Mantidae (modlivkovité)
Modlivka zelená je z hľadiska ľudského sluchu prakticky nemý živočích — ako hmyz nemá hlasivky ani iný hlasový orgán a nevydáva žiadnu vokalizáciu v zmysle stavovcov. Je to úplne tichý dravec, ktorý korisť loví v tichu zo zálohy a po teráriu sa pohybuje nehlučne. Jediným zvukovým prejavom je tiché mechanické zašuchotanie alebo zašušťanie krídel, ktoré vzniká, keď modlivka pri vyrušení zaujme deimatickú (výstražnú) pózu — vztýči sa, prudko roztiahne krídla a predné lapacie nohy, aby pôsobila väčšia a odplašila útočníka. Niektoré veľké druhy modliviek dokážu krídlami vydať aj jemný šelestivý zvuk, no aj ten je veľmi tichý. Ďalšie zvuky v teráriu sú čisto mechanické: jemné cupkanie nôžok pri liezaní po skle, vetvičkách a rastlinách. Žiadny z týchto prejavov nie je hlasom v pravom zmysle a v bežnej domácnosti je modlivka nepočuteľná — preto je vhodná aj do spálne či detskej izby.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| Nymfy (L1–L2) | Octomilky (Drosophila melanogaster/hydei), pakomáre a drobný hmyz | niekoľko octomíl naraz | prakticky denne; pred zvliekaním vynechať a odstrániť pohyblivú korisť |
| Väčšie nymfy a dospelé samice | Domáce a zlaté muchy, cvrčky, saranče a šváby primeranej veľkosti (do ~1/2–2/3 tela) | 1–2 kusy koristi denne podľa apetítu | prakticky denne (samica pred kladením ootéky výdatne); pri zvliekaní vynechať |
| Dospelé samce | Muchy, cvrčky a šváby primeranej veľkosti | 1–2 kusy koristi | skôr 2–3× týždenne (aby sa neprekŕmili) |
| Údržba a pitie | Jemné orosenie stien a rastlín (modlivka pije kvapky), odstránenie zvyškov koristi | — | orosenie podľa vlhkosti; zvyšky koristi odstrániť priebežne (proti plesni a roztočom) |
Modlivka zelená prechádza neúplnou premenou (hemimetabólia) — z vajíčka sa liahne nymfa, ktorá sa podobá na malého dospelca a postupným zvliekaním rastie (bez štádia kukly). Párenie prebieha, keď je samica pohlavne dospelá a dobre vykŕmená. Pozor na kanibalizmus: hladná samica môže samca pri či po párení uloviť a zožrať, preto ju pred spojením vždy dobre nakŕm a párenie sleduj. Samce sú menšie a po dosiahnutí dospelosti žijú spravidla kratšie než samice. Druh bol pozorovaný aj pri partenogenéze — neoplodnená samica dokáže nakladiť ootéky, z ktorých sa môžu vyliahnuť životaschopné nymfy.
Samica niekoľko dní po párení nakladie ootéku — charakteristickú penovú schránku, ktorú vytvorí zo speneného sekrétu a prilepí na vetvičku, stenu alebo strop terária; pena na vzduchu stuhne a chráni vajcia. Jedna ootéka obsahuje rádovo desiatky až približne 200 vajec a samica za život znesie viacero ooték. V chove ootéku nechaj na pôvodnom mieste (alebo opatrne aj s podkladom premiestni) a inkubuj pri teple ~25–28 °C a miernej vlhkosti. Z neoplodnenej samice môžu vzniknúť partenogenetické ootéky. Ootéku neprepichuj ani nerozkrajuj — zničil by si vyvíjajúce sa vajcia.
Po niekoľkých týždňoch inkubácie sa z ootéky naraz vyliahne množstvo drobných nymf (štádium L1), ktoré sa spustia na tenkých vláknach a rýchlo sa rozlezú. Sú to miniatúrne kópie dospelca bez krídel a hneď sú dravé. Pozor na kanibalizmus — nymfy sa medzi sebou požierajú, preto ich treba čoskoro rozdeliť do samostatných nádobiek alebo aspoň dostatočne kŕmiť a držať riedko. Prvé krmivo tvoria octomilky (Drosophila) a drobný hmyz. Mladé nymfy pravidelne jemne oroš — pri nízkej vlhkosti hrozí nevydarené zvliekanie.
Nymfa postupne rastie cez približne 12 instarov (vývinových štádií) oddelených zvliekaniami — pri optimálnej teplote môžu byť jednotlivé zvliekania len 5–11 dní od seba, takže celý vývin po dospelca trvá zhruba 3–4 mesiace. Pri každom zvliekaní sa modlivka zavesí hlavou dole a vyzlečie zo starej pokožky — preto potrebuje vertikálny priestor a vyššiu vlhkosť. Pred zvliekaním, počas neho a krátko po ňom modlivka nežerie a je zraniteľná: odstráň pohyblivú korisť a neruš ju. S pribúdajúcimi instarmi prejde z octomíl na domáce muchy, malé a neskôr veľké cvrčky, saranče a šváby. Pohlavie sa dá rozlíšiť podľa počtu článkov bruška (samica ~6, samec ~8).
Po poslednom (imaginálnom) zvliekaní sa nymfa stáva dospelcom — narastú mu plne vyvinuté krídla a je pohlavne dospelý. Samice sú výrazne väčšie a mohutnejšie (až ~10 cm) než štíhlejší samci, ktorí sú ľahší a ochotnejšie lietajú. Po dozretí možno dospelce páriť (samicu vždy najprv dobre nakŕm). Dospelá modlivka žije rádovo mesiace — v chove samice spravidla podstatne dlhšie než samce. Dospelú samicu kŕm výdatne, najmä pred kladením ootéky, keď má veľký apetít. Dospelosťou sa uzatvára životný cyklus a samica zakladá ďalšiu generáciu kladením ooték.
Modlivka zelená sa „neochočuje“ ako stavovce, no patrí medzi pokojnejšie a na manipuláciu znášanlivejšie druhy modliviek a postupne si zvykne na opatrný kontakt. Hlavné pravidlá chovu: (1) drž ju zásadne samostatne vo vertikálnom teráriu s priestorom na zvliekanie; (2) teplota ~25–30 °C cez deň (nie pod ~20 °C v noci), vlhkosť ~50–70 % jemným orosením; (3) kŕm živým hmyzom primeranej veľkosti (muchy, cvrčky, saranče, šváby) — rastúce nymfy a samice prakticky denne, dospelých samcov 2–3× týždenne; (4) pred zvliekaním odstráň pohyblivú korisť a modlivku neruš; (5) pri manipulácii ju nechaj samú vyliezť na dlaň, nikdy neuchopuj zhora ani neťahaj za nohy/krídla a rob to nízko nad mäkkým povrchom; (6) počas zvliekania a krátko po ňom modlivku nechytaj vôbec (mäkké telo). Modlivka nemá jed ani žihadlo a pre človeka je neškodná. Voľne žijúce introdukované jedince v južnej Európe neodchytávaj — chovaj jedince z odchovu.
Priprav VERTIKÁLNE terárium pre jedného dospelca (od ~20 × 20 × 30 cm, lepšie ~30 × 30 × 40 cm) s dobrým vetraním, drsným stropom/sieťkou na zvliekanie a priestorom nad modlivkou aspoň 2× dĺžku jej tela
Na dno daj tenkú vrstvu kokosového substrátu alebo rašeliny na udržanie vlhkosti, pridaj vetvičky, konáriky a (živé alebo umelé) rastliny na šplhanie a číhanie
Drž teplotu ~25–30 °C cez deň (v noci nie pod ~20 °C; v chladnej domácnosti slabá vykurovacia podložka na boku) a vlhkosť ~50–70 % jemným orosením — vyššia cez deň, nižšia v noci; UV netreba
Kŕm živým hmyzom primeranej veľkosti (muchy, cvrčky, saranče, šváby; mole na spestrenie) — krmivo do ~1/2–2/3 dĺžky tela; rastúce nymfy a samice prakticky denne, dospelých samcov 2–3× týždenne
Pred každým zvliekaním odstráň z terária všetku pohyblivú korisť (najmä cvrčky) a modlivku neruš — zvlieka sa zavesená hlavou dole a je mimoriadne zraniteľná
Pri manipulácii nechaj modlivku SAMÚ vyliezť na otvorenú dlaň alebo prst, nízko nad mäkkým povrchom; nikdy ju neuchopuj zhora, neťahaj za nohy ani krídla a počas/po zvliekaní ju nechytaj vôbec
Drž modlivky zásadne JEDNOTLIVO — spoločný chov vedie ku kanibalizmu (najmä dospelé samice zožerú slabšieho jedinca)
Na rozmnoženie spár dobre vykŕmenú samicu so samcom (samicu vždy najprv nasýť, aby samca nezožrala); samica potom kladie ootéky, z ktorých sa po inkubácii liahnu desiatky nymf
Modlivka zelená je jedným z najbežnejšie chovaných a najdostupnejších druhov modliviek, preto je aj cenovo prístupná. Nymfa stojí orientačne 8–15 €, väčšia nymfa či dospelec 15–25 €; ootéka (z ktorej sa vyliahnu desiatky nymf) býva tiež cenovo zaujímavá. Cena kolíše podľa veľkosti, pohlavia (dospelé samice bývajú žiadanejšie a drahšie) a podľa predajcu. Náklady na chov sú nízke — malé vertikálne terárium, substrát, vetvičky a živé krmivo (muchy, cvrčky). Druh nie je chránený ani v CITES, takže obchodovanie je bez obmedzení. Kupuj od overeného chovateľa s jasným pôvodom a najlepšie už určeným druhom a štádiom (instar).
| Modlivka zelená (Sphodromantis viridis) | Modlivka africká (Sphodromantis lineola) | Modlivka čínska (Tenodera sinensis) | Modlivka nábožná (Mantis religiosa) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | ~6–8 cm; samice až ~10 cm, samce menšie | veľká, spravidla ešte mohutnejšia než S. viridis | veľmi veľká — až ~11 cm (samice väčšie) | ~6–9 cm (samice ~7–9 cm, samce ~6–7 cm) |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | dospelec rádovo mesiace; celý vývin ~3–4 mes. | dospelec rádovo mesiace; vývin ~3–4 mes. | dospelec rádovo mesiace; vývin niekoľko mes. | dospelec rádovo mesiace; v miernom pásme 1 generácia ročne |
| Hlučnosť | 1/5 | 1/5 | 2/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotená; bez CITES — nechránená, bežne chovaná | IUCN nehodnotená; bez CITES — nechránená, bežne chovaná | IUCN nehodnotená; bez CITES — nechránená, bežne chovaná | IUCN nehodnotená; v niektorých krajinách EÚ chránená (over miestnu legislatívu) |
| Povaha | Aktuálny druh — veľká robustná africká modlivka, jeden z najlepších druhov pre začiatočníkov; odolná, veľký apetít, pokojná (bez jedu a žihadla); dravec zo zálohy s tŕnitými lapacími nohami; sfarbenie zelené až hnedé so svetlou škvrnou na krídle | KONGENER (rovnaký rod Sphodromantis) — veľmi podobná a takmer rovnako nenáročná modlivka, no spravidla BULKIERSIA/mohutnejšia a so širším rozšírením po celej Afrike; obe majú svetlú škvrnu na krídle a v chove sa často zamieňajú — pri kúpe preto žiadaj presné určenie druhu | Jedna z najväčších chovaných modliviek (pôvodom z Ázie, introdukovaná do Severnej Ameriky); štíhlejšia, hnedo-zelená; rovnako dravec zo zálohy, vhodná aj pre začiatočníkov, no o čosi väčšia a vyžaduje primerane veľké terárium a korisť | Náš pôvodný/euroázijský druh modlivky (zelená až hnedá) s charakteristickým okatým znakom na vnútornej strane prednej nohy; menšia a štíhlejšia než S. viridis, prispôsobená miernemu pásmu (ootéka prezimuje) — vhodná pre začiatočníkov, no v prírode môže byť chránená |
| Areál | Afrika (subsaharská aj severná); introdukovaná do Španielska, Portugalska a Izraela | Afrika (široké rozšírenie naprieč kontinentom) | Východná a juhovýchodná Ázia; introdukovaná do Severnej Ameriky | Európa, Ázia a severná Afrika; zavlečená do Severnej Ameriky |
Príznaky: Modlivka uviazne v starej pokožke, zdeformované alebo pokrčené nohy a krídla po zvliekaní, strata končatiny, v ťažkom prípade úhyn
Najčastejší a najzávažnejší problém v chove modliviek. Príčinou býva PRÍLIŠ NÍZKA VLHKOSŤ počas zvliekania a/alebo NEDOSTATOK VERTIKÁLNEHO PRIESTORU — modlivka sa zvlieka zavesená hlavou dole a nad sebou potrebuje aspoň 2× dĺžku tela. Zabezpeč drsný strop/sieťku na zavesenie, vyššiu vlhkosť pri zvliekaní (jemné orosenie) a modlivku počas zvliekania NERUŠ ani s ňou nemanipuluj. Mierne deformovaná končatina sa môže pri ďalšom zvliekaní čiastočne obnoviť (regenerácia u mladších nymf).
Príznaky: Scvrknuté, vráskavé bruško, znížená aktivita, neochota loviť, lepkavé tekuté výkaly chýbajú (suché prostredie)
Pri trvalo príliš suchom teráriu modlivka dehydruje. Pravidelne jemne oroš steny a rastliny (modlivka pije kvapky), udržuj vlhkosť ~50–70 % a ponúkaj šťavnatú korisť. Pozor však na opačný extrém — premokrené, nevetrané terárium podporuje plesne a u drobných nymf hrozí utopenie v stojatej vode.
Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a zvyškoch koristi, drobné svetlé roztoče na modlivke či v substráte, oblak octomíl, zápach hniloby
Spôsobuje to trvalo mokrý nevetraný substrát a neodstránené nedojedené zvyšky koristi. Zabezpeč dobré VETRANIE, odstraňuj zvyšky koristi a uhynuté krmivo, nepremokrievaj substrát a zaplesnené miesta vymeň. Premnoženie roztočov modlivku oslabuje a stresuje.
Príznaky: Obhryzené nohy, poranenia tela, najmä u zvliekajúcej sa alebo čerstvo zvlečenej modlivky
Príliš veľká korisť alebo cvrček ponechaný v teráriu počas zvliekania môže modlivku obhrýzť — zvliekajúca sa modlivka je úplne bezbranná. Podávaj korisť primeranej veľkosti (do ~1/2–2/3 dĺžky tela) a PRED zvliekaním odstráň z terária všetku pohyblivú korisť. Modlivka by mala mať vždy navrch.
Príznaky: Náhla apatia, kŕče, zvracanie potravy, rýchle zhoršenie stavu až úhyn po skŕmení
Voľne ulovený hmyz po postreku (pesticídy) alebo toxická korisť (svetlušky/lampyridy obsahujúce lucibufagíny) modlivku otrávia. Kŕm výhradne krmivom z čistého, neošetreného zdroja (chovaný kŕmny hmyz) a vyhni sa neznámemu hmyzu z prírody. Kŕmny hmyz pred skrmením kvalitne nakŕm (gut-load).
Výborná modlivka pre začiatočníkov — modlivka zelená je odolná, veľká a vďačná na kŕmenie a tolerantnejšia k výkyvom teploty a vlhkosti než väčšina exotických modliviek; preto patrí medzi vôbec najodporúčanejšie druhy pre prvého chovanca.
Veľká a robustná — samice až ~10 cm — ide o mohutný druh; samice môžu dosiahnuť až ~10 cm a sú výrazne väčšie a ťažšie než štíhlejší samci (typický pohlavný dimorfizmus modliviek).
Meno „viridis“ = zelená, ale aj hnedá — druhové meno viridis znamená po latinsky „zelená“, no sfarbenie sa pohybuje od jasno zelenej cez žltozelenú až po matnú hnedú; na krídlach má charakteristickú svetlú škvrnu.
Dravec číhajúci zo zálohy — nehybne číha na vyvýšenom mieste a korisť uchopí bleskovo rýchlymi tŕnitými lapacími nohami; loví muchy, cvrčky, saranče, šváby a iný hmyz, má veľký apetít.
Otáčavá hlava a vynikajúci zrak — ako jeden z mála hmyzov dokáže otáčať trojuholníkovou hlavou a sledovať korisť; má veľké zložené oči s priestorovým videním, ktoré jej umožňujú presný odhad vzdialenosti pri love.
Pôvodom z Afriky, zavlečená do Európy — pochádza zo subsaharskej aj severnej Afriky; ako introdukovaný druh sa udomácnila aj v južnej Európe (Španielsko, Portugalsko) a na Blízkom východe (Izrael).
Líši sa od príbuznej modlivky africkej — veľmi podobná Sphodromantis lineola (náš druh „modlivka africká“) je spravidla ešte mohutnejšia a má širšie rozšírenie po celej Afrike; obe majú svetlú škvrnu na krídlach a v chove sa často zamieňajú, preto je vhodné žiadať presné určenie druhu.
Plodná — ootéka s desiatkami vajec a partenogenéza — samica kladie penové ootéky, z ktorých sa naraz vyliahnu desiatky nymf; druh bol pozorovaný aj pri partenogenéze (kladenie životaschopných vajec bez samca).
Samotárka — striktne sama — modlivky sa navzájom požierajú (kanibalizmus), preto sa po prvých zvliekaniach chovajú výhradne jednotlivo; pri párení treba samicu najprv dobre nakŕmiť, aby nezožrala samca.
Nemá jed ani žihadlo a je tichá — pre človeka je úplne neškodná, znesie opatrnú manipuláciu a nevydáva žiadny hlas; pri vyrušení môže zaujať deimatickú výstražnú pózu s roztiahnutými krídlami a nohami.
Pretože je odolná, veľká, vďačná na kŕmenie a tolerantnejšia k výkyvom teploty a vlhkosti než väčšina exotických modliviek — odpúšťa drobné chyby v starostlivosti. Má veľký apetít, takže pri kŕmení je vďačná a pôsobivá, a je pomerne pokojná, takže znesie opatrnú manipuláciu. Stačí dodržať pár základov: vertikálne terárium s priestorom na zvliekanie, teplota ~25–30 °C, vlhkosť ~50–70 %, živé krmivo primeranej veľkosti a samotársky chov. Preto sa Sphodromantis viridis (giant African mantis) dlhodobo považuje za jeden z najlepších druhov pre prvého chovanca modlivky.
Je to veľký, robustný druh: dorastá zhruba 6–8 cm, pričom samice môžu dosiahnuť až ~10 cm a sú výrazne väčšie a mohutnejšie než štíhlejší samci. Najspoľahlivejším znakom pohlavia je počet článkov bruška — samica ich má ~6, samec ~8 (samcovo bruško je tenšie a článkovanejšie). Samce sú navyše ľahšie a ochotnejšie lietajú. Sfarbenie (od jasno zelenej po hnedú) pohlavie neurčuje. Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u starších nymf a dospelcov.
Je to výhradný dravec a kŕmi sa živým hmyzom: muchami (octomilky pre malé nymfy, domáce a zlaté muchy pre väčšie), cvrčkami, sarančami a švábmi, ako spestrenie poslúžia mole a motýle. Veľkosť koristi prispôsob modlivke — ideálne do polovice až dvoch tretín dĺžky tela. Frekvencia: rastúce nymfy a dospelé samice kŕm prakticky denne, dospelých samcov skôr 2–3× týždenne. Pred zvliekaním, počas neho a krátko po ňom modlivka nežerie — vtedy z terária odstráň pohyblivú korisť (najmä cvrčky), aby modlivku neobhrýzli. Kŕmny hmyz pred skrmením kvalitne nakŕm (gut-load) a nikdy nepodávaj hmyz postrekaný pesticídmi ani svetlušky.
Potrebuje VERTIKÁLNE terárium (vyššie než širšie), pretože sa zvlieka zavesená hlavou dole a nad sebou potrebuje voľnú výšku aspoň 2× dĺžku tela. Pre dospelca stačí od ~20 × 20 × 30 cm, po niekoľkých zvliekaniach je lepšie ~30 × 30 × 40 cm. Nutné je dobré vetranie a drsný strop/sieťka na zavesenie pri zvliekaní, plus vetvičky a rastliny na šplhanie. Teplota ~25–30 °C cez deň (v noci nie pod ~20 °C) a vlhkosť ~50–70 % jemným orosením (vyššia cez deň). UV netreba. Modlivku drž samostatne — spoločný chov vedie ku kanibalizmu.
Nie je nebezpečná — modlivka zelená nemá jed ani žihadlo a pre človeka je neškodná. Patrí medzi pokojnejšie druhy modliviek a znesie opatrnú, krátku manipuláciu. Najlepšie je nechať ju samú vyliezť na otvorenú dlaň alebo prst, kde sa pridŕža tŕnitými nôžkami; jej prípadné „chytenie“ prsta lapacími nohami je len mierne a prakticky nebolestivé. Nikdy ju neuchopuj zhora ani neťahaj za nohy a krídla, manipuluj nízko nad mäkkým povrchom a počas zvliekania a krátko po ňom ju nechytaj vôbec (mäkké, zraniteľné telo). Pri vyrušení môže zaujať deimatickú výstražnú pózu — vtedy ju nechaj na pokoji.
Prechádza neúplnou premenou: z penovej ootéky sa naraz vyliahnu desiatky nymf, ktoré cez ~12 instarov (zvliekaní) za 3–4 mesiace dorastú na dospelca. Samica niekoľko dní po párení nakladie prvú ootéku a za život ich znesie viacero; druh bol pozorovaný aj pri partenogenéze (vajcia bez samca). Pri párení treba samicu najprv dobre nakŕmiť, aby nezožrala samca. Od veľmi podobnej modlivky africkej (Sphodromantis lineola) sa S. viridis líši najmä tým, že S. lineola býva ešte mohutnejšia a má širšie rozšírenie po celej Afrike; obe majú svetlú škvrnu na krídlach a v chove sa často zamieňajú, preto pri kúpe žiadaj presné určenie druhu.