Muridae (myšovité)
Ryšavka žltohrdlá je tichá — komunikácia v ultrazvuku. Počuteľné zvuky zriedkavo: pisknutie pri strachu, škrabanie pri šplhaní.
Párenie február–október, vrchol jar–leto. Promiskuitný systém. Pohlavná zrelosť 2–3 mesiace. Samce sú počas sezóny výrazne agresívni a teritoriálni.
Gravidita 23–26 dní. Vrh 4–9 mláďat (priemer 6). Mláďatá holé, slepé — oči po 13–16 dňoch, odstavenie po 18–21 dňoch. Samica má 2–3 vrhy ročne.
Ryšavka žltohrdlá sa dožíva 1–3 rokov (priemer 12–18 mesiacov). Dlhšia životnosť ako A. sylvaticus vďaka väčšej veľkosti. Hlavné príčiny úmrtia: predátory (kuna lesná, sova, myšiarka), choroby, zimné straty.
Ryšavka žltohrdlá je divoký druh — nedá sa skrotiť. Väčšia a agresívnejšia ako A. sylvaticus. Zákonom chránená. Pre záujemcov o hlodavca: myš domáca (fancy mouse), škrečok alebo pieskomil.
Ryšavka žltohrdlá NIE JE domáci miláčik — divoký chránený druh
Pri náleze v chate: humánna pasca a vypustenie v lese min. 500 m od budovy
Pre záujemcov o malého hlodavca: myš domáca (fancy mouse)
| Ryšavka žltohrdlá (A. flavicollis) | Ryšavka lesná (A. sylvaticus) | Myš domová (Mus musculus) | Plch lesný (Dryomys nitedula) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 10–13 cm | 8–11 cm | 7–10 cm | 8–13 cm |
| Váha | 25–50 g | 13–27 g | 12–30 g | 20–35 g |
| Dožitie | 1–3 r | 1–2 r | 1–2 r | 3–5 r |
| Hlučnosť | 5/5 | 5/5 | 4/5 | 4/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Žltá škvrna na hrdle, šplhač, lesná | Menšia, bez žltej škvrny, širší biotop | Synantropná, sivá, menšie oči | Čierna maska, nočný, arboreálny |
| Areál | Európa (od Britských ostrovov po Ural) | Európa + SZ Afrika | Kozmopolit | Európa + stredná Ázia |
Príznaky: U ľudí: horúčka s renálnym syndrómom (HFRS), krvácavé komplikácie, zlyhanie obličiek — mortalita 5–12 %
Ryšavka žltohrdlá je hlavným rezervoárom Dobrava-Belgrade hantavírusu v strednej a juhovýchodnej Európe — najnebezpečnejší európsky hantavírus (mortalita 5–12 %). Prenos na človeka vdýchnutím kontaminovaného prachu z výkalov, moču a slín. Na Slovensku dokumentovaných 10–50 prípadov ročne. Prevencia: respirátor pri upratovaní kontaminovaných priestorov.
Príznaky: U ľudí: erythema migrans, artritída, neurologické príznaky
Ryšavka žltohrdlá je významný rezervoár Borrelia — kliešte Ixodes ricinus sa na nej infikujú v lesných biotopoch. Prevalencia v populáciách: 15–50 % v endemických oblastiach.
Príznaky: U ľudí: horúčka, bolesť hlavy, zápal mozgových blán a mozgu
Ryšavka žltohrdlá je amplifikačný hostiteľ vírusu kliešťovej encefalitídy — zvyšuje prevalenciu vírusu v populáciách kliešťov v lesných biotopoch.
Žltá škvrna na hrdle — diagnostický znak: výrazná žltá až oranžová škvrna na hrdle a hrudi, niekedy tvoriaca celý golier. U A. sylvaticus chýba alebo je len naznačená.
Výborný šplhač — ryšavka žltohrdlá sa pravidelne pohybuje v korunách stromov do 20 m výšky. Má dlhšie zadné nohy a chvost (chvost 9–13 cm) ako A. sylvaticus — adaptácia na arboreálny pohyb.
Najnebezpečnejší európsky hantavírus — ryšavka žltohrdlá je hlavným rezervoárom Dobrava-Belgrade hantavírusu (mortalita 5–12 %). Na Slovensku dokumentovaných 10–50 prípadov ročne.
Väčšia než lesná — hmotnosť 25–50 g (A. sylvaticus 13–27 g). Väčšie oči, dlhšie zadné nohy, robustnejšie telo — adaptácia na šplhanie a skákanie.
Viazaná na zrelé lesy — ryšavka žltohrdlá preferuje staré listnaté lesy s bohatou produkciou semien (buk, dub). Nie je typická pre záhrady a otvorené biotopy — na rozdiel od A. sylvaticus.
Zásoby až 1,5 kg semien — na jeseň si robí rozsiahle zásoby bukvíc a žaluďov v podzemných komorách. Zabudnuté zásoby prispievajú k regenerácii bukových a dubových porastov.
Korisť kún a sov — kuna lesná (Martes martes) a myšiarka ušatá (Asio otus) sa v lesných biotopoch živia prevažne ryšavkami žltohrdlými.
Vstupuje do chát na zimu — na rozdiel od A. sylvaticus menej synantropná, ale v lesných chatách a horských chalupách sa pravidelne objavuje od októbra do marca.
ÁNO — zákonom chránený druh na Slovensku (§ 35 zákona č. 543/2002 Z. z.). Odchyt, držanie a usmrcovanie zakázané bez výnimky pre vedecký výskum. Pri vstupe do obydlia: humánne pasce a vypustenie.
Nepriamo áno — hlavný rezervoár Dobrava-Belgrade hantavírusu (mortalita 5–12 %) a Borrelia burgdorferi (lymská borelióza). Riziko pri kontakte s kontaminovaným prachom z výkalov (upratovanie chát, pivníc). Prevencia: respirátor FFP2/FFP3, mokré čistenie, dezinfekcia.
Rozšírená v listnatých a zmiešaných lesoch od nížin po 1500 m n. m. — karpatské bukové a dubové lesy, Slovenský kras, Malé Karpaty, Poľana, Vihorlat. Najhojnejšia v zrelých bukových porastoch s bohatou produkciou bukvíc.
Ryšavka žltohrdlá — lesný hlodavec, žltá škvrna na hrudi, hmotnosť 25–35 g, dĺžka 9–12 cm, obľubuje listnaté a zmiešané lesy s bohatým podrastom.
Ryšavka žltohrdlá — výborne lozí, často vstupuje na zimu do chalúp a chát, životnosť 1,5–2 roky, kľúčová potrava sov a kún.
