Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Strava — Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

• Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná potrava: výživné, mäkké, dobre stráviteľné a neutekajú po stenách
• Cvrčky (Acheta domestica, Gryllus) — bežná potrava, podávať gut-loaded (vykŕmené kvalitným krmivom 24–48 h pred skrmením)
• Sarančatá a kobylky (Locusta, Schistocerca) — výborná veľká korisť pre dospelého goliáša
• Argentínske šváby (Blaptica/Shelfordella) a iné nelietavé šváby — vydatná korisť bez rizika úniku
• Mole červy / zophobas (Zophobas morio) a múčne červy — len ako doplnok, sú tučné; nie ako základ
• Príležitostne väčšia korisť pre veľké dospelce — väčší hmyz, výnimočne predzabitý drobný hlodavec (pri silných samiciach, nie je nutné)
• Gut-loaded hmyz — krmivo vždy najprv vykŕmiť zeleninou a kvalitným granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu

Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

• Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
• Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
• Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
• Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
• Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
• Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
• Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady

O druhu — Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi)

Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi, Burgundy goliath birdeater) je jeden z najväčších pavúkov sveta — rozpätie nôh dosahuje ~25–28 cm. Patrí do radu Araneae (pavúky), čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a bol popísaný až v roku 2010 (Rudloff & Weinmann). V teráriách ide o bežne chovaného „goliáša“, pretože sa úspešne odchováva v zajatí — na rozdiel od príbuzného a podobne obrovského pravého goliáša Theraphosa blondi, ktorý je vzácny a prevažne z odchytu z prírody (rozlíšiť ich možno napr. podľa ochlpenia „kolien“ alebo farby tarzov u nymf). Napriek anglickému menu „bird-eater“ (požierač vtákov) sa goliáš vtákmi bežne neživí — meno vzniklo z dávnej rytiny; je to dravec loviaci najmä veľký hmyz a inú drobnú korisť. Pôvod: amazonský tropický dažďový les severnej Brazílie a Guyany; ide o pozemný, hrabavý a nočný druh, ktorý si hrabe dlhé nory (alebo využíva opustené nory hlodavcov). ⚠️ Toto NIE je druh na manipuláciu ani pre začiatočníkov. Goliáš patrí medzi najobrannejšie sklípkavce: je rýchly a nervózny, pri vyrušení oškrabáva zo zadočka mimoriadne dráždivé žihavé chĺpky (urtikujúce setae typ III — patria k najnepríjemnejším zo všetkých sklípkavcov), ktoré dráždia kožu, oči aj dýchacie cesty, hlasno syčí (stridulácia trením setae) a postaví sa s ukázaním veľkých hryzadiel. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (hryzadlá až ~2 cm), hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný. Preto sa chová výhradne na pozorovanie za sklom; pri údržbe terária treba pracovať pomaly, dlhou pinzetou a s ochranou očí a pavúka nikdy nedvíhať do ruky (okrem žihavých chĺpkov a uhryznutia hrozí aj smrteľný pád krehkého bruška). Chov je o priestore a vlhkosti: potrebuje veľké pôdorysné terárium (cca 60×45×45 cm) s hlbokým substrátom 15–20 cm na hrabanie, teplotu 24–28 °C, vysokú vlhkosť ~75–80 % a zároveň silné krížové vetranie — najčastejšou chybou je vlhko bez vetrania (pleseň a úhyn) alebo naopak sucho (zlé zvliekanie). Samozrejmosťou je plytká miska s čerstvou vodou. Životnosť je výrazne pohlavne rozdielna: samice 15–25 rokov (patria k najdlhovekejším pavúkom v chove), samce po dospelosti len ~3–4 roky. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj alebo darovanie skúsenému chovateľovi). Obtiažnosť: vysoká (5/5) — pôsobivý, dlhoveký a odolný, no veľký, defenzívny a dráždivý druh výhradne pre pokročilých. IUCN: nehodnotený (NE), bez CITES obmedzení.

O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.