Columba livia f. domestica — Columbidae (holubovité)
Česká bagdeta má charakteristický vyvinutý červený obočník (bradavica) okolo oranžovo-červeného oka a vyvinuté ozobie (cere) na zobáku. Tieto znaky ju zaraďujú do skupiny bradavičnatých plemien orientálneho pôvodu.
Hlavné znaky plemena:
Veľmi tichý hlasový prejav — bagdety patria medzi najtichšie holubie plemená. Vrkočenie samcov pri tokaní „kruu-kruu" je krátke a tlmené (50–55 dB pri kŕdli). Samice tiché. Mláďatá pískajú vysokým „pii-pii" pri kŕmení. Plemeno je vhodné aj pre mestské chovy — susedia nemajú s ním problém.
Samec vrkočí, krúži okolo samice. Pár sa formuje v hniezdnom boxe. Monogamný vzťah.
Samica znáša 2 biele vajcia. Mladšie páry sa učia rodičovstvu pomalšie — pri prvej znáške niekedy strata mladých.
Striedavo sedia samec a samica. Začína po druhom vajci.
Mláďatá sú slepé, pokryté žltkastým páperím. Prvých 5–7 dní crop milk.
Po 7 dňoch prechod na crop milk + zrno. V 18 dňoch otvorené oči, v 28–32 dňoch opúšťajú hniezdo.
V 6 týždňoch samostatne pijú a kŕmia sa. Bradavica okolo oka sa postupne formuje od 3. mesiaca.
Bagdety patria medzi najľahšie ochočiteľné plemená — pokojný temperament, dôverčivé správanie. Postup: (1) od 4. týždňa kŕmenie z ruky pri otvorenom boxe; (2) 8.–12. týždeň — denná návšteva, jemný hlasový kontakt; (3) 3. mesiac — voľný výlet okolo holubníka, postupne dlhšie. Pri výstavnej príprave sa od 4. mesiaca holuby učia stáť v posudzovacej klietke — nehybne s nafúknutou hruďou, hrdo nesenou hlavou.
Od 4. týždňa kŕmenie z ruky pri otvorenom boxe
Pravidelný hlasový kontakt — vždy rovnaký signál pri kŕmení
Pri voľnom výlete kŕmenie po návrate — naučí sa prísť domov
Od 4. mesiaca cvičiť v posudzovacej klietke (státie, pózovanie)
Pravidelná kontrola bradavice okolo oka (zápal = okamžite k veterinárovi)
Vedie si rodokmeň — zapisuj rodičov, dátum narodenia, výstavné výsledky
Ceny overené na bazos.sk, sbazar.cz a ifauna.cz v roku 2026.
| Česká bagdeta | Moravská bagdeta (šnoblák) | Ostravská bagdeta | Anglický bagdet | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 34–38 cm | 36–40 cm | 38–42 cm | 42–48 cm |
| Váha | 450–550 g | 550–650 g | 600–700 g | 700–850 g |
| Dožitie | 10–14 r | 10–14 r | 10–14 r | 10–14 r |
| Hlučnosť | 1/5 | 2/5 | 2/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | Bradavica okolo oka, ozobie | Väčšia, „miznúce" plemeno | Veľká, robustná | Veľký orientálny typ |
| Povaha | Stredne veľká bagdeta, 1941 | Šnobel, moravská bagdeta | Sliezsky pôvod | Výrazná bradavica, exotický |
| Dostupnosť v SR | CZ Východné Čechy | CZ Morava (19. st.) | CZ Sliezsko | Anglicko |
Príznaky: Opuch, sčervenanie, hnis okolo oka, znížená videnie
Špecifický problém bradavičnatých plemien. Prevencia: čistá voda, hygiena nádob, žiadny prievan. Liečba: vetneárne mast s antibiotikami + kontrola hygieny.
Príznaky: Žltý syrovitý povlak v hrdle a hrvole, ťažkosti s prehĺtaním
Najčastejšia choroba holubov. Liečba: Ronidazol 10 % v pitnej vode 5–7 dní. Prevencia: čistá voda, oddelenie chorých.
Príznaky: Točenie hlavy, neschopnosť koordinácie, paralýza krídel
Vírusová choroba, povinné očkovanie v SR/ČR (vakcína Colombovac PMV).
Príznaky: Hnačka zelená/biela, opuch kĺbov, hynutie mláďat
Bakteriálna choroba. Liečba: antibiotiká po laboratórnej diagnostike. Prevencia: hygiena holubníka, deratizácia.
Príznaky: Nadváha, znížená pohyblivosť, kĺbne problémy
Bagdety neletia veľa — sklon k nadváhe. Prevencia: kontrolovaná dávka 35–45 g zmesi denne, voľný pohyb v letovej voliére.
Staré české národné plemeno — chované v okolí Pardubíc a Přelouča už od 19. storočia, oficiálne uznané ČSCH v roku 1941.
Pôvodný názov plemena bol „indián", „čápek" alebo „šnoblák". Definitívny názov „česká bagdeta" bol prijatý v roku 1937 na schôdzke chovateľov v Heřmanovom Městci.
Antonín Frank (1866–1939), pražský učiteľ, v decembri 1919 na prvej československej výstave holubov upozornil, že modrí a čierni indiáni vystavovaní Jaroslavom Konířom zo Škudel u Přelouča nie sú ničím iným ako českými bagdetami.
Bradavičnaté plemeno — patrí do skupiny bradavičnatých plemien s charakteristickou červenou bradavicou okolo oka a vyvinutým ozobím (cere) na zobáku.
Plemeno „v rezerve" — chov je obmedzený, populácia sa v desaťročiach výrazne zmenšila. Klub chovateľov bradavičnatých plemien aktívne podporuje uchovanie cez evidenciu chovných línií.
V Nemecku bol v roku 1989 založený „Sonderverein der Mährischer Strasser und Prachener Kanik" — spoločný klub pre české káníky a moravské pštrosy, čo otvorilo cestu medzinárodnému uznaniu českých plemien.
Hmotnosť 450–550 g zaraďuje českú bagdetu medzi stredne veľké plemená — menšia ako anglický bagdet (700–850 g), kompaktnejšia ako moravská bagdeta (550–650 g).
Pokojný temperament robí plemeno ideálnym pre začínajúcich chovateľov — patrí medzi najľahšie ochočiteľné plemená holubov.
Klub chovateľov holubov bradavičnatých plemien (bradavicnatiholubi.wz.cz) je hlavnou platformou pre českú bagdetu, ostravskú bagdetu a moravskú bagdetu.
Hodnotené farby: modrá s čiernymi pruhmi (najklasickejšia), čierna, biela, žltá, červená, strakatá modrá, šnoblák (historický názov — biela so škvrnami), lysé varianty.
Česká bagdeta sa odlišuje od veľkých orientálnych bagdet (anglický bagdet, norimberská bagdeta) menšou, kompaktnejšou postavou a miernejším temperamentom. Patrí do skupiny bradavičnatých plemien — má charakteristickú červenú bradavicu okolo oka a vyvinuté ozobie (cere) na zobáku. Plemeno vzniklo lokálne v Pardubicku zo starších „indiánov" alebo „šnoblákov".
Aj keď sa plemeno chovalo už v 19. storočí, jeho názvoslovie bolo dlho nejednotné — používali sa názvy ako indián, čápek, šnoblák. Až v roku 1937 sa na schôdzke v Heřmanovom Městci chovatelia dohodli na definitívnom názve „česká bagdeta" a začali pracovať na jednotnom štandarde. Oficiálne uznanie ČSCH prišlo v roku 1941.
Na sbazar.cz a ifauna.cz sa bežné výletky predávajú za 350–1 200 Kč, výstavné jedince so šampiónskymi líniami môžu stáť 1 500–3 500 Kč. Na bazos.sk je ponuka oveľa menšia (plemeno je v ČR populárnejšie ako v SR) — ceny 15–50 € za kus, výstavná kvalita 80–250 €. Vzhľadom na to, že plemeno je „v rezerve", je dôležité kupovať z overených klubových chovov.
Áno, česká bagdeta patrí medzi genetické rezervy českých národných plemien — chov je obmedzený, populácia sa v desaťročiach výrazne zmenšila. Klub chovateľov bradavičnatých plemien aktívne podporuje uchovanie plemena cez evidenciu chovných línií a podporu mladých chovateľov. Pre nákup odporúčame priamo klub.
Bagdety vyžadujú klasický voliérový holubník s dobrým vetraním. Sú pokojné, dobre znášajú spoločné chovanie s inými plemenami. Krmenie štandardnou zmesou pre stredné plemená (pšenica, kukurica, hrach), pravidelné kúpanie a očkovanie proti paramyxoviróze. Nevyžadujú voľný let, sú ideálne aj do mestského priestoru.
Cez Klub chovateľov bradavičnatých plemien v ČR (bradavicnatiholubi.wz.cz) — kontakty na chovateľov v Pardubickom kraji, Hradeckom kraji a Vysočine. V SR cez sekciu holubov SZCH (szch.sk) — možno spojiť cez sekretariát SZCH v Bratislave (Krížna 44).
Pôvodne sa plemeno volalo „indián", „čápek" alebo „šnoblák". Antonín Frank (1866–1939), pražský učiteľ, v decembri 1919 na prvej československej výstave holubov upozornil, že vystavovaní indiáni nie sú ničím iným ako českými bagdetami.
Zdroj: Klub chov. holubů bradavičnatých plemen, kotrlak.cz.
