Gallus — Phasianidae (bažantovité)
3 diagnostické znaky vs G. gallus: (1) iridescentné zelené perie (vs červeno-zlato-čierne); (2) kratšie „cher-eek" volanie; (3) trojfarebný hrebienok (modrý-fialový-žltý vs jednoduchý červený).
Charakteristické znaky:
Ostré, jednoslabičné „cher-eek" kohúta je diagnostické pre druh — kratšie a hrubšie než predĺžené „kikirikí" G. gallus.
Green Junglefowl (Gallus varius) — endemit Indonézie
Kohút v lese Jávy — pestré iridescentné perie
Diagnostické volanie kohúta je ostré „cher-eek" alebo „che-keek" — kratšie, jednoslabičné, hrubé. Frekvencia 0,5–2 kHz, dĺžka ~0,8 s. Diagnostický rozdiel od G. gallus („kikirikí" je predĺženejší a melodickejší). Pri vzlete vydáva typický prasknúci zvuk krídel. Samica vydáva „kvok-kvok-kvok" pri zhromažďovaní kuriatka.
Kohút vykonáva „wing-flapping" pred spevom „cher-eek". Pri toku predvádza pestré iridescentné perie. Polygynia s háremom 2–5 samíc.
Vajcia krémovo-svetlohnedé, ~45 × 35 mm. Hniezdo jamka v opadanke pod kríkom. Samica znáša ráno.
Sedí výhradne samica, kohút stráži teritórium. Inkubácia začína od posledného vajca.
Kuriatka precocial — od narodenia opúšťajú hniezdo. Hnedo-pruhované sfarbenie pre camouflage.
Kuriatka rastú rýchlo, v 4 týždňoch lietajú krátko na konár. Matka chráni pred varánmi a hadmi.
Juvenily získavajú dospelé perie v 5–6. mesiaci. Pohlavná zrelosť ~1. rok.
| Kura zelená | Kura bankivská | Kura cejlónska | Kura Sonneratova | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 60–75 cm (♂), 42 cm (♀) | 65–75 cm (♂) | 66–72 cm (♂) | 70–80 cm (♂) |
| Váha | 700–900 g (♂), 500–600 g (♀) | 1,0–1,4 kg (♂) | 0,8–1,1 kg (♂) | 0,7–1,1 kg (♂) |
| Dožitie | ~6 r | 5–10 r | ~7 r | ~6 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Endemit Jávy, iridescentné zelené perie | PREDOK VŠETKÝCH KURIATKA | Endemit Cejlónu, národný vták SL | India — žltý pigment kuriatka |
| Dostupnosť v SR | Jáva, Bali, M. Sundy | SE Ázia | Sri Lanka | India |
Príznaky: Premena lesov na ryžové polia a urbanizáciu
Jáva stratila >90 % pôvodných lesov za posledných 200 rokov. Druh preživa najmä v chránených územiach (Bali Barat NP, Komodo NP).
Príznaky: Genetická introgresia génov G. g. domesticus do divých populácií
Na V Jáve sa krížia s domácimi pre kultúrne dôležité „bekisar" hybridy. Síce nie sú plodné v F2 generácii, dochádza k istej introgresii.
Príznaky: Pasce a sieťky v dedinách
V odľahlejších oblastiach Lomboku, Komodo a Flores stále lovený pre mäso. Indonézia má zákonnú ochranu, ale presadzovanie obtiažne.
Príznaky: Strata kuriatka a samíc pri hniezde
V Komodo NP varany komodské (Varanus komodoensis) pravidelne predujú v hniezdach. Prirodzená predácia.
Najvzdialenejší druh rodu Gallus — divergencia od ostatných troch druhov rodu pred ~4 miliónmi rokov (Lawal et al. 2020 BMC Biology). Z toho dôvodu sa neúčastnila domestikácie kuriatka — predkom domácich je G. gallus.
„Bekisar" hybridy — na východnej Jáve a Madure tradičná kríženie kohúta G. varius so sliepkou G. g. domesticus vytvára kultúrne ikonické bekisar hybridy. Sú vystavované, považované za symbol mužskosti a chovajú sa pre kohútie zápasy (síce nezakázané, ale obmedzované). Hybridy sú sterilné v F2 generácii (Sulandari et al. 2008).
Iridescentné zeleno-modré perá so zlato-bronzovými šupinami a violetovými hrdlovými perami — najpestrejší z rodu Gallus. Hrebienok je trojfarebný — modrý, fialový a žltý (vs jednoduchý červený u G. gallus).
Endemit Jávy, Bali a Malých Sundských ostrovov — Lombok, Komodo, Flores, Rinca, Sumbawa, Alor. Druh introdukovaný na Cocos (Keeling) Ostrovy. Areál ~600 000 km².
Monotypický druh — bez uznávaných poddruhov. Geneticky najvzdialenejší od G. gallus z rodu Gallus.
Adaptácia na monzúnové podnebie — hniezdi v suchom období (september–december), kuriatka liahnu na začiatku monzúnu (november–február) keď je dostatok hmyzu a semien.
Sympatrický s varanom komodským v Komodo NP — kura zelená je súčasťou ekosystému jedinej populácie kométskeho draka na Zemi. Varany občas predujú v hniezdach.
Slovenský názov „zelená" vystihuje iridescentné zelené perie kohúta — najfarebnejší druh z rodu Gallus.
Endemicky na Jáve, Bali a v Malých Sundských ostrovoch — Lombok, Komodo, Flores, Rinca, Sumbawa, Alor. Druh introdukovaný na Cocos (Keeling) Ostrovy. Najlepšie sa pozoruje v Bali Barat NP (Bali), Baluran NP (V Jáva), Komodo NP a Alas Purwo NP (Jáva). Areál pokrýva ~600 000 km² ostrovných tropických lesov a savan.
Hlavné rozdiely: (1) iridescentné zelené perie (vs červeno-zlato-čierne u G. gallus); (2) kratšie „cher-eek" volanie (vs predĺžené „kikirikí"); (3) trojfarebný hrebienok (modrý, fialový, žltý vs jednoduchý červený); (4) endemit ostrovov (vs kontinentálne SE Ázia); (5) genetická vzdialenosť — divergencia pred ~4 mil. rokov.
"Bekisar" je kultúrne ikonický hybrid kohúta kury zelenej (G. varius) so sliepkou domácou (G. g. domesticus). Tradičné na východnej Jáve a Madure. Pestrenné perá a unikátne volanie z bekisarov urobili symbol mužskosti a regionálnej hrdosti. Hybridy sú sterilné v F2 generácii (Sulandari et al. 2008) — preto sa musia neustále kríziť znova z divých kohútov.
Kohút 60–75 cm, samica iba 42 cm. Hmotnosť kohúta 700–900 g, samice 500–600 g. Menšia ako kura bankivská (1,0–1,4 kg). Sexuálny dimorfizmus výrazný — kohút má pestré iridescentné perie, samica hnedo-pruhované camouflage.
Nie — kura zelená NIE JE predkom domácich kuriatka. Lawal et al. (2020) na základe genomických dát potvrdili, že kura zelená sa od ostatných Gallus oddelila pred ~4 mil. rokov a žije izolovane na ostrovoch. Predkom domácich kuriatka je výhradne kura bankivská (G. gallus), primárne poddruh G. g. spadiceus z Mjanmarska. Kura zelená sa však kríži s domácimi pre bekisar hybridy.
IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, areál ~600 000 km². Hlavné hrozby: strata tropických lesov Jávy (>90 % stratených), hybridizácia s domácimi kuriatka (bekisar), lov pre mäso a zápasy. Druh chránený národnou legislatívou Indonézie (UU No. 5/1990).
Druh popísal George Shaw v roku 1798. Monotypický druh — bez uznávaných poddruhov. Najvzdialenejší druh rodu Gallus — divergencia od ostatných Gallus pred ~4 mil. rokov (Lawal et al. 2020 BMC Biology).
Monotypický druh — endemit ostrovných lesov. Vznik bekisar hybridov pri krížení s G. g. domesticus (sterilné v F2, Sulandari et al. 2008).
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Wikipedia.
Areál: Endemit Jávy, Bali a Malých Sundských ostrovov — Lombok, Komodo, Flores, Rinca, Sumbawa, Alor. Druh introdukovaný na Cocos (Keeling) Ostrovy. Areál ~600 000 km².
Chránený národnou legislatívou Indonézie (UU No. 5/1990). CITES nie je vyžadovaný. Hlavnou hrozbou je strata lesov Jávy (>90 % stratených).
