Columba — Columbidae (holuby a hrdličky)
Diagnostické znaky divokej formy: (1) modrosivé telo s dvoma čiernymi pásmi na krídlach; (2) iridescentne zelenofialový krk; (3) biele kostrč (rump). Mestské feralné populácie ukazujú extrémnu variabilitu — bielene, čierne, hnedé, strakaté.
Vlastné znaky divokej formy:
Charakteristické „coo-roo-coo" kŕkanie — typický zvuk mestských parkov a hlavných staníc. Frekvencia 0,4–0,8 kHz. Bowing display so vztýčením chvosta — celoročne v mestských populáciách.
Rock Dove (Columba livia) bird call — z Kruger NP.
Charakteristické „coo-roo-coo, coo-roo-coo" kŕkanie samca pri toku — počuteľné z 50–150 m. Frekvencia 0,4–0,8 kHz. Pri „bowing coo" displeyi vydáva hlučné volanie so vztýčením chvosta a poklonou. Mestské populácie vokalizujú celoročne. Pri vzlete vydávajú jemné krídelné claps.
Samec vykonáva „bowing display" — poklona so vztýčením chvosta a kŕkaním. Driving display — naháňa samicu po zemi.
Vajcia biele, ~38 × 29 mm. Hniezdo riedke z prútov a slamy. 4–6 znášok ročne v mestských populáciách — extrémne plodný druh.
Sedia oba rodičia striedavo — samec cez deň, samica cez noc.
Mláďatá (squabs) holé a slepé. Prvých 10–14 dní kŕmené výhradne crop milk z vola oboch rodičov.
Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~4 týždňoch. Pred opustením sú často ťažšie než dospelí (squab = jedlo v gastronómii).
Juvenily sa pridávajú ku kolónii. Pohlavná zrelosť v 6 mesiacoch — extrémne skorá.
Domestikovaná forma (poštové, ozdobné plemená) sa viaže veľmi silne na chovateľa — od mladi sa učí orientácii a vyhľadávaniu holubníka. Najznámejší spomedzi domestikovaných vtákov. Pre začiatočníkov ideálne poštové plemená alebo ozdobné (kríhľaviar, rejdič).
Začiatok — zabezpečiť kvalitný holubník s políčkami pre páry
Prvý týždeň — krmidlo pri holubníku, voda, návyk
Druhý týždeň — krátke lety v okolí (mladí jedinci sa učia)
Tretí týždeň — postupne sa rozširujú výlety
Štvrtý týždeň — návrat z 5–10 km, krmidlo ako odmena
Cena podľa plemena a rodokmeňa — bežné mestské holuby sa nepredávajú. Poštové plemená s rodokmeňom 50–500 €.
| Holub skalný | Holub hrivnák | Holub plúžik | Holub trocaz | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 32–37 cm | 38–44,5 cm | 32–34 cm | 40–45 cm |
| Váha | 238–380 g | 300–615 g | 290–330 g | 380–520 g |
| Dožitie | 3–6 r divoko, 10–15 r v chove | ~6 r | ~5 r | ~8 r |
| Hlučnosť | 1/5 | 1/5 | 3/5 | 4/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | Chránený v SR | IUCN NT |
| Povaha | Predok mestského holuba, skalné dutiny | Biele škvrny na krku, päťnotové kŕkanie | Hniezdi v dutinách stromov, trojnotové kŕkanie | Endemit Madeiry, vavrínové lesy |
| Dostupnosť v SR | Stredomorie, mestá celého sveta | Celá SR, Európa | Lesy SR, Európa | Madeira (endemit) |
Príznaky: Žltkasté povlaky v hltane, ťažkosti s prehĺtaním
Najčastejšia choroba mestských holubov. Liečba: metronidazol. Prevencia: pravidelná dezinfekcia kŕmidiel.
Príznaky: Neurologické príznaky — pichanie hlavy, paralýza krídel, zelená trusovica
Vakcína dostupná pre chovných holubov. V Európe pravidelné epidémie u feralných populácií.
Príznaky: Bradavičnaté výrastky na zobáku, nohách a okolo očí
Vírusová choroba prenášaná komármi. Letálnosť 5–20 %, prežívajúce získavajú doživotnú imunitu.
Príznaky: Konjunktivitída, nazálny výtok, hnačka, dýchavičnosť
Zoonóza — prenosná na človeka. Mestské holuby sú rezervoárom. Liečba: tetracyklíny.
Príznaky: Vodnatá hnačka, vychudnutie, opuch kĺbov
Bakteriálna infekcia. Antibiotiká pod veterinárnym dohľadom. Prevencia: hygiena, čisté kŕmidlá.
Predok mestského holuba — všetky mestské holuby (C. livia f. urbana) sú potomkami divého holuba skalného domestikovaného pred 5 000–10 000 rokmi v Mezopotámii. Druhú vlnu domestikácie zaznamenali Egypťania a Rimania.
~200 uznávaných plemien — od poštových (Belgická poštová, Slovenská poštová) cez ozdobné (kríhľaviar, rejdič, pávik) po mäsové (King, Texas). FCI a EE registre plemien.
Najlepší letec medzi vtákmi — poštové holuby dosahujú rýchlosť 80–110 km/h, na pretekoch zvládajú 800–1 200 km za deň. Orientácia pomocou magnetického poľa Zeme, slnka a vône (mapa pomocou vône).
Globálna populácia ~260 miliónov jedincov (IUCN 2024) — najpočetnejší vták v urbánnych ekosystémoch sveta. Mestské hustoty 1 000–5 000 jedincov / km².
„Crop milk" (holubie mlieko) — unikátny sekrét sliznice vola, ktorým oba rodičia kŕmia mláďatá. Obsahuje ~60 % bielkovín a ~30 % tukov. Typické iba pre čeľaď Columbidae.
Extrémna plodnosť — mestské populácie 4–6 znášok ročne, celoročné hniezdenie. Mladi jedinci dosahujú pohlavnú zrelosť už v 6 mesiacoch.
Vojnoví hrdinovia — poštové holuby boli vyznamenávaní za zásluhy: napr. Cher Ami (1. svetová vojna, zachránila 194 vojakov), G. I. Joe (medaila Dickin Medal 1946).
12 divokých poddruhov — C. l. livia (Európa), C. l. atlantis (Madeira, Azory), C. l. canariensis (Kanárske ostrovy), C. l. gymnocyclus (Z Afrika), C. l. neglecta (Stredná Ázia) a ďalšie.
Áno aj nie — mestský holub je feralná domestikovaná forma holuba skalného (Columba livia f. urbana). Geneticky je to ten istý druh, ale jeho predkovia prešli ~10 000 rokmi domestikácie a opätovným zdivočením v mestách. Pôvodné divoké populácie sa zachovali iba v izolovaných skalných oblastiach (Škótsko, S Afrika, Z Ázia).
Pôvodne v skalných oblastiach Stredomoria, severnej Afriky, Z Ázie a Indického subkontinentu. Hniezdil v skalných dutinách, v jaskyniach a na útesoch. V SR voľne žijúce divoké populácie neprežili — všetky dnešné holuby sú feralné mestské.
Pred 5 000–10 000 rokmi v Mezopotámii — archeologické dôkazy zo Sumerov a Egypta (~5 000 BC). Egypťania ho používali ako poštového a obetného vtáka. Rimania zaviedli systematické chovy. Dnes je predkom ~200 plemien.
V divokej a mestskej populácii 3–6 rokov (vysoká úmrtnosť mláďat a mladých jedincov). V domestikácii a poštových plemenách 10–15 rokov. Najstarší dokumentovaný jedinec: 22 rokov.
V SR mestské holuby nie sú chránené — regulujú sa v rámci hygienických opatrení miest (vyhláška MZ SR). Divoké populácie (skalný) sú chránené v rámci IUCN ako Least Concern, ale špecifické regionálne populácie môžu mať vyšší ochranný status.
Najdôležitejšie zoonózy: ornitóza (Chlamydia psittaci), salmonelóza, cryptococcus. Riziko kontaktu s trusom v mestských prostrediach. Trichomoniáza a paramyxovírus sú časté u samotných holubov, ale nemajú zoonotický potenciál.
Druh popísal J. F. Gmelin v roku 1789. Pôvodne Linnaeus zaznamenal už domestikovanú formu. Druhový epitet livia pochádza z latinčiny — „olovený, modrosivý".
12 uznávaných divokých poddruhov + domestikovaná forma C. livia f. domestica: livia (Európa), atlantis (Madeira), canariensis (Kanárske ostrovy), gymnocyclus (Z Afrika), targia (Sahara), schimperi (Egypt), palaestinae (Levant), gaddi (Irán), neglecta (Stredná Ázia), intermedia (India), nigricans (Mongolsko), dakhlae (Egypt).
Pôvodný areál: Stredomorie, S Afrika, Z Ázia po Indický subkontinent. Feralné populácie: všetky kontinenty okrem Antarktídy.
Domestikácia začala pred 5 000–10 000 rokmi v Mezopotámii — Sumeri a Egypťania chovali holuby ako poštové vtáky a zdroj mäsa. Rimania zaviedli systematický chov.
