Výrik lesný vs Výrik arabský
Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.
| Parameter | Výrik lesný | Výrik arabský |
|---|---|---|
| Latinský názov | O. scops | O. pamelae Bates, 1937 |
| Čeľaď | Strigidae (sovovité) | Strigidae (sovovité) |
| Rod | Otus Pennant, 1769 | Otus Pennant, 1769 |
| Veľkosť | ||
| Dĺžka tela | 19–21 cm | 19–21 cm |
| Hmotnosť | 60–135 g | ~90–110 g |
| Životnosť | 2–4 r. (max ~12 r) | ~5 r |
| Náročnosť | 4/5 | 4/5 |
| Ochrana | Chránený | IUCN LC |
| Hlasitosť | 🔊🔊🔊 (3/5) | 🔊🔊 (2/5) |
| Vzácnosť | ⭐⭐⭐⭐ | ⭐⭐⭐⭐ |
Strava — Výrik lesný
- Veľké nočné koniky a kobylky (Tettigoniidae) — kľúčová korisť
- Sarančiny (Acrididae) — hlavná zložka stravy v lete
- Veľké chrobáky — bystruška obyčajná (Carabus), zlatonosec
- Fúzače (Cerambycidae) a nosohrabače (Curculionidae)
- Nočné motýle — lišajník, smrtkohlavec, otakárek
- Pavúky a kosce — sekundárne v stravnej skladbe
- Dážďovky — najmä za vlhkých nocí
Strava — Výrik arabský
- Sarancie (Schistocerca, Anacridium) — kľúčová arabská korisť
- Kobylky (Tettigoniidae) — pravidelná korisť
- Modlivky (Mantodea) — typická korisť semipúští
- Chrobáky — Tenebrionidae, Scarabaeidae, Carabidae
- Cikády — Cicadidae — sezónne letná korisť
- Pavúkovce — pavúky, sólifúgy (Solifugae)
- Šťúrky — Buthus, Androctonus, Compsobuthus
O druhu — Výrik lesný
Výrik lesný (Otus scops) je najmenšia európska sova s ušnými pierkami — 19–21 cm, 60–135 g, rozpätie 47–54 cm. Pohlavný dimorfizmus minimálny, samica o niečo ťažšia. V SR hniezdi na severnom okraji areálu — populácia 40–80 párov v teplých nížinách (Rimavská Sobota, Podunajská nížina, Východoslovenská nížina). Migrant — leto v Európe, zima v subsaharskej Afrike. Druh chránený podľa zákona 543/2002 Z. z. Prevažne hmyzožravec — unikátne medzi európskymi sovami. Pri ohrození zaujíma kryptický postoj „bambusovej palice" — telo vzpriamené, „uši" zdvihnuté, oči privreté.
O druhu — Výrik arabský
Výrik arabský (Otus pamelae) je endemit Arabského polostrova — Saudská Arábia (Asir Mts.), Jemen (highlands), Omán (Dhofar, hayl) a SAE. Druh popísal G. L. Bates v roku 1937 ako poddruh O. senegalensis pamelae. Najnovší uznaný split (2015) ako samostatný druh na základe genetických, vokálnych a behaviorálnych rozdielov. Stredne malý druh — 19–21 cm, hmotnosť 90–110 g. Populácia ~60 000 jedincov (BirdLife). IUCN Least Concern. Kľúčový diagnostický znak: jednoslabičný „prrooo" spev.
Krátky verdikt
Obidva druhy patria do čeľade Strigidae (sovovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.
Súvisiace porovnania
Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov