Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana) vs Strašilka čierna (Peruphasma schultei)

Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.

Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana)

Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana)

Oreophoetes peruana
Celý profil
VS
Strašilka čierna (Peruphasma schultei)

Strašilka čierna (Peruphasma schultei)

Peruphasma schultei
Celý profil
Parameter Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana) Strašilka čierna (Peruphasma schultei)
Latinský názov Oreophoetes peruana Peruphasma schultei
Čeľaď Diapheromeridae Pseudophasmatidae
Rod Oreophoetes Peruphasma
Veľkosť
Dĺžka tela ♀ ~7 cm, ♂ ~6 cm ♀ ~5,5 cm, ♂ ~3,8–4,3 cm
Hmotnosť
Životnosť ~1 rok (vajíčko → dospelec) ~1–1,5 roka
Náročnosť 3/5 2/5
Ochrana nehodnotená (chovný druh) IUCN Kriticky ohrozená (CR, 2018) — vo voľnej prírode; v chove bežná
Hlasitosť 🔊 (1/5) 🔊 (1/5)
Vzácnosť ⭐⭐⭐ ⭐⭐

Strava — Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana)

  • Orličník obyčajný (Pteridium aquilinum) — bežná lesná papradina, obľúbená a celoročne dostupná v prírode (čerstvé zelené listy)
  • Papradka sladká / sladič obyčajný (Polypodium vulgare) — vytrvalá papradina, dobre prijímaná
  • Asplénium hniezdovité (Asplenium nidus — „bird's nest fern“) — izbová papradina, obľúbená a celoročne dostupná v kvetinárstve (bez postrekov)
  • Papraď samčia (Dryopteris filix-mas) a iné bežné lesné paprade — čerstvé listy
  • Sladkovka rebrovitá / blechnum (Blechnum) a ďalšie netoxické paprade — vhodné ako spestrenie
  • Vždy len ČERSTVÉ, šťavnaté listy papradí — vetvičky vložte do fľaše/vázy s vodou so zakrytým hrdlom, aby ostali svieže a strašilka sa neutopila
  • Pestovaná papraď v kvetináči priamo v teráriu — udrží sa najdlhšie čerstvá a slúži zároveň ako šplhacie miesto

Strava — Strašilka čierna (Peruphasma schultei)

  • Liguster vtáčí (Ligustrum vulgare / ovalifolium) — základ stravy v chove, zelený aj v zime, ochotne a spoľahlivo prijímaný
  • Zemolez (Lonicera — honeysuckle) — výborne prijímaná kŕmna rastlina, obľúbená alternatíva k ligustru
  • Aukuba japonská (Aucuba japonica) — vždyzelený ker, stála celoročná potrava, výborná pri nedostatku ligustra
  • Schinus (peruánske korenisté drevo / pieprovec) — prirodzená potrava vo voľnej prírode v Peru, v našich podmienkach nedostupná
  • Mladé, najmäkšie výhonky kŕmnych rastlín — vhodné najmä pre čerstvo vyliahnuté nymfy, ktoré ľahšie zožerú mäkšie lístie
  • Vetvičky vždy vo fľaši alebo váze s vodou so zakrytým hrdlom — udržia list čerstvý niekoľko dní a strašilka sa nemôže utopiť
  • Vždy len čerstvé, zelené a šťavnaté lístie — zvädnuté a zaschnuté listy strašilka odmieta

O druhu — Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana)

Strašilka ohnivá (Oreophoetes peruana, Peruvian fire stick / fern stick insect) je jedna z mála skutočne pestrofarebných strašiliek a v teraristike vyhľadávaný, no náročnejší druh. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Diapheromeridae, a vedie sa ako PSG č. 84. Pochádza z andských horských (oblačných) lesov Peru a Ekvádoru. Má nápadný farebný dimorfizmus: samec je štíhly a žiarivo červený (skarlátový) s čiernymi nohami (~6 cm), kým samica je o niečo väčšia (~7 cm), čierna s výraznými žlto-červeno-oranžovými pruhmi a kolienkami. Na rozdiel od väčšiny strašiliek, ktoré sa spoliehajú na dokonalé maskovanie, si tento druh vyvinul opačnú stratégiu — aposematizmus (výstražné sfarbenie), ktorý upozorňuje predátorov na jeho obranu. A tá obrana je jedinečná: pri vyrušení dokáže z dvojice hrudných (protorakálnych) žliaz vystreknúť bielu zapáchajúcu tekutinu, ktorej jedinou prchavou zložkou je chinolínOreophoetes peruana je doteraz jediným známym živočíchom, ktorý produkuje čistý chinolín (Eisner et al. 1997), a sekrét odpudzuje mravce, pavúky, šváby aj žaby. Pre chovateľa z toho plynie, že je to skôr druh na pozorovanie než na držanie v ruke (sekrét je dráždivý — po kontakte si treba umyť ruky a nedotýkať sa očí), no nie je jedovatý pri dotyku, nehryzie ani nepichá. Najväčšou špecifikou jeho chovu je strava: strašilka ohnivá je úzky špecialista a žerie VÝHRADNE paprade (orličník, papradka sladká, papraď samčia, asplénium) — ostružinu, dub ani ružu, ktoré žerú bežné chovné strašilky, neprijíma. Druhou je teplota: ako andský horský druh znáša len chladnejšie 20–25 °C, zle reaguje na teplo a prudké výkyvy, takže ho treba chrániť pred prehriatím. Vyžaduje vlhké, dobre vetrané terárium s dostatočnou výškou (zvlieka sa dolu hlavou) a miernu až vyššiu vlhkosť rosením. Rozmnožuje sa prevažne pohlavne (na rozdiel od partenogenetickej strašilky indickej či vietnamskej sú samce bežné a potrebné), preto sa chová v pároch alebo malých skupinkách; krehké vajíčka sa najlepšie inkubujú priamo v teráriu. Životnosť je rádovo jeden rok (dospelosť ~5 mesiacov, dospelec ešte ~5–10 mesiacov). ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne. Obtiažnosť: stredná — vďačný a vizuálne mimoriadne efektný druh pre mierne pokročilých, ktorí vedia zabezpečiť paprade a chlad. IUCN: nehodnotená (chovný druh), bez CITES obmedzení.

O druhu — Strašilka čierna (Peruphasma schultei)

Strašilka čierna (Peruphasma schultei, anglicky black beauty / golden-eyed stick insect) je dramaticky sfarbená, stredne veľká strašilka, ktorá zaujme na prvý pohľad: má matne čierne zamatové telo, žiarivo žlté oči a zakrpatené šarlátovo červené krídelká, ktorými blýska pri vyrušení. Patrí do radu Phasmatodea (strašilky), čeľade Pseudophasmatidae, a opísaná bola pomerne nedávno (Conle & Hennemann, 2005). Samica meria okolo 5,5 cm, samec je menší a štíhlejší (~3,8–4,3 cm) — druh sa rozmnožuje pohlavne (na rozdiel od partenogenetickej strašilky indickej má teda obe pohlavia). Najpozoruhodnejšou vlastnosťou je obrana: pri ohrození strašilka zdvihne zadoček, roztiahne červené krídelká a z žliaz za hlavou strekne mierne dráždivý sekrét (zmes glukózy a látky „peruphasmal", ktorá je výlučná pre tento druh) — môže podráždiť oči a citlivú pokožku, preto sa pri manipulácii nikdy nemieri k tvári a po nej je vhodné umyť si ruky. Pôvod má v maličkom endemickom areáli (~5 hektárov) v peruánskej Cordillera del Cóndor; pre extrémne malé územie je na červenom zozname IUCN vedená ako Kriticky ohrozená (CR, 2018) — paradoxne je však vďaka teraristickému chovu dnes rozšírená po celom svete a chov tak nepriamo prispieva k jej uchovaniu. Chov je pomerne jednoduchý: postačí izbová teplota 18–25 °C bez vyhrievania a mierna vlhkosť (~50–60 %) udržiavaná rosením 1–2× týždenne. V strave je dôležitý jeden rozdiel oproti väčšine strašilôk: P. schultei zvyčajne neprijíma ostružinu — žerie najmä liguster (vtáčí zob), zemolez a aukubu japonskú (vo voľnej prírode rastliny rodu Schinus). Lístie zbierajte výhradne z čistých lokalít bez pesticídov. Najdôležitejším pravidlom je VYSOKÉ teárium: strašilka sa zvlieka zavesená dolu hlavou, preto potrebuje svetlú výšku aspoň 2× dĺžku tela — v nízkej nádrži sa pri zvliekaní zdeformuje alebo uhynie. Dôležité je aj vetranie proti plesni. Je to pokojný a dekoratívny chovanec, ktorý znáša jemnú manipuláciu — len ju nikdy neťahajte za nohy a nemierte k očiam (obranný sprej). Životnosť dospelca je približne 1 až 1,5 roka. ⚠️ Dôležité upozornenie: prebytočné jedince a vajíčka riešte zodpovedne (darovať chovateľom, zamraziť) a strašilku NIKDY nevypúšťajte do prírody. Obtiažnosť: nízka až stredná — vhodná aj pre menej skúsených chovateľov po krátkom oboznámení s obranným sprejom. IUCN: Kriticky ohrozená (vo voľnej prírode), v chove bežná; bez CITES obmedzení.

 Krátky verdikt

Obidva druhy patria do čeľade Diapheromeridae a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.

 Súvisiace porovnania

Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov