Sciuridae (vevericovité)
Veverička červená americká je vokálne veľmi aktívna — jedna z najhlasnejších malých veveríc Severnej Ameriky. Počuteľné zvuky: (1) „chatter“ (štebot) — najcharakteristickejší zvuk, rýchla séria „tik-tik-tik-tik“ trvajúca 2–10 sekúnd, 30–50 dB, teritoriálne volanie pri narušiteľovi (človek, iná veverica, dravec); (2) „bark“ (štekanie) — ostrý „kek!“ alebo „kuk!“, varovné volanie 25–35 dB; (3) „screech“ (vresk) — vysokofrekvenčný prenikavý zvuk pri agresívnom konflikte medzi jedincami; (4) „buzz“ — tichý vibračný zvuk pri kontakte medzi samcom a samicou; (5) hryzkanie šišiek — mechanický chrumkavý zvuk. V prírode chatter počuteľný na vzdialenosť 50+ m.
Veverička červená americká sa rozmnožuje sezónne — hlavná sezóna párenia február–apríl (v južných častiach areálu možný druhý vrh v júli–auguste). Samce naháňajú samice cez stromy v typickej zásnubnej naháňačke — 3–8 samcov naháňa jednu samicu po konároch. Samica fertilná len 1 deň. Kopulácia trvá niekoľko minút, samice sa pária s viacerými samcami (polyandria). Pohlavná zrelosť: samice 10–12 mesiacov, samce 11–12 mesiacov.
Gravidita trvá 33–35 dní. Gravidná samica pripravuje hniezdo v dutine stromu alebo v drey — vystieľa machom, trávou, lístím, kôrou. Bráni hniezdo agresívne pred inými vevericami. V zajatí: zabezpečiť hniezdiacu búdku (20×20×30 cm) s dostatkom materiálu na výstelku (seno, mach, papierové utierky), zvýšiť proteín v strave.
Vrh 3–7 mláďat (typicky 4–5). Mláďatá sa rodia holé, slepé a hluché (altricial), hmotnosť 7–8 g. Samica opatruje mláďatá sama (samec sa nepodieľa). Žiadna manipulácia s hniezdom prvých 2 týždne — stresovaná samica môže mláďatá opustiť alebo preniesť do náhradného hniezda.
Prvý týždeň: holé ružové mláďatá, slepé, hluché, 7–10 g. Druhý týždeň: prvá jemná srsť, začína sa hrdzavé sfarbenie. Tretí–štvrtý týždeň: otváranie očí (27. deň), otváranie uší (18. deň), prvé pokusy o pohyb. Piaty–šiesty týždeň: aktívne šplhanie, začínajú opúšťať hniezdo, prvé pevné jedlo. Siedmy–ôsmy týždeň: odstav, mláďatá začínajú jesť šišky a orechy.
Mláďatá zostávajú na matčinom revíri 10–16 týždňov. Potom nastáva disperzia — mláďatá hľadajú vlastné teritórium. Matka niekedy dedí časť svojho revíru jednému z mláďat (fenomén „bequeathal“ — matka opustí časť revíru a presťahuje sa). V zajatí mláďatá oddeliť od matky po 10–12 týždňoch do individuálnych voliér.
Životnosť v zajatí 5–7 rokov (rekord 10 rokov), v prírode priemer 2–4 roky (predátory: jastrab červenchvostý, kuna americká, rys červený, sova virgínska, lasica dlhochvostá). Pohlavná zrelosť 10–12 mesiacov. Hlavné príčiny úmrtia v prírode: (1) predácia (50–70 % mortalita prvý rok), (2) hlad v zime (zlá úroda šišiek), (3) parazity a infekcie. V zajatí: (1) zubné problémy (prerástnuté rezáky), (2) obezita z nedostatku pohybu, (3) stereotypné správanie z malého priestoru.
Veverička červená americká je divoký druh nevhodný ako domáci miláčik — extrémne teritoriálna, nervózna a agresívna povaha. Aj jedince odchované z ruky (hand-reared) zostávajú čiastočne divoké a nikdy nedosiahnu krotkosť domestikovaných hlodavcov. V zajatí primárne pozorovací druh vo vonkajšej voliére — potešenie z pozorovania prirodzeného správania (šplhanie, spracovanie šišiek, zásobovanie, vokalizácia). Nie je pre začiatočníkov — vyžaduje skúsenosti s chovom divokých hlodavcov, priestrannú voliéru (min. 200×100×200 cm), špecializovanú stravu (šišky, huby, hmyz). Pred kúpou zvážte: priestorové nároky, hlučnosť, nemožnosť manipulácie, náklady na voliéru 500–2000 €.
Vonkajšia voliéra min. 200×100×200 cm (ideálne väčšia) — NIE bytová klietka
Množstvo konárov, kmeňov, plošín rôznych hrúbok na šplhanie a behanie
Hniezdiace búdky 2–3 ks (20×20×30 cm) na rôznych výškach, izolované v zime
Podstielka: drevené štiepky, lístie, zemina hĺbka 10–15 cm
Strava: šišky ihličnanov, orechy v škrupine, huby, ovocie, hmyz
Chov striktne individuálne — extrémne teritoriálny druh
Minimálna manipulácia — pozorovací druh, nie maznáčik
Nezamŕzajúca voda v zime (vyhrievaná miska alebo častá výmena)
Pravidelná kontrola zubov — riziko prerástnutia rezákov
Veterinár pre exotické zvieratá — bežní veterinári nemajú skúsenosť s vevericami
| Veverička červená amer. (T. hudsonicus) | Veverica červená (S. vulgaris) | Veverica sivá (S. carolinensis) | Veverica líščia (S. niger) | Burunduk sibírsky (E. sibiricus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 28–35 cm (s chvostom) | 35–45 cm (s chvostom) | 40–50 cm (s chvostom) | 45–70 cm (s chvostom) | 22–28 cm (s chvostom) |
| Váha | 200–250 g | 250–350 g | 400–700 g | 700–1100 g | 50–150 g |
| Dožitie | 5–7 r | 5–10 r | 6–12 r | 8–12 r | 5–8 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 3/5 | 2/5 | 3/5 | 3/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC; EÚ invázny | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Hrdzavá srsť, biele brucho, extrémne teritoriálna, chatter | Ušné štetinky, hrdzavá/tmavá srsť, arboreálna | Sivá alebo čierna, robustná, synantropná | Najväčšia stromová veverica, rôzne farby | 5 tmavých pruhov, lícne vaky, pozemná/arboreálna |
| Areál | Severná Amerika (Kanada, USA — ihličnaté lesy) | Európa a severná Ázia; v SR pôvodná | Východná Severná Amerika; invázna v Európe | Východná a centrálna Sev. Amerika | Sibír, severná Ázia; invázny v Európe |
Príznaky: Odmietanie potravy, salivacia, strata hmotnosti, deformácia rezákov
Veverice majú neustále rastúce rezáky — pri nedostatku tvrdej potravy (šišky, orechy v škrupine, kôra) sa zuby prerastajú a deformujú, znemožňujú príjem potravy a vedú k vyhladovaniu. V prírode nie je problém (šišky obrusujú zuby), ale v zajatí pri nesprávnej strave (len mäkké krmivo) častá komplikácia. Liečba: veterinárne skrátenie rezákov pod anestézou. Prevencia: dostatočné množstvo šišiek a orechov v škrupine denne, drevené konáre na hryzkanie.
Príznaky: Svrbenie, škrabanie, krásnoze ranky, hrubnutie kože, vypadávanie srsti
Veverice sú náchylné na ektoparazity: roztoče (Notoedres centrifera — svrab veveríc), blchy (Orchopeas howardi), kliešte. V zajatí riziko nižšie, ale prenos z vonkajšieho prostredia (voliéra) alebo z čerstvých konárov z prírody. Liečba: ivermektín (0,2 mg/kg subkutánne, 2× po 14 dňoch), čistenie voliéry. Prevencia: karanténa nových jedincov 14 dní, konáre z prírody zapariť pred vložením.
Príznaky: Opuchy, vredy a lézie na koži (tvár, labky, uši), apatia, strata hmotnosti
Squirrelpox vírus (Squirrel parapoxvirus) je smrteľné ochorenie červených veveríc (vrátane Tamiasciurus) — rezervoárom je sivá veverica (S. carolinensis), ktorá je asymptomatická nosička. U červených veveríc mortalita blízka 100 %. Symptómy: opuchy, vredy a krustózne lézie na koži (tvár, labky, uši, genitálie), apatia, dehydratácia. Bez liečby — len paliatívna starostlivosť. Prevencia: žiadny kontakt s divými vevericami, karanténa nových jedincov. V Európe hlavný problém v UK/Írsku kde sivé veverice rozšírili vírus.
Príznaky: Zvýšená hmotnosť, znížená aktivita, tukové vankúše na bokoch
V prírode veverička červená americká prejde denne niekoľko km po stromoch pri hľadaní potravy a obrane revíru. V zajatí (najmä v nedostatočne veľkej voliére) nedostatok pohybu v kombinácii s nadmerným kŕmením orechmi a semienkami vedie k obezite. Riešenie: zväčšenie voliéry, zníženie energeticky bohatej potravy (menej orechov, viac šišiek a zeleniny), obohatenie prostredia (nové konáre, ukrytá potrava).
Príznaky: Opakované behanie rovnakej trasy, hryzenie mriežky, samovyškubávanie srsti
V príliš malej voliére sa u veveričky červenej americkej vyvíja stereotypné správanie: opakované behanie rovnakej trasy po mriežke, hryzenie drôtu, samovyškubávanie srsti (barbering), apatia. Riešenie: zväčšenie voliéry (min. 200×100×200 cm pre jedinca), pridanie enrícmentu (nové konáre, šišky ukryté na rôznych miestach, hračky). Prevencia: dostatočný priestor od začiatku, denná zmena enrícmentu.
Middens — zásobárne tisícov šišiek — veverička červená americká vytvára rozsiahle middens — hromady tisícov šišiek pod jedným kmeňom, z ktorých čerpá celú zimu. Jeden midden môže obsahovať 3 000–10 000 šišiek. Middens sú dedičné — prechádzajú z generácie na generáciu, niektoré existujú desiatky rokov.
Nehibernuje ani pri −30 °C — na rozdiel od mnohých hlodavcov veverička červená americká nehibernuje — zostáva aktívna celú zimu vrátane arktických mrazov. Znáša teploty −30 °C aj nižšie vďaka hustej zimnej srsti a izolovanému hniezdu v dutine stromu. V najchladnejších dňoch skracuje aktivitu na 3–5 hodín okolo poludnia.
Najmenšia stromová veverica Severnej Ameriky — s hmotnosťou 200–250 g je veverička červená americká najmenšia stromová veverica v Severnej Amerike (sivá veverica 400–700 g, líščia veverica 700–1100 g). Menšie sú len chipmunky (Tamias), ktoré sú pozemné.
Extrémne teritoriálna — bráni revír hlasným chatterom — veverička červená americká bráni revír 0,2–1,0 ha celoročne. Pri narušení spustí hlasný „chatter“ — sériu „tik-tik-tik-tik“ počuteľnú na 50+ m, kombinovanú s dupotaním zadných labiek a naháňaním narušiteľa.
Dedenie revíru matkou — „bequeathal“ — unikátne správanie: matka niekedy dedí časť svojho revíru jednému z mláďat a presťahuje sa na okraj alebo do nového revíru. Toto „bequeathal“ správanie zvyšuje prežitie mláďat o 50 % oproti mláďatám bez zdedného revíru.
Sušiarne húb na konároch — veverička červená americká suší huby na konároch stromov ako zásobu na zimu — napichne hubu na konár alebo do vidlice a nechá uschnúť. Sušené huby konzumuje v zime ako dôležitý zdroj minerálov a vitamínov.
Kôra javorov ako zdroj miazgy — v predjarí okusuje kôru cukrového javora (Acer saccharum) pre prístup k sladkej miazge — rovnaký princíp ako výroba javorového sirupu. Niekedy spôsobuje poškodenie stromov v cukrovarníckom hospodárstve.
25 poddruhov naprieč Severnou Amerikou — druh Tamiasciurus hudsonicus má ~25 uznávaných poddruhov od Aljašky po Arizónu, líšiacich sa sfarbením a veľkosťou — najmenšie na severe (Aljaška), najväčšie v Appalachii.
NIE — nie je vhodná pre bytový chov. Veverička červená americká je divoký, extrémne teritoriálny a hlučný druh vyžadujúci priestrannú vonkajšiu voliéru (min. 200×100×200 cm). Dôvody nevhodnosti pre byt: (1) hlučná vokalizácia — chatter 30–50 dB počuteľný cez steny; (2) extrémna aktivita — arboreálny druh potrebuje vertikálny priestor na šplhanie; (3) teritoriálna agresia — bráni priestor aj voči majiteľovi; (4) nemožnosť manipulácie — nie je maznáčik. Pre bytový chov vhodnejšie: veverička, morča, veverôčka pruhovaná (Tamiops).
NIE — nehibernuje. Veverička červená americká je aktívna celý rok vrátane najchladnejších zimných dní (znáša −30 °C). Na rozdiel od syseľa alebo svišťa nemá schopnosť pravej hibernácie — závisí na nahromadených zásobách šišiek (middens). V najchladnejších dňoch skracuje aktivitu na 3–5 hodín okolo poludnia a zvyšok dňa trávi v izolovanom hniezde v dutine stromu. V zajatí (vonkajšia voliéra): zabezpečiť izolovanú hniezdiacu búdku a nezamŕzajúcu vodu.
ÁNO — voľne obchodovateľná. Veverička červená americká (Tamiasciurus hudsonicus) nie je v prílohe CITES, nie je na zozname inváznych druhov EÚ (nariadenie 1143/2014). V SR nepodlieha osobitnému povoleniu. POZOR: nepomiešať s vevericou sivou (Sciurus carolinensis) — tá je v EÚ zakázaná ako invázny druh podľa nariadenia 1143/2014. Veverička červená americká (Tamiasciurus) je iný rod a nie je na zozname.
Iný rod, menšia, iná ekológia. Veverička červená americká (Tamiasciurus hudsonicus) a európska veverica červená (Sciurus vulgaris) nie sú blízko príbuzné — patria do rôznych rodov. Hlavné rozdiely: (1) Veľkosť: americká 200–250 g, európska 250–350 g; (2) Ušné štetinky: európska má výrazné ušné štetinky (v zime), americká nie; (3) Chvost: americký kratší a menej kučeravý; (4) Teritorialita: americká extrémne teritoriálna (bráni revír celoročne), európska menej; (5) Middens: americká hromadí zásoby šišiek na jednom mieste (middens), európska zakopáva orechy jednotlivo; (6) Vokalizácia: americká výrazne hlučnejšia (chatter).
Vysoké — nie je lacný chovanec. Počiatočné náklady: (1) vonkajšia voliéra 500–2000 € (zváraná konštrukcia, pletivo, strecha); (2) vybavenie (konáre, búdky, misky) 50–100 €; (3) jedinca 40–100 € + transport. Mesačné prevádzkové: (1) krmivo (šišky, orechy, ovocie, hmyz) 20–40 €; (2) podstielka 5–10 €; (3) veterinár (ročná kontrola) 30–50 €. Celkovo: zriadenie 600–2200 €, ročné prevádzkové 300–600 €. Výrazne drahšie ako veverička (zriadenie 80–200 €, ročné 80–150 €).
Veverička červená americká — pine squirrel ihličnatých lesov Severnej Ameriky, hmotnosť 200–250 g, dĺžka 28–35 cm vrátane chvosta, jasno-hrdzavé sfarbenie s bielym bruchom.
Veverička červená americká — silne teritoriálna, robí hlasité "chatter" pri narušení teritória, žije hlavne v ihličnatých lesoch (smrek, jedľa), ukladá zásoby šišiek (middens).
