Plameniak veľký vs Plameniak malý

Strava — Plameniak veľký

• Sinice a mikroriasy — Spirulina, Arthrospira (hlavný zdroj β-karoténu a ružového pigmentu peria)
• Slanky (Artemia salina) — drobné soľné kôrovce v hyperslaných lagúnach
• Larvy pakomárov (Chironomidae) — najmä v sezóne pre kŕmenie mláďat
• Drobné mäkkýše — vodné ulitníky a lastúrniky v plytkom mule
• Semená vodných rastlín — Ruppia, Zostera v brakických vodách
• Vodné chrobáky a vodný hmyz — koristi 5-15 mm
• Detrit a organické častice z bahna — filtruje cez lamely zobáka

Strava — Plameniak malý

• Sinice — Arthrospira (Spirulina) fusiformis — hlavná korisť (60-80 % diéty), produkuje β-karotén pre intenzívne sfarbenie
• Diatómy (Bacillariophyta) — kremíkové mikroriasy v sodových jazerách
• Drobné kôrovce (Boeckella, Daphnia) v andských a afrických sodových jazerách
• Larvy hmyzu — pakomáre (Chironomidae), výnimočne pre kŕmenie mláďat
• Drobné mäkkýše — ulitníky v plytkom bahne
• Plankton rotatory (Rotifera) a vajíčka kôrovcov
• Vodný hmyz a drobné kôrovce 0,5-3 mm

O druhu — Plameniak veľký

Plameniak veľký (Phoenicopterus roseus) je najväčší a najrozšírenejší zo 6 svetových druhov plameniakov — výška 120-150 cm, rozpätie krídel 140-170 cm, hmotnosť 2-4 kg. Druh popísal Peter Simon Pallas v roku 1811; pôvodne považovaný za poddruh P. ruber (americký plameniak), v roku 2002 oddelený ako samostatný druh (Sangster 2002, AOU/BOU revízia na základe morfologických a genetických rozdielov). IOC v15.2 uznáva monotypický druh bez poddruhov. Hniezdny areál: južná Európa (Camargue Francúzsko, Andalúzia, Sardínia, Toskánsko), severná, východná a južná Afrika, Blízky východ (Turecko, Irán), južná Ázia (Pakistan, India, Srí Lanka). Jediný plameniak hniezdiaci v Európe. Globálna populácia ~550 000-680 000 jedincov (IUCN 2024, rastúci trend), z toho ~270 000 v Stredomorí a západnej Afrike. Diagnostické znaky: biele perie s ružovým nádychom (intenzita podľa diéty karotenoidov), karmínovo-červené vrchné krídla viditeľné pri lete, čierne letky, dlhý ružový zobák s čiernym hrotom ohnutý smerom dole (špecializovaný filter), extrémne dlhé ružové nohy s 3 prstami spojenými plávacou blanou. Sexuálny dimorfizmus nevýrazný (samce o 5-10 % väčšie). Špecializovaný filter-feeder — loví hlavou hore nohami, jazyk pumpuje vodu cez lamely zobáka (10 000+ mikrovýbežkov ako sito) — zachytí Spirulinu, Artemiu, larvy pakomárov a drobné mäkkýše. Ružové sfarbenie pochádza výlučne z potravy (β-karotény, kantaxantín) — v zajatí bez karotenoidov vtáky blednú do bielej. Hniezdi v obrovských koloniách 1 000-100 000+ vtákov na blatových kužeľoch (výška 25-50 cm) v plytkej hyperslanej vode. Znáša 1 vajce (vzácne 2), inkubácia 27-31 dní, mláďatá v jasliach (crèche) až 30 000 ks pod dozorom „opatrovateľov". Najznámejšie kolónie: Camargue (Francúzsko, ~13 000 párov, monitoring od 1947), Fuente de Piedra (Andalúzia, ~20 000 párov), Sambhar Lake (India, ~500 000 vtákov v sezóne), Lake Nakuru a Bogoria (Keňa). Dlhý život — priemerne 20-30 rokov, rekord 83 rokov v zajatí (ZOO Adelaide †2014), v prírode 47 rokov (Camargue 2026, krúžkovaný 1979). V SR mimoriadne vzácny zatúlanec — historicky 4 záznamy: 1965 Senianske rybníky, 1996 a 2007 Čiližská Radvaň, 2018 Žitný ostrov. Hlavné hrozby: strata mokradí (rozvoj soľní v Stredomorí, Afrike), znečistenie (ťažké kovy, pesticídy), poľovníctvo v Egypte a Sahel, zmena klímy (vysychanie efemerných jazier).

O druhu — Plameniak malý

Plameniak malý (Phoeniconaias minor) je najmenší a najpočetnejší plameniak sveta. Druh popísal Étienne Geoffroy Saint-Hilaire v roku 1798 ako Phoenicopterus minor; G. R. Gray (1869) ho zaradil do nového rodu Phoeniconaias. Genetické štúdie (Torres et al. 2014) potvrdili, že rod Phoeniconaias je najmenej príbuzný s ostatnými plameniakmi — odštiepenie pred ~10-12 miliónmi rokov. IOC v15.2 uznáva monotypický druh bez poddruhov. Výška 80-90 cm, rozpätie krídel 95-115 cm, hmotnosť 1,5-2,0 kg. Globálna populácia ~2,2 milióna jedincov (IUCN NT 2024, klesajúca trend) — z toho 1,5-2 milióny vo východnej Afrike a ~390 000 v Indii. Diagnostické znaky: najmenší plameniak sveta, tmavšie ružové perie ako u všetkých ostatných druhov (vďaka diéte Arthrospiry s vysokým obsahom β-karoténu), tmavo červený zobák s čiernym hrotom (jediný plameniak s tmavým zobákom — väčšina ostatných má ružový alebo žltý), jasno žltý oko, ružové nohy, najjemnejšie filtračné lamely (16 000 mikrovýbežkov spolu s P. jamesi). Areál: východná Afrika (Tanzánia — Lake Natron jediná hniezdna lokalita pre ~75 % globálnej populácie; Keňa — Nakuru, Bogoria, Magadi, Elementeita; Etiópia, Eritrea, Somálsko, Uganda), južná Afrika (Namíbia — Etoshská panva, Walvis Bay; Botswana — Makgadikgadi panva; Juhoafrická republika), západná Afrika (Senegal — Banc d'Arguin, Mali, Mauritánia), južná Ázia (India — Sambhar Lake, Rann of Kutch, Chilika; Pakistan). Hlavná korisť: sinica Arthrospira (Spirulina) fusiformis — 60-80 % diéty, modrozelená baktéria s vysokým obsahom β-karoténu (dáva najtmavšie ružové sfarbenie spomedzi plameniakov). Žije v extrémne nepriaznivých sodových jazerách — pH 9-11 (žieravé pre väčšinu živočíchov), teploty do 50 °C (Lake Natron, Magadi). Lake Natron (Tanzánia) je jediná hniezdna lokalita pre východoafrickú populáciu — alkalické bahno s vysokým obsahom sódy chráni hniezda pred predátormi (žiadne cicavce neprežijú v pH 11). Obrovské kolónie 100 000-250 000 párov. Mläďatá v obrovských jasliach (crèche) až 100 000 ks — najväčšie jasle sveta medzi vtákmi. Hlavné hrozby (rastúci klesajúci trend): (1) Lake Nakuru pokleslo o 91 % od 2009 — od 2010 hladina jazera vzrástla 90 %, koncentrácia sinice polovičná, fytoplanktón -50 % (Science AAAS 2024); (2) Plánovaná sódová ťažba v Lake Natron — Tata Chemicals navrhla továreň 2007, projekt pozastavený 2019 ale stále riziko; (3) Klimatická zmena — Rift Valley jazerá silne závisia od zrážok; (4) Sambhar Lake (India) sucho 2009, 2019 — úhyn niekoľko tisíc; (5) vtáčia chrípka 2022-2023; (6) Znečistenie — Etoshská panva pesticídmi.