Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.

Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous)

Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous)

Pamphobeteus antinous
Celý profil
VS
Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Brachypelma hamorii
Celý profil
Parameter Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous) Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
Latinský názov Pamphobeteus antinous Brachypelma hamorii
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité) Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Pamphobeteus Brachypelma
Veľkosť
Dĺžka tela rozpätie ~16–20 cm 12–14 cm
Hmotnosť
Životnosť samice ~12–15 r, samce ~3–4 r samice 20–30 r, samce ~5–6 r
Náročnosť 4/5 2/5
Ochrana IUCN nehodnotený (NE) — nie je CITES-listed CITES II · IUCN VU
Hlasitosť 🔊 (1/5) 🔊 (1/5)
Vzácnosť ⭐⭐⭐ ⭐⭐⭐

Strava — Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous)

  • Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná potrava: výživné, mäkké, dobre stráviteľné a neutekajú po stenách
  • Cvrčky (Acheta domestica, Gryllus) — bežná potrava, podávať gut-loaded (vykŕmené kvalitným krmivom 24–48 h pred skrmením)
  • Sarančatá a kobylky (Locusta, Schistocerca) — výborná väčšia korisť pre silného dospelca tohto rýchlo rastúceho druhu
  • Argentínske šváby (Shelfordella lateralis) a iné nelietavé šváby — vydatná korisť bez rizika úniku
  • Zophobas (Zophobas morio) a múčne červy — len ako doplnok, sú tučné; nie ako základ jedálnička
  • Príležitostne väčšia korisť pre veľké dospelce — väčší hmyz; stavovce (myši) nie sú potrebné a zbytočne zaťažujú
  • Gut-loaded hmyz — krmivo vždy najprv vykŕmiť zeleninou a kvalitným granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu

Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

  • Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
  • Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
  • Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
  • Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
  • Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
  • Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
  • Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady

O druhu — Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous)

Sklípkavec purpurový (Pamphobeteus antinous, Bolivian blue / steely blue birdeater / Peruvian black birdeater) je veľký a vizuálne mimoriadne efektný juhoamerický sklípkavec Nového sveta s rozpätím nôh približne 16–20 cm. Patrí do radu Araneae (pavúky), čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a rodu Pamphobeteus, ktorý je medzi teraristami vyhľadávaný pre kombináciu veľkosti, farby a rýchleho rastu. Najznámejšou vlastnosťou druhu je nádherný purpurovo-fialový až oceľovo modrastý lesk dospelých samcov, ktorý sa naplno prejaví až po finálnom (dospelom) zvliekaní — odtiaľ aj anglické názvy „Bolivian blue“ či „steely blue birdeater“; samice sú naopak tmavšie, čiernohnedé a mohutnejšie. Pôvod: vlhké tropické lesy Bolívie a Peru (amazonský a andský región); ide o pozemný, hrabavý a nočný druh, ktorý si hrabe nory a úkryty. ⚠️ Toto NIE je druh na manipuláciu. Ako pravý sklípkavec Nového sveta má žihavé chĺpky (urtikujúce setae), ktoré pri vyrušení zadnými nohami oškrabáva a vrhá do vzduchu, kde dráždia kožu, oči aj dýchacie cesty; navyše je rýchly a defenzívny — pri vyrušení sa postaví do výstražnej pózy a ukáže hryzadlá. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (veľký druh s mohutnými hryzadlami), hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný. Preto sa chová výhradne na pozorovanie za sklom; pri údržbe terária treba pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí a pavúka nikdy nedvíhať do ruky (okrem žihavých chĺpkov a uhryznutia hrozí aj smrteľný pád krehkého bruška). Pre svoje nároky a povahu je to druh skôr pre stredne pokročilých, nie pre úplných začiatočníkov. Chov je o vlhkosti a priestore: potrebuje priestranné pôdorysné terárium (cca 40–60×40×40 cm) s hlbokým vlhkým substrátom 10–15 cm na hrabanie, teplotu 24–28 °C, vyššiu vlhkosť ~65–75 % a zároveň dostatočné krížové vetranie — najčastejšou chybou je vlhko bez vetrania (pleseň a úhyn) alebo naopak sucho (zlé zvliekanie). Samozrejmosťou je plytká miska s čerstvou vodou. Pamphobeteus patrí medzi rýchlo rastúce druhy — dospelosti dosahuje približne za 2–3 roky. Životnosť je výrazne pohlavne rozdielna: samice ~12–15 rokov, efektne sfarbené samce po dospelosti len ~3–4 roky. ⚠️ Dôležité upozornenie k taxonómii: rod Pamphobeteuszložitú a stále nevyriešenú taxonómiu s mnohými „sp.“ komplexmi, preto sa jedince v chove často predávajú len ako „Pamphobeteus sp.“ a spoľahlivé druhové určenie sa opiera najmä o stavbu pohlavných orgánov dospelcov — pri kúpe presného určenia P. antinous berte toto s rezervou. ⚠️ A ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody — prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj alebo darovanie skúsenému chovateľovi). Obtiažnosť: stredná až vyššia (4/5) — pôsobivý, farebný a dlhoveký (samice), no veľký, rýchly, defenzívny a vlhkomilný druh so žihavými chĺpkami. IUCN: nehodnotený (NE), bez CITES obmedzení.

O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.

 Krátky verdikt

Obidva druhy patria do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.

 Súvisiace porovnania

Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov