Maneki-neko stojí v každej druhej reštaurácii a takmer každý zdroj o nej napíše, že zobrazuje japonského bobtaila. Prvky sa dajú rozobrať jeden po druhom a pri každom sa opýtať to isté: čo o ňom hovorí doložený prameň o figúrke, čo o ňom hovorí štandard plemena — a či z toho vôbec vyplýva, že ide o toto plemeno.
mi-ke · rozdielne oči · JBS
Foto: Heikki Siltala, Wikimedia Commons, CC BY 3.0 — vystavovaná mačka na výstave vo Vantaa. Trojfarebné mi-ke a rozdielne oči: štandard FIFe uvádza, že farba očí sa má zhodovať s farbou srsti a že platí to aj pre modré a rozdielne oči.
Spojenie „maneki-neko = japonský bobtail" opakuje encyklopédia aj chovateľský portál. Nie je vymyslené — ale nie je ani dokázané. Poctivá odpoveď vznikne, keď sa figúrka rozoberie na prvky a pri každom sa oddelia dve nezávislé línie dôkazov: čo je doložené o figúrke a čo je napísané v štandarde plemena. Zapínaj prvky a sleduj, ako sa obe línie správajú.
Ľavý stúpa s každým prvkom. Pravý meria len jedno: či z prvku vyplýva, že figúrka zobrazuje práve toto plemeno.
Zatiaľ len sediaca mačka. Bez jediného prvku, ktorý by ju spájal s figúrkou aj s plemenom.
Koľko z prvkov je o figúrke naozaj doložené v prameňoch.
Koľko z prvkov je zároveň znakom, ktorý štandard plemena naozaj žiada.
Zdroje modulu: FIFe štandard JBS (znenie 01.01.2026, parsované lokálne) · FIFe EMS system (01.07.26) · FIFe Breeding & Registration Rules § 2.3.3, § 6.9 · FIFe General Part — Faults (01.01.2026) · CFA Japanese Bobtail Show Standard (rev. 2022) a Registration Rules (rev. 2/19) · TICA Japanese Bobtail Breed Group Standard (05/01/2004) · SFO Museum, výstava „Maneki Neko: Japan's Beckoning Cat" · National Geographic · Rijksmuseum RP-P-OB-JAP-26 (Hirošige, 1852, CC0) · nippon.com.
Za najstarší doklad maneki-neko sa považujú dve veci z roku 1852: zápis v kronike Eda Bukō nenpyō a drevorez Utagawu Hirošigeho zo série Jōruri-machi hanka no zu, na ktorom sa predávajú hlinené figúrky marušime-neko z imadoskej keramiky. Ten drevorez je verejné dielo a Rijksmuseum ho zverejnilo v plnom rozlíšení — dá sa teda priblížiť a pozrieť sa, čo je na tých figúrkach vlastne vidieť.
Anglická Wikipédia to zhŕňa jednou vetou: pôvodné figúrky boli biele. Trojfarebná, pompónová a labkou kývajúca podoba je teda mladšia vrstva — nie to, čo je z roku 1852 doložené.
Roky 1602 a 1685 uvádza nippon.com; rok 1852 (kronika aj drevorez) anglická Wikipédia a zbierka Rijksmusea; roky 1968, 1976 a 1993 pochádzajú z materiálov CFA, rok 1989 z hlavičky štandardu FIFe („Rec. 1989") a rok 2022 z dokumentu FIFe History of Changes.
Imado (dnes časť Asakusy v Tokiu) uvádza SFO Museum ako miesto, kde vznikli prvé hlinené maneki-neko. Setagaya je štvrť s chrámom Gótokudži, ku ktorému sa viaže najznámejšia legenda.
| Tvrdenie o figúrke | Status | Čo o tom hovorí zdroj |
|---|---|---|
| Najstarší záznam je z roku 1852 | Doložené | Zápis v kronike Eda Bukō nenpyō a Hirošigeho drevorez zo série Jōruri-machi hanka no zu z toho istého roku. |
| Prvé figúrky sú imadoská keramika | Doložené múzeom | SFO Museum: „the Imado kilns of Edo, now called Tokyo, developed the first maneki neko… sometime in the mid-nineteenth century". |
| Neskoršie figúrky boli modelované podľa japonských bobtailov | Doložené, ale o mladšej výrobe | SFO Museum: „Seto kilns began crafting elaborate maneki neko modeled after Japanese bobtail cats". Týka sa to dielní zo Seto, nie pôvodných figúrok z Imada. |
| Ľavá labka volá zákazníkov, pravá peniaze | Rozporné | SFO Museum priraďuje ľavú podniku a pravú domácnosti; National Geographic presne naopak. Wikipédia dodáva, že význam „differs with time and place". |
| Mačka Tama z chrámu Gótokudži zachránila pána Ii Naotaku | Tradované | Figúrka podľa toho istého podania vznikla až „v neskorších generáciách" — nie je to súčasný prameň k udalosti z rokov 1622 – 1624. |
| Starenka z Imada a mačka zo sna | Tradované | Druhá z dvoch najznámejších legiend; obe kolujú súbežne a navzájom si odporujú v tom, kde figúrka vznikla. |
| Figúrka pochádza zo 17. storočia | Nedoložené | Uvádza to National Geographic bez prameňa; stojí to v rozpore s doloženými prameňmi z roku 1852. |
| V Edo období sa mačkám skracovali chvosty pre strach z jokai | Dobová viera | Doložená je samotná viera aj zvyk. Tvrdenie, že práve preto je dnes v Japonsku toľko krátkochvostých mačiek, sa uvádza výslovne ako špekulácia. |
Metodika je rovnaká, akú používame pri kartuzskej mačke a pri koratovi: tvrdenie sa na stránku dostane len s uvedením, na akom type dôkazu stojí.
Toto je časť, v ktorej sa japonský bobtail najčastejšie zamieňa s inými plemenami. Pritom má štandard FIFe pri chvoste dve konkrétne čísla a jednu vetu, ktorá plemeno oddeľuje od manxa jediným slovom.
Rozdiel medzi oboma číslami je celý fígeľ plemena: kosť je krátka, tuhá a zložená z jednej či viacerých kriviek a uhlov, takže sa „stočí do seba" a von z tela z nej trčí menej, než koľko meria.
Zo štandardu FIFe, časť Tail:
The furthest extension of the tailbone from the body should be approximately 5-8 cm, even though the tailbone, if straightened out to its full length, might be 10-13 cm long. The tailbone is usually strong and rigid rather than jointed (except at the base), and may be either straight or composed of one or several curves and angles.FIFe — štandard JAPANESE BOBTAIL SHORTHAIR (JBS), znenie platné od 1. 1. 2026
A ešte jedna vec zo všeobecnej časti štandardov FIFe: bod 7.1 tabuľky diskvalifikujúcich chýb je „Cats with docked tails" — mačky so skráteným chvostom. Platí pre všetky plemená bez výnimky. Bod 7.2 („Any deformities of the tail, e.g. kink or knot") má naopak výnimku pre „bobtailed breeds" — práve preto, že zlomy a uhly sú tu súčasťou znaku.
| Register | Von z tela | Vystretá kosť | Diskvalifikácia pri chýbajúcej kosti |
|---|---|---|---|
| FIFe (JBS) | ≈ 5 – 8 cm | 10 – 13 cm | áno — „tail bone absent" |
| CFA | ≤ 3 palce (≈ 7,6 cm) | neuvádza | áno — „tail bone absent or tail bone extending more than 3 inches" |
| TICA (JB/JBL) | ≈ 2 – 3 palce (≈ 5 – 7,6 cm) | 4 – 5 palcov (≈ 10 – 12,7 cm) | áno — „tail bone absent or extending too far beyond body" |
Tri nezávislé registre sa na jednej vete zhodnú doslova: chvostová kosť musí byť prítomná. CFA k tomu pridáva vetu, ktorá stojí za zapamätanie: „The tail is unique not only to the breed, but to each individual cat." A registračné pravidlá CFA pri mačkách dovezených z Japonska žiadajú dve fotografie, pričom na jednej musí byť vidieť chvost.
Foto: Heikki Siltala, Wikimedia Commons, CC BY 3.0. Autor mačku popísal ako „CH Luomiko von der Bäderstadt [JBT] female EX1 CAP" — vtedy, v roku 2006, bol JBT ešte platným kódom FIFe.
Manx ide opačným smerom: variety MAN 51 – 54 popisujú škálu od úplnej absencie chvosta po normálny chvost a bezchvostosť je tam ideál. Japonský bobtail nemá varietu bez chvosta vôbec. Podrobne o tom píšeme na stránke manx.
Kurilský bobtail je vo FIFe úplne iné plemeno s dvoma vlastnými kódmi (KBL, KBS) a s prísnym pravidlom § 6.10: „Only cats imported from the Kurile Islands, with certification, may be entered in the Novice class." Je aj výrazne robustnejší, kým japonský bobtail má byť predĺžený a štíhly. Zaujímavosť: CFA to rieši opačne — mačky z Kurilských ostrovov zapisuje priamo ako japonské bobtaily.
Domáca mačka s krátkym chvostom nie je plemeno. Japonský bobtail je typ hlavy, tela, srsti a pompónu súčasne — jeden krátky chvost nestačí.
Keby bol krátky chvost všetko, stačilo by ho mať. Štandard FIFe však dáva chvostu 20 zo 100 bodov a najviac — 30 bodov — telu. Popis tela je pritom nezvyčajne konkrétny a dá sa z neho nakresliť schéma.
Kľúčová veta štandardu: „The hind legs are noticeably longer than the front legs, but deeply angulated to bend when the cat is standing relaxed so that the torso remains nearly level rather than rising towards the rear." Zadné nohy sú teda dlhšie, ale mačka ich drží zalomené — chrbát preto nestúpa dozadu ako u manxa.
Foto: ようてい, Wikimedia Commons, CC BY-SA 3.0. Mi-ke s modrými očami. Na jednom zábere vidno takmer všetko zo štandardu: trojuholníkovú hlavu, veľké široko nasadené uši, predĺžený trup, vysoké nohy a pompón na zadku.
FIFe rozdeľuje srsť na dve položky (farba a kresba 15 + kvalita a textúra 10). TICA má chvost ako podpoložku tela (16 zo 40) a hlave dáva najviac. CFA má zvláštnu položku, ktorú ostatní nemajú: BALANCE and REFINEMENT, 20 bodov za celkový dojem.
Práve táto kombinácia je podľa úvodu štandardu to, čo dáva tvári „a distinctive Japanese cast… quite different from the other oriental breeds".
Trojfarebná mačka je pre plemeno najznámejšia a väčšina zdrojov o nej napíše, že je „najcennejšia". Presnejšia odpoveď je ale zaujímavejšia — záleží na tom, či hovoríme o výstave alebo o chove, a tri registre na to odpovedajú tromi rôznymi spôsobmi.
| Register | Ako to má napísané | Čo to znamená |
|---|---|---|
| FIFe | „In keeping with Japan's traditional mi-ke (mee-kay) cats, which are tri-coloured black, red and white, the preferred breeding colour varieties are those that tend to produce tri-coloured females." · a hneď potom: „All colour varieties and eye colours to be judged together in the same class." | Preferencia existuje, ale je chovateľská, nie výstavná. Na posudzovaní idú všetky farby aj farby očí do jednej spoločnej triedy. |
| CFA | „No color or pattern is preferred over any other." MI-KE má vlastné farebné triedy (6649 pre krátkosrsté, 6749 pre dlhosrsté), ale bez zvýhodnenia. | Žiadna preferencia. Článok CFA to hovorí historicky: mi-ke „was once the most prized color, but today all colors compete equally". |
| TICA | V texte štandardu je len „COLORS: All." Slovo mi-ke sa v ňom nevyskytuje ani raz. | Farba nehrá rolu vôbec; hodnotí sa len kontrast a výraznosť kresby. |
Všimni si, kam v tej vete smeruje šípka:
In keeping with Japan's traditional mi-ke (mee-kay) cats, which are tri-coloured black, red and white, the preferred breeding colour varieties are those that tend to produce tri-coloured females.FIFe — štandard JBS, poznámky k farbám. Štandard sa odvoláva na japonskú tradíciu, nie tradícia na štandard. Farba prišla z kultúry do plemennej knihy, nie naopak.
Tabuľka uznaných variet FIFe vedie mi-ke pod riadkom „black tortie and white" a doslova ho prekladá ako „Tricolour: black, red and white — MI-KE". V rodokmeni to vyzerá napríklad takto: JBS f 03 alebo JBS f 01 62 — písmeno za kódom plemena je základná farba, čísla za ním hovoria, koľko je na mačke bielej a akú má farbu očí.
Bicolour aj tricolour posudzuje štandard rovnako: „any colour may predominate with preference given to bold, dramatic markings and vividly contrasting colours". Nerozhoduje teda pomer farieb, ale ostrosť a kontrast.
Štandard FIFe vylučuje päť skupín: „All colour varieties are permitted, except shaded, shell, golden, ticked tabby and pointed – i.e. 11, 12, y, 25, 31, 32 and 33."
Chovné pravidlá to dopĺňajú administratívne — § 6.9: mačka s takouto farbou sa nezapíše ako JBS, ale ako XSH * (JBS), teda ako neuznaná krátkosrstá varieta s poznámkou o pôvode. Nie je to zákaz chovu, je to iná kolónka v plemennej knihe.
Prakticky to znamená, že siamsky typ sfarbenia (pointed) ani abesínsky ticked tabby na japonskom bobtailovi neuvidíš.
Dlhosrstý japonský bobtail existuje. Či je to plemeno, varieta alebo neuznaná odroda, však závisí od toho, do ktorej federácie mačku zapíšeš — a rozdiel je väčší, než by človek čakal.
| Register | Kód | Postavenie | Doslovne |
|---|---|---|---|
| FIFe — krátkosrstý | JBS | Plne uznané plemeno, kategória 4 | Hlavička štandardu: „JAPANESE BOBTAIL SHORTHAIR · JBS · Rec. 1989" |
| FIFe — dlhosrstý | JBL non | Neuznané plemeno; sesterské plemeno k JBS | Chovné pravidlá § 8.1 vedú „JBL non * — Japanese Bobtail Longhair" v tabuľke neuznaných plemien; § 8.3 pre neho hovorí „Corresponding rules as for JBS" |
| TICA | JB / JBL | Jedna plemenná skupina, obe dĺžky srsti plnohodnotné | „JAPANESE BOBTAIL BREED GROUP (JB/JBL)" · dlhosrstý uznaný na súťaž v marci 1991 |
| CFA | 13 (SH) / 60 (LH) | Jedno plemeno, dve divízie | Registračné pravidlá: „Championship for Longhairs · Effective: 5/1/93" |
Tá istá dlhosrstá mačka teda môže byť vo FIFe zapísaná ako neuznané plemeno bez nároku na certifikáty a v TICA súťažiť o tituly. Pri kúpe je preto rozumné pýtať sa nie na dĺžku srsti, ale na to, do ktorej plemennej knihy chovateľ zapisuje.
A ešte jedna administratívna zmena, ktorá sa v starších textoch stráca: FIFe v roku 2022 zmenila kód z JBT na JBS a súčasne doplnila do názvu slovo Shorthair. Dokument „History of Changes" má ten riadok zapísaný štyrikrát — v EMS systéme, v chovných pravidlách, v štandarde aj vo výstavných pravidlách. Slovenský zoznam plemien Federácie Felis Slovakia zatiaľ uvádza staršie „JBT".
Štandard TICA má povahu priamo medzi podmienkami posudzovania: „Temperament must be unchallenging; any sign of definite challenge shall disqualify." Mačka sa smie báť, utekať aj hlasno sťažovať — nesmie však hroziť.
O tom, ako plemeno komunikuje, píšu registre nezvyčajne zhodne. TICA hovorí o „soft chirps and meows" a hlase, ktorý je „almost songlike". CFA to formuluje s humorom — sú to mačky, ktoré „all talk (Japanese – naturally!), most jump". Britská Purina dodáva, že sú „active, sweet, loving and highly intelligent" a že si síce na chvíľu ľahnú do lona, ale sú „too busy to stay still for long".
Starostlivosť o srsť je jednoduchá a stojí za tým jedna veta zo štandardu: srsť je „short, soft and silky, but without a noticeable undercoat; relatively non-shedding". Bez podsady sa netvorí ani plsť, ani sezónne chumáče v takom rozsahu ako u dvojitej srsti. Rovnakú formuláciu má aj štandard TICA. Pozor však — „relatívne málo lína" nie je to isté ako „nealergénna"; o alergiách sa žiadny zo štandardov nevyjadruje.
CFA k srsti pridáva priame porovnanie: krátkosrstý japonský bobtail má srsť „unlike that of the Manx, medium in length and single coated" — teda jednoduchú, nie dvojitú ako u manxa.
Škály sú prevedením slovných hodnotení registrov do porovnateľnej podoby, nie meraním.
Fotky sme vyberali tak, aby na nich bolo vidieť chvost alebo typ tela — bez toho sa plemeno od bežnej krátkochvostej mačky odlíšiť nedá. Snímky pouličných mačiek s krátkym chvostom sme zámerne vynechali, aj keď boli na Commons označené názvom plemena. Licenčne voľný videoklip tohto plemena sme nenašli; radšej žiadny než klip s inou mačkou.
Toto je najúprimnejšia časť stránky. Japonský bobtail nie je drahý preto, že by bol módny — je takmer nedostupný. Čísla nižšie sú z výročnej štatistiky FIFe a z nášho vlastného merania inzercie.
Pozor — táto krivka nie je cena japonského bobtaila. Plemeno nemá na Slovensku ani jeden inzerát, preto pre neho denný zber nevedieme; graf ukazuje všeobecný slovenský trh s mačiatkami ako referenciu, oproti ktorej je cena zo zahraničného chovu niekoľkonásobná. Graf sa dopĺňa denne.
Kúpna cena je orientačná — pri plemene s tromi zápismi ročne neexistuje trh, na ktorom by sa dala zmerať. Rozpätie 800 – 1 200 € uvádza plemenný portál catsbest.eu, britské portály hovoria o £400 – 800 a americké o $800 – 2 500. Prevádzkové položky sú naše bežné odhady pre mačku tejto hmotnosti na slovenských cenách.
Registrovaný chov mačiek na Slovensku zastrešuje Federácia Felis Slovakia ako národný člen FIFe, v Česku ČSCH — Sdružení chovatelů koček. Keďže sa JBS u nás nezapisuje, cesta vedie cez klub do zahraničia — a tam sa oplatí vedieť, čo je pri tomto plemene normálne a čo nie.