Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.

Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

Theraphosa stirmi
Celý profil
VS
Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Brachypelma hamorii
Celý profil
Parameter Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi) Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
Latinský názov Theraphosa stirmi Brachypelma hamorii
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité) Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Theraphosa Brachypelma
Veľkosť
Dĺžka tela rozpätie ~25–28 cm (10–11") 12–14 cm
Hmotnosť
Životnosť samice 15–25 r, samce ~3–4 r samice 20–30 r, samce ~5–6 r
Náročnosť 5/5 2/5
Ochrana IUCN nehodnotený (NE) — nie je CITES-listed CITES II · IUCN VU
Hlasitosť 🔊 (1/5) 🔊 (1/5)
Vzácnosť ⭐⭐⭐ ⭐⭐⭐

Strava — Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

  • Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná potrava: výživné, mäkké, dobre stráviteľné a neutekajú po stenách
  • Cvrčky (Acheta domestica, Gryllus) — bežná potrava, podávať gut-loaded (vykŕmené kvalitným krmivom 24–48 h pred skrmením)
  • Sarančatá a kobylky (Locusta, Schistocerca) — výborná veľká korisť pre dospelého goliáša
  • Argentínske šváby (Blaptica/Shelfordella) a iné nelietavé šváby — vydatná korisť bez rizika úniku
  • Mole červy / zophobas (Zophobas morio) a múčne červy — len ako doplnok, sú tučné; nie ako základ
  • Príležitostne väčšia korisť pre veľké dospelce — väčší hmyz, výnimočne predzabitý drobný hlodavec (pri silných samiciach, nie je nutné)
  • Gut-loaded hmyz — krmivo vždy najprv vykŕmiť zeleninou a kvalitným granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu

Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

  • Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
  • Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
  • Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
  • Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
  • Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
  • Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
  • Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady

O druhu — Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi, Burgundy goliath birdeater) je jeden z najväčších pavúkov sveta — rozpätie nôh dosahuje ~25–28 cm. Patrí do radu Araneae (pavúky), čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a bol popísaný až v roku 2010 (Rudloff & Weinmann). V teráriách ide o bežne chovaného „goliáša“, pretože sa úspešne odchováva v zajatí — na rozdiel od príbuzného a podobne obrovského pravého goliáša Theraphosa blondi, ktorý je vzácny a prevažne z odchytu z prírody (rozlíšiť ich možno napr. podľa ochlpenia „kolien“ alebo farby tarzov u nymf). Napriek anglickému menu „bird-eater“ (požierač vtákov) sa goliáš vtákmi bežne neživí — meno vzniklo z dávnej rytiny; je to dravec loviaci najmä veľký hmyz a inú drobnú korisť. Pôvod: amazonský tropický dažďový les severnej Brazílie a Guyany; ide o pozemný, hrabavý a nočný druh, ktorý si hrabe dlhé nory (alebo využíva opustené nory hlodavcov). ⚠️ Toto NIE je druh na manipuláciu ani pre začiatočníkov. Goliáš patrí medzi najobrannejšie sklípkavce: je rýchly a nervózny, pri vyrušení oškrabáva zo zadočka mimoriadne dráždivé žihavé chĺpky (urtikujúce setae typ III — patria k najnepríjemnejším zo všetkých sklípkavcov), ktoré dráždia kožu, oči aj dýchacie cesty, hlasno syčí (stridulácia trením setae) a postaví sa s ukázaním veľkých hryzadiel. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (hryzadlá až ~2 cm), hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný. Preto sa chová výhradne na pozorovanie za sklom; pri údržbe terária treba pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí a pavúka nikdy nedvíhať do ruky (okrem žihavých chĺpkov a uhryznutia hrozí aj smrteľný pád krehkého bruška). Chov je o priestore a vlhkosti: potrebuje veľké pôdorysné terárium (cca 60×45×45 cm) s hlbokým substrátom 15–20 cm na hrabanie, teplotu 24–28 °C, vysokú vlhkosť ~75–80 % a zároveň silné krížové vetranie — najčastejšou chybou je vlhko bez vetrania (pleseň a úhyn) alebo naopak sucho (zlé zvliekanie). Samozrejmosťou je plytká miska s čerstvou vodou. Životnosť je výrazne pohlavne rozdielna: samice 15–25 rokov (patria k najdlhovekejším pavúkom v chove), samce po dospelosti len ~3–4 roky. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj alebo darovanie skúsenému chovateľovi). Obtiažnosť: vysoká (5/5) — pôsobivý, dlhoveký a odolný, no veľký, defenzívny a dráždivý druh výhradne pre pokročilých. IUCN: nehodnotený (NE), bez CITES obmedzení.

O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.

 Krátky verdikt

Obidva druhy patria do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.

 Súvisiace porovnania

Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov