Korytnaška grécka vs Korytnaška Hermannova

Strava — Korytnaška grécka

• Stredomorské trávy a byliny — <em>Brachypodium</em>, <em>Festuca</em>, <em>Avena</em> (ovsy divé)
• Púpava (<em>Taraxacum officinale</em>) — listy + kvety + korene (hlavná strava)
• Šalvia (<em>Salvia officinalis</em>), tymián (<em>Thymus</em>), rozmarín (<em>Rosmarinus</em>) — stredomorské aromatické
• Ďatelina (<em>Trifolium</em>), lucerka (<em>Medicago</em>) — strukoviny
• Skorocel (<em>Plantago</em>), žihľava (<em>Urtica</em> — sušená!)
• Sukulenty a kaktusy — <em>Opuntia</em> (kaktusy), <em>Aloe</em>
• Opadané ovocie sezónne — figy (<em>Ficus carica</em>), granátové jablká, olivy (zriedka)

Strava — Korytnaška Hermannova

• Stredomorské trávy — <em>Brachypodium</em>, <em>Bromus</em>, <em>Festuca</em>, <em>Lolium</em>
• Púpava (<em>Taraxacum officinale</em>) — listy + kvety + korene (hlavná strava)
• Šalvia, tymián, oregano, plantain (<em>Plantago</em>) — stredomorské aromatické
• Ďatelina (<em>Trifolium</em>), lucerka (<em>Medicago</em>) — strukoviny
• Cézia (<em>Cytisus</em>), žltá ďatelina (<em>Melilotus</em>)
• Kvety stredomorských kríkov — <em>Cistus</em>, <em>Cytisus</em>, lavanduľa (<em>Lavandula</em>)
• Opadané ovocie sezónne — figy (<em>Ficus carica</em>), čerešne, jablká, hrozno

O druhu — Korytnaška grécka

Korytnaška grécka (Testudo graeca) je najrozšírenejšia stredomorská suchozemská korytnaška sveta — komplex 7+ poddruhov rozšírených cez severnú Afriku (Maghreb), Stredomorie, Balkán, Stredný východ až po Kaukaz a Irán. Druh popísal Carl Linnaeus 1758 v Systema Naturae ako Testudo graeca — latinské meno graeca znamená „grécka", ale Linnaeus popísal jedinec v skutočnosti zo Saudskej Arábie (etymologický omyl ktorý sa zachoval do dnes). Velikosť: pancier 15–25 cm (rekord 30 cm pre T. g. ibera), hmotnosť 1–4 kg (rekord 4,5 kg). Dĺžka života 50–125 rokov pri správnom chove (rekord 125 rokov v Berlin Zoo, jedinec získaný 1898). Diagnostické znaky: (1) 5 prstov na predných nohách (oproti 4 u stepnej); (2) tubercul (ostroh) na zadnej časti stehna — diagnostický znak druhu (názov „spur-thighed" v angličtine); (3) vysoký kupolovitý pancier, žltohnedé alebo olivovo zelené pozadie s tmavými škvrnami a líniami; (4) chvost bez koncového rohu (oproti Hermannovej ktorá má koncový roh). Reptile Database uznáva 7+ platných poddruhov: T. g. graeca (Maroko), ibera (Turecko — najpopulárnejší v chove), terrestris (Stredný východ), zarudnyi (Irán), soussensis (Maroko Sous), marokkensis (Maroko Atlas), nabeulensis (Tunisko — najmenšia, 12–15 cm). Fritz et al. (2006) genetické analýzy podporujú existenciu najmenej 7 odlišných línií. Biotop: stredomorské kríky (macchia), olivové sady, suché lúky, kamenisté svahy, nadmorská výška 0–2 000 m n. m. Aktivita marec–október, hibernácia 3–4 mesiace (november–február) v plytkých norkách 20–50 cm pod povrchom. Vajcorodá — samica znáša 3–10 vajec (typicky 5–7) v júni–júli do nórok 10–15 cm hlbokých. TSD (temperature-dependent sex determination) — pri inkubácii <26 °C samce, >30 °C samice. Pohlavná zrelosť 8–12 rokov. IUCN status: Vulnerable (2024 reassessment) — pokles populácie ~30 % za 30 rokov vplyvom obchodu (najmä 1960–1990, masívne importy zo severnej Afriky a Turecka do EU), požiarov v Stredomorí (klimatická zmena), urbanizácie a poľnohospodárstva. CITES Príloha II + EU Annex B — v EU vyžaduje CITES B dokument z licencovaného chovateľa. Cena v EU 150–300 € za mladé jedince. NIKDY nekupujte zo burzy alebo divožijúce — pašované jedince z Maroka, Tuniska, Turecka majú vysokú úmrtnosť (40–70 %) kvôli stresu a parazitov.

O druhu — Korytnaška Hermannova

Korytnaška Hermannova (Testudo hermanni) je klasická európska suchozemská korytnaška — endemická pre Taliansko, Balkán, Grécko, južné Francúzsko, Korziku, Sardíniu, Sicíliu a Baleáry. Druh popísal Johann Friedrich Gmelin 1789 v 13. vydaní Systema Naturae v honor francúzskeho botanika a zoológa Johna Hermanna (1738–1800), profesora prírodopisu na univerzite v Štrasburgu. Velikosť: pancier 15–22 cm (rekord 28 cm pre T. h. boettgeri), hmotnosť 0,7–3 kg (rekord 3,5 kg). Dĺžka života 50–100 rokov pri správnom chove. Diagnostické znaky: (1) 5 prstov na predných nohách; (2) chvost s koncovým rohom (rohovinová vystúpenina — diagnostický znak, oproti hladkému chvostu gréckej); (3) 2 paralelné čierne pruhy na plastróne (ventrálnom pancieri) — diagnostický znak (oproti jednotlivým nepravidelným škvrnám u gréckej); (4) vysoký kupolovitý pancier, žlté pozadie s tmavými škvrnami a líniami (variabilnosť podľa poddruhu); (5) NEMA tubercul na zadnej časti stehna (oproti gréckej). Reptile Database uznáva 2 platné poddruhy: (1) T. h. hermanni (Západná, Talianska) — pancier 15–20 cm, jasné žlté pozadie so silnými tmavými škvrnami a žltým „uzlom" pred a za okom, areál Taliansko, Korzika, Sardínia, Sicília, južné Francúzsko, Baleáry. IUCN Vulnerable, CITES Príloha II + EU Annex A (najprísnejšia ochrana, vyžaduje CITES A dokument). (2) T. h. boettgeri (Východná, Balkánska) — pancier 18–28 cm (väčšia!), tmavšie sfarbenie, bez žltého „uzla" pred okom, areál Balkán (Slovinsko po európske Turecko). IUCN Least Concern, CITES Príloha II + EU Annex B. Fritz et al. (2006) genetické analýzy potvrdili divergenciu poddruhov pred 1,5–2 miliónmi rokov. Biotop: stredomorské kríky (macchia), olivové sady, vinohrady, suché lúky, kamenisté svahy. Aktivita marec–október, hibernácia 3–4 mesiace (november–február) v plytkých norkách 15–40 cm pod povrchom. Vajcorodá — samica znáša 2–8 vajec (typicky 3–5) v júni–júli. TSD: <26 °C samce, >30 °C samice. Pohlavná zrelosť 7–12 rokov. IUCN status: Near Threatened globálne (2024 reassessment), T. h. hermanni VU (pokles 30+ % za 30 r, požiare, urbanizácia, obchod), T. h. boettgeri LC (stabilná populácia). Cena v EU: T. h. boettgeri 150–250 € (CITES B), T. h. hermanni 250–400 € (CITES A — najprísnejšia ochrana). NIKDY nekupujte z burzy alebo divožijúce — pašované jedince z Talianska a Balkánu majú vysokú úmrtnosť (30–60 %).