Sphodromantis viridis
Sphodromantis viridis (Forskål, 1775) je mohutná modlivka zo severnej Afriky, zo Sahelu, z Afrického rohu a z Blízkeho východu. Anglicky giant African mantis, česky kudlanka zelená. Slovenské meno nemá.
Prečo jej nehovoríme modlivka zelená
„Kudlanka zelená“ je české meno tohto druhu. Doslovný preklad by však v slovenčine pomenoval iné zviera: modlivka zelená je ustálené slovenské meno našej domácej modlivky Mantis religiosa. Tak ju v rokoch 1965 až 2021 uvádzali úradné zoznamy chránených živočíchov a tak ju vedie aj slovenská Wikipédia.
Pre Sphodromantis viridis slovenské meno doložené nie je, preto ju voláme latinsky. Ak hľadáte modlivku, ktorú ste našli vonku na Slovensku, pokračujte na stránku modlivka zelená.
Ako ju spoznáte
Od našej modlivky zelenej
- Biela škvrna uprostred predného krídla. Naša modlivka ju nemá: škvrnka na jej krídle má rovnakú farbu ako zvyšok krídla.
- Bez tmavej škvrny na predných bedrách. Modlivka zelená má na vnútornej strane predných bedier tmavú škvrnu, niekedy so svetlým, bielym alebo žltkastým stredom. S. viridis ju nemá.
- Nymfy s bruškom hore. Mladé Sphodromantis nosia bruško zdvihnuté takmer kolmo nahor, nymfy modlivky zelenej ho držia rovnobežne s podkladom. Znak však nie je vždy spoľahlivý (Battiston a kol. 2019).
Od modlivky africkej (Sphodromantis lineola)
- Svetlé škvrny na predných bedrách. S. viridis má na vnútornej strane predných bedier pri tŕňoch veľké svetlé škvrny, belavé až žltkasté. Modlivka africká ich podľa Bragga (1998) nemá.
- Iný areál. S. lineola žije len v tropickej Afrike. Areál S. viridis siaha od Sahelu ďaleko na sever, k Stredozemnému moru a do Európy. V západnej Afrike, napríklad v Senegale a na severe Kamerunu, sa areály oboch druhov stretávajú (Roy 2010).
Od ázijských modliviek Hierodula
- Pásiky na hrudi. Bielu škvrnu na krídle majú aj nepôvodné ázijské modlivky rodu Hierodula, ktoré sa šíria v Maďarsku (László a kol. 2023). Hierodula má na spodnej strane hrude tri tmavé priečne pásiky, S. viridis ich nemá (Martinović a kol. 2022).
Pramene: Marabuto a kol. 2014; Martinović a kol. 2022; Battiston a kol. 2019; Roy 2010; László a kol. 2023; Bragg v spravodaji Mantis Study Group Newsletter 8, 1998.
Odkiaľ pochádza
Žije v severnej Afrike, v Saheli, v Africkom rohu a na Blízkom východe od pobrežia Turecka po Arabský polostrov. V južnom Španielsku ju poznajú od 19. storočia (Bolívar 1876, podľa Marabuto a kol. 2014) a v Portugalsku od roku 2008. Je suchomilná a teplomilná, žije na kroch a stromoch a často aj v parkoch a záhradách.
Na ďalšie miesta v Európe sa dostala od roku 2004: Mallorca 2004, ostrovček Spargi pri Sardínii 2011 (Sardínia 2016), Francúzsko 2016, Sicília a Grécko 2019 a juh Chorvátska 2019 až 2020. Mimo Európy ju v roku 2022 našli na Tenerife na Kanárskych ostrovoch. Pri väčšine týchto nálezov autori predpokladajú pomoc človeka.
Na tom, či je v Španielsku pôvodná, sa odborníci nezhodujú. Battiston a kol. (2017) predpokladajú, že do Európy prišla pomerne nedávno, možno v stredoveku, ale určite pred 20. storočím. Moulin a Benaiche (2025) naopak píšu, že juh Španielska ako votrelec vo veľkom obsadila.
Pramene: Battiston a kol. 2017, 2019, 2020; Marabuto a kol. 2014; Martinović a kol. 2022; Fasano a De Martino 2023; Moulin a Benaiche 2025; Roy 2010.
Čo o nej hovorí literatúra
| Zaradenie | Čeľaď Mantidae (modlivkovité). Opis vyšiel v roku 1775 pod menom Gryllus viridis, preto je meno autora (Forskål) v zátvorke. Mantodea Species File; GBIF |
|---|---|
| Veľkosť | Samce merajú 5–7 cm, samice 6–8 cm. Jediná dospelá samica, ktorú zbierali na Tenerife, merala 8,2 cm. Údaj „až 10 cm“ z obchodov a z Wikipédie sme v odbornej literatúre nenašli. Battiston a kol. 2019; Fasano a De Martino 2023 |
| Farba | Zelená alebo hnedá. Samce bývajú hnedé častejšie a farba sa mení len jedným smerom, zo zelenej na hnedú. Michaeli a kol. 2025 |
| Potrava v prírode | V Alžírsku tvoril hmyz 95,3 % koristi. Blanokrídlovce tvorili 60,7 % a mravce 41,5 %. Benrekaa a Doumandji 1997, podľa Mantis Study Group 1998 |
| Ootéka | Zo štyroch ooték z Jordánska sa vyliahlo 120, 130, 170 a 230 nymf, každé číslo z jednej ootéky. V laboratóriu nakládli samice v priemere po desať ooték. Abu-Dannoun a Katbeh-Bader 2007; Zohdy a Younes 2003, podľa Greyvenstein a kol. 2022 |
| Vývin | Pri 25 ± 2 °C v laboratóriu dospeli samce za 97 dní a samice za 103 dní. Počet zvliekaní sa v prameňoch líši: Uvarov (1931) uvádza 8 až 10 podľa teploty, Zohdy a Younes (2003) 12 nymfálnych štádií. Greyvenstein a kol. 2022 |
| Let | Lietajú samce aj samice, na dlhé vzdialenosti však nie, a samice najmenej. Samce v noci prilietajú k svetlu: našli ich pri osvetlenej terase aj vo svetelných pasciach. Abu-Dannoun a Katbeh-Bader 2007; Battiston a kol. 2017; Moulin a Benaiche 2025; Martinović a kol. 2022; Marabuto a kol. 2014 |
| Obrana a povaha | Pri ohrození roztiahne krídla, zdvihne lapacie nohy a ukáže červenú vnútornú stranu hryzadiel. Dospelce opisujú ako silné a agresívne. Abu-Dannoun a Katbeh-Bader 2007 |
Chov v skratke
- Teplo a vetranie. V laboratóriu ju chovali pri 25 ± 2 °C a vlhkosti 70 ± 5 % (Zohdy a Younes 2003). Je suchomilná a teplomilná (Battiston a kol. 2020), preto odporúčame terárium dobre vetrať.
- Potrava. Veľkým modlivkám možno dávať malé saranče, nymfy v 2. až 4. štádiu. Dospelá saranča môže modlivku poraniť (Boutcher 1997).
- Pred dospelosťou môže dlho hladovať. Phil Bragg opísal samicu, ktorá dospela po najmenej 28 dňoch bez potravy. Samica Stevena Boutchera po 29 dňoch hladovky dospela so zdeformovanými krídlami (Mantis Study Group 1997).
- Ootéka. V laboratóriu pri 25 ± 2 °C sa nymfy liahli v priemere po 93 dňoch. V prírode zostávajú v ootéke od niekoľkých týždňov po niekoľko mesiacov, podľa zemepisnej šírky (Battiston a kol. 2017).
Všeobecný postup chovu modliviek nájdete v návode Ako sa starať o modlivku.
Pramene: Zohdy a Younes 2003, podľa Greyvenstein a kol. 2022; Mantis Study Group Newsletter 6, 1997 (Boutcher; Bragg); Battiston a kol. 2017, 2020.
Právny stav
Medzinárodný zväz ochrany prírody (IUCN) ju hodnotí ako najmenej ohrozený druh (LC, Battiston 2020). Nie je v prílohách dohovoru CITES, na zozname inváznych druhov Únie ani na slovenskom zozname inváznych druhov. Na Slovensku nie je chránená.
Chovateľ ju však ako nepôvodný druh nesmie nechať uniknúť do prírody. Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny hovorí doslovne:
Každý, kto drží v zajatí nepôvodné druhy živočíchov, je povinný zabezpečiť, aby nedošlo k ich úniku do životného prostredia.§ 7 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z., znenie účinné od 1. 1. 2026
Súhlas orgánu ochrany prírody sa vyžaduje na … c) vypustenie nepôvodných druhov živočíchov do životného prostredia.§ 7 ods. 3 písm. c) zákona č. 543/2002 Z. z.
Moulin a Benaiche (2025) pri odľahlých nálezoch z okolia Paríža upozorňujú, že chov nových exotických zvierat nevyhnutne vedie k ich zavlečeniu do prírody.
Fotky
Pramene
- Abu-Dannoun O. a Katbeh-Bader A. (2007): Mantodea of Jordan. Zootaxa 1617: 43–56. Plazi
- Battiston R., Andria S. a Ruzzante G. (2017): Onychium 13: 25–30. zenodo.org/records/546318
- Battiston R., Leandri F., Di Pietro W. a Andria S. (2019): Pianura 38: 86–96. PDF
- Battiston R. a kol. (2020): Biodiversity Journal 11(3): 799–802. PDF
- Battiston R. (2020): Sphodromantis viridis. Červený zoznam IUCN, kategória LC (podľa záznamu IUCN v databáze GBIF)
- Fasano A. a De Martino A. (2023): Journal of Orthoptera Research 32(2): 143–147. doi:10.3897/jor.32.96183
- Greyvenstein B., du Plessis H. a Van den Berg J. (2022): African Entomology 30: e13967. doi:10.17159/2254-8854/2022/a13967
- Marabuto E., Rodrigues I. a Henriques S. (2014): Biodiversity Data Journal 2: e1037. doi:10.3897/BDJ.2.e1037
- Martinović M. a kol. (2022): Journal of Orthoptera Research 31(1): 55–61. doi:10.3897/jor.31.76075
- Michaeli N. a kol. (2025): Israel Journal of Ecology and Evolution 71(4): 162–170. doi:10.1163/22244662-bja10115
- Moulin N. a Benaiche L. (2025): Bulletin de la Société entomologique de France 130(1): 55–68. doi:10.32475/bsef_2346
- Mantis Study Group Newsletter 6 (1997), archive.org, a 8 (1998), archive.org
- László M. a kol. (2023): Bonn zoological Bulletin 72(1): 133–144. doi:10.20363/BZB-2023.72.1.133
- Roy R. (2010): Mises au point sur le genre Sphodromantis Stål, 1871. Bulletin de la Société entomologique de France 115(3): 345–366. doi:10.3406/bsef.2010.2692
- Mantodea Species File: Sphodromantis viridis; GBIF: druh 1404864
- Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, znenie od 1. 1. 2026. Slov-Lex
