Bovidae (turovité)
Bali dobytok sa dorozumieva predovšetkým bučaním (mučaním) podobným domácemu hovädziemu dobytku — hlbokým „múúú“, ktoré slúži hlavne ako kontaktný zvuk v stáde. Najintenzívnejšie je pri kŕmení, pri oddelení od stáda a v komunikácii medzi kravou a jej teľaťom — matka a mláďa sa spoznávajú podľa individuálneho hlasu a pachu, takže po otelení je krava hlasnejšia, keď hľadá alebo privoláva teľa. Hlboké a silné mukanie vydávajú dospelé kravy a najmä býci, vyššie a jemnejšie teľatá. Okrem hlasu počuť aj frkanie a fučanie nosom pri vyrušení či poplachu, dupanie a hrabanie nohou a u býka v ruji hlboké hrdelné mukanie pri dvorení a presadzovaní postavenia. V bežnom dni je stádo na pastve väčšinou tiché — hlučnejšie je pri strese, hlade, ruji alebo manipulácii; pre vidiecke tropické prostredie ide o úplne bežnú a nerušivú zvukovú kulisu.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Celý deň (pastva / donášaná zelená píca) | Tropická paša (trávy, byliny); v intenzívnom chove posekaná zelená píca (cut-and-carry) | podľa hmotnosti a kondície; ad libitum objemové krmivo | nepretržite cez deň (prežúvavec musí žrať a prežúvať) |
| Ráno (doplnkové kŕmenie) | Strukoviny a lístie stromovín (Leucaena, Gliricidia) + vedľajšie produkty (ryžová slama, otruby) | zdroj bielkovín a energie; jadro len doplnok podľa potreby (gravidita/laktácia/výkrm/práca) | denne, najmä pri vyšších nárokoch a v období sucha |
| Večer / obdobie sucha | Seno alebo usušená píca a vedľajšie produkty pri nedostatku zelenej paše | podľa potreby, postupné zmeny | denne v období sucha a pri prikrmovaní |
| Stále dostupné | Minerálny líz a soľ (doplnenie stopových prvkov — tropické pôdy bývajú deficitné) | voľne k dispozícii | trvalo (kontrolovať a dopĺňať) |
| Voda | Čistá čerstvá voda v napájadle | stále dostupná (v teple, pri laktácii a pri ťahovej práci výrazne viac) | denne čistiť a dopĺňať |
Bali dobytok dosahuje pohlavnú dospelosť medzi 12. a 24. mesiacom veku, zvyčajne pri telesnej hmotnosti okolo 100–150 kg (jalovice aj býčky), no na chov sa zaraďuje až po dosiahnutí primeranej telesnej zrelosti. V rovníkových trópoch je rozmnožovanie celoročné, bez výraznej sezónnosti — krava je polyestrická a ruja sa opakuje cyklicky približne každé 3 týždne (~21 dní), kým nezostane gravidná. Plemeno je známe vysokou plodnosťou — pri dobrej výžive môže krava odchovať teľa každý rok. Jeden plemenný býk pripustí viacero kráv; pri chove sa pripúšťanie môže riadiť. Prebytočné býčky sa kastrujú (voly) na ťah a výkrm a kvôli pokojnejšej povahe. Pri ťahovom využití sa cení vyrovnaný temperament zvierat.
Bali dobytok je živorodý cicavec — krava nekladie vajcia, ale nosí vyvíjajúce sa teľa v maternici a vyživuje ho cez placentu. Gravidita trvá približne 9,5–10 mesiacov, teda asi 280–290 dní (podobne ako u domáceho hovädzieho dobytka). V poslednej tretine gravidity rastie plod najrýchlejšie — vtedy je kľúčová kvalitná výživa a doplnenie energie a bielkovín (riziko podvýživy najmä pri slabej paši v období sucha). Gravidnú kravu treba chrániť pred prílišným stresom, naháňaním a prehriatím. Na rozdiel od mliekových plemien je Bali dobytok primárne ťahové a mäsové zviera, takže mliečnosť kravy je nižšia a teľa sa odchováva pod matkou.
Krava rodí spravidla jedno teľa (dvojčatá sú u hovädzieho dobytka zriedkavé) s pôrodnou hmotnosťou okolo 15–18 kg (pri zlej výžive matky menej). Teľatá sú prekociálne — rodia sa osrstené, vidiace a pohyblivé a krátko po pôrode vstávajú a začínajú sať. Kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra) v prvých hodinách — obsahuje protilátky a energiu (bez neho teľa ľahko podľahne infekcii a podchladeniu). Krava a teľa sa spoznávajú podľa hlasu a pachu v prvých hodinách. Novonarodené teľa je pri narodení hrdzavo-hnedé (typická farba mláďat a kráv); u býčkov sa srsť s dospievaním stmavuje až do čierno-hneda (pohlavný dichromatizmus). Teľa sa odchováva pod matkou a postupne začína ujedať pašu.
Teľa cicia približne 6–9 mesiacov a popritom začína ujedať pašu a pícu už v prvých týždňoch, pričom sa mu postupne vyvíja a osídľuje bachor mikroflórou. Odstav sa robí podľa systému chovu, často okolo 6.–9. mesiaca. Po odstave je dôležitá kvalitná pastva či zelená píca a kontrola na parazity (mladé zvieratá sú na ne najcitlivejšie). Pohlavnú dospelosť dosahuje Bali dobytok v 12–24 mesiacoch, plnú telesnú dospelosť však až okolo 2.–3. roku. Plemenné jalovice sa nechávajú na obnovu stáda, prebytočné býčky sa kastrujú na ťah a výkrm. Mladé zvieratá si rýchlo zvykajú na vodenie a prácu, ak sa s nimi zaobchádza pokojne.
Bali dobytok sa pri dobrej starostlivosti dožíva približne 14–20 rokov (domestikované zvieratá môžu žiť aj cez 20 rokov; divý banteng vo voľnej prírode v priemere kratšie, okolo 11 rokov). V úžitkovom chove sa zvieratá využívajú, kým majú dobré zuby, plodnosť a pracovnú výkonnosť, potom sa vyraďujú. Hlavné príčiny strát a skráteného života v chove: (1) vnútorné a vonkajšie parazity v tropickom prostredí; (2) infekčné a tropické choroby — Bali dobytok je citlivý napríklad na malígnu katarálnu horúčku a jembranskú chorobu (Jembrana disease, vírusové ochorenie postihujúce práve toto plemeno); (3) tráviace poruchy a nadúvanie z nesprávneho kŕmenia; (4) podvýživa v období sucha; (5) predácia a úrazy. Pravidelná veterinárna starostlivosť, odčervovanie, prevencia chorôb (vrátane jembranskej choroby v ohrozených oblastiach) a dobrá výživa sú základom dlhého a produktívneho života.
Bali dobytok je otužilé a nenáročné, no chovateľsky náročnejšie a v našich podmienkach raritné zviera — preto „4/5“. Samotné ovládnutie a vodenie nie je problém pri pokojnom dennom zaobchádzaní (preto je cenený ako ťažné zviera), no ide o mohutného prežúvavca, ktorý si zachoval temperament a silu divého bantenga — najmä býci si vyžadujú skúsenosť, rešpekt a bezpečné ohradenie. Náročná je komplexná starostlivosť a zoohygiena: Bali dobytok potrebuje pašu alebo donášanú zelenú pícu, tieň a vodu, najlepšie spoločnosť (stádo alebo aspoň dvojicu), pravidelnú veterinárnu starostlivosť, odčervovanie a prevenciu tropických chorôb (napríklad jembranskej choroby v ohrozených oblastiach). V chladnejšom podnebí mimo trópov (Slovensko) je navyše nevyhnutné teplé suché ustajnenie na zimu, pretože je prispôsobený trvalému teplu. Pred zaobstaraním si treba ujasniť účel chovu (ťah / mäso / chov / expozícia), kde sa bude zviera pásť a ustajňovať, kto zabezpečí veterinára a manipuláciu a ako sa zvládne tropický pôvod zvieraťa v miernom podnebí. Pri dobrom hospodárení je Bali dobytok mimoriadne otužilý, plodný a hospodárny a v trópoch nenahraditeľný; u nás ide o exotický raritný chov pre skúsených.
Účel a pôvod: ujasnite si cieľ (ťah/mäso/chov/expozícia) a zaobstarajte zvieratá z overeného a zdravého chovu; rátajte s tropickým pôvodom plemena a s tým, že u nás ide o exotický raritný chov pre skúsených
Spoločnosť: Bali dobytok je gregárny — chovajte ho v stáde alebo aspoň vo dvojici; osamotené zviera trpí a horšie sa zvláda
Ustajnenie a tieň: zabezpečte prístrešok a tieň proti páľave a dažďu a v chladnom podnebí TEPLÉ suché ustajnenie na zimu (plemeno je prispôsobené trópom a chlad znáša zle)
Pastva a voda: kvalitná aj chudobnejšia paša alebo donášaná zelená píca (cut-and-carry) a stály prístup k čistej vode (v teple a pri práci vysoká potreba)
Kŕmenie: základ paša a objemové krmivo, jadro a strukoviny len ako doplnok; všetky zmeny krmiva POSTUPNE (prevencia nadúvania a acidózy)
Ohradenie a bezpečnosť: pevné bezpečné ohradenie — zviera si zachovalo silu a temperament divého predka; s býkmi pracujte obozretne a s rešpektom
Manipulácia a vodenie: pokojné denné zaobchádzanie a vodenie (najmä u ťažných zvierat), využitie nasledovacieho správania; žiadne náhle pohyby a krik
Zdravie a prevencia: pravidelná veterinárna starostlivosť, odčervovanie, kontrola na parazity a PREVENCIA tropických chorôb (napr. jembranská choroba, malígna katarálna horúčka) podľa oblasti a veterinára
Rozmnožovanie: pri chove počítajte s vysokou plodnosťou (teľa aj každý rok), pripravte pokojné miesto na otelenie, dbajte na včasné mledzivo a kontrolu sania teľaťa
Domáce formy Bali dobytka nepodliehajú CITES (CITES sa týka ochrany divých druhov; divý banteng je však kriticky ohrozený a chránený). V krajinách pôvodu (Indonézia, Malajzia a i.) je Bali dobytok bežným a cenovo dostupným úžitkovým dobytkom drobnochovateľov a obchoduje sa na miestnych trhoch. Na Slovensku ide o exotické a raritné zviera — cena je individuálna a závisí od dostupnosti zo špecializovaných chovov či zoologických záhrad. Hlavné náklady sú v chove: pastva alebo donášaná zelená píca, ustajnenie (v našom chladnom podnebí vykurované a suché na zimu), tieň a voda, krmivo a doplnky, ohradenie a najmä veterinárna starostlivosť a prevencia tropických chorôb. Treba počítať aj s evidenčnými a veterinárnymi povinnosťami pri chove hospodárskeho/exotického zvieraťa. Bali dobytok je dlhodobý a celoročný záväzok — nekupujte impulzívne ani jediné zviera (je gregárne). Vhodný je nákup od overeného chovateľa so zdravým stádom.
| Bali dobytok (domáci banteng, Bos javanicus domesticus) | Divý banteng (Bos javanicus) | Zebu (Bos indicus) | Hovädzí dobytok (Bos taurus) | Gajal / mithun (Bos frontalis) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | Telo ~190–225 cm, výška v kohútiku ~110–145 cm | Telo ~190–225 cm, výška v kohútiku ~125–160 cm | Výška v kohútiku ~120–150 cm | Výška v kohútiku ~120–150 cm | Výška v kohútiku ~140–170 cm |
| Váha | ~300–450 kg (býk viac, krava menej) | Býk ~600–800 kg, krava ~400–500 kg | ~300–800 kg (plemeno/pohlavie) | 400–900 kg a viac (plemeno/pohlavie) | ~400–650 kg |
| Dožitie | ~14–20 r | ~11 r (voľne) | 15–20 r | 15–20 r | 15–20 r |
| Hlučnosť | 4/5 | — | 3/5 | 4/5 | — |
| Stav IUCN | domáce (predok divý banteng, IUCN CR) | IUCN CR (kriticky ohrozený, 2024) | domáce (ázijský hrbatý dobytok) | domáce (predok pratur) | domáce (forma gaura, Bos gaurus) |
| Povaha | Prežúvavý párnokopytník; biele pančuchy + zrkadlo na zadku, pohlavný dichromatizmus (býk čierny, krava hrdzavá); ťah/mäso/koža, otužilý v trópoch, vysoká plodnosť, kríži sa s dobytkom | Divá forma — väčší, mohutnejší, výraznejšie rohy a kohútiková hrba, plachý a ostražitý; rovnaké biele pančuchy a zrkadlo, výrazný dichromatizmus; žije v lesoch a savanách | Domáci dobytok s nápadnou tukovou HRBOU na pleci, veľkými ušami a lalokom; znáša teplo a kliešte, mlieko/mäso/ťah; iný druh než banteng (NEMÁ biele pančuchy/zrkadlo) | Veľký prežúvavec mierneho pásma, mlieko/mäso/ťah; bez hrby a bez bantengových znakov; kríži sa s Bali dobytkom; menej odolný voči tropickému teplu než banteng/zebu | Domestikovaná forma gaura — mohutný tmavý dobytok s bielymi „pančuchami“ (podobne ako banteng), ale širšie ploské rohy a iný druh; chovaný v horách Indie/Barmy/Bangladéša na mäso a obrad |
| Areál | Domáce: Indonézia, Malajzia, Timor, N. Guinea, Filipíny, Austrália | Jáva, Bali, Borneo a pevninská JV Ázia (Mjanmarsko, Thajsko, Kambodža) | Domáce: južná Ázia, Afrika a trópy celosvetovo | Domáce celosvetovo; predok pratur (Eurázia) | Severovýchodná India, Mjanmarsko, Bangladéš, Bhután |
Príznaky: Náhla horúčka, apatia, opuch lymfatických uzlín, znížená chuť do žrania, slabosť, krvavé sliny a hnačka; pri akútnom priebehu vysoká úmrtnosť
Závažné vírusové ochorenie (lentivírus), na ktoré je Bali dobytok mimoriadne náchylný — pomenované podľa okresu Jembrana na Bali, kde sa prvýkrát objavilo. Spôsobuje horúčku, opuch lymfatických uzlín, oslabenie imunity a pri akútnom priebehu vysokú úmrtnosť; prenáša sa krvou a krv sajúcim hmyzom. Prevencia: očkovanie v endemických oblastiach, kontrola hmyzu, hygiena pri zákrokoch (nepoužívať tú istú ihlu na viac zvierat), karanténa nových kusov a veterinárny dohľad. Ide o ochorenie, ktoré treba poznať pri chove práve tohto plemena.
Príznaky: Vysoká horúčka, výtok z očí a nosa, zápal očí (zákal rohovky), erózie na sliznici papule a nozdier, opuch uzlín, nervové príznaky; často smrteľná
Bali dobytok je citlivý na malígnu katarálnu horúčku (MCF) — vírusové ochorenie prenášané často z ovcí (rezervoár vírusu), ktoré u dobytka prebieha ťažko a býva smrteľné. Prejavuje sa horúčkou, zápalom očí a slizníc, eróziami a nervovými príznakmi. V trópoch hrozia aj ďalšie infekčné a prenosné choroby (napr. hemoragická septikémia, slintačka a krívačka v rizikových oblastiach). Prevencia: oddelenie dobytka od oviec (riziko MCF), očkovanie podľa oblasti a odporúčania veterinára, karanténa a hygiena. Pri akýchkoľvek príznakoch ihneď volať veterinára.
Príznaky: Chudnutie napriek žraniu, hnačka a znečistený zadok, slabosť, anémia, zaostávanie teliat v raste; pri vonkajších parazitoch svrbenie, poškodená srsť, prenos chorôb kliešťami
V tropickom prostredí sú parazity jedným z najväčších zdravotných problémov. Vnútorné parazity (gastrointestinálne červy, pri vlhku motolica) prijíma dobytok spásaním a spôsobujú chudnutie, hnačku, anémiu a zaostávanie teliat. Kliešte a iné vonkajšie parazity poškodzujú kožu a srsť a najmä prenášajú nebezpečné krvné choroby (babezióza, anaplazmóza, theilerióza). Prevencia a liečba: pravidelné odčervovanie (podľa veterinára a vyšetrenia trusu), kontrola a ošetrovanie proti kliešťom, striedanie pastvín, vyhýbanie sa premokreným plochám a karanténa nových zvierat. Najcitlivejšie sú teľatá a mladé zvieratá.
Príznaky: Náhle vzdutie ľavého boku, nepokoj alebo apatia, ťažké dýchanie, slinenie, odmietanie potravy; v ťažkom prípade kolaps a rýchla smrť udusením/tlakom
Život ohrozujúci stav — v bachore sa nahromadí plyn, ktorý nedokáže uniknúť, bachor sa nafúkne, tlačí na pľúca a srdce a zviera sa môže do krátkeho času udusiť. Penová tympánia (frothy bloat) vzniká najčastejšie po nažratí sa hladného zvieraťa na mladej šťavnatej strukovinovej zeleni alebo bujnej paši; plynová tympánia pri poruche grgania. Prevencia: postupné privykanie na bujnú pašu (nepúšťať hladné zvieratá na strukoviny), prikrmovanie suchou pícou pred pastvou, opatrnosť pri jadre. Liečba je urgentná — vždy volať veterinára (protipenové prípravky cez sondu, v krajnom prípade punkcia bachora); pri rýchlom priebehu rozhodujú minúty.
Príznaky: Strata kondície, nechutenstvo, slabé prírastky a rast, u kotných/dojčiacich kráv slabosť, u teliat zaostávanie; pri acidóze hnačka a malátnosť
Hoci je Bali dobytok nenáročný, nesprávne kŕmenie a podvýživa spôsobujú problémy. Acidóza hrozí pri nadbytku jadra/obilnín naraz, ketóza/podvýživa v období sucha alebo pri vysokých nárokoch (gravidita, laktácia, ťažká práca), keď chudobná paša nestačí. V tropických pôdach býva deficit minerálov a stopových prvkov, čo zhoršuje plodnosť a rast. Prevencia: vyvážená kŕmna dávka s dostatkom objemu a vlákniny, jadro len ako doplnok a postupne, doplnenie minerálneho lízu a soli, v období sucha prikrmovanie usušenou pícou a vedľajšími produktmi. Pravidelne sledovať kondíciu zvierat.
Príznaky: V extrémnom teple/páľave pri ťažkej práci zrýchlené dýchanie a slinenie (tepelný stres); v chlade naopak triaška, strata kondície a náchylnosť na ochorenia
Bali dobytok je výborne prispôsobený tropickému teplu a tepelný stres ho postihuje menej než európske plemená — pri extrémnej páľave a ťažkej ťahovej práci bez tieňa a vody však aj jemu hrozí prehriatie (zrýchlené dýchanie, slinenie). Naopak chlad, mráz a vlhké studené počasie znáša zle: v miernom a chladnom podnebí (mimo trópov) je náchylný na podchladenie a respiračné ochorenia, ak nemá teplé suché ustajnenie. Prevencia: v teple zabezpečiť tieň, vodu a oddych, neprepínať zviera pri práci v páľave; v chladnom podnebí vykurované suché ustajnenie, ochrana teliat pred zimou a postupné aklimatizovanie. Plemeno nie je vhodné na celoročné venkovné držanie v studenom podnebí.
Domestikovaný banteng — Bali dobytok je jedinou plne domestikovanou formou divého bantenga (Bos javanicus), domestikovanou v Indonézii (Bali a Jáva) v praveku, približne pred 5 500 rokmi (okolo 3500 r. pred n. l.); patrí medzi najstaršie domáce zvieratá juhovýchodnej Ázie.
Biele „pančuchy“ a zrkadlo na zadku — najnápadnejším znakom Bali dobytka sú biele „pančuchy“ na všetkých štyroch nohách, biele zrkadlo na zadku a biele škvrny pod očami a na papuli — pekná „uniforma“, ktorú zdedil po divom bantengovi.
Býk čierny, krava hrdzavá — plemeno má výrazný pohlavný dichromatizmus: krava a mladé sú hrdzavo-hnedé, zatiaľ čo dospelý býk stmavne až do čierno-hneda — pohlavie tak rozoznáte už podľa farby srsti.
Prežúvavec so štyrmi „žalúdkami“ — Bali dobytok má štvorkomorový žalúdok (bachor, čepiec, kniha, slez); rýchlo spásanú pašu neskôr vyvrhuje a prežúva (prežúvanie), čím mu mikróby v bachore rozložia vlákninu, ktorú by inak nestrávil.
Majster trópov — patrí medzi najlepšie tepelne prispôsobených domácich prežúvavcov: vďaka účinnej termoregulácii (nižšia tepová frekvencia a telesná teplota v záťaži) výborne znáša horúčavu a vlhko, ktoré iné plemená vyčerpávajú.
Nenáročný a plodný — výborne rastie aj na chudobnom krmive a vedľajších produktoch poľnohospodárstva a má vysokú plodnosť — pri dobrej výžive môže krava odchovať teľa každý rok, čo z neho robí ideálne zviera pre drobnochovateľov.
Ťahúň ryžovísk — okrem mäsa a kože sa Bali dobytok tradične využíva ako ťažné zviera na orbu ryžovísk a polí; jeho pokojná povaha a sila z neho v juhovýchodnej Ázii robia spoľahlivého pracovného pomocníka.
Štvrtina indonézskeho dobytka — Bali dobytok je natoľko rozšírený, že tvorí približne štvrtinu (podľa novších odhadov až ~27 %) všetkého hovädzieho dobytka v Indonézii a bol introdukovaný aj do Malajzie, na Východný Timor, do Novej Guiney, na Filipíny a do Austrálie.
Hojná domáca forma, ohrozený divý druh — zatiaľ čo domáceho Bali dobytka sú milióny kusov, jeho divý predok banteng je vo voľnej prírode kriticky ohrozený (IUCN CR, prehodnotenie 2024) — počet divých bantengov klesol o vyše 80 % za dve desaťročia pre pytliactvo a stratu biotopu.
Krížencom je „jaliteng“ — Bali dobytok sa kríži s domácim hovädzím dobytkom aj s divým bantengom; takýto kríženec sa v juhovýchodnej Ázii nazýva „jaliteng“ a využíva sa pri zušľachťovaní stád, no pri ochrane divej formy je miešanie nežiaduce.
Bali dobytok je domestikovaná (skrotená) forma divého bantenga (Bos javanicus), prežúvavého párnokopytníka z čeľade turovité. Domestikovaný bol v juhovýchodnej Ázii — na Bali a Jáve (Indonézia) — už v praveku, približne pred 5 500 rokmi. Vedecky sa preto označuje aj ako Bos javanicus domesticus. Od divého bantenga sa líši tým, že je menší, s menej výraznými rohmi a slabšie vyvinutou hrbou, a je krotší a ovládateľný. Najnápadnejšie znaky — biele „pančuchy“ na nohách, biele zrkadlo na zadku a škvrny pod očami — však zdedil po divom predkovi. Dôležitý je rozdiel medzi formami: domáceho Bali dobytka sú milióny kusov (je hojný), zatiaľ čo divý banteng je vo voľnej prírode kriticky ohrozený (IUCN CR).
Bali dobytok je stredne veľké, elegantné a svalnaté zviera s typickými znakmi bantenga: biele „pančuchy“ na všetkých štyroch nohách, biele zrkadlo na zadku (biela plocha okolo zadku a pod bruchom) a biele škvrny pod očami a na papuli. Najľahšie rozoznáte pohlavie podľa farby srsti (pohlavný dichromatizmus): kravy a mladé zvieratá sú hrdzavo-hnedé, zatiaľ čo dospelý býk stmavne až do čierno-hneda. Býk je tiež mohutnejší, má výraznejšie rohy a silnejšiu prednú časť tela. V porovnaní s divým bantengom je domáci Bali dobytok menší, s menšími rohmi a menej výraznou kohútikovou hrbou.
Bali dobytok sa chová najmä na ťah (orba ryžovísk a polí), mäso a kožu; nie je to typické mliekové plemeno. Jeho hlavné prednosti sú otužilosť a nenáročnosť: výborne znáša tropické teplo a vlhko, dobre rastie aj na chudobnom krmive a vedľajších produktoch poľnohospodárstva (ryžová slama, otruby) a má vysokú plodnosť — krava môže odchovať teľa každý rok. Vďaka tomu je ideálny pre drobnochovateľov a v Indonézii tvorí asi štvrtinu všetkého hovädzieho dobytka. Kríži sa aj s domácim hovädzím dobytkom (kríženec „jaliteng“), čo sa využíva pri zušľachťovaní stád v trópoch.
Nie — Bali dobytok je cicavec a je živorodý. Krava nosí teľa v maternici a vyživuje ho cez placentu; gravidita trvá približne 9,5–10 mesiacov (cca 280–290 dní), podobne ako u domáceho hovädzieho dobytka. V rovníkových trópoch je rozmnožovanie celoročné, bez výraznej sezónnosti, a plemeno je známe vysokou plodnosťou (teľa aj každý rok). Krava rodí spravidla jedno teľa s pôrodnou hmotnosťou okolo 15–18 kg. Teľatá sú prekociálne — rodia sa osrstené a vidiace a krátko po pôrode vstávajú a sajú; kľúčové je včasné prijatie mledziva (kolostra). Pohlavnú dospelosť dosahuje Bali dobytok medzi 12. a 24. mesiacom.
Bali dobytok je obzvlášť náchylný na jembranskú chorobu — vírusové ochorenie typické práve pre toto plemeno (pomenované podľa okresu Jembrana na Bali), ktoré treba zvládať očkovaním a hygienou v endemických oblastiach. Citlivý je aj na malígnu katarálnu horúčku (riziko z kontaktu s ovcami — preto ich treba oddeliť). V trópoch sú veľkým problémom vnútorné a vonkajšie parazity (najmä kliešte, ktoré prenášajú krvné choroby ako babezióza) — pomáha odčervovanie a ošetrovanie proti kliešťom. Život ohrozujúce je nadúvanie (tympánia) z náhleho nažratia sa na bujnej zeleni — pomáha postupné privykanie. V chladnom podnebí mimo trópov hrozí podchladenie a respiračné choroby, preto potrebuje teplé suché ustajnenie. Pri všetkom sa riaďte odporúčaním veterinára.
Na Slovensku ide o exotické a raritné zviera prispôsobené trópom — pre začiatočníka NIE je vhodný. Bali dobytok výborne znáša teplo a vlhko, ale chlad a mráz znáša zle, takže by v našom podnebí potreboval teplé suché ustajnenie na zimu a postupnú aklimatizáciu. Ide o mohutného prežúvavca, ktorý si zachoval silu a temperament divého bantenga — najmä býci si vyžadujú skúsenosť, rešpekt a bezpečné ohradenie. Je to gregárne zviera (chovať v stáde alebo aspoň vo dvojici), ktoré potrebuje pašu alebo donášanú zelenú pícu, tieň, vodu a pravidelnú veterinárnu starostlivosť s prevenciou tropických chorôb (jembranská choroba, parazity, kliešte). V krajinách pôvodu je naopak nenahraditeľným nenáročným úžitkovým zvieraťom drobnochovateľov. U nás je vhodný len pre skúsených chovateľov, zoologické záhrady a špecializované chovy.