Labuť veľká vs Labuť spevavá

Strava — Labuť veľká

• Vodné rastliny — močiarka (Potamogeton), rdesno (Polygonum), hviezdoš (Callitriche), rožkatec (Ceratophyllum)
• Vodný stonožník (Myriophyllum) a parožnatka (Chara) — kľúčové letné rastliny
• Žaburinka menšia (Lemna minor) a väčšia (Spirodela polyrhiza) — povrchový plankton rastlín
• Pobrežná tráva a obilninové výhonky — pasenie na lúkach a poliach pri vode (zime kukurica, jačmeň)
• Slimáky vodné (Lymnaea, Planorbis) — zdroj vápnika pre samice pri znáške
• Lariy chrostíkov (Trichoptera) a pakomárov (Chironomidae) — sezónne
• Daphnia, Cyclops a planktónne kôrovce — pri pasení s mláďatami

Strava — Labuť spevavá

• Vodné rastliny — močiarka (Potamogeton), rdesno (Polygonum), hviezdoš (Callitriche)
• Parožnatka (Chara) a rožkatec (Ceratophyllum) — letné kľúčové rastliny na hniezdiskách
• Korene a hľuzy vodných rastlín — rozkopávané zobákom z mäkkého dna
• Pobrežná tráva — pasie sa na lúkach pri vode (Phalaris, Glyceria, Festuca)
• Obilninové strniska — kukurica, jačmeň, pšenica, repka olejka (zimné poľné kŕmenie)
• Žaburinka menšia (Lemna minor) — povrchový plankton rastlín
• Slimáky vodné (Lymnaea, Planorbis) — zdroj vápnika pre samice pri znáške

O druhu — Labuť veľká

Labuť veľká (Cygnus olor) je najznámejšia a najikonickejšia labuť Európy — symbol elegancie a vernosti v kultúre, ale aj agresívny strážca svojho teritória v hniezdnom období. Druh popísal Gmelin v roku 1789. Pôvodne hniezdila od strednej Európy po Mongolsko, v Európe sa v stredoveku stala polodomácou (v Anglicku všetky labute „kráľovskej rodiny" od 12. storočia — Swan Upping ceremónia každý júl). Slovenská populácia ~400–600 hniezdiacich párov (Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku", SOS/BirdLife Slovensko 2024) — prvé zdokumentované hniezdenie v roku 1948 na Žitnom ostrove, odvtedy expanzia z chovaných a divých populácií. Hniezdi na rybníkoch, mŕtvych ramenách Dunaja a Váhu, mestských parkoch a poľnohospodárskych nádržiach. Najťažší lietajúci vták Európy — dĺžka 140–160 cm, rozpätie krídel 200–240 cm, hmotnosť 8–15 kg (samce výrazne väčšie). Charakteristický oranžovo-červený zobák s čiernou hrčkou („knob") na báze (väčšia u samcov v hniezdnom období), typický „S" zakrivený krk a perfektne biele perie u dospelých. Mláďatá („cygnets") sú prvý rok sivo-hnedé, biele perie získavajú v druhom roku. Dlhodobo monogamná — páry sa formujú v 2.–3. roku života a vydržia celý život (15–20+ rokov), iba pri smrti partnera hľadá nového. Hniezdo je masívna hromada rastlín pri vode (priemer 1–2 m, výška 0,5–1 m), znáška 5–9 vajec, inkubácia 35–41 dní (sedí prevažne samica, samec stráži). Mláďatá vodia obaja rodičia 4–5 mesiacov, často ich nosia na chrbte v prvých týždňoch. Hlavné hrozby: otrava olovenými brokmi (EÚ zákaz od 2023), kolízie s vedeniami elektrického napätia (hlavná príčina úhynu dospelých), botulizmus v lete, znečistenie vôd, zachytenie do rybárskych vlascov. V SR je druh chránený (zákon 543/2002 Z. z.) a populácia stabilná až mierne rastúca.

O druhu — Labuť spevavá

Labuť spevavá (Cygnus cygnus) je najhlasnejšia labuť na svete spolu s americkou labuťou trompetovou (C. buccinator) — anglický názov „Whooper Swan" a slovenský „spevavá" odkazujú práve na silné trúbiace volania počuteľné na 2–5 km. Druh popísal Linné v roku 1758. Hniezdi v severnej Eurázii od Islandu cez Škandináviu a Pobaltie po Sibír a Mongolsko — preferuje taiga jazerá, mokrade a tundrové bažiny. Národný vták Fínska od roku 1981 (symbol divočiny a slobody, motív 1-EUR mince fínskej série). Globálna populácia ~180 000–220 000 jedincov (IUCN 2024, Wetlands International 2023), stabilná až mierne rastúca. Slovenská populácia — výhradne ako zimujúci hosť, ~500–1 500 jedincov ročne (SOS/BirdLife sčítanie 2024), výnimočné historické hniezdenia v 1990s na Senianskej rybničnej sústave. Najväčšie zimoviská v SR: Dunajské luhy (Bratislava–Gabčíkovo), Šírava, Senianska rybníky, Bodrog, Hron pri Banskej Bystrici. Dĺžka 140–165 cm, rozpätie krídel 205–243 cm, hmotnosť 7,4–14 kg (samce väčšie). Diagnostické znaky — žltý zobák s čiernou špičkou (vs oranžový pri labuti veľkej), rovný krk pri plávaní (nie „S" ako labuť veľká), bez čiernej hrčky na báze zobáka. Mláďatá („cygnets") sú prvý rok sivohnedé so svetloružovým zobákom, biele perie získavajú v 2. roku. Dlhodobo monogamná — páry sa formujú v 3.–4. roku života a vydržia 15–25+ rokov (rekord 30 rokov). Hniezdo masívna hromada rastlín pri vode (priemer 1–2,5 m), znáška 4–7 vajec, inkubácia 31–36 dní (sedí samica). Najvyššie letúci vták sveta — radarom dokumentovaný let v 8 200 m n. m. nad Škótskom v decembri 1967 (Holsworth 1968) počas migrácie z Islandu do Británie. Mláďatá vodia obaja rodičia 8–10 mesiacov — ostávajú s mladými cez prvú migráciu a prvé zimovanie, čo je u vodných vtákov výnimočné. Hlavné hrozby: kolízie s vedeniami elektrického napätia, otrava olovenými brokmi (EÚ zákaz od 2023), úbytok mokradí, klimatická zmena (skracovanie migrácie a zmena hniezdísk).