Ryšavka lesná (Apodemus sylvaticus) — najrozšírenejšia myš SR — všetky biotopy, drobnejšia 11 g, životnosť…

Q: Ako sa zbaviť ryšavky v chate?

Humánne pasce (live trap) s návnadou (arašidové maslo + ovos) — chytenú ryšavku vypustiť min. 500 m od budovy (inak sa vráti). Prevencia : utesnenie otvorov >6 mm (oceľová vlna + silikón), skladovanie potravín v uzavretých nádobách, odstránenie popadaného ovocia okolo budovy. Nepoužívajte jedy — riziko sekundárnej otravy mačiek, sov a iných predátorov.

Q: Ako rozlíšim ryšavku lesnú od ryšavky žltohrdlej?

Ryšavka lesná (A. sylvaticus): menšia (13–27 g), bez žltej škvrny na hrdle (maximálne malé žlté fľaky), kratšie zadné nohy. Ryšavka žltohrdlá (A. flavicollis): väčšia (25–50 g), výrazná žltá škvrna na hrdle (niekedy celý golier), dlhšie zadné nohy, väčšie oči. Biotop: A. sylvaticus širší (aj záhrady, kroviny), A. flavicollis viacej viazaná na zrelé listnaté lesy.

Q: Je ryšavka lesná nebezpečná pre človeka?

Priamo nie — je plachá a vyhýba sa kontaktu. Nepriame riziko: (1) rezervoár Borrelia burgdorferi — kliešte sa na nej infikujú a prenášajú lymskú boreliózu na človeka; (2) hantavírusy — riziko pri vdýchnutí prachu z kontaminovaných priestorov (chaty, pivnice). Pri upratovaní: respirátor, mokré čistenie.

Výživa

Semená a orechy (bukvice, žalude, lieskové) — 60 % 60%

Hmyz a bezstavovce (chrobáky, húsenice, pavúky) — 20 % 20%

Bobule a plody (ostružiny, šípky, trnky) — 10 % 10%

Zelené časti rastlín (klíčky, korienky) — 5 % 5%

Huby a lišajníky — 5 % 5%

Odporúčané potraviny

Semená drevín — bukvice, žalude, lieskové orechy, javor, jaseň
Semená bylín a obilnín — pri okraji polí, lúk
Hmyz — chrobáky, húsenice, pavúky, stonožky, mravce
Bobule a plody — ostružiny, šípky, trnky, brusnice
Huby — hypogaeické (podzemné) aj povrchové druhy
Klíčky a korienky — na jar doplnkový zdroj
Mäkkýše — slimáky, ulitníky (príležitostne)

Zakázané potraviny

Ryšavka lesná je divoký druh — dietárne obmedzenia nie sú relevantné pre chov
V laboratórnom chove sa kŕmi štandardnou diétou pre myši (lab chow)

Tip od odborníka Ryšavka lesná (Apodemus sylvaticus) je všežravec s prevahou semien. V sezóne semien (jeseň) tvorí rastlinná zložka 80–90 % potravy — bukvice, žalude, lieskové orechy. Na jar a v lete stúpa podiel hmyzu (chrobáky, húsenice) na 30–40 %. Zásoby semien — ryšavka si robí zásoby v podzemných komorách nory (až 1 kg semien na zimu). Dôležitý rozširovač semien drevín (lesná regenerácia). Denne spotrebuje 3–5 g potravy. NIE JE domáci miláčik — divoký druh chránený zákonom.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Ryšavka lesná je veľmi tichá — nočný druh s minimálnou počuteľnou vokalizáciou. Komunikuje prevažne ultrazvukovými vokalizáciami (40–80 kHz) a pachovými značkami (moč, feromóny). Počuteľné zvuky: tiché škrabanie pri hrabaní, chrumkanie semien.

Priľnavosť

Ryšavka lesná je divoký druh — nie je vhodná na manipuláciu ani chov. Drobná (13–27 g), extrémne rýchla a plachá. Pri odchyte v pasci sa stresuje. NIE JE domáci miláčik.

Aktivita

Striktne nočný (nocturnal) druh — aktívna od súmraku do svitu. Výborný skokan — skočí 80 cm do výšky (4× vlastná dĺžka tela). Dobre lozí po konároch a kríkoch. Denne prejde 200–1000 m pri hľadaní potravy. Domovský okrsok 0,5–3 ha (samce väčší ako samice). Na jeseň a v zime robí zásoby semien v podzemných komorách. V chladných nociach vstupuje do krátkodobého toporu (daily torpor) — zníženie metabolizmu a telesnej teploty pre úsporu energie.

Reč

Hlodavce nedokážu napodobniť ľudskú reč. Ryšavka lesná komunikuje ultrazvukovými vokalizáciami (40–80 kHz, pre človeka nepočuteľné) pri párení a interakciách matky s mláďatami.

Hlasový prejav a reč

Ryšavka lesná je tichá — väčšina komunikácie v ultrazvuku. Počuteľné len pri priamom kontakte: tiché pisknutie pri strachu, škrabanie pri hrabaní v lístí.

Dokáže hovoriť? Hlodavce nedokážu napodobniť ľudskú reč. Ryšavka komunikuje ultrazvukovými vokalizáciami (40–80 kHz) a pachovými značkami.

Typické zvuky

Ultrazvukové vokalizácie 40–80 kHz — komunikácia pri párení a matka–mláďa kontakt
Tiché pisknutie pri strachu alebo konflikte — zriedkavo počuteľné
Škrabanie a hrabanie v lístí — nočná aktivita

Sezónny kalendár

Celoročná nočná aktivita — najaktívnejšia 1–3 hod po súmraku, výborný skokan (80 cm)

Párenie marec–október — v miernych zimách aj skôr, samec navštevuje viacero samíc

Vrh 4–7 mláďat po 25–26-dňovej gravidite — 2–4 vrhy ročne

Mláďatá holé, slepé — oči po 13–16 dňoch, odstavené po 18–20 dňoch

Prostredie a požiadavky

Biotop

Listnaté a zmiešané lesy, krovité porasty, záhrady, parky, okraje polí — od nížin po 1500 m n. m.

Ryšavka lesná je najeuryeknejšia myš Európy — obýva prakticky všetky suchozemské biotopy: listnaté a zmiešané lesy (buková, dubová, hrabová), krovité porasty, záhrady, parky, okraje polí, sady, vinohrady, kamenité stráne. Vyhýba sa len mokradiam a otvoreným poľnohospodárskym plochám bez krovitého pokryvu. Na Slovensku od Podunajskej nížiny po horské lesy (do 1500 m n. m., sporadicky vyššie).

Nora a hniezdo

Plytká podzemná nora (20–50 cm) s hniezdovou komorou a zásobárňou semien

Ryšavka hĺbi jednoduché podzemné nory (menej komplexné ako R. norvegicus): tunel hĺbky 20–50 cm, hniezdová komora (∅10 cm, vystlaná suchým lístím a trávou), zásobáreň semien (až 1 kg bukvíc/žaluďov na zimu). Niekedy využíva aj vtáčie búdky, dutiny stromov a priestory medzi koreňmi. V zime vstupuje do chát, pivníc, záhradných domčekov.

Sociálna štruktúra

Solitárna s prekrývajúcimi sa domovskými okrskami; samce kompetitívni v sezóne párenia

Ryšavka lesná je prevažne solitárna — jedince žijú v vlastných norách s prekrývajúcimi sa domovskými okrskami (samce 1–3 ha, samice 0,5–1 ha). V sezóne párenia samce navštevujú viacero samíc — promiskuitný systém. V zime sa viacero jedincov môže zhromaždiť v jednom úkryte (zdieľanie tepla).

Rozmnožovací cyklus

Párenie

Marec–október (v miernych zimách aj skôr)

Ryšavka lesná sa párí od marca do októbra (v miernych zimách aj skôr). Systém promiskuitný — samec navštevuje viacero samíc. Samica má estrus cyklus 4–5 dní. Pohlavná zrelosť vo veku 2–3 mesiacov.

Gravidita a pôrod

25–26 dní; 4–7 mláďat na vrh, 2–4 vrhy ročne

Gravidita trvá 25–26 dní. Vrh 4–7 mláďat (priemer 5). Samica má 2–4 vrhy ročne. Mláďatá sa rodia holé, slepé, hluché (hmotnosť 1,5–2 g). Oči sa otvárajú po 13–16 dňoch. Odstavenie po 18–20 dňoch.

Dospievanie a životnosť

Pohlavná zrelosť 2–3 mesiace; životnosť 1–2 roky

Ryšavka lesná sa dožíva 12–24 mesiacov v divočine (priemer 6–12 mesiacov kvôli predátorom). Hlavné príčiny úmrtia: predátory (sova obyčajná, myšiarka ušatá, kuna lesná, líška hrdzavá, hranostaj), mrazivé zimy (hypotermia), choroby.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Nie je možné — divoký druh

Ryšavka lesná je divoký druh — nedá sa skrotiť. Drobná (13–27 g), extrémne rýchla a plachá. Zákonom chránená. Pre záujemcov o malého hlodavca: myš domáca (fancy mouse), škrečok alebo pieskomil mongolský.

1

Ryšavka lesná NIE JE domáci miláčik — chov nie je povolený (chránený druh)

2

Pri náleze v dome: humánna pasca (live trap) a vypustenie min. 500 m od budovy

3

Pre záujemcov o malého hlodavca: myš domáca (fancy mouse) alebo pieskomil mongolský

Porovnanie s podobnými druhmi

	Ryšavka lesná (A. sylvaticus)	Ryšavka žltohrdlá (A. flavicollis)	Myš domová (Mus musculus)	Hraboš poľný (Microtus arvalis)
Dĺžka	8–11 cm	10–13 cm	7–10 cm	9–12 cm
Váha	13–27 g	25–50 g	12–30 g	20–50 g
Dožitie	1–2 r	1–3 r	1–2 r	1–2 r
Hlučnosť	5/5	5/5	4/5	5/5
Stav IUCN	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC
Povaha	Najrozšírenejšia myš SR, bez žltej škvrny, nočná	Väčšia, žltá škvrna na hrdle, lesná	Synantropná, sivá, menšie oči a uši	Krátky chvost, bledší, poľné biotopy
Areál	Európa + SZ Afrika	Európa (od Britských ostrovov po Ural)	Kozmopolit	Európa + stredná Ázia

Choroby a prevencia

Lymská borelióza (Borrelia burgdorferi) — rezervoárový hostiteľ

vysoká

Príznaky: U ľudí: erythema migrans, artritída, neurologické príznaky

Ryšavka lesná je významný rezervoár Borrelia burgdorferi (pôvodca lymskej boreliózy) — kliešte (Ixodes ricinus) sa na nej infikujú a prenášajú baktériu na ďalšie hostiteľe vrátane človeka. Prevalencia borrelie v populáciách ryšaviek: 10–40 % v endemických oblastiach.

Hantavírusové infekcie (Puumala, Dobrava)

vysoká

Príznaky: U ľudí: horúčka, krvácavé komplikácie, zlyhanie obličiek (HFRS)

Ryšavka lesná a príbuzné druhy sú rezervoárom hantavírusov v Európe. Prenos na človeka vdýchnutím kontaminovaného prachu z výkalov. Na Slovensku Dobrava-Belgrade virus (prenášaný A. flavicollis) a Puumala virus (prenášaný hrabošom).

Cestódy a nematódy — vnútorné parazity

nízka

Príznaky: U ryšavky: strata hmotnosti, anémia; u človeka: Hymenolepis nana (trpaslíčia pásomka)

Ryšavka je hostiteľom viacerých vnútorných parazitov: Hymenolepis, Heligmosomoides polygyrus, Syphacia. Pre človeka priame riziko minimálne pri bežnom kontakte.

Prevencia Ryšavka lesná je divoký druh — zdravotné rady pre chov nie sú relevantné. Ekologický význam: kľúčová korisť pre sovy, kuny a líšky; rozširovač semien drevín (lesná regenerácia); rezervoár patogénov (Borrelia, hantavírusy). Pre človeka: riziko prenosu lymskej boreliózy (cez kliešte) a hantavírusov (cez kontaminovaný prach). Pri upratovaní chát kontaminovaných hlodavcami: respirátor, mokré čistenie, dezinfekcia.

Zaujímavosti

1

Najrozšírenejšia myš Slovenska — ryšavka lesná obýva všetky typy suchozemských biotopov na Slovensku od nížin po 1500 m n. m. Odhadovaná populácia na SR: milióny jedincov.

2

Výborný skokan — skáče 80 cm do výšky z miesta (4× vlastná dĺžka tela). Dobre lozí po konároch, pláva v malých tokoch.

3

Zásoby na zimu — na jeseň si robí zásoby semien v podzemných komorách nory — až 1 kg bukvíc a žaluďov. Nezapadá do hibernácie, ale využíva krátkodobý topor (daily torpor) pri extrémnych mrazoch.

4

Kľúčový rozširovač semien — ryšavka prenáša semená drevín (dub, buk, lieska) na vzdialenosť 10–30 m od materského stromu. Zabudnuté zásoby klíčia — prispievajú k regenerácii lesa.

5

Korisť pre sovy — sova obyčajná (Tyto alba) a myšiarka ušatá (Asio otus) sa živia prevažne ryšavkami a hrabošmi. Analýza vývržkov sov je hlavná metóda sledovania populácií ryšaviek.

6

Vstupuje do budov na zimu — ryšavka v zime hľadá teplo v chatách, pivniciach a záhradných domčekoch. Dokáže preliezť otvorom >6 mm.

7

Odlíšenie od A. flavicollis — ryšavka lesná je menšia (13–27 g vs. 25–50 g), bez žltej škvrny na krku (A. flavicollis má výraznú žltú škvrnu na hrdle), kratšie zadné nohy.

8

Rezervoár Borrelia — ryšavka je významný rezervoárový hostiteľ pôvodcu lymskej boreliózy — kliešte Ixodes ricinus sa na nej infikujú.

Taxonomická klasifikácia

species Ryšavka lesná

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Mammalia (cicavce)

Rad Rodentia (hlodavce)

Čeľaď Muridae (myšovité)

Rod Apodemus Kaup, 1829

Druh A. sylvaticus (Linnaeus, 1758)

Často kladené otázky

Humánne pasce (live trap) s návnadou (arašidové maslo + ovos) — chytenú ryšavku vypustiť min. 500 m od budovy (inak sa vráti). Prevencia: utesnenie otvorov >6 mm (oceľová vlna + silikón), skladovanie potravín v uzavretých nádobách, odstránenie popadaného ovocia okolo budovy. Nepoužívajte jedy — riziko sekundárnej otravy mačiek, sov a iných predátorov.

Ryšavka lesná (A. sylvaticus): menšia (13–27 g), bez žltej škvrny na hrdle (maximálne malé žlté fľaky), kratšie zadné nohy. Ryšavka žltohrdlá (A. flavicollis): väčšia (25–50 g), výrazná žltá škvrna na hrdle (niekedy celý golier), dlhšie zadné nohy, väčšie oči. Biotop: A. sylvaticus širší (aj záhrady, kroviny), A. flavicollis viacej viazaná na zrelé listnaté lesy.

Priamo nie — je plachá a vyhýba sa kontaktu. Nepriame riziko: (1) rezervoár Borrelia burgdorferi — kliešte sa na nej infikujú a prenášajú lymskú boreliózu na človeka; (2) hantavírusy — riziko pri vdýchnutí prachu z kontaminovaných priestorov (chaty, pivnice). Pri upratovaní: respirátor, mokré čistenie.