Krivonos obyčajný / smrekový vs Krivonos sosnový

Strava — Krivonos obyčajný / smrekový

• <strong>Semená smreka obyčajného (Picea abies)</strong> — <strong>90–95 % stravy v Európe</strong>; krivonos je najúzkostnejšie viazaný európsky pinkovec na jedinú drevinu, prekryžený zobák je presne adaptovaný na extrakciu semien zo zatvorených smrekových šišiek (Newton 1972, *Finches*)
• <strong>Semená jedle bielej (Abies alba)</strong> — doplnková potrava v jedľových bučinách Karpát, používaná najmä keď úroda smreka je nízka
• <strong>Semená borovice lesnej (Pinus sylvestris) a smrekovca opadavého (Larix decidua)</strong> — borovicové šišky vyžadujú silnejší zobák (krivonos sosnový L. pytyopsittacus má bytostnejší), krivonos obyčajný ich konzumuje len obmedzene
• <strong>Hmyz a článkonožce</strong> — najmä vošky (Cinara) na smrekoch v lete; krivonos je v rámci Carduelinae atypický tým, že <strong>mláďatá kŕmi REGURGITOVANÝMI SEMENAMI SMREKA</strong> (väčšina pinkovcov kŕmi mláďatá hmyzom — Glezg, Pinka obyčajná, Pinka severská)
• <strong>Púčiky a kvety jaseňa, vŕby, javora</strong> — jarná doplnková potrava v období, keď ešte nie sú dostupné semená
• <strong>Bobule jarabiny vtáčej (Sorbus aucuparia)</strong> — jesenná a zimná doplnková potrava v karpatských lesoch
• <strong>Šťava z mladých púčikov smreka</strong> — krivonos prehryzá púčiky a saje šťavu, najmä v skorom jarnom období

Strava — Krivonos sosnový

• Semená borovicových šišiek (Pinus sylvestris) — primárna potrava, špecializácia druhu
• Semená smrekových šišiek (Picea abies) — náhradná potrava pri nedostatku borovicových šišiek
• Semená smrekovca (Larix) — príležitostná zložka
• Semená jedlí (Abies) — doplnková zložka
• Puky a výhonky ihličnanov — v prechodnom období
• Bobule a plody — okrajová zložka
• Hmyz a larvy — kŕmenie mláďat, letná potrava dospelých

O druhu — Krivonos obyčajný / smrekový

Krivonos obyčajný / smrekový (*Loxia curvirostra*) je jediný európsky vták s prekryženým zobákom — najunikátnejšia morfologická adaptácia v rámci celej čeľade pinkovitých (Fringillidae). Globálny areál: celá holarktická tajga od Pyrenejí, Alp a Karpát cez Škandináviu, severné Rusko, Sibír po Kamčatku a Japonsko; v Severnej Amerike od Aljašky cez Skalnaté hory po severné Mexiko. Globálna populácia stabilná, IUCN Least Concern. Na Slovensku: 25 000 – 50 000 hniezdnych párov, v zime 40 000 – 70 000 jedincov (biomonitoring.sk). Druh je celoročný rezident horských smrečín — Tatry (Vysoké, Nízke, Belianske), Veľká a Malá Fatra, Orava Magura, Slovenský Kras, Skorušinské vrchy, Strážovské vrchy. SR legislatíva: chránený druh podľa zákona 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 500 € za jedinca (vyhláška MŽP SR 170/2021 Z. z.) — vyššia hodnota ako u pinky obyčajnej (300 €) odráža špecializovaný biotop a ekologickú zraniteľnosť. Morfológia: 14–17 cm dĺžky, 25–30 cm rozpätie krídel, 35–50 g hmotnosti. Najdiagnostickejší znak: prekryžený zobák (horná a dolná čeľusť sa krížia) — adaptácia na extrakciu semien zo zatvorených smrekových šišiek. Pohlavný dichromatizmus: samček cihlovo-červený až oranžový (karotenoidy z stravy — Hill G.E. 1991, *Nature* 350; honest signal kvality), samička olivovo-zelenkavá až sivožltkavá. Strava: Newton I. (1972, *Finches*, T. & A. D. Poyser) — krivonos je najúzkostnejšie viazaný európsky pinkovec na jednu drevinu, semená smreka obyčajného (Picea abies) tvoria 90–95 % celoročnej stravy. Hniezdenie: CELOROČNE, najčastejšie DECEMBER – MÁJ v zasnežených smrečinách — krivonos je jeden z mála európskych spevavcov, ktoré hniezdia v hĺbke zimy. Hniezdo v rázsoche smreka 3–35 m nad zemou, znáška 3–4 (max 5) vajec, inkubácia 14–16 dní, mláďatá 17–22 dní v hniezde, 1–2 znášky ročne podľa úrody šišiek. Mláďatá sú kŕmené REGURGITOVANÝMI SEMENAMI SMREKA — atypické v rámci podčeľade Carduelinae (väčšina pinkovcov kŕmi mláďatá hmyzom). Vokálne typy: Groth J.G. (1993, *University of California Publications in Zoology* 127) v klasickej štúdii rozlíšil 8 odlišných „call types" krivonosa v Severnej Amerike — niektoré sú reprodukčne izolované (assortative mating) a Type 9 (*Loxia sinesciuris* Cassia crossbill Idaho) bol Parchmanom T.L. & Benkmanom C.W. (2009, *The Condor* 111) povýšený na samostatný druh. Edelaar P. et al. (2008, *J Avian Biol* 39) zdokumentovali analogické vokálne typy v Európe. Nomadismus: krivonos je najnomadickejší európsky pinkovec — kočuje 500–3 000 km za úrodou smrekových šišiek. Marquiss M. & Rae R. (2002, *Ibis* 144) zdokumentovali invázie krivonosa do Británie z kontinentálnej Európy v rokoch 1990, 1997, 2002. Linnaeus 1758 — pôvodne opísal druh ako Loxia curvirostra v Systema Naturae (typ Švédsko, restricted Hartert 1904). Rekord dĺžky života: 9 rokov 9 mesiacov (Nemecko, EURING European Longevity Records List 2023).

O druhu — Krivonos sosnový

Krivonos sosnový (Loxia pytyopsittacus) je najväčší krivonos Európy — „papagáj medzi krivonosmi" s mohutným papagájovitým zobákom, ktorý dokáže otvoriť ešte uzatvorené borovicové šišky, ku ktorým sa iné druhy krivonos nedostanú. Špecialista na borovicu lesnú (Pinus sylvestris); monotypický druh bez poddruhov. Jadrový areál v borovicových tajgach Škandinávie a izolovaná populácia v Kaledonských lesoch Škótska (50–65 hniezdiacich párov). Hniezdi v hĺbke zimy (november–jún). V SR mimoriadne vzácny tulák len v irrupčných rokoch. IUCN globálne LC, populácia stabilná.