Plameniak červený vs Plameniak veľký

Strava — Plameniak červený

• Slanky (Artemia salina) — hlavná korisť v hyperslaných lagúnach Yucatánu a Karibiku
• Mikroriasy Dunaliella salina — sinica produkujúca β-karotén (zdroj sýteho červeného sfarbenia)
• Larvy pakomárov (Chironomidae) — najmä v sezóne pre kŕmenie mláďat
• Drobné mäkkýše — ulitníky a lastúrniky v plytkom bahne lagún
• Semená vodných rastlín (Ruppia maritima) v brakických vodách
• Vodný hmyz — vodné chrobáky a vodné ploštice (5-15 mm)
• Drobné krevety a malé kôrovce v ústiach riek Yucatánu

Strava — Plameniak veľký

• Sinice a mikroriasy — Spirulina, Arthrospira (hlavný zdroj β-karoténu a ružového pigmentu peria)
• Slanky (Artemia salina) — drobné soľné kôrovce v hyperslaných lagúnach
• Larvy pakomárov (Chironomidae) — najmä v sezóne pre kŕmenie mláďat
• Drobné mäkkýše — vodné ulitníky a lastúrniky v plytkom mule
• Semená vodných rastlín — Ruppia, Zostera v brakických vodách
• Vodné chrobáky a vodný hmyz — koristi 5-15 mm
• Detrit a organické častice z bahna — filtruje cez lamely zobáka

O druhu — Plameniak červený

Plameniak červený (Phoenicopterus ruber) je najsýtejšie sfarbený zo všetkých 6 svetových plameniakov — karmínovo-červené až oranžovo-červené perie pochádza z mimoriadne vysokej koncentrácie β-karoténu (Dunaliella salina) a kantaxantínu (Artemia salina) v karibsko-yucatánskej potrave. Druh popísal Carl Linné v Systema Naturae 1758. Do roku 2002 bol považovaný za poddruh plameniaka veľkého (P. roseus), v roku 2002 oddelený ako samostatný druh (Sangster 2002, AOU/BOU revízia — genetické rozdiely mtDNA ~2 %, morfologické rozdiely sfarbenia). IOC v15.2 uznáva monotypický druh — galapágska populácia je geneticky odlišná, ale zatiaľ oficiálne neuznaná ako poddruh. Výška 120-145 cm, rozpätie krídel 140-165 cm, hmotnosť 2,2-2,8 kg. Diagnostické znaky: sýto karmínovo-červené až oranžovo-červené perie (najintenzívnejšie sfarbenie zo všetkých plameniakov), čierne letky, dlhý ružový zobák s čiernym hrotom ohnutý dole, extrémne dlhé ružové nohy. Mladé sivobiele, ružovejú postupne do 2-3 rokov. Areál výhradne americký kontinent: Karibik (Bahamy — Great Inagua ~80 000 párov, najväčšia kolónia; Kuba — Cienfuegos, Maximo Gomez; Hispaniola, Trinidad a Tobago, Turks & Caicos, Panenské ostrovy, Jamajka), Yucatán (Mexiko) (Ría Lagartos a Celestún — až 75 % populácie v danom čase, ~50 000 hniezdiacich vtákov), severná Južná Amerika (Venezuela, Kolumbia, Brazília — Roraima), Galapágy (Ekvádor) (izolovaná populácia ~400-500 ks, geneticky odlišná, hniezdi v skalnatom teréne s riadenými „kamennými hniezdami"). Globálna populácia ~260 000-330 000 zrelých jedincov (IUCN 2024, rastúci trend). Vo Floride historicky hniezdil v Everglades a Florida Keys, vyhubený koncom 19. storočia komerčným lovom pre perie a mäso. Od 2018 prijatý ako natívny druh Floridy (predtým považovaný za uniknutých zajatých vtákov). Aktuálne ~50-100 ks v južnej Floride (pozorovania v Everglades NP, Snake Bight). Sezónne monogamný, hniezdi v obrovských koloniách 1 000-80 000+ vtákov na blatových kužeľoch (na Galapágoch na kamenných hniezdach — adaptácia na skalnatý terén). Hlavné hrozby: strata mokradí (rozvoj turistických areálov v Karibiku), znečistenie (ropný priemysel Venezuela, Trinidad), klimatická zmena (hurikány — Karibik), poľovníctvo (Jamajka, niektoré ostrovy). Druh je kultúrnym symbolom Karibiku a Floridy — slávny „pink lawn flamingo" (plastová záhradná figúrka z 1957) sa stal celosvetovým kýčom.

O druhu — Plameniak veľký

Plameniak veľký (Phoenicopterus roseus) je najväčší a najrozšírenejší zo 6 svetových druhov plameniakov — výška 120-150 cm, rozpätie krídel 140-170 cm, hmotnosť 2-4 kg. Druh popísal Peter Simon Pallas v roku 1811; pôvodne považovaný za poddruh P. ruber (americký plameniak), v roku 2002 oddelený ako samostatný druh (Sangster 2002, AOU/BOU revízia na základe morfologických a genetických rozdielov). IOC v15.2 uznáva monotypický druh bez poddruhov. Hniezdny areál: južná Európa (Camargue Francúzsko, Andalúzia, Sardínia, Toskánsko), severná, východná a južná Afrika, Blízky východ (Turecko, Irán), južná Ázia (Pakistan, India, Srí Lanka). Jediný plameniak hniezdiaci v Európe. Globálna populácia ~550 000-680 000 jedincov (IUCN 2024, rastúci trend), z toho ~270 000 v Stredomorí a západnej Afrike. Diagnostické znaky: biele perie s ružovým nádychom (intenzita podľa diéty karotenoidov), karmínovo-červené vrchné krídla viditeľné pri lete, čierne letky, dlhý ružový zobák s čiernym hrotom ohnutý smerom dole (špecializovaný filter), extrémne dlhé ružové nohy s 3 prstami spojenými plávacou blanou. Sexuálny dimorfizmus nevýrazný (samce o 5-10 % väčšie). Špecializovaný filter-feeder — loví hlavou hore nohami, jazyk pumpuje vodu cez lamely zobáka (10 000+ mikrovýbežkov ako sito) — zachytí Spirulinu, Artemiu, larvy pakomárov a drobné mäkkýše. Ružové sfarbenie pochádza výlučne z potravy (β-karotény, kantaxantín) — v zajatí bez karotenoidov vtáky blednú do bielej. Hniezdi v obrovských koloniách 1 000-100 000+ vtákov na blatových kužeľoch (výška 25-50 cm) v plytkej hyperslanej vode. Znáša 1 vajce (vzácne 2), inkubácia 27-31 dní, mláďatá v jasliach (crèche) až 30 000 ks pod dozorom „opatrovateľov". Najznámejšie kolónie: Camargue (Francúzsko, ~13 000 párov, monitoring od 1947), Fuente de Piedra (Andalúzia, ~20 000 párov), Sambhar Lake (India, ~500 000 vtákov v sezóne), Lake Nakuru a Bogoria (Keňa). Dlhý život — priemerne 20-30 rokov, rekord 83 rokov v zajatí (ZOO Adelaide †2014), v prírode 47 rokov (Camargue 2026, krúžkovaný 1979). V SR mimoriadne vzácny zatúlanec — historicky 4 záznamy: 1965 Senianske rybníky, 1996 a 2007 Čiližská Radvaň, 2018 Žitný ostrov. Hlavné hrozby: strata mokradí (rozvoj soľní v Stredomorí, Afrike), znečistenie (ťažké kovy, pesticídy), poľovníctvo v Egypte a Sahel, zmena klímy (vysychanie efemerných jazier).