Sklípkavec portorický (Caribena laeta) vs Sklípkavec antilský (Caribena versicolor)

Strava — Sklípkavec portorický (Caribena laeta)

• Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca
• Lietajúci hmyz (mušky, drobné mole, mladé saranče) — arboreálny druh ho prijíma obzvlášť ochotne priamo v pavučine
• Šváby Blaptica dubia (mladé/menšie kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť
• Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť, ktorú rád loví
• Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
• Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
• Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne

Strava — Sklípkavec antilský (Caribena versicolor)

• Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca
• Lietajúci hmyz (mušky, drobné mole, mladé saranče) — arboreálny druh ho prijíma obzvlášť ochotne priamo v pavučine
• Šváby Blaptica dubia (mladé/menšie kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť
• Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť, ktorú rád loví
• Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
• Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
• Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne

O druhu — Sklípkavec portorický (Caribena laeta)

Sklípkavec portorický (Caribena laeta, Puerto Rican Pinktoe Tarantula; predtým Avicularia laeta) je menší arboreálny (stromový) sklípkavec čeľade Theraphosidae z karibskej podčeľade Aviculariinae. Je to blízky príbuzný oveľa známejšieho sklípkavca antilského (Caribena versicolor) — od roku 2017 patria oba do toho istého rodu Caribena, ktorý Fukushima a Bertani vyčlenili z rodu Avicularia. Spoznáte ho podľa zelenkavo-ružového sfarbenia tela s charakteristickými ružovými končekmi nôh („pink toes“) a podľa pomerne drobnej stavby — rozpätie nôh okolo 11–13 cm. Pôvod: je endemit karibského ostrova Portoriko (Veľké Antily), kde obýva vlhké lesy a žije na kmeňoch, vetvách a v korunách stromov (často aj na palmách a v listových pošvách), kde si tká lievikovitú pavučinovú skrýš. Povaha: ako väčšina Aviculariinae je pokojnejší a málokedy útočne defenzívny, no je rýchly a plachý — pri vyrušení sa bleskovo rozbehne, vie odskočiť a má neobvyklý zvyk vystreliť tekuté výkaly smerom k vyrušiteľovi. Ako Nový svet sklípkavec má urtikujúce (žihľavé) chĺpky (u Aviculariinae sú slabšie a prenášajú sa priamym dotykom), ktoré dráždia pokožku a oči — preto sa manipulácia neodporúča a druh je skôr na pozorovanie. Chov — kľúčová zásada: VERTIKÁLNE terárium (~25×25×35 cm, vyššie než širšie) s KRÍŽOVÝM vetraním (otvory na protiľahlých stranách). Arboreálne druhy podčeľade Aviculariinae (rody Caribena/Avicularia) sú totiž povestné náhlymi úhynmi v zaparených, zle vetraných teráriách (kedysi „Sudden Avic Death Syndrome“, mylne pripisované nízkej vlhkosti) — dnes vieme, že hlavnou príčinou je stojatý, vlhký vzduch. Preto sa vlhkosť 70–75 % dosahuje orosením, nie premočením, vždy spolu s dobrým vetraním; teplota 24–28 °C; vnútro sa zariaďuje zvislo (korková kôra/rúrka, vetvičky, rastliny). Strava: cvrčky, menšie šváby a najmä lietajúci hmyz (loví ho priamo v pavučine) — dospelce 1× za 1–2 týždne menšou korisťou, špľapky 2× týždenne; netreba prekrmovať. Životnosť: samice ~10–12 rokov, samce po dozretí len okolo 3 rokov; druh pritom rastie pomerne rýchlo. Zvliekanie je najzraniteľnejšou fázou — zviera vtedy nerušiť, nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Z pohľadu majiteľa je úplne tichý a takmer nestriduluje. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený a nie je samostatne zaradený v CITES (na rozdiel od príbuznej C. versicolor) — aj tak však kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince. V hobby je C. laeta zriedkavejší a horšie dostupný než jeho slávnejší príbuzný, no pre milovníka karibských stromových sklípkavcov ide o zaujímavý, menší a pomerne nenáročný druh — ktorého úspech stojí a padá na správnom vertikálnom teráriu s krížovým vetraním.

O druhu — Sklípkavec antilský (Caribena versicolor)

Sklípkavec antilský (Caribena versicolor, Antilles Pinktoe Tarantula; predtým Avicularia versicolor) je arboreálny (stromový) sklípkavec čeľade Theraphosidae a jeden z najobdivovanejších terarijných pavúkovcov vôbec — vďaka spektakulárnej zmene farby počas dospievania. Mláďatá sú elektricky modré s tmavým „stromčekovým“ vzorom na abdomene, kým dospelce majú zelenkavý krunier, červenkastý abdomen, zelené nohy s ružovými chodidlami a fialové ochlpenie — práve táto premena patrí k najkrajším v celej teraristike. Dosahuje rozpätie nôh okolo 13–15 cm. Pôvod: je endemit jediného ostrova — karibského Martiniku (Malé Antily, zámorské územie Francúzska), kde obýva vlhké tropické lesy s takmer konštantných ~27 °C celoročne a žije na kmeňoch, vetvách a v korunách stromov, kde si tká hustú lievikovitú pavučinovú skrýš. Taxonómia: druh patril dlho do rodu Avicularia, no v roku 2017 ho Fukushima a Bertani preradili do nového rodu Caribena. Povaha: v rámci stromových sklípkavcov je pokojnejší a málokedy útočne defenzívny, preto sa často odporúča ako „prvý arboreálny druh“; je však mimoriadne rýchly a plachý — pri vyrušení sa bleskovo rozbehne, vie skočiť a má neobvyklý zvyk vystreliť tekuté výkaly smerom k vyrušiteľovi. Ako Nový svet sklípkavec má urtikujúce (žihľavé) chĺpky typu II, ktoré sa prenášajú priamym dotykom a dráždia pokožku a oči — preto sa manipulácia neodporúča a druh je skôr na pozorovanie. Chov — kľúčová zásada: VERTIKÁLNE terárium (~30×30×40 cm, vyššie než širšie) s KRÍŽOVÝM vetraním (otvory na protiľahlých stranách). Arboreálne druhy rodu Caribena/Avicularia sú totiž povestné náhlymi úhynmi v zaparených, zle vetraných teráriách (kedysi „Sudden Avic Death Syndrome“, mylne pripisované nízkej vlhkosti) — dnes vieme, že hlavnou príčinou je stojatý, vlhký vzduch. Preto sa vlhkosť 70–80 % dosahuje orosením, nie premočením, vždy spolu s dobrým vetraním; teplota 24–28 °C; vnútro sa zariaďuje zvislo (korková kôra/rúrka, vetvičky, rastliny). Strava: cvrčky, menšie šváby a najmä lietajúci hmyz (loví ho priamo v pavučine) — dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; netreba prekrmovať. Životnosť: samice ~10–12 rokov, samce po dozretí len 3–4 roky; druh pritom rastie pomerne rýchlo. Zvliekanie je najzraniteľnejšou fázou — zviera vtedy nerušiť, nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Z pohľadu majiteľa je úplne tichý a takmer nestriduluje. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený a od 11.1.2023 zaradený do CITES Príloha III (návrh Francúzska, keďže je endemitom Martiniku), preto môže pri dovoze/predaji vyžadovať doklady o pôvode — kupovať treba výhradne odchované (captive-bred) jedince. Celkovo ide o ohromujúco krásneho, pomerne nenáročného chovanca, ktorého úspech stojí a padá na správnom vertikálnom teráriu s krížovým vetraním — pri jeho dodržaní je C. versicolor klenotom každej zbierky.