Kačica divia vs Kačica lyžičková

Strava — Kačica divia

• Semená vodných rastlín — hviezdoš (Callitriche), rdesno (Polygonum), močiarka (Potamogeton)
• Žaburinka menšia (Lemna minor) — masívne na povrchu rybníkov a stojatých vôd
• Obilniny zo strniska — kukurica, jačmeň, pšenica (poľné kŕdle na jeseň)
• Lariy pakomárov (Chironomidae) a chrostíkov (Trichoptera) z dna plytkých vôd
• Slimáky vodné — Lymnaea, Planorbis (zdroj vápnika pre samice pri znáške)
• Daphnia a iné planktónne kôrovce — filtrované cez lamely zobáka
• Dospelý vodný hmyz — vodné chrobáky (Dytiscidae), dvojkrídlovce

Strava — Kačica lyžičková

• Daphnia (vodné blchy) — kľúčová planktónna potrava, filtrovaná cez lamely zobáka
• Copepoda (klepety) a Ostracoda (mušelky) — mikroskopické kôrovce
• Semená rdesnov (Polygonum hydropiper, P. amphibium) — z hladiny a bahna
• Žaburinka menšia (Lemna minor) — zo stojatých eutrofizovaných vôd
• Slimáky drobné — Lymnaea peregra, Bithynia tentaculata
• Lariy pakomárov (Chironomidae) — z bahna plytkých vôd
• Komáre a dvojkrídlovce — dospelé z hladiny

O druhu — Kačica divia

Kačica divia (Anas platyrhynchos) je najúspešnejšia kačica na svete — kozmopolitný druh celej Holarktickej oblasti od Aljašky po Marocká, od Anglicka po Japonsko. Druh popísal Linné v roku 1758. Slovenská populácia ~30 000–50 000 hniezdiacich párov (Danko et al. 2002 „Rozšírenie vtákov na Slovensku", SOS/BirdLife Slovensko 2024) — najbežnejší vodný vták SR. Hniezdi na všetkých typoch stojatých a tečúcich vôd od kaluží po Dunaj. Dĺžka 50–65 cm, rozpätie krídel 81–98 cm, hmotnosť 0,9–1,4 kg. Výrazný pohlavný dimorfizmus — samec má kovovo-zelenú hlavu s bielym golierom, hrdzavú hruď a sivý chrbát, samica je nenápadne hnedo škvrnitá (krycia farba pre hniezdenie). Predok všetkých domácich plemien kačíc (okrem kačice pižmovej) — pekinská, kampbel, indický bežec, rouenska. Domestikácia v Číne pred ~4 000 rokmi a v Európe pred ~2 000 rokmi. Hniezdo na zemi v húštinách pri vode, výnimočne v dutinách stromov alebo nad zemou. Znáška 8–13 vajec, inkubácia 27–28 dní (samica sama). Mláďatá prekociálne (nidifúgne) — sotva oschnú a plávajú za matkou, samostatne sa kŕmia. Druh je kľúčovým modelom etológie — Konrad Lorenz na ňom popísal imprinting (Nobelova cena 1973). V SR sa loví ako poľovná zver (sezóna 1. 9. – 15. 1.), ale druh je stabilný a expandujúci najmä v mestských vodách. Hlavné hrozby: otrava olovenými brokmi (EÚ zákaz pri mokradiach od 2023), botulizmus v lete, znečistenie vôd, hybridizácia s domestikovanými plemenami v parkoch (genetické rozpúšťanie pôvodnej populácie).

O druhu — Kačica lyžičková

Kačica lyžičková (Spatula clypeata) je najšpecializovanejšia filter kŕmiaca sa kačica Eurázie — známa nezamenitelným lyžičkovitým („shoveler") zobákom, ktorý je dlhší než hlava a obsahuje najjemnejšie filtračné lamely spomedzi všetkých dabbling kačíc. Druh popísal Linné v roku 1758. Hniezdny areál pokrýva celú Holarktickú oblasť — od Aljašky cez Kanadu, Európu po Sibír. V SR ~50–150 hniezdiacich párov (Danko et al. 2002, SOS/BirdLife Slovensko 2024), koncentrované v rybničných sústavách Východoslovenskej nížiny (Senné, Iňačovce, Beša, Latorica) a Podunajskej nížiny (Žitný ostrov — Veľký Meder, Číčov, Šenkvice). Hojná migračná a zimujúca — počas migrácie (september–november, marec–apríl) prelietavajú tisíce jedincov. V zime na Šírave, Senné a Žitnom ostrove. Dĺžka 44–52 cm, rozpätie krídel 73–82 cm, hmotnosť 0,4–0,8 kg. Pohlavný dimorfizmus výrazný — samec má kovovo-zelenú hlavu (podobne ako kačica divia, ale tmavšia), bielu hruď, hrdzavé boky a brucho, čierno-biely chvost a najmä obrovský čierny lyžičkový zobák. Samica nenápadne hnedo škvrnitá, ale ihneď rozoznateľná podľa zobáka. Carousel feeding — jedinečné správanie: 5–20 kačíc pláva v kruhu, víria sediment a filtrujú zooplanktón. Stredne dlhá migrácia — európske populácie zimujú v Stredomorí, severnej Afrike, subsahárskej Afrike a na Blízkom východe. Hniezdo na zemi v hustej vegetácii pri vode, znáška 8–12 vajec, inkubácia 22–25 dní. IUCN Least Concern, globálna populácia 6,4 milióna jedincov (Wetlands International 2023), populácia stabilná až mierne rastúca v Európe. Hlavné hrozby: eutrofizácia mokradí (paradoxne — krátkodobo zvyšuje planktón, dlhodobo znižuje kvalitu biotopu), strata mokradí (odvodňovanie), otrava olovom, kolízie s elektrickými vedeniami.