Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes) vs Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Strava — Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes)

• Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, korisť maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
• Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
• Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
• Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
• Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako občasný doplnok, nie základ
• Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — výnimočne, kvôli vysokému obsahu tuku
• Vždy živá, zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy hmyz odchytený zo záhrady (pesticídy, parazity)

Strava — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

• Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, veľkosť koristi maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
• Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
• Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
• Mole zophobas / múčne červy (Tenebrio) striedmo — tučnejšia korisť len ako doplnok, nie základ
• Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
• Larvy potemníka / zophobas pre dospelé jedince — občasné, kvôli vysokému obsahu tuku len výnimočne
• Vždy živá, čerstvo zvlečená alebo zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy odchytený hmyz zo záhrady

O druhu — Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes)

Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes, Arizona blonde / desert blonde tarantula) je stredne veľký severoamerický púštny sklípkavec a jeden z najlepších začiatočníckych druhov vôbec — mimoriadne pokojný, pomalý a otužilý. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Anglické meno „blonde tarantula“ vystihuje jeho vzhľad: plavo-béžové, husto ochlpené nohy a o niečo tmavšie telo, pričom rozpätie nôh dosahuje približne 11–14 cm (dospelé samce mávajú tmavšie nohy, medený hlavohruď a červenkavý zadoček). Domovom je Sonorská púšť — juhozápadné USA (najmä Arizona a priľahlé Nové Mexiko) a severné Mexiko. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh, ktorý si v púštnej pôde vyhrabe noru a pri jej ústí číha na korisť; je nočný a von vychádza, keď teplota klesne do znesiteľného rozmedzia (zhruba 23–31 °C). Najdôležitejším rozdielom oproti tropickým sklípkavcom je, že ide o PÚŠTNY druh — vyžaduje SUCHÉ prostredie s nízkou vlhkosťou (~40–50 %), kde vlhkosť dodáva výhradne plytká miska s vodou; neroste a neudržiavajte premokrený substrát, lebo trvalé mokro vedie k plesniam a úhynu. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny — pri vyrušení sa skôr pomaly stiahne do nory a len zriedka si zadnými nohami vykope dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je výnimočné a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Napriek pokojnosti to nie je maznavé zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček — je to pozorovacie zviera. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom a dožívajú sa 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–10 rokov a po dospelosti čoskoro hynú. V prírode dospelé samce na jeseň hromadne migrujú púšťou hľadajúc nory samíc — známe „pochody sklípkavcov“. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna a hrubú vrstvu suchého hrabavého substrátu (7–12 cm), s úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je u púštneho druhu jediným a kľúčovým zdrojom vlhkosti. Teplota 24–30 °C (znesie aj bežnú izbovú), dobré vetranie proti zatuchnutiu. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci, otužilý a dlhé obdobia odmietania potravy sú uňho normálne. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený (NE) a bez CITES obmedzení, v chove dobre dostupný — napriek tomu uprednostnite odchované jedince pred dovozom z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho potrebu sucha, dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.

O druhu — Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)

Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii, Mexican Red-knee Tarantula) je najikonickejšia „začiatočnícka“ sklípkavica a zároveň pavúk, ktorý sa väčšine ľudí vybaví pod pojmom tarantula — čierne zamatové telo so sýto oranžovo-červenými „kolenami“ (kĺbmi nôh) je nezameniteľné. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh pochádzajúci z pacifického pobrežia Mexika — zo suchých listnatých lesov štátov Jalisco, Colima a Michoacán, kde obýva nory pod kameňmi a koreňmi a pri ich ústí číha na korisť. Povaha: je mimoriadne pokojný a neagresívny, čo z neho robí obľúbený prvý druh pre začínajúcich teraristov — pri vyrušení sa skôr stiahne, prípadne sa postaví do obrany a zadnými nohami si vykopáva dráždivé (urtikujúce) chĺpky z brušného políčka; uhryznutie je zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy). Práve preto nie je určený na maznanie ani časté branie do rúk — je to pozorovacie zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice sa dožívajú 20–30 rokov, zatiaľ čo samce len asi 5–6 rokov a po dospelosti a párení čoskoro hynú — chov samice je teda záležitosťou na desaťročia. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna než výšku (kvôli bezpečnosti pri páde), s 5–10 cm suchého kokosového substrátu, úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou, ktorá je najdôležitejším prvkom. Teplota 24–28 °C (znesie aj bežnú izbovú), vlhkosť 60–70 % udržiavaná cez misku a mierne prievlažovanie jedného kúta — druh vyžaduje sucho s vlhkým kútom, nie premokrené terárium. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci a netreba ho prekrmovať. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh aj celý rod Brachypelma je chránený — CITES Príloha II a IUCN Vulnerable (zraniteľný) pre stratu biotopu a pašovanie; preto sa kupujú výhradne odchované jedince s dokladom o pôvode, nikdy nie odchyt z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.