Včelár chochlatý (Pernis ptilorhynchus) — špecialista na osy a sršne, India (foto: Wikimedia Commons)

Pernis — Accipitridae, podčeľaď Perninae

Včelár chochlatý

Pernis ptilorhynchus (Temminck, 1821) — špecialista na osy, včely a sršne v Ázii, 6 poddruhov, migrant Sibír → SE Ázia

IUCN: LC (Least Concern) | 6 poddruhov v Ázii | Bottleneck Taiwan 5 000 jedincov/deň (október)
Dĺžka57–60 cm
Diet osí larv~70 %
Poddruhy6
Ihličnaté lesy Sibíri, tropické lesy SE Ázie a himalájske rok ukrývajú špecialistu na osy a sršne — včelára chochlatého. Druh popísal Coenraad Jacob Temminck v roku 1821. Šesť uznávaných poddruhov rozšírených od Sibíri po Indonéziu a Filipíny. Dĺžka tela 57–60 cm. Anatomické adaptácie pre lov ôs: hustá vrstva krátkych šupinatých peří na hlave/krku proti žihadlám, žliabkovaný jazyk na extrakciu lariev, dlhý štíhly zobák, elongated 2. prst so šálkovým pazúrom. Diéta ~70 % larvy a kukly hymenoptér (osy, včely, čmeliaky), 10 % med a vosk, 8 % dospelé osy a sršne — vrátane „murder hornet" Vespa mandarinia (najväčší sršňa sveta, 5+ cm). Migrant — sibírske populácie zimujú v SE Ázii. Bottleneck Taiwan v októbri: ~5 000 včelárov denne. IUCN Least Concern. Sister-species P. apivorus (európsky včelár) je v SR migrant 80–150 párov.
ŠPECIALISTA NA OSY A SRŠNE V ÁZII — včelár chochlatý (Pernis ptilorhynchus) je jeden z mála prirodzených predátorov „murder hornet" Vespa mandarinia (najväčší sršňa sveta, 5+ cm). Anatomické adaptácie unikátne: hustá vrstva peří proti žihadlám, žliabkovaný jazyk na extrakciu lariev z plástov, dlhý štíhly zobák. Diéta ~70 % larvy hymenoptér.

 Identifikácia — variabilné sfarbenie, 6 poddruhov

Diagnostické znaky: (1) hustá vrstva krátkych šupinatých peří na hlave a krku — diagnostický pre rod Pernis; (2) dlhý štíhly zobák s hákovým tipom; (3) elongated 2. prst so šálkovým pazúrom; (4) variabilné sfarbenie (6 poddruhov); (5) hnedé sfarbenie tela.

Dospelý jedinec:

  • Hustá vrstva krátkych šupinatých peří na hlave a krku
  • Hnedé telo (variabilné medzi poddruhmi)
  • Dlhý štíhly zobák s hákovým tipom
  • Elongated 2. prst so šálkovým pazúrom
  • Dĺžka tela 57–60 cm, rozpätie 2,0–2,4× dĺžka tela
  • Žliabkovaný jazyk — viditeľný iba pri kŕmení

Sfarbenie variabilné medzi poddruhmi:

  • P. p. orientalis (Sibír) — najjednotnejšie hnedé
  • P. p. ptilorhynchus (Java) — tmavé s chochlatom
  • P. p. torquatus (Malajzia) — s bielym pásom na krku

 Anatomické adaptácie pre lov ôs

Včelár chochlatý má unikátne anatomické adaptácie pre lov ôs a sršňov — žiadny iný ázijský dravec nemá takúto špecializáciu.

  • Hustá vrstva krátkych šupinatých peří na hlave/krku — fyzická ochrana pred žihadlami
  • Tvrdé šupinaté nohy bez peria — žihadlá nepreniknú
  • Žliabkovaný jazyk — extrakcia lariev z plástov (paralelná evolúcia s ďatlami)
  • Dlhý štíhly zobák s hákovým tipom — vie sa dostať hlboko do plástu
  • Elongated 2. prst so šálkovým pazúrom — vykopávanie podzemných hniezd čmeliakov
  • Pravdepodobne chemická imunita voči osímu jedu (predmet výskumu)
  • Loví aj „murder hornet" Vespa mandarinia — najväčší sršňa sveta

Výživa

  • Larvy a kukly ôs a včiel — DOMINANTNÁ korisť
  • Kocky medu a vosk — vyhradzuje z hniezd
  • Dospelé osy, sršne, čmeliaky
  • Iný hmyz — kobylky, šváby, chrobáky
  • Malé plazy, žaby, mladé vtáky
  • Ovocie (vzácne v Lat. Amerike-podobných tropických lesoch)
Tip od odborníka Včelár chochlatý (Pernis ptilorhynchus) je špecialistom na osi, včely a ich larvy — diéta ~70 % larvy a kukly hymenoptér. Anatomické adaptácie pre lov ôs: (1) hustá vrstva krátkych šupinatých peří na hlave a krku ako ochrana pred žihadlami; (2) žliabkovaný jazyk na extrakciu lariev z plástov; (3) dlhý štíhly zobák s hákovým tipom; (4) elongated 2. prst so šálkovým pazúrom na vykopávanie podzemných hniezd. Loví pomocou pozorovania ôs — sleduje letiace osy k hniezdu, potom hniezdo rozkopáva. Konzumuje larvy aj kocky medu/vosku.

Hlasový prejav

Včelár chochlatý je relatívne tichý dravec. Najčastejšie volanie je vysoké, kvíkavé „psííh" alebo „píí-líí" (frekvencia 2–4 kHz). Pri love tichý.

Typické zvuky

  • Územné volanie „psííh" — pri hniezde
  • Tokové volanie — séria krátkych „píí-líí"
  • Žobravé volanie mláďat
  • Agresívne volanie pri konfrontácii
  • Varovné volanie pri ohrození hniezda

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarná migrácia — návrat zo SE Ázie do Sibíri (apríl–máj), bottleneck Taiwan
Tok — letové akrobacie, doživotne monogamný pár
Znáška — 2 vajcia, v ihličnatých alebo listnatých stromoch do 28 m
Inkubácia 4–5 týždňov + odchov v hniezde 5–6 týždňov
Mláďatá samostatné, juvenily disperzujú
Jesenná migrácia — odlet do SE Ázie cez Taiwan a Filipíny

Prostredie a požiadavky

Hniezdo
Na vetve ihličnatého (10–28 m) alebo listnatého stromu (6–20 m)
Hniezdo z vetiev, vystlané zelenými listmi (typické pre rod Pernis — antiseptické). Rozmery 0,4–0,8 m priemer.
Nadmorská výška
0–4 500 m n. m. — od tropických nížin po Himaláje
V SE Ázii nížinný druh (0–1 200 m). V Himalájach do 4 500 m (P. p. ruficollis).
Biotop
Ihličnaté a zmiešané lesy Sibíri, tropické lesy SE Ázie
Vyhľadáva mozaiku lesov (hniezdny biotop) a otvorených ploch s osími hniezdami (lovný biotop). V SE Ázii kolonizoval aj záhrady a parky.
Teplota
Boreálne až tropické pásmo, –10 až +40 °C
Tolerantný druh — sibírske populácie zimujú v tropickej SE Ázii.
Voda
Pri vodných tokoch — pije pravidelne
Voda nie je kritická pre diétu (osi sú aj vďaleč od vody).
Spoločnosť
Doživotne monogamný pár — sociálna migrácia v skupinách
V migrácii sociálne — bottleneck Taiwan ~5 000/deň. Inak teritoriálny.

Rozmnožovací cyklus

Tok
Máj–jún

Pár vykonáva letové akrobacie. Pár doživotne monogamný.

Znáška
2 vajcia (typicky)

Vajcia bielo-hnedé, rozmery ~50 × 40 mm. Hniezdo v ihličnatých stromoch (10–28 m) alebo listnatých (6–20 m).

Inkubácia
4–5 týždňov

Sedia striedavo obaja rodičia.

Liahnutie
Jún–júl

Mláďatá altriciálne. Hniezdo vystlané zelenými listmi — antiseptické (typické pre rod Pernis).

Mláďatá
5–6 týždňov v hniezde

Rodičia prinášajú časti osích hniezd s larvami. Vyletajú v 6.–8. týždni.

Samostatnosť
Po 58 týždňoch od vylietnutia

Mláďatá nezvyčajne dlho závisia od rodičov — 58 týždňov (Wikipedia). Pohlavná zrelosť 3 roky.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Včelár chochlatý 57–60 cm Včelár obyčajný 52–60 cm Haja červená 60–70 cm Myšiak hôrny 46–58 cm
Včelár chochlatý Včelár obyčajný Haja červená Myšiak hôrny
Dĺžka57–60 cm52–60 cm60–70 cm46–58 cm
Váha0,9–1,4 kg0,6–1,0 kg0,8–1,3 kg0,5–1,2 kg
Dožitie~15 r~28 r15–20 r~25 r
OchranaIUCN LCIUCN LC, SR chránenýIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaŠpecialista na osy, žliabkovaný jazykEurópsky včelár, migrant AfrikyVidlochvostá princeznáNajbežnejší dravec SR
AreálSibír po Indonéziu, 6 poddruhovEurópa, SR 80–150 párovEurópa 32–37 tis.SR 5 000–6 000 párov

Zaujímavosti

1

Špecialista na osi, včely a ich larvy — včelár chochlatý má diétu ~70 % larvy a kukly hymenoptér. Žiadny iný ázijský dravec nemá takúto špecializáciu. Anatomické adaptácie unikátne: hustá vrstva krátkych šupinatých peří na hlave/krku, žliabkovaný jazyk, dlhý štíhly zobák, elongated 2. prst.

2

Anatomické adaptácie pre lov ôs: (1) hustá vrstva krátkych šupinatých peří na hlave a krku — ochrana pred žihadlami ôs a sršňov; (2) žliabkovaný jazyk na extrakciu lariev z plástov (paralelná evolúcia s ďatlami); (3) dlhý štíhly zobák s hákovým tipom — vie sa dostať hlboko do plástu; (4) elongated 2. prst so šálkovým pazúrom na vykopávanie podzemných hniezd čmeliakov.

3

Šesť uznávaných poddruhov v Ázii — P. p. orientalis (Sibír, V Ázia migrant, najpočetnejší), P. p. ruficollis (J India, Srí Lanka), P. p. torquatus (Malajzia, Sumatra), P. p. ptilorhynchus (Java, nominálny), P. p. palawanensis (Palawan), P. p. philippensis (Filipíny). Migračné populácie zimujú v tropickej SE Ázii.

4

Migrant Sibír → SE Ázia — sibírska populácia (P. p. orientalis) zimuje v Indonézii, Malajzii a na Filipínach. Bottleneck Taiwan — v októbri prechádza ~5 000 včelárov denne (Taiwan Raptor Research Group). Návrat v apríli–máji. Migrácia je najľahšie pozorovateľná v Tai-Pei v septembri.

5

Konzumuje aj kocky medu a vosk — 10 % diéty. Po rozkopaní osieho/včelieho hniezda zožiera nielen larvy, ale aj plásty s medom a voskom. „Honey buzzard" = „medový jastrab" — odtiaľ názov v EN. V skutočnosti je to zavádzajúce — primárna korisť sú larvy (proteín), nie med (cukor).

6

Loví „murder hornet" Vespa mandarinia — najväčší sršňa sveta (5+ cm dĺžky, žihadlo bolestivé pre človeka, smrť pri ~50 žihadlách). Včelár chochlatý je jeden z mála prirodzených predátorov tohto sršňa. Hustá vrstva peří chráni pred žihadlami. V Japonsku dokumentované úspešné lovy hniezd V. mandarinia.

7

Sister-species Pernis apivorus (európsky včelár) — v SR migrant a vzácny hniezdič (~80–150 párov, Danko 2002). Genetická divergencia ~3 mil. rokov. Včelár chochlatý trochu väčší, sfarbenie variabilné (6 poddruhov).

8

Hniezdo vystlané zelenými listmi — typické pre rod Pernis. Antiseptické vlastnosti — fytoncídy v listoch znižujú parazitárny tlak na mláďatá. Pár obnovuje vystielku pravidelne počas inkubácie a odchovu. Hniezdo na ihličnatých stromoch (10–28 m výšky) alebo listnatých (6–20 m).

9

Mláďatá závisia od rodičov 58 týždňov po vylietnutí — nezvyčajne dlho pre raptora (Wikipedia). Rodičia prinášajú časti osích hniezd s larvami. Mláďatá sa učia techniku lovu ôs — pozorovať letiace osy, sledovať k hniezdu, rozkopávať. Pohlavná zrelosť 3 roky.

10

IUCN Least Concern — populácia stabilná. CITES Appendix II — regulovaný medzinárodný obchod. Hlavné hrozby: klimatické zmeny ovplyvňujúce vetry potrebné pre prelet East China Sea (Wikipedia uvádza ako primárnu hrozbu), strata starých lesov, pesticídy.

Taxonomická klasifikácia

species Včelár chochlatý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Accipitriformes (jastrabotvaré)
Čeľaď Accipitridae, podčeľaď Perninae
Rod Pernis Cuvier, 1816
Druh P. ptilorhynchus (Temminck, 1821)
Poddruh SR Druh sa v SR vzácne nevyskytuje (sister-species Pernis apivorus = včelár obyčajný je v SR migrant)
Poddruhy Šesť uznaných poddruhov: P. p. orientalis (Sibír, V Ázia migrant), P. p. ruficollis (J India, Srí Lanka), P. p. torquatus (Malajzia, Sumatra), P. p. ptilorhynchus (Java), P. p. palawanensis (Palawan), P. p. philippensis (Filipíny). Sister-species: Pernis apivorus (európsky včelár).

? Často kladené otázky

Anglický názov „honey buzzard" je trochu zavádzajúci — primárna korisť nie sú medové plásty, ale larvy a kukly ôs, včiel a čmeliakov (~70 % diéty). Med a vosk tvoria iba 10 % diéty — bonus zo zničených hniezd. Po rozkopaní osieho/včelieho hniezda zožiera primárne larvy (proteín), nie med (cukor). Slovenský rodový názov „včelár“ preto odráža primárnu korisť (včely a ich larvy), nie konzumáciu medu.

Včelár chochlatý má unikátne anatomické adaptácie pre lov ôs: (1) hustá vrstva krátkych šupinatých peří na hlave a krku — fyzická ochrana pred žihadlami; (2) tvrdé šupinaté nohy bez peria — žihadlá ich nepreniknú; (3) pravdepodobne chemická imunita voči osímu jedu (predmet výskumu). Pri rozkopávaní hniezda osy aktívne útočia, ale včelár pokračuje bez ujmy. Loví aj „murder hornet" Vespa mandarinia (najväčší sršňa sveta).

V Ázii — od Sibíri po Indonéziu a Filipíny. Šesť poddruhov: P. p. orientalis (Sibír, V Ázia, migrant — zimuje v SE Ázii), P. p. ruficollis (J India, Srí Lanka), P. p. torquatus (Malajzia, Sumatra), P. p. ptilorhynchus (Java, nominálny), P. p. palawanensis (Palawan), P. p. philippensis (Filipíny). V Európe ani SR sa nevyskytuje — sister-species P. apivorus (európsky včelár) je v SR migrant 80–150 párov.

Sibírske populácie (P. p. orientalis) sú migračné — zimujú v tropickej SE Ázii (Indonézia, Malajzia, Filipíny). Jesenná migrácia september–október, návrat apríl–máj. Bottleneck Taiwan — v októbri prechádza ~5 000 včelárov denne (Taiwan Raptor Research Group). Tropické populácie sú rezidentné. Hlavná migračná hrozba: klimatické zmeny ovplyvňujúce vetry potrebné pre prelet East China Sea.

Sister-species: Pernis apivorus (európsky včelár — v SR migrant 80–150 párov) a Pernis ptilorhynchus (včelár chochlatý — Ázia, v SR sa nevyskytuje). Genetická divergencia ~3 mil. rokov. Rozdiely: (1) veľkosť — orientálna trochu väčšia (rozpätie ~120 cm vs ~135 cm európsky); (2) sfarbenie — orientálna variabilnejšia (6 poddruhov), európska monotypická; (3) areál — orientálna Ázia, európska Európa po Z Sibír; (4) obe sú špecialistami na osí a včelie larvy; (5) obe migrujú — európsky cez Gibraltar do subsaharskej Afriky, orientálna cez Taiwan do SE Ázie.

Nie — IUCN Least Concern, populácia stabilná. CITES Appendix II — regulovaný medzinárodný obchod. Hlavné hrozby: (1) klimatické zmeny ovplyvňujúce vetry East China Sea (Wikipedia); (2) strata starých lesov so včelími hniezdami v SE Ázii; (3) neonikotinoidy redukujúce hymenopteru; (4) lokálny lov pre tradičnú medicínu (Čína, Vietnam) — minoritná.

 Taxonómia — Temminck 1821, 6 poddruhov

Druh popísal Coenraad Jacob Temminck v roku 1821. Šesť uznávaných poddruhov v Ázii.

  • P. p. orientalis — Sibír, V Ázia (migrant, najsibírnejší)
  • P. p. ruficollis — J India, Srí Lanka
  • P. p. torquatus — Malajzia, Sumatra
  • P. p. ptilorhynchus (nominálny) — Java
  • P. p. palawanensis — Palawan
  • P. p. philippensis — Filipíny
  • Sister-species: Pernis apivorus (európsky včelár) — v SR migrant 80–150 párov

Zdroj: IOC v15.2.

 Areál — Ázia, Sibír po Indonéziu

Areál: Ázia od Sibíri po Indonéziu, Filipíny, Srí Lanku. Migračné populácie zimujú v tropickej SE Ázii.

  • Sibír, Mongolsko, V Rusko: P. p. orientalis (migrant)
  • Japonsko, Kórea: P. p. orientalis (hniezdiace + migrant)
  • India, Bangladéš, Mjanmarsko: P. p. ruficollis
  • Malajzia, Sumatra, Borneo: P. p. torquatus
  • Java, Bali: P. p. ptilorhynchus (nominálny)
  • Palawan, Filipíny: P. p. palawanensis, P. p. philippensis
  • Bottleneck Taiwan: október ~5 000 jedincov denne (migrácia)

 Právny status — IUCN LC, CITES II

IUCN: Least Concern, populácia stabilná. CITES Appendix II. Hlavná hrozba: klimatické zmeny ovplyvňujúce vetry East China Sea (migrácia).

  • IUCN: Least Concern
  • CITES Appendix II: regulovaný obchod
  • Populácia stabilná v celom areáli
  • Hlavné hrozby: klimatické zmeny, strata lesov, pesticídy
  • Taiwan Raptor Research Group — monitoring migrácie

 Areál — Ázia

Areál: Ázia od Sibíri po Indonéziu, Filipíny. 6 poddruhov. Bottleneck Taiwan ~5 000/deň október.

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC538855
Nahrávateľ: LIN Wen-Horn, Chinese Taipei
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Včelár chochlatý

Oriental Honey Buzzard Pernis ptilorhynchus India December

Včelár chochlatý v Indii — pozorovanie pred lovom hniezda ôs.

Oriental Honey buzzard Pernis Ptilorhynchus torquatus juvenile male

P. p. torquatus juvenil a samec — interakcia pri hniezde (Taiwan séria Chiu S C).

 Cudzie názvy

Slovensky:   Včelár chochlatý, Česky:   Včelojed chocholatý, Anglicky:   Oriental Honey Buzzard (Crested Honey Buzzard), Nemecky:   Schopfwespenbussard, Francúzsky:   Bondrée orientale, Japonsky:   ハチクマ (Hachi-kuma), Čínsky:   凤头蜂鹰 (Fèngtóu fēngyīng)