Volavka popolavá vs Volavka veľká

Strava — Volavka popolavá

• Ryby do 25 cm — kapry, plotice, kajaky, jalce, ouklejka, mreny
• Žaby — rosnička stromová, ropucha bradavičnatá, skokany hnedý a zelený
• Čolky obyčajné a horské (Triturus) v jarných tôňach
• Hraboše poľné (Microtus arvalis) — najmä v zime, keď zamŕzajú vodné plochy
• Myši, krty, podhrabušky — z medzí pri vode
• Vodný hmyz — chrobáky vodomil veľký (Dytiscus), larvy vážok, potočníky
• Jašterice obyčajné a slepúchy na medziach

Strava — Volavka veľká

• Ryby do 30 cm — kapry, plotice, kajaky, ouklejky, jalce, mreny
• Žaby — rosnička stromová, ropucha bradavičnatá, skokany hnedý a zelený
• Čolky obyčajné a horské (Triturus) v jarných tôňach
• Hraboše poľné (Microtus arvalis) — v zime na lúkach a strniskách
• Podhrabušky a myši pri vode
• Vodný hmyz — chrobáky vodomil (Dytiscus), larvy vážok
• Jašterice obyčajné na medziach

O druhu — Volavka popolavá

Volavka popolavá (Ardea cinerea) je najbežnejšia a najznámejšia volavka Európy a najúspešnejší ryžiar Európy. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758 ako Ardea cinerea. IOC v15.2 uznáva 4 poddruhy: A. c. cinerea (Európa, Stredná Ázia, severná Afrika — vrátane SR), A. c. jouyi (východná Ázia), A. c. firasa (Madagaskar), A. c. monicae (Banc d'Arguin, Mauritánia). Druh patrí do radu Pelecaniformes (pelikánotvaré) podľa modernej taxonómie (Sibley & Ahlquist 1990, Hackett et al. 2008) — predtým v Ciconiiformes. Hniezdny areál: Európa, mierne pásmo Ázie, severná Afrika a Madagaskar. Európska populácia ~290 000–370 000 hniezdiacich párov (BirdLife 2023), v SR ~2 500–3 000 párov (SOS/BirdLife 2023) — populácia stabilná až mierne rastúca od 80. rokov vďaka ochranárskym opatreniam (zákaz lovu, ochrana hniezdnych kolónií). Dĺžka 84–102 cm, rozpätie krídel 155–195 cm, hmotnosť 1,0–2,1 kg. Diagnostické znaky: šedé telo (chrbát a krídla), biely krk s čiernym pruhom na bočnej časti, biela hlava s čiernym pruhom od oka po zátylok (predĺžený do „chocholu"), žltý zobák a žlté nohy (v toku červené). Hniezdi v kolóniách 50–200 párov v korunách stromov pri vodných plochách — volavčí kolónie sú jedným z najikonickejších afrooblastných ornitologických objektov. Doživotne monogamný (väčšina párov), niektoré jedince menia partnerov medzi sezónami. Hlavné lokality v SR: Východoslovenská nížina (Senianske rybníky — kolónia ~300 párov, najväčšia v SR), Záhorská nížina (Petrov rybníky, Lakšárska Nová Ves — ~200 párov), Žitný ostrov (Dunajské luhy — ~250 párov), Liptovská Mara (~100 párov v okolí), Spišské rybníky. Loví tichou stratégiou „walk-and-stalk" alebo „stand-and-wait" — stojí nehybne 10–30 minút v plytkej vode (do 30 cm hĺbky), potom rýchly výpad zobáka (0,1 sek). Hlavná korisť: ryby do 25 cm (kapry, plotice, kajaky), žaby (rosnička, ropucha), hraboše (najmä v zime). Migrácia: severní jedinci (Škandinávia, severná Británia) migrujú do severnej Afriky (500–2 000 km), SR populácia čiastočne rezidentná — niektoré jedince zostávajú celý rok pri nezamŕzajúcich vodách (Dunaj, Váh, parkové rybníky), iné migrujú do južnej Európy. Hlavné hrozby v SR: konflikt s rybničným hospodárstvom (straty 5–15 % výnosu z plodových rybníkov — povoľované výnimky z lovu pri 50+ párov), kolízie s elektrickým vedením, otrava antikoagulantami (sekundárna otrava po deratizácii hrabošov), vyrušovanie pri hniezdnych kolóniách (turisti, fotografi).

O druhu — Volavka veľká

Volavka veľká (Ardea alba) je najväčšia biela volavka Európy a jeden z najúspešnejších expandujúcich druhov vodných vtákov SR. Druh popísal Linné v Systema Naturae 1758 ako Ardea alba. IOC v15.2 uznáva 4 poddruhy: A. a. alba (Eurázia — vrátane SR), A. a. egretta (Severná a Južná Amerika), A. a. modesta (Stredná a Juhovýchodná Ázia, Austrália, Nový Zéland — niektoré autority považujú za samostatný druh A. modesta), A. a. melanorhynchos (Afrika južne od Sahary). Druh patrí do radu Pelecaniformes (pelikánotvaré). Hniezdny areál: kozmopolitný — Eurázia, Amerika, Afrika, Austrália, Oceánia (jeden z najrozšírenejších druhov volaviek sveta). Európska populácia ~50 000–90 000 hniezdiacich párov (BirdLife 2023), v SR ~150–300 párov (SOS/BirdLife 2023) — populácia rastúca: druh sa do SR rozšíril od 80. rokov (prvé hniezdenie zaznamenané v 1989 na Sĺňave), pred tým nehniezdiaci. Dĺžka 85–104 cm, rozpätie krídel 145–170 cm, hmotnosť 0,7–1,5 kg (menšia než volavka popolavá, ale podobná dĺžka). Diagnostické znaky: celkom biele telo, dlhý žltý zobák (v období toku čierny so žltou bázou — diagnostické), čierne nohy (s tmavou farbou aj prsty — na rozdiel od volavky striebornej, ktorá má žlté prsty), dlhý krk v tvare „S" bez tmavého pruhu. V období toku (apríl) ozdobné dlhé perá („aigrettes") na chrbte a hrudi — historicky masovo lovené pre módu (klobúky dám v 19. storočí), čo viedlo k kritickému poklesu populácie v Európe na začiatku 20. storočia. Hniezdi v zmiešaných kolóniach 10–80 párov v stromoch (duby, jelše) alebo rákosinách — spolu s volavkou popolavou, volavkou striebornou a kormoránmi. Doživotne monogamný (väčšina párov). Hlavné lokality v SR: Sĺňava (Trnavská tabuľa — kolónia ~80 párov, najväčšia v SR, prvé hniezdenie 1989), Senianske rybníky (Východoslovenská nížina — ~50 párov), Žitný ostrov (Dunajské luhy — ~40 párov v zmiešaných kolóniach), Petrov rybníky (Záhorská — ~30 párov), Liptovská Mara (~10 párov v okolí). Loví tichou stratégiou „walk-and-stalk" v plytkých vodách (do 30 cm hĺbky). Hlavná korisť: ryby do 30 cm (55 %), obojživelníky (18 %), hraboše (12 % v zime). Migrácia: severnejšie populácie migrujú do Stredozemia (500–2 000 km), SR populácia čiastočne rezidentná — niektoré jedince zostávajú celý rok pri nezamŕzajúcich vodách (Dunaj, parkové rybníky), iné migrujú do južnej Európy. V zime kŕdle 50–200 ks pri nezamŕzajúcich vodách (Bratislava — Petržalka, Žitný ostrov, Komárno). Druh je v expanzii vďaka: (1) ochrane (zákaz lovu od 70. rokov), (2) klimatickej zmene (teplejšie zimy umožňujú rezidentnosť), (3) obnove mokradí, (4) rastu populácie kapra v rybníkoch. Hlavné hrozby: strata mokradí, kolízie s elektrickým vedením, otrava antikoagulantami, vyrušovanie pri hniezdnych kolóniach.