Sklípkavec tigrí (Psalmopoeus irminia) vs Sklípkavec antilský (Caribena versicolor)

Strava — Sklípkavec tigrí (Psalmopoeus irminia)

• Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca
• Lietajúci a pohyblivý hmyz (mušky, drobné mole, mladé saranče) — rýchly lovec ho prijíma obzvlášť ochotne
• Šváby Blaptica dubia (mladé/menšie kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť
• Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť, ktorú rád loví
• Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
• Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
• Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne

Strava — Sklípkavec antilský (Caribena versicolor)

• Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca
• Lietajúci hmyz (mušky, drobné mole, mladé saranče) — arboreálny druh ho prijíma obzvlášť ochotne priamo v pavučine
• Šváby Blaptica dubia (mladé/menšie kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť
• Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť, ktorú rád loví
• Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
• Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
• Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne

O druhu — Sklípkavec tigrí (Psalmopoeus irminia)

Sklípkavec tigrí (Psalmopoeus irminia, Venezuelan Suntiger) je arboreálny až semi-arboreálny sklípkavec čeľade Theraphosidae a jeden z najefektnejších terarijných pavúkovcov vôbec — vďaka zamatovo čiernemu telu kontrastujúcemu so sýto oranžovo-červenými „tigrími“ znakmi na nohách a oranžovou škvrnou na zadočku. Dosahuje rozpätie nôh okolo 13–15 cm (DLS do ~6"/15 cm). Pôvod: obýva vlhké tropické lesy Venezuely (uvádzaný je aj z Guyany), kde žije na kmeňoch, vetvách a v škárach kôry a tká si hustú lievikovitú pavučinovú skrýš. Špecifikum povahy: ako jeden z mála druhov Nového sveta NEMÁ urtikujúce (žihľavé) chĺpky — namiesto nich sa pri vyrušení spolieha na bleskovú rýchlosť, výhražné postoje a uhryznutie, čím sa správa skôr ako druh Starého sveta. Patrí k najrýchlejším a najdefenzívnejším bežne chovaným druhom a jeho jed je silnejší než u typických druhov Nového sveta (kúsnutie je bolestivé, môže spôsobiť opuch, nevoľnosť, závrat či svalové kŕče, no pre zdravého človeka nie je medicínsky vážne). Z toho dôvodu ide o druh pre pokročilejších chovateľov (intermediate–advanced) a výhradne na pozorovanie — manipulácia sa neodporúča. Chov: VERTIKÁLNE terárium (~30×30×40 cm, vyššie než širšie) s KRÍŽOVÝM vetraním (otvory na protiľahlých stranách), zvislou korkovou rúrkou/kôrou, vetvičkami a rastlinami; ako semi-arboreálny druh vpletá do hodvábu substrát a vytvára charakteristické „dirt curtain“ závesy zo zeminy. Vlhkosť 70–80 % sa dosahuje orosením, nie premočením, vždy spolu s dobrým vetraním; teplota 24–28 °C; substrát 5–7 cm. Strava: cvrčky, menšie šváby a pohyblivý hmyz — je to nenásytný, rýchly lovec; dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; korisť podávať kliešťami a neprekrmovať. Životnosť: samice ~10–12 rokov, samce po dozretí len 3–4 roky; druh pritom rastie pomerne rýchlo. Zvliekanie je najzraniteľnejšou fázou — zviera vtedy nerušiť, nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Z pohľadu majiteľa je úplne tichý a takmer nestriduluje. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený a nie je zaradený do CITES, v chove však ide o bežne a hojne odchovávaný druh — kupovať treba odchované (captive-bred) jedince. Celkovo ide o ohromujúco krásneho, aktívneho a pomerne nenáročného chovanca, ktorého úspech stojí na správnom vertikálnom teráriu s krížovým vetraním a na rešpekte k jeho rýchlosti — pri ich dodržaní je P. irminia klenotom každej pokročilejšej zbierky.

O druhu — Sklípkavec antilský (Caribena versicolor)

Sklípkavec antilský (Caribena versicolor, Antilles Pinktoe Tarantula; predtým Avicularia versicolor) je arboreálny (stromový) sklípkavec čeľade Theraphosidae a jeden z najobdivovanejších terarijných pavúkovcov vôbec — vďaka spektakulárnej zmene farby počas dospievania. Mláďatá sú elektricky modré s tmavým „stromčekovým“ vzorom na abdomene, kým dospelce majú zelenkavý krunier, červenkastý abdomen, zelené nohy s ružovými chodidlami a fialové ochlpenie — práve táto premena patrí k najkrajším v celej teraristike. Dosahuje rozpätie nôh okolo 13–15 cm. Pôvod: je endemit jediného ostrova — karibského Martiniku (Malé Antily, zámorské územie Francúzska), kde obýva vlhké tropické lesy s takmer konštantných ~27 °C celoročne a žije na kmeňoch, vetvách a v korunách stromov, kde si tká hustú lievikovitú pavučinovú skrýš. Taxonómia: druh patril dlho do rodu Avicularia, no v roku 2017 ho Fukushima a Bertani preradili do nového rodu Caribena. Povaha: v rámci stromových sklípkavcov je pokojnejší a málokedy útočne defenzívny, preto sa často odporúča ako „prvý arboreálny druh“; je však mimoriadne rýchly a plachý — pri vyrušení sa bleskovo rozbehne, vie skočiť a má neobvyklý zvyk vystreliť tekuté výkaly smerom k vyrušiteľovi. Ako Nový svet sklípkavec má urtikujúce (žihľavé) chĺpky typu II, ktoré sa prenášajú priamym dotykom a dráždia pokožku a oči — preto sa manipulácia neodporúča a druh je skôr na pozorovanie. Chov — kľúčová zásada: VERTIKÁLNE terárium (~30×30×40 cm, vyššie než širšie) s KRÍŽOVÝM vetraním (otvory na protiľahlých stranách). Arboreálne druhy rodu Caribena/Avicularia sú totiž povestné náhlymi úhynmi v zaparených, zle vetraných teráriách (kedysi „Sudden Avic Death Syndrome“, mylne pripisované nízkej vlhkosti) — dnes vieme, že hlavnou príčinou je stojatý, vlhký vzduch. Preto sa vlhkosť 70–80 % dosahuje orosením, nie premočením, vždy spolu s dobrým vetraním; teplota 24–28 °C; vnútro sa zariaďuje zvislo (korková kôra/rúrka, vetvičky, rastliny). Strava: cvrčky, menšie šváby a najmä lietajúci hmyz (loví ho priamo v pavučine) — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; netreba prekrmovať. Životnosť: samice ~10–12 rokov, samce po dozretí len 3–4 roky; druh pritom rastie pomerne rýchlo. Zvliekanie je najzraniteľnejšou fázou — zviera vtedy nerušiť, nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Z pohľadu majiteľa je úplne tichý a takmer nestriduluje. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený a od 11.1.2023 zaradený do CITES Príloha III (návrh Francúzska, keďže je endemitom Martiniku), preto môže pri dovoze/predaji vyžadovať doklady o pôvode — kupovať treba výhradne odchované (captive-bred) jedince. Celkovo ide o ohromujúco krásneho, pomerne nenáročného chovanca, ktorého úspech stojí a padá na správnom vertikálnom teráriu s krížovým vetraním — pri jeho dodržaní je C. versicolor klenotom každej zbierky.