Cuniculidae (pakovité)
Paka je veľmi tichý druh. Najhlasnejší zvuk je ostré kriknutie pri ohrození. Rezonančné jarmové dutiny na lebke zosilňujú hryzenie, nie vokalizáciu.
Paka sa rozmnožuje celoročne s vrcholom v období dažďov. Samec hľadá samicu podľa pachových stôp. Pred kopuláciou samec striekal moč na samicu — špecifické párovacie správanie.
Gravidita 115–120 dní — dlhá, výsledkom je prekociálne mláďa. Samica rodí v nore.
Samica rodí typicky 1 mláďa. Hmotnosť 600–900 g, plne osrstené, otvorené oči, schopné pohybu. Nízka plodnosť kompenzovaná dlhou životnosťou.
Odstavenie po 6–8 týždňoch. Mláďa zostáva v blízkosti matky 3–4 mesiace. Pohlavná zrelosť 8–12 mesiacov. Samice môžu mať 2 vrhy ročne.
Životnosť 8–12 rokov v divočine, do 16 rokov v zajatí. Predátori: jaguár, puma, ocelot, veľké hady (krajta, anaconda), kajman.
Paka nie je domestikovaná ako pet. Na farmách sa chová pre mäso. Nie je vhodná na domáci chov.
NIE JE domáci miláčik — divoký alebo farmový druh
Na farmách: priestranný výbeh s úkrytmi a prístupom k vode
Strava: ovocie, zelenina, orechy, koncentrát
Nočný druh — kŕmenie večer
Samotárska — individuálny alebo párový chov
| Paka veľká (C. paca) | Paka horská (C. taczanowskii) | Aguti stredoamerická (D. punctata) | Kapybara (H. hydrochaeris) | Morča domáce (C. porcellus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 60–80 cm | 60–80 cm | 40–60 cm | 100–130 cm | 20–25 cm |
| Váha | 6–12 kg | 7–12 kg | 3–5 kg | 35–65 kg | 700–1200 g |
| Dožitie | 8–12 r | 8–12 r | 15–20 r | 8–10 r | 4–8 r |
| Hlučnosť | 3/5 | 4/5 | 3/5 | 3/5 | 1/5 |
| Stav IUCN | IUCN LC | IUCN NT | IUCN LC | IUCN LC | domestikovaný |
| Povaha | Biele bodky, nočná, rezonančné jarmové oblúky | Andský endemit, cloud forests 1500–3500 m | Denná, dlhé nohy, šíriteľka semien, príbuzná pake | Najväčší hlodavec sveta, semi-akvatický, sociálny | Bezchvosté, sociálne, domestikované, vegetarián |
| Areál | Mexiko–Argentína | Andy: Venezuela–Bolívia | Stredná a Južná Amerika | Južná Amerika | Pôvod Andy; domestikovaný |
Príznaky: Pokles lokálnych populácií v oblastiach intenzívneho lovu
Mäso paky je najcennejšie bushmeat v Latinskej Amerike — dopyt vedie k lokálnemu nadmernému lovu. Farmový chov sa rozvíja v Brazílii, Kolumbii a Mexiku.
Príznaky: Úbytok populácie pri odlesňovaní
Tropické dažďové lesy sú ohrozené odlesňovaním. Paka sa však adaptuje aj na sekundárne lesy a galérijné lesy pozdĺž riek — pomerne flexibilný druh.
Príznaky: Helminty, kokcidie — hnačka, strata hmotnosti
Na farmách sú bežné vnútorné parazitózy. Pravidelné odčervovanie a hygienický manažment sú kľúčové.
Biele bodky na tele — paka veľká má charakteristické 4 rady bielych bodiek a pruhov na tmavohnedom tele — kamufláž v škvrnách mesačného svetla na lesnom podloží ("dappled moonlight").
Rezonančné jarmové oblúky — lebka paky má unikátne zväčšené jarmové oblúky — duté kostné štruktúry, ktoré zosilňujú silu hryzenia tvrdých orechov. Žiadny iný hlodavec nemá túto anatomickú štruktúru.
Najcennejšie bushmeat Ameriky — mäso paky je považované za najchutnejšie divočinové mäso v Latinskej Amerike. V Brazílii sa predáva za 20–40 BRL/kg. Farmový chov sa rozvíja.
Výborný plavec — pri ohrození paka uteká do vody a potápa sa. Vydrží pod vodou viac ako 5 minút. Vodné prostredie je kľúčový únikový prvok.
Tretí najväčší hlodavec Ameriky — po kapybare (35–65 kg) a bobrovi (15–35 kg) je paka s hmotnosťou 6–12 kg tretím najväčším hlodavcom Ameriky.
Šíriteľ semien — paka je kľúčový šíriteľ semien tropických stromov — konzumuje ovocie a rozptyľuje semená na vzdialenosti 100+ m od materského stromu.
Nora s viacerými východmi — paka si hĺbi nory s 1–3 východmi (bezpečnostné úniky), hĺbka 1–2 m, často pod koreňmi veľkých stromov alebo v skalných štrbinách.
Paka veľká je klasifikovaná ako IUCN LC (Least Concern) — nie je bezprostredne ohrozená. Má rozsiahly areál (Mexiko–Argentína) a adaptuje sa na rôzne typy lesov vrátane sekundárnych. Lokálne populácie môžu byť ohrozené nadmerným lovom a stratou biotopu, ale celkovo je druh stabilný.
NIE — paka nie je domáci miláčik. Je to veľký nočný hlodavec (6–12 kg) tropických lesov. V Južnej Amerike sa chová na špecializovaných farmách pre mäso. V Európe nie je bežne dostupná.
Biele bodky a pruhy na tmavohnedom tele sú kamufláž — v noci na lesnom podloží imitujú škvrny mesačného svetla prenikajúceho cez listovie ("dappled moonlight pattern"). Predátori (jaguár, ocelot) majú ťažkosť rozoznať nehybný tvar paky od vzoru svetla na podloží.
Lebka paky má unikátne zväčšené jarmové oblúky — duté kostné rezonančné komory. Hlavná funkcia je zosilnenie sily hryzenia — paka konzumuje veľmi tvrdé tropické orechy (palmové, brazílske). Sekundárna funkcia môže byť rezonancia zvuku pri komunikácii, ale primárna je biomechanická.
Paka veľká žije v tropických lesoch od južného Mexika po severnú Argentínu — najväčší areál spomedzi veľkých neotropických hlodavcov. Obýva dažďové lesy, sezónne zaplavované lesy, galérijné lesy a aj sekundárne lesy. Vždy v blízkosti vody (rieky, jazerá, potoky).
Paka veľká — druhý najväčší hlodavec amazonskej džungle, váha 7–12 kg, nočný bylinožravec, ozve sa hlbokým rezonujúcim volaním.
Paka veľká — typické biele bodky v 4 radoch po bokoch, nočné aktivity, žije v zemných norách pri vodných tokoch.
