Strašilka Sungaya (Sungaya inexpectata) vs Strašilka indická (Carausius morosus)

Strava — Strašilka Sungaya (Sungaya inexpectata)

• Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
• Malina (Rubus idaeus) a ostatné druhy Rubus — list, výborne prijímané
• Dub (Quercus) — mladé aj staršie listy, výborne prijímaný počas vegetačnej sezóny
• Lieska (Corylus) — sezónne listy, ochotne prijímaná
• Ruža a šípka (Rosa) — listy, vhodná alternatíva k ostružine
• Hloh (Crataegus) — listy, vhodná doplnková potrava
• Vajgélia (Weigela) a fotínia — sezónne alternatívy, najmä keď je ostružina ošarpaná mrazom

Strava — Strašilka indická (Carausius morosus)

• Ostružina / černica (Rubus fruticosus) — základ stravy, dostupná celoročne aj v zime (stálozelené výhonky), list aj stonka
• Malina (Rubus idaeus) — list, výborne prijímaná alternatíva k ostružine
• Brečtan popínavý (Hedera helix) — celoročne dostupný, obľúbený, treba čerstvé netoxické výhonky
• Liguster vtáčí (Ligustrum) — sezónne, ochotne prijímaný
• Vajgélia (Weigela) — obľúbená náhrada, najmä keď je ostružina ošarpaná mrazom
• Dub (Quercus) — mladé listy, vhodné cez vegetačnú sezónu
• Hloh (Crataegus) a ruža/šípka — listy, vhodná doplnková potrava

O druhu — Strašilka Sungaya (Sungaya inexpectata)

Strašilka Sungaya (Sungaya inexpectata, Sungaya / dwarf stick insect) je malá, robustná a mimoriadne odolná filipínska strašilka a jedna z najlepších začiatočníckych strašiliek vôbec. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Heteropterygidae (podčeľaď Obriminae) — je teda blízkou príbuznou obrovskej strašilky malajskej (Heteropteryx dilatata), na rozdiel od nej je však výrazne menšia, tichá a bezkrídla. Dospelá samica meria len ~6–8 cm, je mohutná, husto pokrytá drobnými tŕnikmi a najčastejšie hnedá (v chove sa objavuje aj zelenkavá farebná forma) — dokonale imituje kúsok kôry alebo suchý tŕnistý list. Je nočná a úplne nemá: cez deň nehybne sedí pri zemi a na nízkych vetvičkách, v noci spása lístie. Najzaujímavejšou vlastnosťou je partenogenéza — chovné populácie tvoria takmer výhradne samice, ktoré kladú plodné vajíčka úplne bez samcov (samce sú v chove zriedkavé), a z vajíčok sa liahnu opäť samice; na založenie chovu tak stačí jediná samica. Druhou pozoruhodnosťou je spôsob kladenia vajíčok: na rozdiel od väčšiny strašiliek, ktoré vajíčka len „odhadzujú" na dno, samica Sungaya zatláča vajíčka zadočkom priamo do mierne vlhkej pôdy — preto terárium nutne potrebuje vrstvu vlhkého substrátu na dne (kokos/rašelina, ~3–5 cm). Pôvod: vlhké tropické lesy filipínskeho ostrova Luzon; druh opísal entomológ Oliver Zompro až v roku 1996 (latinské meno inexpectata = „neočakávaná"). Chov je veľmi jednoduchý a vďačný aj pre deti: postačí izbová teplota 20–26 °C bez špeciálneho vyhrievania, mierna vlhkosť udržiavaná rosením a mierne vlhký substrát na dne, a strava z ostružiny (černice), doplnená dubom, malinou, lieskou či ružou — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Dôležitým pravidlom je VYSOKÉ terárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 2× dĺžku tela (prakticky min. ~25–30 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni (kvôli vlhkému dnu). Je to pokojný, neškodný a tichý chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — telo je síce drsné od tŕnikov, ale tie neporania (nehryzie, nepichá, nie je jedovatá); len ju nikdy neťahajte za nohy (môže si ich odtrhnúť; nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť dospelca je približne 1–1,5 roka. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať, zamraziť vajíčka). Obtiažnosť: najnižšia spomedzi strašiliek — ideálny prvý hmyzí chovanec, len s drobnou špecialitou (vlhký substrát na vajíčka). IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

O druhu — Strašilka indická (Carausius morosus)

Strašilka indická (Carausius morosus, Indian / laboratory stick insect) je najklasickejšia a najrozšírenejšia začiatočnícka strašilka — číslo 1 na chovateľskom zozname Phasmid Study Group a klasický školský i laboratórny druh už od začiatku 20. storočia. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Lonchodidae. Má štíhle palicovité telo dlhé 8–10 cm, sfarbené od svetlozelenej po tmavohnedú, s charakteristickými červenými škvrnami na vnútornej strane predných nôh (a žltkastými na stredných). Je bezkrídla, nočná a úplne nemá: cez deň nehybne sedí a dokonale imituje vetvičku, v noci spása lístie. Najzaujímavejšou vlastnosťou je partenogenéza — chovné populácie tvoria takmer výhradne samice, ktoré kladú plodné vajíčka úplne bez samcov; vajíčka (drobné, ~2 mm, hnedé) jednoducho nechá padnúť na dno a z nich sa liahnu opäť samice. Práve preto sa druh množí mimoriadne ľahko (na chov stačí jediná strašilka) a rozšíril sa po celom svete. Pôvod: južná India (chovné kmene zo štátu Tamil Nadu). Chov je veľmi jednoduchý a vďačný aj pre deti: postačí izbová teplota 18–25 °C bez vyhrievania, mierna vlhkosť (~60–70 %) udržiavaná rosením 1–2× týždenne a strava z ostružiny (černice) a brečtanu, doplnená ligustrom, vajgéliou, dubom či hlohom — všetko lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÉ teárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 2× dĺžku tela (prakticky min. ~30 cm) — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie (sieťkové alebo presklené teárium) proti plesni. Je to pokojný, neškodný a tichý chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy, lebo si ich pri vyrušení môže odtrhnúť (nymfy ich pri zvliekaní doregenerujú, dospelce už nie). Životnosť dospelca je približne jeden rok. ⚠️ Dôležité upozornenie: vďaka partenogenéze má Carausius morosus vysoký invázny potenciál a už zdivočel vo Veľkej Británii, Portugalsku, Južnej Afrike a USA — preto sa prebytočné jedince a vajíčka musia likvidovať zodpovedne a strašilka sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody. Obtiažnosť: najnižšia spomedzi strašilôk — ideálny prvý hmyzí chovanec. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.