Česká bagdeta (Bohemian Bagdad) vs Moravský pštros (Moravian Strasser)

Detailné porovnanie dvoch druhov bok po boku — veľkosť, biotop, hlas, ochrana.

Česká bagdeta (Bohemian Bagdad)

Česká bagdeta (Bohemian Bagdad)

Columba livia f. domestica — plemeno Česká bagdeta
Celý profil
VS
Moravský pštros (Moravian Strasser)

Moravský pštros (Moravian Strasser)

Columba livia f. domestica — plemeno Moravský pštros
Celý profil
Parameter Česká bagdeta (Bohemian Bagdad) Moravský pštros (Moravian Strasser)
Latinský názov Columba livia f. domestica — plemeno Česká bagdeta Columba livia f. domestica — plemeno Moravský pštros
Čeľaď Columbidae (holubovité) Columbidae (holubovité)
Rod Columba Linnaeus, 1758 Columba Linnaeus, 1758
Veľkosť
Dĺžka tela 34–38 cm 38–42 cm
Hmotnosť 450–550 g 700–750 g
Životnosť 10–14 r 10–14 r
Náročnosť 1/5 1/5
Ochrana Bradavica okolo oka, ozobie Pštrosia kresba, úžitkový
Hlasitosť 🔊 (1/5) 🔊🔊 (2/5)
Vzácnosť ⭐⭐⭐⭐

Strava — Česká bagdeta (Bohemian Bagdad)

  • Zmes pre stredné plemená (pšenica, kukurica, hrach, jačmeň)
  • Pšenica — základ kŕmnej dávky (30 %)
  • Kukurica — energia (15–20 %)
  • Hrach a strukoviny — proteíny pre znášku (20 %)
  • Jačmeň a ovos — vyvážená energia (10–15 %)
  • Slnečnica — olejnaté semená (10 %)
  • Grit, mušľová múčka — kalcium a trávenie

Strava — Moravský pštros (Moravian Strasser)

  • Zmes pre stredné a väčšie plemená (kukurica, pšenica, hrach)
  • Kukurica — energia pre veľké plemeno (25–30 %)
  • Pšenica — základ kŕmnej dávky (25 %)
  • Hrach a strukoviny — proteíny pre znášku (20 %)
  • Jačmeň a ovos — vyvážená energia (10–15 %)
  • Slnečnica — olejnaté semená (5–10 %)
  • Vápnik (gritt) celoročne — pevné kosti pre väčšie plemeno

O druhu — Česká bagdeta (Bohemian Bagdad)

Česká bagdeta je staré české národné plemeno, ktoré sa formovalo v 19. storočí v okolí východočeských miest Pardubice a Přelouč. Patrí medzi tradičné národné plemená vzniknuté z holuba poštovného. Pôvodne sa volala „indián", „čápek" alebo „šnoblák" — definitívny názov „česká bagdeta" bol prijatý v roku 1937 na schôdzke v Heřmanovom Městci. Oficiálne uznanie ČSCH prišlo v roku 1941. Plemeno patrí do skupiny bradavičnatých plemien — má charakteristickú červenú bradavicu okolo oka a vyvinuté ozobie (cere) na zobáku. Dnes je plemeno „v rezerve" — chovaný v menších počtoch, ohrozený stratou genofondu. Pre začiatočníkov skvelá voľba — pokojný, dôverčivý a ľahko ochočiteľný.

O druhu — Moravský pštros (Moravian Strasser)

Moravský pštros je druhé najrozšírenejšie plemeno holubov v Českej republike hneď po českom stavákovi. Pochádza z južnej a strednej Moravy — pôvodnou oblasťou rozšírenia bolo Mikulovsko, okolie Brna, Olomoucko, Uherskohradišťsko a Kroměřížsko. Patrí medzi najstaršie známe české plemená a formoval sa už začiatkom 19. storočia. Typickým znakom je pštrosia kresba — biela hlava, krk a hruď + farebné krídla a chvost. Hmotnostný ideál podľa vzorníka UOK ČSCH z roku 2011 je 700–750 g. Plemeno má vysokú plodnosť (4–5 znášok ročne) a vynikajúce rodičovské vlastnosti — často sa používa ako náhradné rodičovstvo pre krátkozobé tumbleri. V Nemecku uznané 1989 spolu s prácheňským káníkom (Sonderverein).

 Krátky verdikt

Obidva druhy patria do čeľade Columbidae (holubovité) a sú navzájom príbuzné, ale líšia sa biotopom, veľkosťou a ekológiou. Kompletné informácie nájdeš v plných profiloch — kliknite na „Celý profil" vyššie.

 Súvisiace porovnania

Viac porovnaní: všetky porovnania druhov vtákov