Gallus — Phasianidae (bažantovité)
3 diagnostické znaky vs G. gallus: (1) šedo-čierny kape s ochrovými („perlovými") škvrnami; (2) volanie „Ku-kayak-kyuk-kyuk"; (3) kohút nemáva krídlami pred spevom (G. gallus áno).
Charakteristické znaky:
„Ku-kayak-kyuk-kyuk" kohúta — loud and distinctive volanie pri úsvite a stmievaní. Kohút nemáva krídlami pred spevom.
Grey Junglefowl rooster calling — Gallus sonneratii
Grey Junglefowl v habitát
Grey Junglefowl 4K — Thattekad, Kerala
Diagnostické volanie kohúta je „Ku-kayak-kyuk-kyuk" — loud and distinctive pri úsvite a stmievaní. Frekvencia 0,4–1,8 kHz. Kľúčový rozdiel od G. gallus: kohút nemáva krídlami pred spevom. Samica vydáva „kvok-kvok-kvok" pri zhromažďovaní kuriatka. Pár vytvára antifonálny duet pri toku február–máj.
Kohút spieva „Ku-kayak-kyuk-kyuk" pri úsvite a stmievaní. Nemáva krídlami pred spevom (diagnostický rozdiel od G. gallus). Polygynia s háremom 2–5 samíc.
Vajcia bledobielo-krémové, ~45 × 35 mm. Hniezdo jamka v opadanke pod kríkom.
Sedí výhradne samica, kohút stráži teritórium.
Kuriatka precocial — od narodenia samostatné. Hnedo-pruhované sfarbenie.
Kuriatka rastú rýchlo. Matka chráni pred predátormi.
Juvenily získavajú dospelé perie v 5–6. mesiaci. Pohlavná zrelosť ~1. rok.
| Kura Sonneratova | Kura bankivská | Kura cejlónska | Kura zelená | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 70–80 cm (♂), 38 cm (♀) | 65–75 cm (♂) | 66–72 cm (♂) | 60–75 cm (♂) |
| Váha | 0,7–1,1 kg (♂) | 1,0–1,4 kg (♂) | 0,8–1,1 kg (♂) | 0,7–0,9 kg (♂) |
| Dožitie | ~6 r | 5–10 r | ~7 r | ~6 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 3/5 | 4/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC; CITES II | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | India, žltý pigment kuriatka | PREDOK VŠETKÝCH KURIATKA | Najbližší príbuzný | Endemit Jávy |
| Dostupnosť v SR | India (endemit) | SE Ázia | Sri Lanka | Jáva |
Príznaky: Premena lesov na čajové, kávové, korenistárske plantáže
Western Ghats stratili ~40 % pôvodných lesov za posledných 50 rokov. Hlavná hrozba pre druh.
Príznaky: Pri okraji lesov a dedín
Možná hybridizácia obohacuje gény domácich, ale ohrozuje genetickú čistotu druhu.
Príznaky: Pytliactvo pre krčné perá (fly-tying mušky)
Predĺžené krčné perá historicky lovené pre výrobu rybárských mušiek. Aktivita regulovaná, ale prebieha aj nelegálne.
Príznaky: Strata jedincov v lesoch Western Ghats
Prirodzená predácia — súčasť ekosystému.
Daroval žltý pigment nôh domácim kuriatka — Eriksson et al. (2008) v PLoS Genetics ukázali, že kľúčový gén BCO2 (beta-carotene dioxygenase 2) zodpovedný za žltú farbu kože a nôh u domácich kuriatka pochádza z hybridizácie s G. sonneratii, nie z G. gallus. Bez kury Sonneratovej by domáce sliepky nemali žlté nohy.
Endemit Indie — vyskytuje sa iba v peninsulárnej Indii, Gudžaráte, Madhya Pradesh a J Rádžastháne. Areál ~1,5 mil. km². Kľúčové biotopy: Western Ghats UNESCO Biodiversity Hotspot, Eastern Ghats, Vindhyas, Satpuras.
Predĺžené krčné perá — historicky lovené pre výrobu rybárských mušiek (fly-tying). Tieto pestré perá majú metalický lesk a mimoriadnu hodnotu medzi rybármi. Aktivita regulovaná CITES II.
Druh popísal C. J. Temminck v roku 1813 — pomenovaný na počesť francúzskeho prírodovedca Pierre Sonnerat (1748–1814), ktorý druh prvý opísal v knihe „Voyage aux Indes Orientales" (1782) pri ceste do Indie.
Genetická pozícia — divergencia od G. gallus pred ~2,6 mil. rokov. Najbližšie príbuzný s kurou cejlónskou (G. lafayettii) — divergencia ~1,8 mil. rokov. Spolu tvoria klad „Indický oceán" rodu Gallus.
Sfarbenie kohúta — šedo-čierny kape s charakteristickými ochrovými („perlovými") škvrnami. Hrebienok a laloky červené, nohy červené so spurmi. Samica nevýrazná hnedá s pruhovaným bruškom a žltými nohami.
Kohút "nemáva krídlami pred spevom" — kľúčový behaviorálny rozdiel od G. gallus. Volanie „Ku-kayak-kyuk-kyuk" prichádza bez „wing-flapping" displej.
Western Ghats UNESCO Biodiversity Hotspot — kľúčové chránené územie pre druh. Sympatricky s tigrami bengálskymi, slonmi indickými a leopardmi.
Áno — daroval kľúčový gén žltého pigmentu nôh a kože. Eriksson et al. (2008) v PLoS Genetics ukázali, že gén BCO2 (beta-carotene dioxygenase 2) zodpovedný za žltú farbu u domácich kuriatka pochádza z hybridizácie s G. sonneratii, nie z G. gallus. Bez kury Sonneratovej by domáce sliepky nemali žlté nohy.
Endemicky iba v Indii — peninsulárna India, Gudžarát, Madhya Pradesh, J Rádžasthán. Areál ~1,5 mil. km². Kľúčové lokality: Western Ghats UNESCO Biodiversity Hotspot, Eastern Ghats, Vindhyas, Satpuras. Najlepšie sa pozoruje v Bandipur NP, Mudumalai NP, Periyar TR, Bhadra WS, Silent Valley NP.
Kohút má šedo-čierny kape s ochrovými („perlovými") škvrnami — pôsobí akoby bol „posypaný perlami". Predĺžené krčné perá s metalickým leskom. Hrebienok a laloky červené, nohy červené so spurmi. Samica nevýrazná hnedá s pruhovaným bruškom a žltými nohami (jediný druh rodu Gallus so žltými nohami u samice).
Hlavné rozdiely: (1) volanie „Ku-kayak-kyuk-kyuk" (vs „kikirikí"); (2) kohút nemáva krídlami pred spevom (G. gallus áno); (3) šedo-čierny kape s ochrovými škvrnami (vs červeno-zlatý); (4) endemit Indie (vs SE Ázia); (5) predĺžené krčné perá pre fly-tying mušky.
Nie priamo — predkom domácich kuriatka je G. gallus (90+ % genómu). Ale kura Sonneratova prispela kľúčovým génom BCO2 pre žltú farbu kože a nôh cez hybridizáciu pred ~9 500 rokmi (Eriksson 2008). Štyri druhy rodu Gallus tvoria „introgresný komplex" so vzájomným tokom génov.
IUCN Least Concern (2024) — populácia stabilná, areál ~1,5 mil. km². Hlavné hrozby: strata Western Ghats lesov (~40 % pôvodných stratených), hybridizácia s domácimi kuriatka, pytliactvo pre perá (fly-tying). Chránený podľa CITES Appendix II a indického Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV).
Druh popísal C. J. Temminck v roku 1813 a pomenoval na počesť francúzskeho prírodovedca Pierre Sonnerat (1748–1814). Monotypický druh — endemit Indie.
Divergencia od G. gallus pred ~2,6 mil. rokov, najbližšie príbuzný s kurou cejlónskou (G. lafayettii). Spolu tvoria klad „Indický oceán" rodu Gallus. Eriksson et al. 2008 ukázali, že kľúčový gén BCO2 pre žltú farbu kože a nôh domácich kuriatka pochádza z hybridizácie s týmto druhom.
Zdroj: IOC World Bird List v15.2, Wikipedia.
Areál: Endemit Indie — peninsulárna India, Gudžarát, Madhya Pradesh, J Rádžasthán. Areál ~1,5 mil. km². Kľúčový biotop: Western Ghats UNESCO Biodiversity Hotspot.
Chránená podľa CITES Appendix II a indického Wildlife Protection Act 1972 (Schedule IV). Hlavná hrozba: strata Western Ghats lesov a pytliactvo pre perá.
