Sklípkavec červenozadý (Tliltocatl vagans) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.

Sklípkavec červenozadý (Tliltocatl vagans)

Sklípkavec červenozadý (Tliltocatl vagans)

Tliltocatl vagans — predtým Brachypelma vagans
Celý profil
VS
Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Brachypelma hamorii
Celý profil
Parameter Sklípkavec červenozadý (Tliltocatl vagans) Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
Latinský názov Tliltocatl vagans — predtým Brachypelma vagans Brachypelma hamorii
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité) Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Tliltocatl Brachypelma
Veľkosť
Dĺžka tela rozpätie ~12-14 cm (5-6"), samice až ~15 cm 12–14 cm
Hmotnosť
Životnosť samice 15+ r, samce 5-6 r samice 20–30 r, samce ~5–6 r
Náročnosť 2/5 2/5
Ochrana IUCN nehodnotený · CITES Príloha II CITES II · IUCN VU
Hlasitosť 🔊 (1/5) 🔊 (1/5)
Vzácnosť ⭐⭐ ⭐⭐⭐

Strava — Sklípkavec červenozadý (Tliltocatl vagans)

  • Cvrčky (Acheta, Gryllus) — základ stravy, veľkosť úmerná telu sklípkavca
  • Šváby Blaptica dubia — výborná, ľahko stráviteľná a výživná korisť, neutekajú po teráriu
  • Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — obľúbená pohyblivá korisť
  • Sarančatá a koníky (z bezpečného, nezamoreného zdroja) — proteínovo bohatá pochúťka
  • Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
  • Múčne červy (larvy Tenebrio) — menšia doplnková korisť, najmä pre mladšie jedince
  • Gut-loaded hmyz (kŕmny hmyz nakŕmený zeleninou/krmivom 24-48 h pred podaním) — zvyšuje výživovú hodnotu

Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

  • Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
  • Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
  • Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
  • Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
  • Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
  • Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
  • Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady

O druhu — Sklípkavec červenozadý (Tliltocatl vagans)

Sklípkavec červenozadý (Tliltocatl vagans, predtým Brachypelma vagans, Mexican Red Rump Tarantula) je terestrický sklípkavec čeľade Theraphosidae a jeden z najobľúbenejších a najdostupnejších terarijných pavúkovcov. Jeho najnápadnejším znakom je inak čierne, zamatové telo s nápadným zhlukom ohnivo červených chĺpkov na hornej strane zadočku („red rump“) — práve podľa nich dostal svoje meno. Dosahuje rozpätie nôh okolo 12-14 cm (robustné samice až ~15 cm; samce sú menšie a štíhlejšie). Pôvod: Yucatánsky polostrov Mexika a priľahlá Stredná Amerika — Belize a Guatemala, kde obýva suché lesy, kroviny, trávnaté plochy a okraje plantáží a žije v hrabaných norách, často vo voľne rozptýlených zoskupeniach. Povaha: dospelé jedince sú zvyčajne docilné a výborné na pozorovanie, no povaha je premenlivá — pri vyrušení druh rýchlo oškrabe urtikujúce chĺpky a bleskovo zalezie do nory, a tesne pred zvliekaním býva podráždený; vďaka odolnosti a jednoduchej starostlivosti ho radíme medzi dobré druhy pre začiatočníkov až mierne pokročilých. Pozor: ako Nový svet sklípkavec má urtikujúce (žihľavé) chĺpky na abdomene, ktoré dráždia pokožku, oči a dýchacie cesty — manipulácia preto nie je nikdy úplne bez rizika a odporúča sa skôr pozorovanie. Chov: nízke terestrické terárium (~30×30×25 cm) s hlbokým substrátom (10-15 cm) na hrabanie, úkrytom/štartovacou norou a plytkou miskou s vodou; teplota 22-26 °C (bežná izbová, bez nutnosti prihrievania), vlhkosť 65-70 % dosiahnutá miernym navlhčením časti substrátu, nie premokrením (uprednostňuje suchší povrch s vlhkejším podložím). Strava: jednoduchá a druh má povestne výborný apetít — cvrčky a šváby (napr. Blaptica dubia) raz za 7-14 dní u dospelcov, mláďatá každých 5-10 dní; netreba prekrmovať kvôli krehkému abdomenu. Životnosť: samice 15 a viac rokov, samce po dozretí len 5-6 rokov, takže overená samica je dlhodobá investícia. Zvliekanie je najzraniteľnejšou fázou: zviera vtedy nerušiť, nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Z pohľadu majiteľa je úplne tichý a na rozdiel od syčiacich rodov (napr. Theraphosa) takmer nestriduluje. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený, no celý rod Tliltocatl je zaradený v CITES Prílohe II (od marca 2023 sprísnený vývoz mexických druhov), preto treba kupovať výhradne odchované (captive-bred) jedince s dokladom o pôvode. Celkovo ide o nenáročného, odolného, plodného a efektne sfarbeného chovanca — vynikajúcu voľbu pre prvý sklípkavec aj pre zberateľa, ktorý ocení kontrast zamatovej čiernej a ohnivo červeného zadočku.

O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.

 Krátky verdikt

Obidva druhy patria do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.

 Súvisiace porovnania

Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov