Myšiak hôrny vs Orol skalný

Strava — Myšiak hôrny

• Hraboš poľný (<em>Microtus arvalis</em>) — kľúčová korisť SR, ~50–60 % stravy
• Hraboš obyčajný a hrabošík podzemný — všade prítomné hlodavce v poliach
• Myšica krovinová a myšiak lesný (<em>Apodemus sylvaticus, A. flavicollis</em>)
• Krt obyčajný (<em>Talpa europaea</em>) — pri čerstvom kopaní
• Mršiny — zrazené zvieratá pri cestách (sika, srnec, líška, ježko)
• Dážďovky (Lumbricus terrestris) — vlhko po daždi, terénny zber
• Chrústy, kobylky a iné veľké chrobáky — letný doplnok

Strava — Orol skalný

• Srnčatá (Capreolus capreolus) — mláďatá do ~5 kg, kľúčová korisť v Tatrách
• Zajac poľný (Lepus europaeus) a zajac belák (L. timidus) v horách
• Svište vrchovské (Marmota marmota) — diagnostická korisť v Tatrách
• Mláďatá kamzíkov a kôz (Rupicapra rupicapra) — nárazovo na jar
• Líška obyčajná (Vulpes vulpes), mláďatá jazveca
• Tetrov hlucháň (Tetrao urogallus) a jariabok hôrny — diagnostické pre tajgu
• Sysle pasienkové (Spermophilus citellus) — v stepných oblastiach SR

O druhu — Myšiak hôrny

Myšiak hôrny (Buteo buteo) je najbežnejším dravcom Slovenska a Európy. V SR hniezdi ~14 000 párov (Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku", dravce.sk Raptor Protection Slovakia 2024) — od nížin (Žitný ostrov, Východoslovenská nížina) po horské oblasti do 1 500 m n. m. Druh popísal Linné v roku 1758. Rozpätie krídel 110–140 cm, hmotnosť 600–1 300 g (samec lighter), 700–1 400 g (samica). 5–6 uznávaných poddruhov — v SR nominálny B. b. buteo. Strava prevažne hraboše (60 %), lov stratégiou „sit-and-wait" zo stĺpa, dráty alebo stromu. Mimoriadne premenlivé sfarbenie — od takmer bielej (svetlá morfa) po takmer čiernu (tmavá morfa) v rámci jednej populácie. Najhlasnejší dravec SR — mačkacie „píí-jau" je typický „zvuk lesa". IUCN Least Concern, populácia v SR stabilná až mierne rastúca vďaka adaptácii na kultúrnu krajinu. Hlavné hrozby: sekundárna otrava rodenticidmi 2. gen. (brodifakum, bromadiolón) z hlodavcov v poľnohospodárstve, kolízie s autami pri konzumácii mršín, kolízie s elektrickými vedeniami a veternými elektrárňami. Symbol úspechu adaptívneho dravca v človekom pretvorenej krajine.

O druhu — Orol skalný

Orol skalný (Aquila chrysaetos) je najikonickejším horským dravcom Slovenska — symbol Vysokých a Nízkych Tatier. Druh popísal Linné v roku 1758. Slovenská populácia 50–90 hniezdiacich párov (Danko et al. 2002, dravce.sk Raptor Protection Slovakia) sa koncentruje v Tatrách, Nízkych Tatrách, Veľkej Fatre, Slovenskom raji, Pieninách a Slanských vrchoch. Rozpätie krídel 190–230 cm, hmotnosť 3,0–4,5 kg (samec), 4,5–6,5 kg (samica). Šesť uznávaných poddruhov — v SR nominálny A. c. chrysaetos. Doživotne monogamný — pár hniezdi v tom istom skalnom okrsku 20–30 rokov, používa 2–4 alternatívne hniezda. Lov stoop pri 240+ km/h. Kľúčovou koristou v Tatrách sú srnčatá, svište, zajace beláky a tetrov hlucháň. IUCN Least Concern, ale v SR prísne chránený (vyhláška 170/2021 Z. z., spoločenská hodnota 7 000 €). Hlavné hrozby: otrava olovom z mršín, kolízie s veternými elektrárňami, otrávené návnady, vyrušovanie v hniezde. Druh symbolicky predstavuje najvyšší článok pyramídy slovenskej prírody.