Veverička sivá vs Veverička červená americká

Strava — Veverička sivá

• Žalude dubov (Quercus spp.) — hlavná zložka jesennej stravy, ukrývané v zemi (scatter hoarding) na zimu
• Orechy hikórie (Carya spp.) a vlašské orechy — vysoký obsah tukov, kľúčové pre zimné zásoby
• Lieskové orechy, bukvice, gaštany — dopĺňajú orechové zásoby
• Semená javorov (Acer spp.) — kľúčové na jar pred dozretím orechov
• Šišky borovíc a smrekov — vylupuje semená zo šupín
• Púčiky a mladé výhonky stromov — jarná strava, keď sú zásoby orechov vyčerpané
• Huby a hríby — vrátane jedovatých pre človeka (Amanita), veveričky sú imúnne

Strava — Veverička červená americká

• Šišky ihličnanov — hlavný zdroj energie: smrek, jedľa, borovica, jedľovec (hromadí zásoby — middens)
• Orechy v škrupine — lieskové, vlašské, bukvice (v zajatí 3–5 ks/deň)
• Semená listnatých stromov — javorové nosáčiky, brezové semienka
• Huby čerstvé a sušené — veverička ich suší na konároch ako zásobu na zimu
• Čerstvé ovocie — jablko, hruška, bobule (čučoriedky, maliny, jahody)
• Púčiky, výhonky a kôra stromov — jarná potrava, zdroj minerálov
• Hmyz príležitostne — múčne červy, cvrčky (v zajatí 2–3 ks/deň)

O druhu — Veverička sivá

Veverička sivá (Sciurus carolinensis) je severoamerický hlodavec, ktorý sa stal jedným z najproblematickejších inváznych druhov v Európe. Introdukovaná do Veľkej Británie v roku 1876, dnes tvorí populáciu >2,5 milióna jedincov v UK, Írsku a Taliansku. Vytláča pôvodnú európsku veveričku stromovú (Sciurus vulgaris) kombináciou kompetitívnej výhody (lepšie trávenie tanínu v žaludiach) a šírenia parapoxvírusu (squirrelpox), ktorý je pre sivú veveričku neškodný, ale pre červenú smrteľný (mortalita 80 %). Na Slovensku sa zatiaľ nevyskytuje. Od roku 2016 zaradená na zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy EU (nariadenie 1143/2014) — zakázaný import, chov, držanie, transport a vypúšťanie do prírody.

O druhu — Veverička červená americká

Veverička červená americká (Tamiasciurus hudsonicus / American Red Squirrel) — menšia severoamerická veverica s jasne hrdzavou srsťou a bielym bruchom, typická obyvateľka ihličnatých lesov (tajga) od Aljašky po Appalachie. Dĺžka tela 28–35 cm vrátane chvosta 10–15 cm, hmotnosť 200–250 g — výrazne menšia ako európska veverica červená (Sciurus vulgaris, 250–350 g). Životnosť 5–7 rokov v zajatí, v prírode priemer 2–4 roky (predátory: jastrab, kuna americká, rys červený, sova). Denný (diurnálny) druh, aktívny celoročne vrátane krutej zimy (nehibernuje) — závisí na nahromadených zásobách šišiek (middens — hromady tisícov šišiek pod kmeňom). Extrémne teritoriálna — bráni revír 0,2–1,0 ha hlasným chatter volaním. Granivór špecializovaný na semená ihličnanov, doplnkovo huby, orechy, bobule, hmyz a príležitostne vajíčka vtákov. Žije solitárne (výnimka: matka s mláďatami). V Európe vzácne chovaná — vyžaduje priestrannú vonkajšiu voliéru, nie je domáci miláčik. IUCN LC (2024).