Podľa platného štandardu FCI je červeno-biely seter starší z dvoch írskych setrov a jednofarebnú červenú vyšľachtil až cielený výber. Lenže výstavná móda si vybrala tú odvodenú — a staršiu formu stlačila tak nízko, že sa koncom 19. storočia považovala za vyhynutú. Dodnes je z nich dvoch tá vzácnejšia.
Registrácie v britskom Kennel Clube za roky 2016–2025: 546 červeno-bielych oproti 7 254 jednofarebným červeným — zaokrúhlene 1 : 13. Zdroj: 10-ročná tabuľka registrácií Kennel Clubu.
Odvodenina je dnes trinásťkrát bežnejšia než originál.
Írsky seter, akého pozná celý svet — sýto gaštanový, bez jediného bieleho fľaku — nie je pôvodná podoba írskeho stavača. Štandard FCI č. 120, ktorý toto plemeno definuje, to hovorí sám a bez okolkov: červený seter je odvodený od írskeho červeno-bieleho setra a od neznámeho jednofarebne červeného psa. Z opačnej strany to potvrdzuje štandard FCI č. 330: červeno-biely je „starší z dvoch" a jednofarebnú červenú vyšľachtil až cielený výber.
Presne v tom je paradox tejto stránky. Keby o osude oboch foriem rozhodovalo pole, dnes by sme pravdepodobne mali dve rovnako bežné plemená. Rozhodovalo však výstavné pódium — a to si vybralo farbu. Nasledujúci modul ukazuje, ako sa pomer oboch foriem menil od polovice 18. storočia po posledný zverejnený rok, a čo presne sa v ktorom kroku stalo.
Ako čítať čísla na tejto stránke. Registračné štatistiky z 19. storočia neexistujú. Krivka v module je preto pred rokom 2016 schematická — vyjadruje smer, ktorý opisujú plemenné štandardy a klubové pramene, nie namerané hodnoty. Od roku 2016 ďalej ide o skutočné registrácie britského Kennel Clubu, ktoré sme stiahli z ich vlastnej desaťročnej tabuľky a krížovo overili v druhom dokumente. Modul vám pri každom kroku povie, v ktorom z dvoch režimov práve ste.
Posúvajte časom. Hore je jednofarebný červený seter, dole staršia červeno-biela forma — a mení sa ich pomer, nie ich schopnosti.
Graf sa dá potiahnuť do strán →
Biely základ s červenými plátmi je normou
Percentá v tomto kroku sú schematické — vyjadrujú smer opísaný v prameňoch, nie namerané hodnoty.
Štandard FCI 330 je v tomto nezvyčajne prísny: plemeno je „chované predovšetkým pre pole" a výslovne nariaďuje, že aj posudzovatelia na výstavách ho majú hodnotiť hlavne z pracovného hľadiska. Je to poistka proti presne tomu, čo plemeno kedysi zrazilo — proti tomu, aby o ňom znova rozhodoval iba vzhľad.
Klub plemena prevádzkuje pod dohľadom Írskeho kennel klubu outcross program, ktorý povoľuje riadené párenie s pracovným írskym červeným setrom. Dôvod je uvedený otvorene: počty sú medzinárodne stále malé a pracovných línií je „relatívne málo a sú navzájom príbuzné". Dve formy, ktoré rozdelila móda farby, sa dnes zámerne spájajú späť.
Tajomníčka Kennel Clubu to zhrnula vetou, ktorú stojí za to citovať doslova: „jednoducho po nich nie je dopyt, pretože ľudia nevedia, že existujú." V slovenskej ani českej inzercii sa plemeno prakticky neobjavuje — pri našej kontrole 19. 7. 2026 nebol medzi trinástimi inzerátmi na „seter“ v SK aj CZ ani jeden červeno-biely.
Tri setre, tri úplne odlišné predpisy na farbu — a všetky tri sú doslovné citáty zo štandardov FCI.
Všetky štyri setre sveta v jednej mierke — aj s človekom, aby čísla dostali rozmer.
Hmotnosť v štandarde nenájdete. FCI č. 330 uvádza iba výšku — kilogramy v ňom nie sú vôbec. Klubové a americké pramene uvádzajú orientačne 23–32 kg pre obe pohlavia; berte to ako orientáciu mimo štandardu, nie ako predpis. Výška naopak predpisom je: nedodržanie výškového rozpätia je v štandarde vedené ako vážna chyba.
To, čo o povahe hovorí samotný štandard, je nezvyčajne konkrétne.
Klub plemena ho opisuje ako rýchleho, ďaleko hľadajúceho stavača, ktorý pole preberá systematicky a láme svoje behy podľa vetra. Štandard k tomu dodáva pohyb: v kluse dlhý, priestranný krok, hlava vysoko, zadné končatiny tlačia hladko a s veľkou silou.
Praktický dôsledok: toto nie je pes, ktorý sa vyčerpá na sídliskovom okruhu. Potrebuje priestor, v ktorom môže bežať dopredu a vracať sa — a hlavu, ktorá pri tom má čo robiť.
The Kennel Club zaraďuje plemeno do kategórie „viac než 2 hodiny denne“. PetMD uvádza dve až tri hodiny pohybu a výcviku denne. Obe čísla hovoria to isté: je to plemeno pre domácnosť, ktorá je vonku každý deň za každého počasia.
Zároveň platí, že v dome býva pokojný — problém nastáva vtedy, keď sa mu denná dávka práce a pohybu neodovzdá vôbec.
Štandard opisuje srsť veľmi presne: dlhé hodvábne praporce na zadnej strane predných aj zadných nôh a na vonkajšej strane ušného laloka, primerané množstvo na slabinách prechádzajúce na hruď a hrdlo do strapca, dobre operený chvost. Všade inde je srsť krátka, priliehavá a bez kučier; mierne zvlnenie sa toleruje. Praktický preklad: strihať sa nemusí, ale praporce sa musia pravidelne prečesávať, inak sa v nich robia plsti. Kennel Club uvádza úpravu častejšie než raz týždenne; srsť línia celoročne, silnejšie v období výmeny.
Populácia, ktorá raz prejde takouto úžinou, sa nevráti tam, kde bola.
Plemeno sa obnovilo, ale obnovilo sa z veľmi úzkeho hrdla. To je dôvod, prečo je aj po osemdesiatich rokoch od založenia prvého klubu stále vzácne a prečo ho britský Kennel Club vedie medzi ohrozenými pôvodnými plemenami — teda medzi tými, ktoré majú menej než 300 zápisov ročne. Červeno-biely seter sa k tejto hranici ani nepribližuje: za celú dekádu 2016–2025 sa vo Veľkej Británii zapísalo 546 jedincov, teda v priemere 55 ročne.
Zaujímavý kontext: zo štyroch setrov, ktoré na svete existujú — anglický, gordonseter, írsky červený a írsky červeno-biely — sú tri na britskom zozname ohrozených pôvodných plemien. Nie je to teda príbeh len o jednom plemene, ale o celej skupine dlhosrstých stavačov, ktorá vypadla z módy. O zdravotných otázkach plemena sa poraďte s veterinárom.
Plemeno je írske v každom zmysle: krajina pôvodu podľa FCI je Írsko, štandard vydáva Írsky kennel klub a celý príbeh záchrany sa odohral na ostrove. Kľúčovým bodom je Ballynahinch v grófstve Down — mesto, do ktorého sa po prvej svetovej vojne vrátil reverend Noble Huston a zistil, že z početných červeno-bielych setrov jeho mladosti nezostalo prakticky nič.
Práve odtiaľ vychádza línia, ktorú neskôr rozvinula Maureen Clarke — neskôr Cuddy — a ktorá podľa AKC stojí za dnešnými rodokmeňmi. Priezvisko reverenda sa v prameňoch píše aj ako Houston; keďže sa zdroje rozchádzajú, uvádzame obe podoby.
Zaradenie vo svete: skupina 7 (stavače), sekcia 2 (britské a írske ohare a setre), podsekcia 2.2 Setter — v ktorej sú spolu s ním len tri ďalšie plemená. Plemeno je vedené s pracovnou skúškou.
Všimnite si, čo majú fotky spoločné: biely základ, plné červené ostrovy, jemné bodky len na tvári a nohách.
Pri tomto plemene je najdrahšou položkou to, že ho vôbec nájdete.
Živý cenový graf pre toto plemeno nemáme — a nebolo by z čoho ho kresliť. Náš denný zber cien z inzercie sleduje 62 kľúčov a írsky červeno-biely seter medzi nimi nie je, pretože sa v slovenskej ani českej inzercii prakticky nevyskytuje. Overili sme to priamo: 19. 7. 2026 vracalo hľadanie „seter“ na zvierata.bazos.sk šesť inzerátov a „setr“ na zvirata.bazos.cz sedem — ani jeden z nich nebol červeno-biely. Namiesto vymysleného grafu preto uvádzame poctivý rozklad nákladov.
| Položka | Suma | Poznámka |
|---|---|---|
| Šteňa bez preukazu pôvodu | neodporúčame | Pri plemene s takouto veľkosťou populácie nemáte bez PP ako overiť vôbec nič — ani plemeno, ani rodičov. Ponuka „červeno-biely seter bez papierov“ je v našich končinách skôr signál, že ide o niečo iné. |
| Šteňa s PP od chovateľa | cca 800 – 1 400 € | Pre toto plemeno sa u nás cena verejne nezverejňuje. Najbližší overiteľný slovenský údaj je z írskych setrov: 800–1 200 € na Slovensku a okolo 1 400 € zo zahraničia. Berte to ako analógiu, nie ako cenník červeno-bieleho. |
| Dovoz (doprava, papiere, veterinárne náležitosti) | 150 – 600 € | Vrhy sú u nás ojedinelé, takže dovoz z ČR, Poľska alebo Británie je skôr pravidlom než výnimkou. Suma závisí od vzdialenosti a spôsobu prevozu. |
| Jednorazová výbava | 180 – 340 € | Pelech pre veľkého psa, misky, postroj a vôdzka, dlhá stopovacia šnúra, prepravka do auta a — plemenne špecificky — hrebeň a rozčesávač na praporce. |
| Krmivo (mesačne) | 45 – 70 € | Pri psovi v pásme zhruba 23–32 kg a s dennou dávkou pohybu vyše dvoch hodín. Aktívny stavač zje viac než pes rovnakej hmotnosti, ktorý celý deň leží. |
| Prevencia a bežná veterina (mesačný priemer) | 15 – 25 € | Odčervenie, antiparazitiká, ročná prehliadka. |
| Úprava srsti (mesačný priemer) | 0 – 15 € | Plemenne špecifické: nestrihá sa, ale praporce treba prečesávať častejšie než raz týždenne. Väčšina majiteľov to zvládne doma — položka je najmä o nástrojoch. |
| Ostatné (mesačne) | 10 – 20 € | Pamlsky na výcvik, hračky, náhradné vôdzky. |
| Mesačne spolu | 70 – 130 € | Ročne 840 – 1 560 € |
| Prvý rok spolu | cca 2 000 – 3 900 € | Vrátane šteňaťa, dovozu a výbavy |
| Celoživotne (11–15 rokov) | cca 9 200 – 23 400 € | Len prevádzka, bez obstarania. Dolná hranica = 11 rokov pri úspornom režime, horná = 15 rokov pri hornej hranici nákladov. |
Sumy sú orientačné, v cenách bežných na Slovensku v roku 2026. Plemenne špecifické položky sú tu tri: dovoz (lebo domáca ponuka je minimálna), vyššia dávka krmiva (veľký a skutočne pracujúci pes) a náradie na praporce. Naopak profesionálny strih tu na rozdiel od pudla alebo yorkshira nepotrebujete vôbec.
Na čo si dať pozor práve pri tomto plemene:
Nie. Sú to dve samostatné plemená s dvomi samostatnými štandardmi — červeno-biely má FCI č. 330, jednofarebný červený FCI č. 120. Spoločný pôvod však majú: štandard červeného setra doslova uvádza, že plemeno je odvodené od írskeho červeno-bieleho setra a od neznámeho jednofarebne červeného psa.
Podľa platného štandardu FCI č. 330 je „takmer isté", že červeno-biely je starší z dvoch a že jednofarebnú červenú vyšľachtil až cielený výber. Štandard sám používa opatrnú formuláciu, preto ju opatrnú ponechávame aj my — nejde o archeologicky dokázaný fakt, ale o stanovisko zapísané v primárnom plemennom dokumente, ktoré potvrdzuje aj štandard druhého plemena.
Podľa spôsobu, akým je farba rozložená. Červeno-biely seter má na bielom základe plné červené ostrovy; jemné bodkovanie smie mať len na tvári, labkách a nohách po lakeť a päty — inde je vylučujúcou chybou. Anglický seter je presne opačný prípad: jeho štandard preferuje psy bez veľkých plátov, zato jemne bodkované po celom tele (tzv. belton).
Pretože o osude oboch foriem nerozhodla práca v poli, ale výstavná móda. Keď v roku 1882 vznikol klub jednofarebného červeného setra a v roku 1886 vydal štandard, ktorý ako farbu určil červenú, staršia červeno-biela forma stratila organizáciu, propagáciu aj dopyt. Do konca 19. storočia ju červený seter podľa štandardu FCI „prakticky zatienil" a považovala sa za vyhynutú.
The Kennel Club uvádza pri tomto plemene „viac než 2 hodiny denne", PetMD dve až tri hodiny pohybu a výcviku. Nejde len o dĺžku prechádzky: štandard opisuje psa, ktorý v kluse pracuje dlhým, priestranným krokom s hlavou vysoko, a klub ho charakterizuje ako rýchleho, ďaleko hľadajúceho stavača. Do bytu bez denného výbehu a práce pre hlavu sa nehodí.
Štandard opisuje povahu ako „aristokratickú, bystrú a inteligentnú", s láskavým a priateľským prístupom, za ktorým má byť badateľná rozhodnosť a odvaha, a dodáva, že ide o veľmi priateľského, spoľahlivého a ľahko cvičiteľného stavača. Limitom teda nie je povaha, ale objem pohybu a dôslednosť vo výchove.
Exteriérovo áno a je to zapísané v štandardoch: červeno-biely má byť „skôr atletický než ušľachtilo behavý", zatiaľ čo červený je opísaný ako „behavý a atletický". Červeno-biely má tiež klenutú lebku bez vystupujúceho záhlavného hrbolu, ktorý červený seter naopak mať má. AKC ho opisuje ako o niečo nižšieho a podsaditejšieho. Povahovo sú si obe plemená blízke; červeno-biely sa častejšie drží pracovného využitia.
Plemeno zastrešuje Slovenský klub pointrov a setrov, ktorý má preň vlastnú sekciu aj poradcu chovu. Vrhy sú u nás ojedinelé — v inzercii sa plemeno prakticky nevyskytuje, takže väčšina záujemcov rieši dovoz. Cena sa preto skladá z ceny šteňaťa s preukazom pôvodu a z nákladov na dovoz; podrobný rozklad nájdete vyššie v sekcii o nákladoch.
Štandardy FCI sme sťahovali ako PDF a čítali lokálne, nie cez sprostredkované opisy. To isté platí pre registračné štatistiky Kennel Clubu — čísla v module pochádzajú z ich vlastnej desaťročnej tabuľky a sú krížovo overené v druhom dokumente.