie typ.

Hmotnosť v štandarde nenájdete. FCI č. 330 uvádza iba výšku — kilogramy v ňom nie sú vôbec. Klubové a americké pramene uvádzajú orientačne 23–32 kg pre obe pohlavia; berte to ako orientáciu mimo štandardu, nie ako predpis. Výška naopak predpisom je: nedodržanie výškového rozpätia je v štandarde vedené ako vážna chyba.

Povaha a práca

To, čo o povahe hovorí samotný štandard, je nezvyčajne konkrétne.

„Aristokratický, bystrý a inteligentný. Prejavuje láskavý, priateľský postoj, za ktorým má byť badateľná rozhodnosť, odvaha a temperament. Červeno-biely seter je veľmi priateľský, spoľahlivý a ľahko cvičiteľný stavač.“ Voľný preklad state BEHAVIOUR / TEMPERAMENT, FCI-Standard N° 330

Ako pracuje

Klub plemena ho opisuje ako rýchleho, ďaleko hľadajúceho stavača, ktorý pole preberá systematicky a láme svoje behy podľa vetra. Štandard k tomu dodáva pohyb: v kluse dlhý, priestranný krok, hlava vysoko, zadné končatiny tlačia hladko a s veľkou silou.

Praktický dôsledok: toto nie je pes, ktorý sa vyčerpá na sídliskovom okruhu. Potrebuje priestor, v ktorom môže bežať dopredu a vracať sa — a hlavu, ktorá pri tom má čo robiť.

Koľko pohybu naozaj

The Kennel Club zaraďuje plemeno do kategórie „viac než 2 hodiny denne“. PetMD uvádza dve až tri hodiny pohybu a výcviku denne. Obe čísla hovoria to isté: je to plemeno pre domácnosť, ktorá je vonku každý deň za každého počasia.

Zároveň platí, že v dome býva pokojný — problém nastáva vtedy, keď sa mu denná dávka práce a pohybu neodovzdá vôbec.

Nároky na pohybvyše 2 h denne (Kennel Club)Údržba srstikefovanie viac než raz týždenneCvičiteľnosť„ľahko cvičiteľný“ (FCI 330)Dostupnosť na SKv inzercii sa prakticky nevyskytuje
Vlastná grafika LePet.sk. Škály zhŕňajú údaje uvedené vyššie na stránke; „dostupnosť“ vychádza z nášho vlastného merania inzercie 19. 7. 2026.

Srsť a jej údržba

Štandard opisuje srsť veľmi presne: dlhé hodvábne praporce na zadnej strane predných aj zadných nôh a na vonkajšej strane ušného laloka, primerané množstvo na slabinách prechádzajúce na hruď a hrdlo do strapca, dobre operený chvost. Všade inde je srsť krátka, priliehavá a bez kučier; mierne zvlnenie sa toleruje. Praktický preklad: strihať sa nemusí, ale praporce sa musia pravidelne prečesávať, inak sa v nich robia plsti. Kennel Club uvádza úpravu častejšie než raz týždenne; srsť línia celoročne, silnejšie v období výmeny.

Prečo je aj dnes taký vzácny

Populácia, ktorá raz prejde takouto úžinou, sa nevráti tam, kde bola.

do 19. storočia rozšírená pôvodná forma 1900 – 1944 hŕstka psov u jednotlivcov 1974 → dnes obnova z úzkej základne · outcross program s červeným setrom írsky červený seter
Vlastná schéma LePet.sk. Šírka pásu je ilustračná — vyjadruje veľkosť chovnej základne opísanú v prameňoch, nie konkrétne počty jedincov (tie pre staršie obdobia neexistujú).

Plemeno sa obnovilo, ale obnovilo sa z veľmi úzkeho hrdla. To je dôvod, prečo je aj po osemdesiatich rokoch od založenia prvého klubu stále vzácne a prečo ho britský Kennel Club vedie medzi ohrozenými pôvodnými plemenami — teda medzi tými, ktoré majú menej než 300 zápisov ročne. Červeno-biely seter sa k tejto hranici ani nepribližuje: za celú dekádu 2016–2025 sa vo Veľkej Británii zapísalo 546 jedincov, teda v priemere 55 ročne.

Zaujímavý kontext: zo štyroch setrov, ktoré na svete existujú — anglický, gordonseter, írsky červený a írsky červeno-biely — sú tri na britskom zozname ohrozených pôvodných plemien. Nie je to teda príbeh len o jednom plemene, ale o celej skupine dlhosrstých stavačov, ktorá vypadla z módy. O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.

Odkiaľ pochádza

ÍRSKO Ballynahinch grófstvo Down Schematický obrys — nie mapový podklad.
Vlastná grafika LePet.sk.

Plemeno je írske v každom zmysle: krajina pôvodu podľa FCI je Írsko, štandard vydáva Írsky kennel klub a celý príbeh záchrany sa odohral na ostrove. Kľúčovým bodom je Ballynahinch v grófstve Down — mesto, do ktorého sa po prvej svetovej vojne vrátil reverend Noble Huston a zistil, že z početných červeno-bielych setrov jeho mladosti nezostalo prakticky nič.

Práve odtiaľ vychádza línia, ktorú neskôr rozvinula Maureen Clarke — neskôr Cuddy — a ktorá podľa AKC stojí za dnešnými rodokmeňmi. Priezvisko reverenda sa v prameňoch píše aj ako Houston; keďže sa zdroje rozchádzajú, uvádzame obe podoby.

Zaradenie vo svete: skupina 7 (stavače), sekcia 2 (britské a írske ohare a setre), podsekcia 2.2 Setter — v ktorej sú spolu s ním len tri ďalšie plemená. Plemeno je vedené s pracovnou skúškou.

Ako vyzerá v skutočnosti

Všimnite si, čo majú fotky spoločné: biely základ, plné červené ostrovy, jemné bodky len na tvári a nohách.

Írsky červeno-biely seter v postoji na výstave — biely základ s veľkými červenými plátmi a praporcami na nohách.
Typický postoj: pláty červene tvoria zreteľné ostrovy, medzi nimi čistá biela. Foto: Томасина, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0.
Írsky červeno-biely seter z profilu — jemné bodkovanie na predných nohách je podľa štandardu povolené.
Bodkovanie na nohách po lakeť štandard pripúšťa — po tele už nie. Foto: Pleple2000, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0.
Ležiaci írsky červeno-biely seter pri dome — dlhá hodvábna srsť s praporcami.
V dome býva pokojný — vonku je to iný pes. Foto: Ordinary Guy, Wikimedia Commons, CC BY 2.0.
Trojmesačné šteňa írskeho červeno-bieleho setra s preukazom pôvodu.
Trojmesačné šteňa. Praporce sa naplno vyvinú až s dospievaním. Foto: Dekker70, Wikimedia Commons, CC BY-SA 4.0.
Detail hlavy írskeho červeno-bieleho setra — červená hlava s bielou lyskou a jemným bodkovaním na papuli.
Hlava: štandard povoľuje bodkovanie práve tu — na tvári. Uši sú nasadené v úrovni očí a ďaleko vzadu, priliehajú k hlave a nesú dlhé praporce. Foto: Louis Bafrance, Wikimedia Commons, CC BY 3.0.

Ako sa pohybuje

Posudzovanie plemena na Westminster Kennel Club Dog Show. Na zábere je dobre vidieť to, čo štandard nazýva dlhým, priestranným krokom s vysoko nesenou hlavou, aj rozloženie farby v pohybe. Zdroj: kanál Westminster Kennel Club Dog Show na YouTube; plemeno sme pred vložením vizuálne overili. Licenčne voľný klip tohto plemena, ktorý by sme mohli hostovať u nás, sa nám zatiaľ nájsť nepodarilo — vlastný zostrih doplníme, keď taký vznikne.

Koľko stojí írsky červeno-biely seter

Pri tomto plemene je najdrahšou položkou to, že ho vôbec nájdete.

Živý cenový graf pre toto plemeno nemáme — a nebolo by z čoho ho kresliť. Náš denný zber cien z inzercie sleduje 62 kľúčov a írsky červeno-biely seter medzi nimi nie je, pretože sa v slovenskej ani českej inzercii prakticky nevyskytuje. Overili sme to priamo: 19. 7. 2026 vracalo hľadanie „seter“ na zvierata.bazos.sk šesť inzerátov a „setr“ na zvirata.bazos.cz sedem — ani jeden z nich nebol červeno-biely. Namiesto vymysleného grafu preto uvádzame poctivý rozklad nákladov.

Nákladový rozklad

PoložkaSumaPoznámka
Šteňa bez preukazu pôvoduneodporúčame Pri plemene s takouto veľkosťou populácie nemáte bez PP ako overiť vôbec nič — ani plemeno, ani rodičov. Ponuka „červeno-biely seter bez papierov“ je v našich končinách skôr signál, že ide o niečo iné.
Šteňa s PP od chovateľacca 800 – 1 400 € Pre toto plemeno sa u nás cena verejne nezverejňuje. Najbližší overiteľný slovenský údaj je z írskych setrov: 800–1 200 € na Slovensku a okolo 1 400 € zo zahraničia. Berte to ako analógiu, nie ako cenník červeno-bieleho.
Dovoz (doprava, papiere, veterinárne náležitosti)150 – 600 € Vrhy sú u nás ojedinelé, takže dovoz z ČR, Poľska alebo Británie je skôr pravidlom než výnimkou. Suma závisí od vzdialenosti a spôsobu prevozu.
Jednorazová výbava180 – 340 € Pelech pre veľkého psa, misky, postroj a vôdzka, dlhá stopovacia šnúra, prepravka do auta a — plemenne špecificky — hrebeň a rozčesávač na praporce.
Krmivo (mesačne)45 – 70 € Pri psovi v pásme zhruba 23–32 kg a s dennou dávkou pohybu vyše dvoch hodín. Aktívny stavač zje viac než pes rovnakej hmotnosti, ktorý celý deň leží.
Prevencia a bežná veterina (mesačný priemer)15 – 25 € Odčervenie, antiparazitiká, ročná prehliadka.
Úprava srsti (mesačný priemer)0 – 15 € Plemenne špecifické: nestrihá sa, ale praporce treba prečesávať častejšie než raz týždenne. Väčšina majiteľov to zvládne doma — položka je najmä o nástrojoch.
Ostatné (mesačne)10 – 20 € Pamlsky na výcvik, hračky, náhradné vôdzky.
Mesačne spolu70 – 130 €Ročne 840 – 1 560 €
Prvý rok spolucca 2 000 – 3 900 €Vrátane šteňaťa, dovozu a výbavy
Celoživotne (11–15 rokov)cca 9 200 – 23 400 € Len prevádzka, bez obstarania. Dolná hranica = 11 rokov pri úspornom režime, horná = 15 rokov pri hornej hranici nákladov.

Sumy sú orientačné, v cenách bežných na Slovensku v roku 2026. Plemenne špecifické položky sú tu tri: dovoz (lebo domáca ponuka je minimálna), vyššia dávka krmiva (veľký a skutočne pracujúci pes) a náradie na praporce. Naopak profesionálny strih tu na rozdiel od pudla alebo yorkshira nepotrebujete vôbec.

Kde ho hľadať

Oficiálna cesta

  • Slovenský klub pointrov a setrov — plemeno má v klube vlastnú sekciu vrátane poradcu chovu, zoznamu chovných jedincov, krycích listov a plánovaných vrhov. Toto je prvá adresa, na ktorú sa treba obrátiť. (Starší web klubu beží na pointerseter-klub.sk.)
  • SKJ — Slovenská kynologická jednota je zastrešujúca organizácia FCI pre SR; cez ňu sa rieši uznanie preukazu pôvodu zo zahraničia.
  • Na Slovensku pôsobí chovateľská stanica Yggdrasil Runner (Bratislava), zameraná priamo na toto plemeno.
  • Britský Kennel Club vedie plemeno medzi ohrozenými pôvodnými plemenami a zverejňuje jeho registračné čísla.

Inzercia a burzy

Na čo si dať pozor práve pri tomto plemene:

Časté otázky

Je írsky červeno-biely seter to isté ako írsky seter?

Nie. Sú to dve samostatné plemená s dvomi samostatnými štandardmi — červeno-biely má FCI č. 330, jednofarebný červený FCI č. 120. Spoločný pôvod však majú: štandard červeného setra doslova uvádza, že plemeno je odvodené od írskeho červeno-bieleho setra a od neznámeho jednofarebne červeného psa.

Ktorý z nich je starší?

Podľa platného štandardu FCI č. 330 je „takmer isté", že červeno-biely je starší z dvoch a že jednofarebnú červenú vyšľachtil až cielený výber. Štandard sám používa opatrnú formuláciu, preto ju opatrnú ponechávame aj my — nejde o archeologicky dokázaný fakt, ale o stanovisko zapísané v primárnom plemennom dokumente, ktoré potvrdzuje aj štandard druhého plemena.

Ako ho odlíšim od anglického setra?

Podľa spôsobu, akým je farba rozložená. Červeno-biely seter má na bielom základe plné červené ostrovy; jemné bodkovanie smie mať len na tvári, labkách a nohách po lakeť a päty — inde je vylučujúcou chybou. Anglický seter je presne opačný prípad: jeho štandard preferuje psy bez veľkých plátov, zato jemne bodkované po celom tele (tzv. belton).

Prečo je taký vzácny, keď je pôvodnejší?

Pretože o osude oboch foriem nerozhodla práca v poli, ale výstavná móda. Keď v roku 1882 vznikol klub jednofarebného červeného setra a v roku 1886 vydal štandard, ktorý ako farbu určil červenú, staršia červeno-biela forma stratila organizáciu, propagáciu aj dopyt. Do konca 19. storočia ju červený seter podľa štandardu FCI „prakticky zatienil" a považovala sa za vyhynutú.

Koľko pohybu naozaj potrebuje?

The Kennel Club uvádza pri tomto plemene „viac než 2 hodiny denne", PetMD dve až tri hodiny pohybu a výcviku. Nejde len o dĺžku prechádzky: štandard opisuje psa, ktorý v kluse pracuje dlhým, priestranným krokom s hlavou vysoko, a klub ho charakterizuje ako rýchleho, ďaleko hľadajúceho stavača. Do bytu bez denného výbehu a práce pre hlavu sa nehodí.

Hodí sa do rodiny a zvládne ho aj menej skúsený majiteľ?

Štandard opisuje povahu ako „aristokratickú, bystrú a inteligentnú", s láskavým a priateľským prístupom, za ktorým má byť badateľná rozhodnosť a odvaha, a dodáva, že ide o veľmi priateľského, spoľahlivého a ľahko cvičiteľného stavača. Limitom teda nie je povaha, ale objem pohybu a dôslednosť vo výchove.

Líši sa povahovo a vzhľadovo od jednofarebného červeného?

Exteriérovo áno a je to zapísané v štandardoch: červeno-biely má byť „skôr atletický než ušľachtilo behavý", zatiaľ čo červený je opísaný ako „behavý a atletický". Červeno-biely má tiež klenutú lebku bez vystupujúceho záhlavného hrbolu, ktorý červený seter naopak mať má. AKC ho opisuje ako o niečo nižšieho a podsaditejšieho. Povahovo sú si obe plemená blízke; červeno-biely sa častejšie drží pracovného využitia.

Kde sa na Slovensku dá kúpiť a koľko stojí?

Plemeno zastrešuje Slovenský klub pointrov a setrov, ktorý má preň vlastnú sekciu aj poradcu chovu. Vrhy sú u nás ojedinelé — v inzercii sa plemeno prakticky nevyskytuje, takže väčšina záujemcov rieši dovoz. Cena sa preto skladá z ceny šteňaťa s preukazom pôvodu a z nákladov na dovoz; podrobný rozklad nájdete vyššie v sekcii o nákladoch.

Zdroje a metodika

Štandardy FCI sme sťahovali ako PDF a čítali lokálne, nie cez sprostredkované opisy. To isté platí pre registračné štatistiky Kennel Clubu — čísla v module pochádzajú z ich vlastnej desaťročnej tabuľky a sú krížovo overené v druhom dokumente.