Holub rabek (Columba junoniae) — endemit Kanárskych ostrovov s bielym chvostom (foto: Wikimedia Commons)

Columba — Columbidae (holuby a hrdličky)

Holub rabek

Columba junoniae Hartert, 1916 — endemit Kanárskych ostrovov; monotypický druh

IUCN: NT (Near Threatened, 2024) — populácia v 80. rokoch 1 200–1 480 jedincov | Areál: KS, hl. La Palma
Dlzka37–38 cm
Vaha345–430 g
Rozpätie~65 cm
Vavrínové lesy Kanárskych ostrovov ukrývajú endemita — holuba rabek. Diagnostické znaky: biely chvost („White-tailed Laurel Pigeon"), tmavšie hnedo-červené sfarbenie, hluboké booming „boooo hooooo ooo OOO" volanie. IUCN Near Threatened (NT, 2024) — populácia v 80. rokoch 1 200–1 480 jedincov, dnes viac. Hlavná populácia na La Palma (severný okraj ostrova). V 2010s úspešne znovuosídlená Gran Canaria. Spolu s holubom Bolleho (C. bollii) tvoria dva endemické holuby KS. Kľúčový opylovač endemických vavrínov.

 Stav ochrany — IUCN Near Threatened

Holub rabek je IUCN Near Threatened (NT, 2024) — populácia v 80. rokoch 1 200–1 480 jedincov, dnes viac. Zlepšenie z Threatened (1988) vďaka ochrane. Chránený v Španielsku a podľa EU Birds Directive Annex I.

Kľúčové ochranárske projekty: (1) LIFE96 NAT/E/003095 — EÚ projekt pre zvýšenie populácie C. bollii a C. junoniae, (2) Znovuosídlenie Gran Canaria (2010s) — úspešný projekt obnovenia druhu na ostrove, kde bol historicky vyhubený, (3) zachovanie laurissilvy (270 km²), (4) kontrola invazívnych druhov (mačky, krysy).

 Hlas a video — booming volanie

Charakteristické hluboké booming volanie „boooo hooooo ooo OOO" — najnižšia frekvencia (0,2–0,4 kHz) spomedzi spomínaných holubov. Najlepšie počuteľné v auguste alebo po daždi.

Laurel Pigeons — Canary Islands

Laurel Pigeons — White-tailed Pigeon na Kanárskych ostrovoch.

White-tailed Laurel Pigeon — La Grimona, Tenerife

La Grimona, Tenerife — biely chvost diagnostický znak.

🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

50% 20% 12% 10% STRAVA zloženie
Plody vavrínových a endemických drevín 50%
Plody Persea indica (viñátigo) a Apollonias barbujana 20%
Mladé listy a púčiky drevín 12%
Semená trav a burín 10%
Bobule a plody kríkov v podraste 6%
Bezstavovce — slimáky (zriedka) 2%

Odporúčané potraviny

  • Plody Persea indica (viñátigo) — kľúčová strava
  • Plody Apollonias barbujana (barbusano)
  • Plody Laurus novocanariensis
  • Plody Picconia excelsa (palo blanco)
  • Plody Visnea mocanera (mocán)
  • Plody Myrica faya (faya) — typické v fayal-brezale
  • Mladé listy a púčiky
  • Semená trav v hraničných pásoch
  • Občasné slimáky a hmyz
  • Bobule kríkov v podraste

Zakázané potraviny

  • Pesticídy z poľnohospodárstva
  • Plesnivé plody (aspergilóza)
  • Slané ľudské potraviny
Tip od odborníka Holub rabek (Columba junoniae) je frugivor — kľúčový opylovač a šíriteľ semien vavrínových stromov Kanárskych ostrovov. 50 % stravy tvoria plody endemických drevín. Hlavná populácia na La Palma (severný okraj ostrova). Spolu s holubom Bolleho (C. bollii) tvoria dva endemické holuby KS. Druh má len 1 vajce na znášku — adaptácia na stabilný ostrovný ekosystém. Mláďatá kŕmené crop milk. Druh je IUCN Near Threatened a v 2010s úspešne znovuosídlená Gran Canaria.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 2.4
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Charakteristické hluboké booming volanie „boooo hooooo ooo OOO" — používané ako advertising call. Frekvencia 0,2–0,4 kHz, najnižšia spomedzi spomínaných holubov. Najlepšie počuteľné v skorých ranných hodinách v auguste alebo po daždi. Display call: „ruruh, ruruh…ruh…ruh".
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Plachý lesný druh — v hlbokých vavrínových lesoch La Palma a La Gomere sa rýchlo vzďaľuje pri ľudskom kontakte. Pozorovanie je obtiažne — druh ho hovoria počúvať skôr než vidieť.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Aktívny od úsvitu po stmievanie. Sedavý — celoročne v laurissilve KS. Lokálne presuny medzi vavrínovými a fayal-brezale biotopmi podľa dostupnosti plodov.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Druh nepatrí medzi mimické vtáky — repertoár stereotypný, žiadne napodobeniny iných druhov ani ľudskej reči.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Charakteristické hluboké booming volanie „boooo hooooo ooo OOO" — používané ako advertising call. Frekvencia 0,2–0,4 kHz, najnižšia spomedzi spomínaných holubov. Diagnostický znak druhu. Najlepšie počuteľné v skorých ranných hodinách v auguste alebo po daždi. Display call: „ruruh, ruruh…ruh…ruh". Tiché crooning „pu-pu-pooo" pri komunikácii páru.

Dokáže hovoriť? Druh nepatrí medzi mimické vtáky.

Typické zvuky

  • Advertising call — hluboké booming „boooo hooooo ooo OOO" (0,2–0,4 kHz)
  • Display call — „ruruh, ruruh…ruh…ruh"
  • Crooning — tiché „pu-pu-pooo" pri komunikácii páru
  • Krídelné claps — slabé pri vzlete
  • Alarm volanie — krátke „rrrr" pri vyrušení
  • Žobravé volanie mláďat — vysoké „šii" v hniezde

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus Tok — hluboké booming „boooo hooooo ooo OOO" (január–júl) Hniezdenie — hniezdo v korunách vavrínov alebo na zemi, 1 vajce Inkubácia 19–20 dní, mláďatá v hniezde 28–30 dní (crop milk) Celoročne v laurissilve a fayal-brezale Spí v korunách starých vavrínov, niekedy na skalách Hlavné pelichanie po hniezdnej sezóne

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Hniezdo na vetvách vavrínov vo výške 5–15 m, niekedy aj na zemi pod kríkmi
Druh má širšiu škálu hniezdnych miest než C. bollii — niekedy hniezdi aj na zemi pri skalách. Vajce iba 1 — adaptácia na ostrov. ~40 × 29 mm, biele.
Nadmorská výška
200–1 500 m n. m. — pásmo laurissilvy a fayal-brezale
V La Palma do 1 200 m, na ostatných ostrovoch do 1 500 m. Adaptovaný aj na fayal-brezale (lesy Myrica faya, Erica arborea) v nižších polohách.
Biotop
Vavrínové lesy (laurissilva) a fayal-brezale Kanárskych ostrovov
Hlavná populácia na La Palma — vyhľadáva otvorenejšie biotopy než C. bollii. Niekedy aj v poľnohospodárskej krajine pri lese.
Teplota
Subtropické vlhké pásmo, +12 až +24 °C
Kanárske ostrovy majú mierne subtropické podnebie. Pasáty prinášajú stálu vlhkosť na severné svahy.
Voda
Pri potokoch, prameňoch a kanáloch v laurissilve
Pije charakteristickým „nasávaním". V laurissilve je voda dostupná aj v suchom období vďaka horizontálnym zrážkam.
Spoločnosť
Monogamný pár v hniezdnej sezóne, malé skupiny 5–15 jedincov
V suchom období sa hľadajú vodné zdroje v skupinách. Pár doživotne monogamný.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Január–júl

Samec spieva booming „boooo hooooo ooo OOO" — najsilnejšie v auguste a po daždi. Display flight medzi korunami stromov.

Znáška
1 vajce (1–2 znášky)

Vajce iba 1 — adaptácia na ostrov. ~40 × 29 mm, biele. Hniezdo na vetve alebo na zemi pri skalách.

Inkubácia
19–20 dní

Sedia oba rodičia striedavo.

Liahnutie
Február–august

Mláďa (squab) holé. Prvých 10–14 dní kŕmené výhradne crop milk z vola oboch rodičov.

Mláďatá
28–30 dní v hniezde

Mláďa opúšťa hniezdo po 4–4,5 týždňoch. Závislé na rodičoch ešte 2–4 týždne.

Samostatnosť
8–10 týždňov po vyliahnutí

Juvenily sa pridávajú k miestnym skupinkám. Pohlavná zrelosť v 2.–3. roku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Holub rabek 37–38 cm Holub Bolleho 37–38 cm Holub trocaz 40–45 cm Holub hrivnák 38–44,5 cm
Holub rabek Holub Bolleho Holub trocaz Holub hrivnák
Dĺžka37–38 cm37–38 cm40–45 cm38–44,5 cm
Váha345–430 g350–500 g380–520 g300–615 g
Dožitie~8 r~8 r~8 r~6 r
Hlučnosť5/54/54/51/5
Cena (SK)IUCN NTIUCN LCIUCN NTIUCN LC
PovahaEndemit KS, biely chvost, booming volanieEndemit KS, tmavá koncová páska na chvosteEndemit Madeiry, vavrínové lesyNajpočetnejší holub SR, päťnotové kŕkanie
Dostupnosť v SRKanárske ostrovy (endemit, hl. La Palma)Kanárske ostrovy (endemit)Madeira (endemit)Celá SR, Európa

Choroby a prevencia

Strata laurissilvy
vysoká

Príznaky: Vyrubovanie vavrínových lesov pre poľnohospodárstvo

Historicky 93 % laurissilvy KS bola vyrubaná. Dnes len ~270 km² zachovanej. Hlavná hrozba pre druh.

Predácia introdukovanými druhmi
vysoká

Príznaky: Vykradnuté hniezda (aj na zemi)

Druh hniezdi aj na zemi — vystavený predácii mačiek a krýs. Krítický faktor pre znovuosídlenie Gran Canaria.

Konfliky s farmármi
stredná

Príznaky: Strieľanie pri náletoch na sady

Historicky bol prenasledovaný — hlavná príčina poklesu v 19.–20. storočí. Dnes chránený, ale konflikty pokračujú.

Trichomoniáza (frounce)
vysoká

Príznaky: Žltkasté povlaky v hltane

V suchom období hrdličky a holuby zdieľajú vodné zdroje — riziko prenosu cez Trichomonas gallinae.

Klimatická zmena a sucho
stredná

Príznaky: Strata vlhkosti laurissilvy

Klimatické modely ukazujú zníženie vlhkosti pasátov v 21. storočí — ohrozenie laurissilvy ako biotopu.

Prevencia Holub rabek je IUCN Near Threatened (NT, 2024) — zlepšenie z Threatened (1988) vďaka ochrane. Chránený v Španielsku a podľa EU Birds Directive Annex I. LIFE96 NAT/E/003095 a znovuosídlenie Gran Canaria (2010s) sú kľúčové ochranárske projekty. Pre záchranu druhu je dôležité: (1) zachovanie laurissilvy (270 km²), (2) kontrola invazívnych druhov (mačky, krysy), (3) reštaurácia degradovanej laurissilvy, (4) ekoturizmus bez rušenia hniezdísk.

Zaujímavosti

1

Endemit Kanárskych ostrovov — hlavná populácia na La Palma (severný okraj ostrova). Vyskytuje sa aj na Tenerife, La Gomera a El Hierro. V 2010s úspešne znovuosídlená Gran Canaria (Wiley Ecology and Evolution 2024).

2

IUCN Near Threatened (NT, 2024) — populácia v 80. rokoch 1 200–1 480 jedincov, dnes viac (BirdLife). Zlepšenie z Threatened (1988) vďaka ochrane.

3

Hlavný diagnostický znak — biely chvost („White-tailed Laurel Pigeon"). Odlišuje od holuba Bolleho (C. bollii), ktorý má tmavú koncovú pásku. Druhý hlavný diagnostický znak: tmavšie hnedo-červené sfarbenie tela.

4

Hluboké booming volanie „boooo hooooo ooo OOO" — najnižšia frekvencia (0,2–0,4 kHz) spomedzi spomínaných holubov. Najlepšie počuteľné v skorých ranných hodinách v auguste alebo po daždi.

5

Iba 1 vajce na znášku (vs typicky 2 u Columbidae) — adaptácia na stabilný ostrovný ekosystém. Túto vlastnosť zdieľa s ostatnými endemickými holubmi Makaronézie (C. trocaz, C. bollii).

6

Druh popísal E. Hartert v roku 1916 ako pozdejší popis spomedzi endemických holubov Makaronézie. Druhový epitet junoniae z latinčiny — „Junonské ostrovy" (rímsky názov KS, podľa bohyne Juno).

7

Hniezdi aj na zemi — na rozdiel od C. bollii (vždy v korunách), C. junoniae má širšiu škálu hniezdnych miest. Niekedy hniezdi na zemi pri skalách v laurissilve.

8

„Laurel Pigeon" je oficiálny anglický názov — odkazuje na vavrínové lesy (laurel forest = laurissilva). Druhý anglický názov „White-tailed Laurel Pigeon" odkazuje na biely chvost — kľúčový diagnostický znak.

Taxonomická klasifikácia

species Holub rabek
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Columbiformes
Čeľaď Columbidae (holuby a hrdličky)
Rod Columba Linnaeus, 1758
Druh C. junoniae Hartert, 1916
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — endemit Kanárskych ostrovov (Tenerife, La Palma, La Gomera, El Hierro, znovuosídlená Gran Canaria).
Poddruhy Monotypický druh — endemit Kanárskych ostrovov. Hlavná populácia na La Palma (sever ostrova). V roku 2010s znovuosídlená Gran Canaria.

? Často kladené otázky

Endemicky iba na Kanárskych ostrovoch (Španielsko) — hlavná populácia na La Palma (severný okraj ostrova). Vyskytuje sa aj na Tenerife, La Gomera (Garajonay NP), El Hierro a od 2010s znovuosídlená Gran Canaria. Areál celkovo v laurissilve KS, 200–1 500 m n. m.

Rabek (C. junoniae)biely chvost (white-tailed) a hluboké booming kŕkanie. Bolleho (C. bollii)tmavú koncovú pásku na chvoste a hluboké mournful kŕkanie. Obaja žijú v laurissilve KS, ale Rabek je vzácnejší — IUCN NT vs Bolleho IUCN LC.

IUCN Near Threatened (NT, 2024) — populácia v 80. rokoch 1 200–1 480 jedincov, dnes viac. Zlepšenie z Threatened (1988) vďaka ochrane. Chránený v Španielsku a podľa EU Birds Directive Annex I. LIFE96 NAT/E/003095 a znovuosídlenie Gran Canaria (2010s) boli kľúčové projekty.

Frugivor — 50 % stravy tvoria plody endemických drevín (Persea indica, Apollonias barbujana, Laurus novocanariensis), 20 % iné endemické plody, 12 % mladé listy a púčiky. Kľúčový opylovač a šíriteľ semien vavrínových lesov KS.

Charakteristické hluboké booming volanie „boooo hooooo ooo OOO" — najnižšia frekvencia (0,2–0,4 kHz) spomedzi spomínaných holubov. Diagnostický znak druhu. Najlepšie počuteľné v skorých ranných hodinách v auguste alebo po daždi.

Druh popísal E. Hartert v roku 1916 — najmladší popis spomedzi endemických holubov Makaronézie. Druhový epitet junoniae z latinčiny — „Junonské ostrovy" (rímsky názov KS, podľa bohyne Juno).

 Ochrana — LIFE projekty a znovuosídlenie Gran Canaria

Kľúčové ochranárske projekty:

  • LIFE96 NAT/E/003095: EÚ projekt pre zvýšenie populácie C. bollii a C. junoniae
  • Garajonay NP (La Gomera): UNESCO World Heritage Site 1986
  • Znovuosídlenie Gran Canaria: 2010s úspešný projekt — druh sa vrátil na ostrov, kde bol historicky vyhubený
  • Wiley Ecology and Evolution (2024): publikovaná štúdia o súčasnej a budúcej populácii na Gran Canaria
  • Kontrola invazívnych druhov: mačky a krysy — kľúčové pre zem hniezdiace druhy
  • EU Birds Directive Annex I: najvyšší stupeň ochrany v EÚ

 Areál — Kanárske ostrovy (endemit)

Areál: endemit Kanárskych ostrovov — hlavná populácia La Palma (sever ostrova). Vyskytuje sa aj na Tenerife, La Gomera, El Hierro. V 2010s znovuosídlená Gran Canaria.

 Hlasova ukazka — krkanie/vrukanie

Zdroj: xeno-canto.org XC122544
Nahravatel: Rob van Bemmelen
Licencia: CC BY-NC-SA 3.0

 Cudzie názvy

Slovensky:   Holub rabek, Česky:   Holub kanárský, Anglicky:   Laurel Pigeon / White-tailed Laurel Pigeon, Nemecky:   Lorbeertaube, Francúzsky:   Pigeon des lauriers, Taliansky:   Colombaccio dell\'alloro, Španielsky:   Paloma rabiche, Portugalsky:   Pombo-rabil