Aquila — Accipitridae (jastrabovité)
5 diagnostických znakov dospelého Bonelliho orla: (1) biele spodné krídlové krytky a biele telo zo spodu (kontrast s tmavými letkami) — diagnostický znak; (2) tmavý pruh na konci chvosta (latinský „fasciata" = páskovaný); (3) menší než orol skalný (1,5–2,5 kg vs 3,0–6,5 kg); (4) menšie krídla v pomere k telu — agilnejší let; (5) vyšší pišťavý hlas „klii-klii".
Dospelý jedinec (4+ rokov):
Juvenil (1.–4. rok):
Bonelliho orol má charakteristický pišťavý hlas, vyšší než iné orly Aquila. Najčastejšie volanie je „klii-klii-klii" alebo „peee-peee" (frekvencia 1,5–4 kHz, dĺžka ~1 s). Volá pri hniezde (kontakt v páre), v toku (vzdušné akrobacie december–február), pri konfrontácii s cudzími orlami a supmi. Mláďatá v hniezde žobravo pišťia. Diagnostický rozdiel od orla skalného — vyšší pišťavý tón, melodickejší.
Pár vykonáva spektakulárny „cartwheeling" — spojené pazúry vo vzduchu, rotácia do voľného pádu. Vrchol toku január–február v Stredomorí. Pár obnovuje väzbu — Bonelliho orol je doživotne monogamný.
Vajcia bielo-krémové s hnedými škvrnami, rozmery ~67 × 53 mm, hmotnosť ~95 g. Znáška február–marec (Stredomorie). Samica znáša s odstupom 2–3 dní. Kainizmus zriedkavý — pri dostatku koristi prežívajú obidve mláďatá.
Sedí prevažne samica, samec ju kŕmi a strieda. Inkubácia začína od prvého vajca → mláďatá liahnu postupne. Mláďatá liahnu v apríli v Stredomorí.
Mláďatá altriciálne — slepé, holé s krátkym bielym páperím. Hmotnosť pri vyliahnutí ~80 g. Otvárajú oči po 7. dni. Samica zostáva s mláďatami prvé 3 týždne, samec loví.
Mláďatá rastú rýchlo. V 6.–7. týždni testujú krídla. Vyletajú v 8.–10. týždni (jún–júl), ale ešte 2–3 mesiace zostávajú v teritóriu rodičov. V auguste–septembri sa učia loviť samostatne.
V auguste–septembri juvenily samostatne lovia. V októbri–novembri opúšťajú teritórium a kočujú v Stredomorí (max. ~300 km dispersia). Nikdy nemigrujú mimo Stredomoria. Pohlavná zrelosť 4 roky.
| Bonelliho orol | Orol skalný | Orol jastrabovitý | Orol kráľovský | Orol iberian | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 55–65 cm | 75–90 cm | 45–55 cm | 72–84 cm | 72–85 cm |
| Váha | 1,5–2,5 kg | 3,0–6,5 kg | 0,6–1,1 kg | 2,5–4,5 kg | 2,5–4,5 kg |
| Dožitie | ~20 r | 15–25 r | ~15 r | ~20 r | ~22 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 3/5 | 5/5 | 5/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC, decline EU | IUCN LC | IUCN LC | IUCN VU | IUCN VU |
| Povaha | Mediterán, sociálny lov, vtáky+králiky | Ikona Tatier, hory, srnčatá | Najmenší orol Európy, migrant | V Európa, sysle, lesostep | Endemit Iberian, biele plecia |
| Dostupnosť v SR | Európa — ~1 000 párov (rezident) | Tatry, NT — 50–90 párov | Mediterán — migrant | V Slovensko — 6–10 párov | Pyrenejský polostrov — ~600 párov |
Príznaky: Smrť pri kontakte s 2 vodičmi na nechránenom stĺpe
Hlavná hrozba v Stredomorí. V Španielsku Iberdrola a Endesa osadzujú ochranné prvky (Bird-friendly powerlines projekt). Real et al. (2009) Biol. Conservation dokumentovali 15–25 % juvenilov uhynutých na stĺpoch.
Príznaky: Náhly úhyn po 1–2 hod od požitia, kŕče, paralýza
Historicky najväčšia hrozba. SEO/BirdLife dokumentovala desiatky prípadov 1990–2020. Karbofuran zakázaný EÚ 2008. SEO antidot projekt.
Príznaky: Decline populácie, opúšťanie hniezdnych okrskov
V Stredomorí premena makie na ornicu a urbanizácia. Decline o ~30 % v 50. rokov. EU Natura 2000 chráni kľúčové lokality.
Príznaky: Strata koristi, agresívne útoky na hniezdo
V J Európe orol skalný (rastúca populácia) konkuruje Bonelliho orlovi o teritóriá. Real et al. (2009) — vytlačenie Bonelliho z niektorých skalných lokalit.
Príznaky: Streľba pri konflikte s chovateľmi holubov
Bonelliho orol loví holuby — konflikt s chovateľmi holubov v Španielsku, Maroku. Ilegálna streľba občasná. SEO vzdelávacie kampane.
Mediterránny endemit — Bonelliho orol hniezdi v Stredomorí (Pyrenejský polostrov, J Francúzsko, Taliansko, Grécko, Balkán, S Afrika), Blízkom východe (Izrael, Sýria, Turecko, Irán) a S Indii. Európska populácia ~1 000 hniezdiacich párov (BirdLife 2024) — Španielsko 700, Portugalsko 100, Francúzsko 40, Taliansko 30, Grécko 30.
Pôvodne v rode Hieraaetus, dnes Aquila — Lerner H.R.L. & Mindell D.P. (2005) molekulárna fylogenetika preukázala, že Hieraaetus fasciatus je bližšie ku rodu Aquila než iným druhom Hieraaetus. Presunutý do Aquila v IOC v3.5 (2013). Sister species A. spilogaster (orol africký lesný).
Sociálny pár loví spolu — diagnostická taktika — Bonelliho pár využíva spoločný lov: jeden orol vyplaší korysť (holub, kačica), druhý chytí. Najúčinnejšie pri love holubov v lete. Stratégia popísaná Cramp & Simmons (1980) HBW Europe. Iné orly Aquila lovia samostatne.
Pomenovaný po Franco Andrea Bonelli (1784–1830) — taliansky ornitológ, profesor prírodopisu na univerzite v Turíne (od 1811). Vieillot v roku 1822 popísal druh ako „Falco fasciatus" a venoval ho Bonellimu. Slovenský názov „Bonelliho orol" zachováva pomenovanie.
Špecialista na strednoveľké vtáky a králiky — 45 % vtáky (holuby, kačice, kuropta), 25 % divé králiky, 15 % strednoveľké vtáky. Diétny rozdiel od orla skalného (cicavce a vtáky). Mršiny zriedka — Bonelliho je primárne aktívny lovec.
Dva poddruhy — A. f. fasciata + A. f. renschi — A. f. fasciata (nominálny, Stredomorie, S Afrika, Blízky východ, S India), A. f. renschi (Indonézia, Malé Sundy — endemit malých ostrovov). Renschi má menšiu veľkosť a tmavšiu farbu, populácia ~100 párov (Indonézia).
„Cartwheeling" tokový rituál — Bonelliho pár vykonáva spektakulárny tokový rituál podobný orliakovi morskému — spojené pazúry vo vzduchu, rotácia do voľného pádu. Vrchol toku január–február. Najdramatickejší v Pyrenejskom polostrove a Provence.
Konkurencia s orlom skalným — v J Európe orol skalný (rastúca populácia) konkuruje Bonelliho o teritóriá. Real et al. (2009) Biol. Conservation dokumentovali vytlačenie Bonelliho z niektorých skalných lokalit v Španielsku. V Maroku a Tunise (kde nie je orol skalný) Bonelliho dominuje.
V SR výnimočné zalietavanie — Bonelliho orol nehniezdi v SR. V histórii pozorovaný ~5× (zalietavanie z J Európy, dokumentované biomonitoring.sk). Najbližšie hniezdne populácie sú v severo-talianskych Alpách (~10 párov) a Provence (~40 párov).
Rezidentný — dospelé páry nemigrujú — Bonelliho orol je úplne rezidentný v Stredomorí. Pár drží teritórium celý rok. Juvenily kočujú max. ~300 km v Stredomorí, ale nikdy nemigrujú mimo regiónu. Doživotná monogamia, hniezdenie 15–20 rokov v rovnakom okrsku.
Nie — Bonelliho orol je mediterránny druh, v SR nehniezdny. Pozorovaný len ~5× v histórii (výnimočné zalietavanie z J Európy, biomonitoring.sk). Najbližšie hniezdne populácie: severo-taliansky Alpy (~10 párov), Provence (~40 párov), Pyrenejský polostrov (~800 párov). Druh je úplne rezidentný — dospelé páry nemigrujú, juvenily kočujú max. ~300 km v Stredomorí.
Po Franco Andrea Bonelli (1784–1830) — talianskom ornitológovi a profesorovi prírodopisu na univerzite v Turíne (od 1811). Vieillot v roku 1822 popísal druh ako „Falco fasciatus" a venoval ho Bonellimu na počesť jeho prínosu k ornitológii Stredomoria. Slovenský názov „Bonelliho orol" zachováva pôvodné pomenovanie. „Fasciata" je z latinčiny „fascia" = pás (odkazuje na pruh na chvoste).
Hlavné rozdiely: (1) veľkosť — Bonelliho 1,5–2,5 kg (menší), skalný 3,0–6,5 kg (väčší); (2) diéta — Bonelliho: vtáky a králiky (45 % + 25 %), skalný: cicavce (srnčatá, svište, zajace); (3) biotop — Bonelliho: mediteránne skalné krajiny, skalný: horské skalné steny; (4) migrácia — obidva rezidentné; (5) sociálny lov — Bonelliho pár loví spolu (diagnostická taktika), skalný lovi samostatne. V Európe sa zónou kontaktu — orol skalný vytláča Bonelliho.
Najlepšie lokality v Európe: Pyrenejský polostrov (Sierra Espuña, Sierra de Cazorla, Andalúzia, Portugalsko — najväčšia populácia 800 párov), Provence (Francúzsko) — 40 párov, severo-talianskej Alpy — 10 párov, Sicília — 20 párov, Grécko (Peloponés, Kréta) — 30 párov. V Afrike: Atlas (Maroko, Tunis), Sahara okraj. V Ázii: Izrael, Turecko, Irán, S India. Pozorovanie celoročne (rezidentný). V SR nemožné (zalietavanie len ~5× v histórii).
Rozpätie krídel 150–180 cm, dĺžka tela 55–65 cm. Hmotnosť: samec 1,5–2,1 kg, samica 2,0–2,5 kg (reverzný pohlavný dimorfizmus). Druh je menší než orol skalný (190–230 cm) aj kráľovský (180–215 cm), ale väčší než orol jastrabovitý (115–135 cm). Z dravcov Európy strednou kategóriou.
Päť hlavných hrozieb: (1) Elektrokúcia na nechránených stĺpoch — 15–25 % juvenilov uhynie (Real et al. 2009); (2) Otrávené návnady (karbofuran) v Stredomorí; (3) Strata habitatu — premena makie na ornicu, urbanizácia; (4) Konkurencia s orlom skalným v J Európe; (5) Ilegálna streľba od chovateľov holubov (Bonelliho loví holuby). Európska populácia v decline ~30 % za 50 rokov, ale stabilizovaná po EU regulácii karbofuránu (2008).
Bonelliho orol je špecialista na strednoveľké vtáky a králiky: (1) vodné vtáky a holuby (kačice, holub plúžavý, kuropta) — ~45 % stravy, (2) divé králiky (Oryctolagus cuniculus) — ~25 %, (3) strednoveľké vtáky (bažant, kuropta červená, racky) — ~15 %, (4) drobné cicavce (hraboše, zajace) — ~10 %, (5) plazy a obojživelníky — ~3 %, (6) mršiny — len ~2 % (Bonelliho je primárne aktívny lovec). Sociálny pár loví spolu — diagnostická taktika.
Druh popísal Vieillot v roku 1822 a venoval ho Franco Andrea Bonelli (1784–1830), talianskemu ornitológovi. Pôvodne v rode Hieraaetus — presunutý do Aquila po molekulárnych analýzach (Lerner & Mindell 2005, Helbig 2005). „Fasciata" = z latinčiny „fascia" = pás (chvostový pruh).
Dva uznávané poddruhy, sister species:
Zdroj: IOC v15.2, BirdLife DataZone.
Areál: Stredomorie, S Afrika, Blízky východ, S India, Indonézia. Európska populácia ~1 000 hniezdiacich párov (BirdLife 2024). Globálne ~10 000 párov.
V EU prísne chránený — Bernská konvencia Príloha II, Smernica o vtákoch Príloha I, CITES Appendix II. IUCN Least Concern globálne, ale Európska populácia v decline ~30 % za 50 rokov.
Bonelliho orol v Stredomorí — pišťavý hlas a let.
Sociálny pár loví spolu — diagnostická taktika.
