Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana) vs Strašilka čierna (Peruphasma schultei)
Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.
| Parameter | Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana) | Strašilka čierna (Peruphasma schultei) |
|---|---|---|
| Latinský názov | Oreophoetes peruana | Peruphasma schultei |
| Čeľaď | Diapheromeridae | Pseudophasmatidae |
| Rod | Oreophoetes | Peruphasma |
| Veľkosť | ||
| Dĺžka tela | ♀ ~7 cm, ♂ ~6 cm | ♀ ~5,5 cm, ♂ ~3,8–4,3 cm |
| Hmotnosť | — | — |
| Životnosť | ~1 rok (vajíčko → dospelec) | ~1–1,5 roka |
| Náročnosť | 3/5 | 2/5 |
| Ochrana | nehodnotená (chovný druh) | IUCN Kriticky ohrozená (CR, 2018) — vo voľnej prírode; v chove bežná |
| Hlasitosť | 🔊 (1/5) | 🔊 (1/5) |
| Vzácnosť | ⭐⭐⭐ | ⭐⭐ |
Strava — Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana)
- Orličník obyčajný (Pteridium aquilinum) — bežná lesná papradina, obľúbená a celoročne dostupná v prírode (čerstvé zelené listy)
- Papradka sladká / sladič obyčajný (Polypodium vulgare) — vytrvalá papradina, dobre prijímaná
- Asplénium hniezdovité (Asplenium nidus — „bird's nest fern“) — izbová papradina, obľúbená a celoročne dostupná v kvetinárstve (bez postrekov)
- Papraď samčia (Dryopteris filix-mas) a iné bežné lesné paprade — čerstvé listy
- Sladkovka rebrovitá / blechnum (Blechnum) a ďalšie netoxické paprade — vhodné ako spestrenie
- Vždy len ČERSTVÉ, šťavnaté listy papradí — vetvičky vložte do fľaše/vázy s vodou so zakrytým hrdlom, aby ostali svieže a strašilka sa neutopila
- Pestovaná papraď v kvetináči priamo v teráriu — udrží sa najdlhšie čerstvá a slúži zároveň ako šplhacie miesto
Strava — Strašilka čierna (Peruphasma schultei)
- Liguster vtáčí (Ligustrum vulgare / ovalifolium) — základ stravy v chove, zelený aj v zime, ochotne a spoľahlivo prijímaný
- Zemolez (Lonicera — honeysuckle) — výborne prijímaná kŕmna rastlina, obľúbená alternatíva k ligustru
- Aukuba japonská (Aucuba japonica) — vždyzelený ker, stála celoročná potrava, výborná pri nedostatku ligustra
- Schinus (peruánske korenisté drevo / pieprovec) — prirodzená potrava vo voľnej prírode v Peru, v našich podmienkach nedostupná
- Mladé, najmäkšie výhonky kŕmnych rastlín — vhodné najmä pre čerstvo vyliahnuté nymfy, ktoré ľahšie zožerú mäkšie lístie
- Vetvičky vždy vo fľaši alebo váze s vodou so zakrytým hrdlom — udržia list čerstvý niekoľko dní a strašilka sa nemôže utopiť
- Vždy len čerstvé, zelené a šťavnaté lístie — zvädnuté a zaschnuté listy strašilka odmieta
O druhu — Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana)
Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana, Peruvian fire stick / fern stick insect) je jedna z mála skutočne pestrofarebných strašiliek a v teraristike vyhľadávaný, no náročnejší druh. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Diapheromeridae, a vedie sa ako PSG č. 84. Pochádza z andských horských (oblačných) lesov Peru a Ekvádoru. Má nápadný farebný dimorfizmus: samec je štíhly a žiarivo červený (skarlátový) s čiernymi nohami (~6 cm), kým samica je o niečo väčšia (~7 cm), čierna s výraznými žlto-červeno-oranžovými pruhmi a kolienkami. Na rozdiel od väčšiny strašiliek, ktoré sa spoliehajú na dokonalé maskovanie, si tento druh vyvinul opačnú stratégiu — aposematizmus (výstražné sfarbenie), ktorý upozorňuje predátorov na jeho obranu. A tá obrana je jedinečná: pri vyrušení dokáže z dvojice hrudných (protorakálnych) žliaz vystreknúť bielu zapáchajúcu tekutinu, ktorej jedinou prchavou zložkou je chinolín — Oreophoetes peruana je doteraz jediným známym živočíchom, ktorý produkuje čistý chinolín (Eisner et al. 1997), a sekrét odpudzuje mravce, pavúky, šváby aj žaby. Pre chovateľa z toho plynie, že je to skôr druh na pozorovanie než na držanie v ruke (sekrét je dráždivý — po kontakte si treba umyť ruky a nedotýkať sa očí), no nie je jedovatý pri dotyku, nehryzie ani nepichá. Najväčšou špecifikou jeho chovu je strava: strašilka ohnivá je úzky špecialista a žerie VÝHRADNE paprade (orličník, papradka sladká, papraď samčia, asplénium) — ostružinu, dub ani ružu, ktoré žerú bežné chovné strašilky, neprijíma. Druhou je teplota: ako andský horský druh znáša len chladnejšie 20–25 °C, zle reaguje na teplo a prudké výkyvy, takže ho treba chrániť pred prehriatím. Vyžaduje vlhké, dobre vetrané terárium s dostatočnou výškou (zvlieka sa dolu hlavou) a miernu až vyššiu vlhkosť rosením. Rozmnožuje sa prevažne pohlavne (na rozdiel od partenogenetickej strašilky indickej či vietnamskej sú samce bežné a potrebné), preto sa chová v pároch alebo malých skupinkách; krehké vajíčka sa najlepšie inkubujú priamo v teráriu. Životnosť je rádovo jeden rok (dospelosť ~5 mesiacov, dospelec ešte ~5–10 mesiacov). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne. Obtiažnosť: stredná — vďačný a vizuálne mimoriadne efektný druh pre mierne pokročilých, ktorí vedia zabezpečiť paprade a chlad. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.
O druhu — Strašilka čierna (Peruphasma schultei)
Strašilka čierna (Peruphasma schultei, anglicky black beauty / golden-eyed stick insect) je dramaticky sfarbená, stredne veľká strašilka, ktorá zaujme na prvý pohľad: má matne čierne zamatové telo, žiarivo žlté oči a zakrpatené šarlátovo červené krídelká, ktorými blýska pri vyrušení. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Pseudophasmatidae, a opísaná bola pomerne nedávno (Conle & Hennemann, 2005). Samica meria okolo 5,5 cm, samec je menší a štíhlejší (~3,8–4,3 cm) — druh sa rozmnožuje pohlavne (na rozdiel od partenogenetickej strašilky indickej má teda obe pohlavia). Najpozoruhodnejšou vlastnosťou je obrana: pri ohrození strašilka zdvihne zadoček, roztiahne červené krídelká a z žliaz za hlavou strekne mierne dráždivý sekrét (zmes glukózy a látky „peruphasmal", ktorá je výlučná pre tento druh) — môže podráždiť oči a citlivú pokožku, preto sa pri manipulácii nikdy nemieri k tvári a po nej je vhodné umyť si ruky. Pôvod má v maličkom endemickom areáli (~5 hektárov) v peruánskej Cordillera del Cóndor; pre extrémne malé územie je na červenom zozname IUCN vedená ako Kriticky ohrozená (CR, 2018) — paradoxne je však vďaka teraristickému chovu dnes rozšírená po celom svete a chov tak nepriamo prispieva k jej uchovaniu. Chov je pomerne jednoduchý: postačí izbová teplota 18–25 °C bez vyhrievania a mierna vlhkosť (~50–60 %) udržiavaná rosením 1–2× týždenne. V strave je dôležitý jeden rozdiel oproti väčšine strašilôk: P. schultei zvyčajne neprijíma ostružinu — žerie najmä liguster (vtáčí zob), zemolez a aukubu japonskú (vo voľnej prírode rastliny rodu Schinus). Lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÉ teárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 2× dĺžku tela — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni. Je to pokojný a dekoratívny chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy a nemierte k očiam (obranný sprej). Životnosť dospelca je približne 1 až 1,5 roka. ⚠️ Dôležité upozornenie: prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať chovateľom, zamraziť) a strašilku NIKDY nevypúšťajte do prírody. Obtiažnosť: nízka až stredná — vhodná aj pre menej skúsených chovateľov po krátkom oboznámení s obranným sprejom. IUCN: Kriticky ohrozená (vo voľnej prírode), v chove bežná; bez CITES obmedzení.
Krátky verdikt
Obidva druhy patria do čeľade Diapheromeridae a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.
Súvisiace porovnania
Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov