Paka horská (Cuniculus taczanowskii) — andská vysokohorská paka - 2000-3500 m, NT lov pre mäso

Q: Aký je rozdiel medzi pakou horskou a nížinnou pakou?

Paka horská ( C. taczanowskii ) žije vo vyšších nadmorských výškach (1500–3500 m n. m.) v andských cloud forests, má hustejšiu srsť , je mierne väčšia (7–12 kg) a toleruje chladnejšie teploty. Nížinná paka ( C. paca ) žije v nížinných tropických lesoch (0–1000 m n. m.), má tenšiu srsť a je rozšírenejšia.

Q: Je paka horská ohrozená vyhynutím?

Paka horská je klasifikovaná ako IUCN NT (Near Threatened) — blízko ohrozenia. Hlavné hrozby: (1) strata biotopu — odlesňovanie andských lesov pre poľnohospodárstvo; (2) nadmerný lov pre cenené mäso. V niektorých krajinách (Kolumbia, Ekvádor) je chránená zákonom . Farmový chov sa rozvíja ako trvalo udržateľná alternatíva.

Q: Dá sa paka chovať doma?

NIE — paka horská nie je domáci miláčik. Je to veľký nočný hlodavec (7–12 kg) vyžadujúci andské lesné podmienky. V Južnej Amerike sa chová na špecializovaných farmách pre mäso , ale nie ako pet.

Q: Kde možno vidieť paku horskú?

V prírode: národné parky v Kolumbii (Chingaza, Otún Quimbaya), Ekvádore (Sangay, Podocarpus) a Peru (Manu) — nočné safari s čelovkami. V zoologických záhradách je paka horská vzácna — niektoré juhoamerické ZOO ju vystavujú.

Q: Prečo paka rodí len 1 mláďa?

Paka patrí medzi veľké tropické hlodavce so stratégiou "K-selekcie" — málo mláďat, ale veľmi vyvinutých (prekociálnych). Dlhá gravidita (115–120 dní) umožňuje vývoj plne osrsteného mláďaťa s otvorenými očami , schopného pohybu do hodín od narodenia. Táto stratégia kompenzuje nízku plodnosť dlhou životnosťou (8–16 rokov).

Výživa

Ovocie, semená a orechy z pralesa — 50 % 50%

Listy, výhonky a kôra andských rastlín — 25 % 25%

Korene a hľuzy — 15 % 15%

Huby a príležitostne bezstavovce — 10 % 10%

Odporúčané potraviny

Ovocie lesných stromov (andské druhy: Miconia, Cecropia, Ficus) — hlavný zdroj energie
Semená a orechy — dôležitý zdroj tukov a bielkovín
Listy a výhonky kríkov a stromov — doplnková strava
Korene a hľuzy — najmä v období sucha
Kôra stromov — v období nedostatku ovocia
Huby — príležitostný zdroj živín
Príležitostne bezstavovce — marginálny zdroj proteínu

Zakázané potraviny

Mäso — paka je herbivor/frugivor, nie predátor
Jedovaté rastliny horského lesa — intuitívne sa im vyhýba
Spracované potraviny — nie je domáci miláčik

Tip od odborníka Paka horská (Cuniculus taczanowskii) je prevažne frugivor (ovocožravec) s doplnkovou herbivornou zložkou. V andských horských lesoch ("cloud forests") sa živí ovocím, semenami a listami lesných stromov. Na rozdiel od nížinnej paky (C. paca) žije vo vyšších nadmorských výškach (1500–3500 m n. m.) a jej strava zahŕňa viac listov, kôry a koreňov andských rastlín. Je dôležitým šíriteľom semien v andských lesoch.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Paka horská je veľmi tichý nočný hlodavec. Komunikuje tichými bručivými zvukmi a tupnutím nohami (varovný signál). Pri ohrození vydáva ostré kriknutie. V bežných podmienkach je prakticky nepočuteľná.

Priľnavosť

Paka horská nie je vhodná na mazlenie. Je to plaché nočné zviera, ktoré sa v prírode pred ľuďmi skrýva. Má silné rezáky a pri ohrození hrýza. V niektorých juhoamerických krajinách sa chová na farmách pre mäso, ale nie ako domáci miláčik.

Aktivita

Paka horská je striktne nočná (nocturnálna) — cez deň sa skrýva v nore, skalnej dutine alebo pod koreňmi stromov. V noci vychádza na potravu — pohybuje sa po ustálených chodníkoch v andskom lese. Samotárska mimo obdobia párenia.

Reč

Hlodavce nedokážu napodobniť ľudskú reč. Paka komunikuje minimálne — tiché bručanie, tupnutie nohami (varovanie) a ostré kriknutie pri ohrození.

Hlasový prejav a reč

Paka horská je veľmi tichý druh. Vokalizácia je zriedkavá a nízka. Najhlasnejší zvuk je ostré kriknutie pri ohrození predátorom. V bežnom stave prakticky nepočuteľná.

Dokáže hovoriť? Hlodavce nedokážu napodobniť ľudskú reč. Paka komunikuje minimálne — tichým bručaním a tupnutím nohami.

Typické zvuky

Tiché bručanie — kontaktný zvuk
Tupnutie zadnými nohami — varovný signál
Ostré kriknutie — pri ohrození predátorom
Škrípanie zubov — pri agresii

Sezónny kalendár

Celoročná nočná aktivita — striktne nočná (nocturnálna), cez deň v nore alebo dutine

Celoročné rozmnožovanie — sezónny vrchol v období dažďov (september–február v Andách)

Vrh 1 mláďa (výnimočne 2) po 115–120-dňovej gravidite — prekociálne mláďa

Mláďa osrstené a s otvorenými očami — schopné pohybu do niekoľkých hodín

Prostredie a požiadavky

Biotop

Andské horské lesy (cloud forests), 1500–3500 m n. m.

Paka horská obýva andské horské lesy — vlhké tropické lesy nad oblačnou vrstvou ("cloud forests") s hustým podrastom, machmi a epifytmi. Preferuje oblasti s blízkosťou vodných tokov a bohatým ovocnými stromami. Biotop je ohrozený odlesňovaním pre poľnohospodárstvo a ťažbu dreva.

Nadmorská výška

1500–3500 m n. m. v Andách

Na rozdiel od nížinnej paky (C. paca), ktorá žije do 1000 m n. m., paka horská obýva vyššie nadmorské výšky (1500–3500 m n. m.). Adaptovaná na chladnejšie teploty (10–20 °C) a riedky vzduch.

Teplota

10–20 °C v horských lesoch; toleruje chladné noci (do 0 °C)

Andské cloud forests majú stabilnú teplotu 10–20 °C s chladnými nocami (do 0 °C na vyšších výškach). Paka horská má hustejšiu srsť ako nížinná paka — adaptácia na chladnejšie podmienky.

Sociálna štruktúra

Samotárska — páry len počas párenia

Paka horská je samotárska — samce a samice sa stretávajú len počas párenia. Každý jedinec má vlastné teritórium (2–5 ha) s viacerými norami a úkrytmi.

Rozmnožovací cyklus

Párenie

Celoročne s vrcholom v období dažďov

Paka horská sa rozmnožuje celoročne s vrcholom v období dažďov (september–február v Andách), keď je dostupnosť ovocia najvyššia. Samce hľadajú samice podľa pachových stôp.

Gravidita

115–120 dní (cca 4 mesiace)

Gravidita trvá 115–120 dní — dlhá pre hlodavca, výsledkom čoho je prekociálne mláďa (osrstené, s otvorenými očami, schopné pohybu).

Pôrod

Typicky 1 mláďa (výnimočne 2)

Samica rodí typicky 1 mláďa (výnimočne 2). Mláďa sa rodí plne osrstené, s otvorenými očami, hmotnosť 600–900 g. Schopné pohybu do niekoľkých hodín. Nízka plodnosť je typická pre veľkých tropických hlodavcov.

Vývoj mláďat

Odstavenie po 6–8 týždňoch

Mláďa je odstavené po 6–8 týždňoch, ale zostáva v blízkosti matky niekoľko mesiacov. Pohlavná zrelosť vo veku 8–12 mesiacov.

Životnosť

8–12 rokov v divočine, do 16 rokov v zajatí

Paka horská sa dožíva 8–12 rokov v divočine. V zajatí na farmách do 16 rokov. Hlavní predátori: puma, jaguár, ocelot, veľké hady (krajta), dravé vtáky.

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Nedomestikovateľná ako pet — farmový druh pre mäso

Paka horská nie je domestikovaná v zmysle domáceho miláčika. Na farmách v Južnej Amerike sa chová pre mäso — jedince zvyknuté na farmára, ale nie ochočené. Nie je vhodná na domáci chov.

1

NIE JE domáci miláčik — divoký alebo farmový druh

2

Na farmách: priestranný výbeh s úkrytmi a vegetáciou

3

Strava: ovocie, zelenina, koncentrát

4

Nočný druh — aktívna len po zotmení

5

Samotárska — chov individuálne alebo v pároch

Porovnanie s podobnými druhmi

	Paka horská (C. taczanowskii)	Paka veľká (C. paca)	Kapybara (H. hydrochaeris)	Aguti stredoamerická (D. punctata)	Morča domáce (C. porcellus)
Dĺžka	60–80 cm	60–80 cm	100–130 cm	40–60 cm	20–25 cm
Váha	7–12 kg	6–12 kg	35–65 kg	3–5 kg	700–1200 g
Dožitie	8–12 r	8–12 r	8–10 r	15–20 r	4–8 r
Hlučnosť	4/5	3/5	3/5	3/5	1/5
Stav IUCN	IUCN NT	IUCN LC	IUCN LC	IUCN LC	domestikovaný
Povaha	Andský endemit, cloud forests 1500–3500 m, nočná	Nížinná tropická, biele bodky, nočná, samotárska	Najväčší hlodavec sveta, semi-akvatický, sociálny	Denná, dlhé nohy, šíriteľka semien	Bezchvosté, sociálne, domestikované, vegetarián
Areál	Andy: Venezuela–Bolívia	Stredná a Južná Amerika	Južná Amerika	Stredná a Južná Amerika	Pôvod Andy; domestikovaný

Choroby a prevencia

Strata biotopu — hlavná hrozba

vysoká

Príznaky: Úbytok populácie pri odlesňovaní andských lesov

Andské cloud forests sú ohrozený biotop — odlesňovanie pre poľnohospodárstvo (pasienky, plantáže) a ťažbu dreva. Paka horská stráca úkryty a zdroje potravy. IUCN NT.

Nadmerný lov

vysoká

Príznaky: Pokles populácie v oblastiach s intenzívnym lovom

Mäso paky je cenené v lokálnej gastronómii Kolumbie, Ekvádoru a Peru. Nadmerný lov pre mäso je druhou najväčšou hrozbou. Farmový chov sa rozvíja ako trvalo udržateľná alternatíva.

Parazitózy

stredná

Príznaky: Vnútorné parazity (helminty, kokcidie) u divokých jedincov

Divoké paky hostia rôzne vnútorné parazity — helminty a kokcidie. Na farmách je pravidelné odčervovanie súčasťou manažmentu.

Prevencia Paka horská je divoký druh — zdravotné informácie relevantné pre farmový chov a ochranu prírody: (1) ochrana biotopu (andské cloud forests); (2) regulácia lovu; (3) na farmách: kvalitná strava (ovocie, zelenina, koncentrát), pravidelné odčervovanie, priestranné výbehy s úkrytmi.

Zaujímavosti

1

Andský endemit — paka horská žije výlučne v andských horských lesoch (cloud forests) od Venezuely po Bolíviu v nadmorskej výške 1500–3500 m n. m.

2

IUCN Near Threatened — ohrozená stratou biotopu (odlesňovanie andských lesov) a nadmerným lovom pre mäso.

3

Cenené mäso — mäso paky je v Južnej Amerike považované za delikatesu — jemná chuť pripomínajúca prasačie mäso, nízkotučné. Farmový chov sa rozvíja ako alternatíva k lovu.

4

Len 1 mláďa na vrh — na rozdiel od väčšiny hlodavcov (mnoho mláďat), paka rodí typicky 1 prekociálne mláďa — stratégia "K-selekcie" typická pre veľké tropické hlodavce.

5

Šíriteľ semien — paka je dôležitým šíriteľom semien lesných stromov — konzumuje ovocie a rozširuje semená v lese prostredníctvom trusu.

6

Nočný a samotársky — striktne nočná a samotárska — cez deň v nore alebo skalnej dutine, v noci na ustálených chodníkoch v lese.

7

Hustejšia srsť ako nížinná paka — adaptácia na chladnejšie andské teploty (10–20 °C) — srsť je hustejšia a dlhšia ako u nížinnej paky.

Taxonomická klasifikácia

species Paka horská

Ríša Animalia

Kmeň Chordata

Trieda Mammalia (cicavce)

Rad Rodentia (hlodavce)

Čeľaď Cuniculidae (pakovité)

Rod Cuniculus Brisson, 1762

Druh C. taczanowskii (Stolzmann, 1865)

Často kladené otázky

Paka horská (C. taczanowskii) žije vo vyšších nadmorských výškach (1500–3500 m n. m.) v andských cloud forests, má hustejšiu srsť, je mierne väčšia (7–12 kg) a toleruje chladnejšie teploty. Nížinná paka (C. paca) žije v nížinných tropických lesoch (0–1000 m n. m.), má tenšiu srsť a je rozšírenejšia.

Paka horská je klasifikovaná ako IUCN NT (Near Threatened) — blízko ohrozenia. Hlavné hrozby: (1) strata biotopu — odlesňovanie andských lesov pre poľnohospodárstvo; (2) nadmerný lov pre cenené mäso. V niektorých krajinách (Kolumbia, Ekvádor) je chránená zákonom. Farmový chov sa rozvíja ako trvalo udržateľná alternatíva.

NIE — paka horská nie je domáci miláčik. Je to veľký nočný hlodavec (7–12 kg) vyžadujúci andské lesné podmienky. V Južnej Amerike sa chová na špecializovaných farmách pre mäso, ale nie ako pet.

V prírode: národné parky v Kolumbii (Chingaza, Otún Quimbaya), Ekvádore (Sangay, Podocarpus) a Peru (Manu) — nočné safari s čelovkami. V zoologických záhradách je paka horská vzácna — niektoré juhoamerické ZOO ju vystavujú.

Paka patrí medzi veľké tropické hlodavce so stratégiou "K-selekcie" — málo mláďat, ale veľmi vyvinutých (prekociálnych). Dlhá gravidita (115–120 dní) umožňuje vývoj plne osrsteného mláďaťa s otvorenými očami, schopného pohybu do hodín od narodenia. Táto stratégia kompenzuje nízku plodnosť dlhou životnosťou (8–16 rokov).