Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.
| Parameter | Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) |
|---|---|---|
| Latinský názov | Pamphobeteus antinous | Brachypelma hamorii |
| Čeľaď | Theraphosidae (sklípkavcovité) | Theraphosidae (sklípkavcovité) |
| Rod | Pamphobeteus | Brachypelma |
| Veľkosť | ||
| Dĺžka tela | rozpätie ~16–20 cm | 12–14 cm |
| Hmotnosť | — | — |
| Životnosť | samice ~12–15 r, samce ~3–4 r | samice 20–30 r, samce ~5–6 r |
| Náročnosť | 4/5 | 2/5 |
| Ochrana | IUCN nehodnotený (NE) — nie je CITES-listed | CITES II · IUCN VU |
| Hlasitosť | 🔊 (1/5) | 🔊 (1/5) |
| Vzácnosť | ⭐⭐⭐ | ⭐⭐⭐ |
Strava — Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous)
- Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná potrava: výživné, mäkké, dobre stráviteľné a neutekajú po stenách
- Cvrčky (Acheta domestica, Gryllus) — bežná potrava, podávať gut-loaded (vykŕmené kvalitným krmivom 24–48 h pred skrmením)
- Sarančatá a kobylky (Locusta, Schistocerca) — výborná väčšia korisť pre silného dospelca tohto rýchlo rastúceho druhu
- Argentínske šváby (Shelfordella lateralis) a iné nelietavé šváby — vydatná korisť bez rizika úniku
- Zophobas (Zophobas morio) a múčne červy — len ako doplnok, sú tučné; nie ako základ jedálnička
- Príležitostne väčšia korisť pre veľké dospelce — väčší hmyz; stavovce (myši) nie sú potrebné a zbytočne zaťažujú
- Gut-loaded hmyz — krmivo vždy najprv vykŕmiť zeleninou a kvalitným granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu
Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
- Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
- Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
- Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
- Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
- Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
- Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
- Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady
O druhu — Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous)
Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous, Bolivian blue / steely blue birdeater / Peruvian black birdeater) je veľký a vizuálne mimoriadne efektný juhoamerický sklípkavec Nového sveta s rozpätím nôh približne 16–20 cm. Patrí do radu Araneae (pavúky), čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a rodu Pamphobeteus, ktorý je medzi teraristami vyhľadávaný pre kombináciu veľkosti, farby a rýchleho rastu. Najznámejšou vlastnosťou druhu je nádherný purpurovo-fialový až oceľovo modrastý lesk dospelých samcov, ktorý sa naplno prejaví až po finálnom (dospelom) zvliekaní — odtiaľ aj anglické názvy „Bolivian blue“ či „steely blue birdeater“; samice sú naopak tmavšie, čiernohnedé a mohutnejšie. Pôvod: vlhké tropické lesy Bolívie a Peru (amazonský a andský región); ide o pozemný, hrabavý a nočný druh, ktorý si hrabe nory a úkryty. ⚠️ Toto NIE je druh na manipuláciu. Ako pravý sklípkavec Nového sveta má žihavé chĺpky (urtikujúce setae), ktoré pri vyrušení zadnými nohami oškrabáva a vrhá do vzduchu, kde dráždia kožu, oči aj dýchacie cesty; navyše je rýchly a defenzívny — pri vyrušení sa postaví do výstražnej pózy a ukáže hryzadlá. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (veľký druh s mohutnými hryzadlami), hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný. Preto sa chová výhradne na pozorovanie za sklom; pri údržbe terária treba pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí a pavúka nikdy nedvíhať do ruky (okrem žihavých chĺpkov a uhryznutia hrozí aj smrteľný pád krehkého bruška). Pre svoje nároky a povahu je to druh skôr pre stredne pokročilých, nie pre úplných začiatočníkov. Chov je o vlhkosti a priestore: potrebuje priestranné pôdorysné terárium (cca 40–60×40×40 cm) s hlbokým vlhkým substrátom 10–15 cm na hrabanie, teplotu 24–28 °C, vyššiu vlhkosť ~65–75 % a zároveň dostatočné krížové vetranie — najčastejšou chybou je vlhko bez vetrania (pleseň a úhyn) alebo naopak sucho (zlé zvliekanie). Samozrejmosťou je plytká miska s čerstvou vodou. Pamphobeteus patrí medzi rýchlo rastúce druhy — dospelosti dosahuje približne za 2–3 roky. Životnosť je výrazne pohlavne rozdielna: samice ~12–15 rokov, efektne sfarbené samce po dospelosti len ~3–4 roky. ⚠️ Dôležité upozornenie k taxonómii: rod Pamphobeteus má zložitú a stále nevyriešenú taxonómiu s mnohými „sp.“ komplexmi, preto sa jedince v chove často predávajú len ako „Pamphobeteus sp.“ a spoľahlivé druhové určenie sa opiera najmä o stavbu pohlavných orgánov dospelcov — pri kúpe presného určenia P. antinous berte toto s rezervou. ⚠️ A ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj alebo darovanie skúsenému chovateľovi). Obtiažnosť: stredná až vyššia (4/5) — pôsobivý, farebný a dlhoveký (samice), no veľký, rýchly, defenzívny a vlhkomilný druh so žihavými chĺpkami. IUCN: nehodnotený (NE), bez CITES obmedzení.
O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.
Krátky verdikt
Obidva druhy patria do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.
Súvisiace porovnania
Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov