Vretenica obyčajná vs Užovka obojková

Strava — Vretenica obyčajná

• Hraboše poľné a lesné (<em>Microtus arvalis, Myodes glareolus</em>) — hlavná potrava dospelých
• Myši (<em>Apodemus flavicollis, A. sylvaticus</em>) — najmä mláďatá vretenice ich aktívne lovia
• Piskory obyčajné a podhrabušky — pri zemi v lesnom poraste a na pasienkoch
• Jašterice obyčajné a živorodé — najmä na hraniciach lesa a lúky
• Slepúchy lámavé — beznohá jašterica, časté korisť mladých vretenic
• Žaby — skokan hnedý, skokan zelený, rosnička stromová (najmä mláďatá)
• Ropucha obyčajná a bradavičnatá — menej často (toxíny v koži)

Strava — Užovka obojková

• Žaby — skokan hnedý, skokan zelený, skokan rapotavý (hlavná korisť dospelých)
• Rosničky stromové a malé ropuchy (pri vlhkých biotopoch)
• Čolky bodkované, hrebenaté a horské (v jarných obdobiach pri pramienkoch)
• Pulce a malé žubrienky — preferovaná korisť mladých užoviek
• Mladé ryby — mreny, pichle, kapry, jalce (do 15 cm dĺžky)
• Pijavice a väčší vodný hmyz pri lovení vo vode
• Mladé hraboše, myši, podhrabušky (pri love na suchu pri brehoch)

O druhu — Vretenica obyčajná

Vretenica obyčajná (Vipera berus) je jediný pôvodný jedovatý had Slovenska a najrozšírenejší had Európy — od Britských ostrovov po východnú Sibír a Sachalin. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758 ako Coluber berus, neskôr preradený do rodu Vipera (Laurenti 1768). Reptile Database uznáva 3 poddruhy — európsky nominantný V. b. berus (vrátane SR), balkánsky V. b. bosniensis a ďalekovýchodný V. b. sachalinensis. V SR výhradne nominantný poddruh, populácia 5 000–15 000 dospelých jedincov (BUFO/ŠOP SR 2015), pokles ~30 % za posledných 30 rokov. Hlavné lokality: Vysoké a Nízke Tatry (vrchol početnosti 1 200–1 800 m n. m.), Malá a Veľká Fatra, Slovenský raj, Pieniny, Beskydy, Slanské vrchy, Volovské vrchy. Dĺžka 50–70 cm (max. 90 cm), hmotnosť 50–180 g. Diagnostické znaky: krátke robustné telo, trojhranná hlava ostro oddelená od krku, vertikálne zreničky (mačacie — typické pre Viperidae), tmavý kľukatý pás („cik-cak") na chrbte od krku po koniec chvosta, sfarbenie variabilné (samce sivé až svetlohnedé, samice hnedé až červenkasté, melanistické formy úplne čierne). Druh je vajcoživorodý (ovoviviparia) — vajcia sa vyvíjajú v tele samice, rodí 5–15 živých mláďat v auguste–septembri (dĺžka 14–22 cm, plne jedovatých od narodenia). Hibernuje 4–5 mesiacov (november–marec) v skalných štrbinách, starých norách hraboša a jazvecov, často komunálne (5–15 jedincov spolu). Pohlavná zrelosť: samci 3–4 roky, samice 4–5 rokov. Dĺžka života v prírode 10–15 rokov (rekord 25 rokov v zajatí). Aktívna marec–október, denne 6–10 hodín, lov metódou sit-and-wait ambush. Jed hemotoxický a cytotoxický (proteázy, hyalurónidázy, fosfolipázy A2) — rozkladá tkanivá a krvinky, spôsobuje opuch, nekrózu, krvácanie. Uhryznutie: 50–100 prípadov/rok v SR, smrteľnosť pri liečbe <0,1 % (posledné úmrtie 2003 v Tatrách). Sérum Viperfav dostupné v krajských nemocniciach. Hlavné hrozby v SR: zalesňovanie pasienkov (strata habitatu — vretenica potrebuje otvorené slnečné svahy), intenzifikácia poľnohospodárstva, ľudské pronasledovanie (mýtus o nebezpečnosti, často zbytočne zabíjaná), cestná premávka (úhyn pri prechode ciest na slnení), klimatická zmena (posun areálu do vyšších polôh).

O druhu — Užovka obojková

Užovka obojková (Natrix natrix) je najhojnejší had Slovenska a najznámejší vodný had Európy — od Britských ostrovov po západnú Sibír a severnú Áfriku. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758 ako Coluber natrix, neskôr preradený do rodu Natrix (Laurenti 1768). Reklasifikácia 2017 (Kindler et al.) rozdelila Natrix natrix sensu lato na 3 samostatné druhy: N. natrix (V Európa, SR), N. helvetica (Z Európa), N. astreptophora (Iberský polostrov). V SR výhradne N. natrix natrix (Linnaeus, 1758) — nominantný poddruh. Populácia v SR ~50 000+ dospelých jedincov (ŠOP SR 2015), stabilná, rozšírená v celej SR pri vodách (rybníky, kanály, jazerá, potoky, riečne nivy) od nížin do 1 200 m n. m. Hlavné lokality: Podunajská nížina (Senianske rybníky, Žitný ostrov), Východoslovenská nížina (Iňačovce, Beša, Latorica), Záhorská nížina. Dĺžka 80–150 cm (max. 200 cm u samíc), hmotnosť 150–800 g. Diagnostické znaky: štíhle dlhé telo, oválna hlava plynulo prechádzajúca do krku, okrúhle zreničky, charakteristické žlté alebo oranžové „obojky" za hlavou (lemované čiernym pruhom — kľúčový diagnostický znak), sivohnedé alebo olivovo-zelené pozadie s tmavými šachovnicovými škvrnami po stranách (samice viac vzorované). Mladé užovky majú jasnejšie obojky než dospelé. Vajcorodá (oviparia) — samica znáša 10–40 vajec v júni–júli do komposty, hnojiska, rozkladajúcej sa hmoty (využíva teplo z rozkladu — inkubácia 6–8 týždňov). Pohlavná zrelosť: samce 3–4 roky, samice 4–5 rokov. Dĺžka života v prírode 15–25 rokov (rekord 28 rokov v zajatí). Aktívna marec–október, vrchol jar a leto. Vynikajúca plavkyňa — drží sa pod vodou 15–30 minút (rekord 1 hodina), plávacie rýchlosti 30–50 cm/s. Loví aktívne metódou prenasledovania koristi vo vode — na rozdiel od vretenice (sit-and-wait). Hlavná korisť: obojživelníky (~65 %) — žaby, ropuchy, čolky, mloky; ryby (~20 %) do 15 cm; drobné cicavce (~8 %); jašterice (~5 %); hmyz a dážďovky (~2 %). Neškodná pre človeka — drobné zuby, slabý tlak hryzu, nemá jed (žiadne jedové žľazy). Hlavná obranná stratégia thanatosis (simulácia smrti) — pri silnom ohrození otvorí ústa, vystrčí jazyk, prevráti sa na chrbát; sekundárne páchnucí análny sekrét (chemická obrana). Hlavné hrozby v SR: zánik mokradí (meliorácie), úmyselné zabíjanie ľuďmi (mýtus že je jedovatá — zámena s vretenicou), znečistenie vôd (pesticídy zabíjajú obojživelníky — sekundárny dopad), cestná premávka pri prechode medzi rybníkmi.