Pôvodný druh Slovenska

Modlivka zelená

Mantis religiosa je jediná pôvodná modlivka Slovenska. Zelená aj hnedá je ten istý druh, človeku neublíži a od 1. júna 2021 nie je chránená.

Dĺžka telasamice 6–8 cm, samce 4–6 cm
Farbazelená, hnedá, menej často sivá
Dospeléod konca júla do októbra
Pre človekaneškodná, nemá jed
Zelená samica modlivky zelenej (Mantis religiosa) z profilu
Zelená samica, Dobrudža. Foto: Charles J. Sharp, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons

Krátko

Našli ste modlivku? Toto potrebujete vedieť

Takmer isto je to modlivka zelená

V strednej Európe je to jediná pôvodná modlivka (Liana 2007; Rimšaitė a kol. 2022). Od roku 2024 sa na juhozápade Slovenska objavuje aj drobná južná modlivka Ameles spallanzania (Yilmaz a Sevgili 2025), viac v živých údajoch nižšie.

Hnedá je ten istý druh

Zelená, hnedá aj sivastá modlivka sú farebné formy jedného druhu, nie rôzne druhy (Vitáček a Janšta 2016; Maďarská entomologická spoločnosť 2012).

Človeku neublíži

Nemá jed ani žihadlo. Tŕne na lapacích nohách citeľne pichnú, no kožu dospelého človeka neporania (Maďarská entomologická spoločnosť 2012).

Nie je chránená, ale z prírody ju neberte

Od 1. júna 2021 nie je v zozname chránených živočíchov. Zákon o ochrane prírody však zakazuje odchytávať voľne žijúce živočíchy, pozri doslovné znenie.

Žije asi rok

Väčšinu života strávi ako vajíčko v ootéke. Nymfa rastie asi tri mesiace, dospelá modlivka žije zhruba jeden až tri mesiace a hynie pred zimou.

Čo s ňou

Ak je v byte, preneste ju von do kríkov alebo vysokej trávy. Ak jej fotku nahráte na iNaturalist ako Mantis religiosa s dátumom a miestom nálezu, po najbližšom nočnom prepočte sa objaví na mape nižšie.

Živé údaje · aktualizované 22. 11. 2026

Kde a kedy ju ľudia na Slovensku naozaj nachádzajú

Mapa ukazuje overiteľné pozorovania modlivky zo Slovenska na iNaturaliste, teda s fotkou, dátumom a miestom. Spolu ich je 780, určenie 773 z nich potvrdila komunita. Pozorovania z jedného políčka asi 4 × 6 km tvoria jeden bod, väčší bod znamená viac pozorovaní.

71 z 79okresov s aspoň jedným pozorovaním na iNaturaliste
203pozorovaní v roku 2026
7. 11. 2026posledné pozorovanie, okres Nové Mesto nad Váhom

pozorovanie z roku 2026   staršie  ·  body sú zlúčené do políčok asi 4 × 6 km, presné miesta nezverejňujeme a polohu časti pozorovaní iNaturalist zámerne posúva

Okresy, z ktorých zatiaľ nie je ani jedno pozorovanie na iNaturaliste

Čadca Liptovský Mikuláš Námestovo Tvrdošín Revúca Medzilaborce Košice III Košice IV

Neznamená to, že tam modlivka nežije ani že ju tam nikto nenašiel. Zoznam vychádza len z iNaturalistu, nálezy môžu byť na iných portáloch alebo v odbornej literatúre. Ak ju tam nájdete, vaše pozorovanie bude z okresu na iNaturaliste prvé.

Nie je len na juhu. Do 80. rokov 20. storočia žila len na juhu a východe Slovenska, od 90. rokov je známa aj zo severu Slovenska (Liana 2007). Severnejšie ako Banská Bystrica a Košice pochádza 19 až 34 % nálezov v každom roku od 2021 (počítame roky s aspoň 20 pozorovaniami s presnou polohou). Tento podiel kolíše, no trvalo nerastie.

Kedy ju vidieť: mesiac po mesiaci

všetky pozorovania jan: 4 4 jan feb: 2 2 feb mar: 6 6 mar apr: 10 10 apr máj: 13 13 máj jún: 18 18 jún júl: 110 110 júl aug: 238 238 aug sep: 260 260 sep okt: 111 111 okt nov: 6 6 nov dec: 2 2 dec Ootéky Ootéky, jan: 1 Ootéky, feb: 2 Ootéky, mar: 1 Ootéky, apr: 4 Ootéky, máj: 1 Ootéky, aug: 1 Ootéky, sep: 3 Ootéky, okt: 3 Nymfy Nymfy, máj: 1 Nymfy, jún: 1 Nymfy, júl: 15 Nymfy, aug: 3 Dospelce Dospelce, jún: 1 Dospelce, júl: 9 Dospelce, aug: 27 Dospelce, sep: 39 Dospelce, okt: 23

Graf sa dá posúvať do strany.

Stĺpce sú všetky pozorovania. Krúžky sú len tie, pri ktorých niekto na iNaturaliste označil štádium. Veľkosť krúžkov porovnávajte len v rámci jedného riadka. Takto označené: ootéky 16, nymfy 20, dospelce 99.

Pribúda modliviek, alebo len ich fotiek?

2021: 53 pozorovaní 53 2021 8,3 2022: 78 pozorovaní 78 2022 9,5 2023: 59 pozorovaní 59 2023 6,3 2024: 115 pozorovaní 115 2024 6,1 2025: 201 pozorovaní 201 2025 7,9 2026: 203 pozorovaní 203 2026 6,3 Modliviek na 1 000 pozorovaní hmyzu zo Slovenska v danom roku

Graf sa dá posúvať do strany.

Stĺpce rastú najmä preto, že zo Slovenska na iNaturalist každý rok pribúda pozorovaní hmyzu vôbec (6 422 v roku 2021, 32 203 v roku 2026). Číslo pod rokom to vyrovnáva: koľko modliviek pripadá na tisíc pozorovaní akéhokoľvek hmyzu. Od roku 2021 sa pohybuje medzi 6,1 a 9,5 a s počtom pozorovaní nerastie. Z týchto údajov sa teda nedá tvrdiť, že modliviek pribúda. Rok 2026 ešte nie je celý.

Iné modlivky odfotené vo voľnej prírode Slovenska

  • Ameles spallanzania, drobná modlivka rodu Ameles z juhu Európy: 5 overených pozorovaní, prvé 8. 9. 2024, okresy Galanta, Senec a Šaľa

Pôvodná je na Slovensku len modlivka zelená. Prvý nález Ameles spallanzania zo Slovenska, zo Šale z 8. 9. 2024, publikovali Yilmaz a Sevgili (2025). Samca a samicu tam našli spolu pri párení, čo podľa nich môže znamenať usadenú populáciu. Za overené považujeme pozorovania, ktorých určenie potvrdila komunita iNaturalist.

Posledné pozorovania

  1. 7. 11. 2026 · okres Nové Mesto nad Váhom · pozrieť na iNaturalist
  2. 7. 11. 2026 · okres Prievidza · pozrieť na iNaturalist
  3. 31. 10. 2026 · okres Trnava · pozrieť na iNaturalist
  4. 24. 10. 2026 · okres Banská Štiavnica · pozrieť na iNaturalist
  5. 21. 10. 2026 · okres Dolný Kubín · pozrieť na iNaturalist
  6. 20. 10. 2026 · okres Detva · pozrieť na iNaturalist

Zdroj: iNaturalist, overiteľné pozorovania druhu Mantis religiosa zo Slovenska, teda s fotkou, dátumom a miestom. Prepočítavame každú noc. Počet pozorovaní ukazuje, kde ľudia fotia, nielen kde modlivky žijú.

Modlivka hnedá

Zelená, hnedá alebo slamovožltá: stále ten istý druh

Hnedá modlivka nie je iný druh. Farba modlivky zelenej siaha od trávovo zelenej cez žltookrovú až po tmavohnedú (Battiston a Fontana 2010). Menej často je sivá (Maďarská entomologická spoločnosť 2012) a výnimočne aj čierna (Vitáček a Janšta 2016).

Zelená modlivka zelená zožiera včelu medzi listami ostružiny, Ducové
Zelená so včelou, Ducové pri Piešťanoch, 21. 8. 2004.Foto: Marián Hubinský, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Hnedá modlivka zelená na kvitnúcej zlatobyli proti modrej oblohe, Slovensko
Hnedá na zlatobyli, Slovensko, 7. 9. 2013.Foto: Pe-Jo, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
Slamovožltá modlivka zelená s cikádou na kôre stromu
Slamovožltá modlivka s cikádou, Gruissan (Francúzsko), 16. 8. 2023.Foto: Stephan Sprinz, CC BY 4.0, Wikimedia Commons
  • Častejšie sú zelené, aspoň v Česku a v Litve. V Česku to uvádzajú Vitáček a Janšta (2016). V Litve bolo z modliviek zaznamenaných v rokoch 2015 až 2020, väčšinou z hlásení verejnosti, 90,8 % zelených a 9,2 % svetlohnedých (Rimšaitė a kol. 2022). V Rakúsku sa naopak sfarbenie za posledných 30 rokov posunulo od svetlozelenej k sivohnedej (Naturschutzbund Österreich 2017). Údaj zo Slovenska nie je.
  • Nejde o samostatné línie. Rozbor mitochondriálnej DNA ukázal, že farebné formy nie sú samostatné vývojové línie (Vitáček a Janšta 2016).
  • Čo o farbe rozhoduje, sa s istotou nevie. Staršie práce zmenu farby spájali s farbou podkladu. Battiston a Fontana (2010) ju spájajú skôr s počasím: v ich talianskej populácii hnedých modliviek ubúdalo s klesajúcou teplotou a slabnúcim svetlom a menej zreteľne s rastúcou vlhkosťou. Farbu podkladu považujú len za vedľajší vplyv. Dospelé hnedé samice v zajatí čiastočne zozeleneli aj bez zvliekania a farba podľa nich nesúvisí s pohlavím.
  • Farba je maskovanie. V pokuse z leta 1903 v Taliansku priviazal A. P. di Cesnola modlivky na podklad vlastnej aj inej farby. Z tých na podklade inej farby väčšinu zabili predátori, najmä vtáky. Všetky modlivky na podklade vlastnej farby počas 17 dní pozorovania prežili (di Cesnola 1904).

Určovanie

Ako ju spoznáte

Čierna škvrna na vnútornej strane bedra prednej nohy samca modlivky zelenej
Čierna škvrna na prednom bedre, samec, Pocatello, Idaho, 2012.Foto: AlaskaDave, CC BY-SA 3.0, Wikimedia Commons
  • Škvrna na prednom bedre. Na vnútornej strane bedra prednej lapacej nohy má čiernu škvrnu. Niektoré jedince ju majú s bielym stredom, iné celú čiernu (Vitáček a Janšta 2016). V Rumunsku, kde sa nedávno objavila aj nepôvodná ázijská Hierodula tenuidentata, ju nemá žiadna iná modlivka čeľade Mantidae (Pintilioaie a kol. 2021).
  • Zastrašovanie. Pri ohrození sa vztýči, roztiahne krídla a zdvihne lapacie nohy, takže škvrny vyniknú. Trením krídel o bruško môže pritom šuchotavo syčať (Maďarská entomologická spoločnosť 2012).
  • Samica a samec. Samica je väčšia a ťažšia, samec štíhly. Samce lietajú, dospelá samica sa pohybuje väčšinou chôdzou a lieta zle (Naturschutzbund Österreich 2017; Havelda 2022).

S čím sa dá zameniť

  • Ázijské modlivky Hierodula. Druh Hierodula tenuidentata v Maďarsku prvýkrát zistili v roku 2019 a do konca roka 2022 tam mal usadené populácie v Budapešti a pri Segedíne (László a kol. 2023). Na prednom krídle má belavú škvrnku, ktorú modlivka zelená nemá.
  • Africká Sphodromantis viridis z chovov. Má bielu škvrnu uprostred krídla a tmavú škvrnu na prednom bedre jej chýba. Viac na karte Sphodromantis viridis.
  • Pamodlivka dlhokrká. Napriek menu to nie je modlivka, ale sieťokrídlovec s lapacími nohami. Je chránená, pozri právny stav.

Ako dlho žije

Rok modlivky zelenej

Za rok má jednu generáciu. Zimu prežijú len vajíčka v ootéke, dospelé modlivky hynú pred zimou (Senckenberg 2016).

  • August až októberOotékaSamica nakladie niekoľko ooték (Kuratorium Insekt des Jahres 2017). Penová ootéka na vzduchu stuhne a meria 3–4 cm (Maďarská entomologická spoločnosť 2012). Býva nízko pri zemi na kameňoch alebo stonkách rastlín (Kuratorium 2017; Liana 2007), niekedy aj na stene budovy (Rimšaitė a kol. 2022).
  • ZimaVajíčkaZárodky v ootéke podľa pokusov prežijú mráz okolo −20 °C (Salt a James 1947, podľa Liana 2007). Ootékam škodia mravce a parazitická osička Podagrion pachymerum (Liana 2007).
  • Máj a júnNymfyOotéka obsahuje až 200 vajíčok (Kuratorium 2017). V staršom výskume 227 ooték sa z jednej liahlo v priemere asi 127 nymf (Hideg 1991, podľa Battiston a kol. 2026). Najprv žerú vošky (Naturschutzbund Österreich 2017). Do dospelosti sa zvliekajú 6- až 7-krát, čo trvá asi tri mesiace (Kuratorium 2017; Prokop a Václav 2008).
  • Koniec júla až októberDospelceSamce dospievajú skôr ako samice (Hideg 1996). Pohlavne dospejú asi dva týždne po poslednom zvliekaní (Kuratorium 2017) a pária sa najmä v auguste a septembri (Vitáček a Janšta 2016). Hynú s príchodom chladu, väčšinou v októbri, ojedinele začiatkom novembra (Liana 2007).
Hnedá ootéka modlivky zelenej po zime v suchej tráve pri zemi
Ootéka po zime v suchej tráve pri zemi, Kyjev, 3. 4. 2013.Foto: Viktor Yepishin, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons, orezané
Malá hnedá nymfa modlivky zelenej na bielom podklade
Nymfa, máj 2017.Foto: Syrio, CC BY-SA 4.0, Wikimedia Commons
Zelený samec modlivky zelenej na rastline pri železničnej stanici na strednom Slovensku
Dospelý samec, železničná stanica Zvolen alebo Žiar nad Hronom, 8. 8. 2015.Foto: ŠJů, CC BY 4.0, Wikimedia Commons
  • Slovenské merania. Nymfy posledného štádia z opusteného poľa pri Trnave, chované v roku 2005 vonku, sa zvliekli do dospelosti v dvoch vlnách: 13 samíc medzi 9. a 16. augustom a 28 medzi 27. augustom a 5. septembrom (Prokop a Václav 2008).
  • Zo skorých ooték sa liahne viac nymf. V Budapešti sa z ooték nakladených v polovici augusta liahlo v priemere 186 nymf, z ooték z konca augusta a začiatku septembra len 64. Autor to spája s tým, že väčšina párení prebehne v prvej polovici augusta a z neskorých ooték sa liahli len samičky (Hideg 1996).
  • V bytoch v auguste. Po poslednom zvliekaní začiatkom augusta majú modlivky krídla. Lietajú najmä samce a v noci ich láka svetlo, preto ich vtedy ľudia nachádzajú aj v bytoch (Zieliński a kol. 2018; Naturschutzbund Österreich 2017).

Ako sa štádiá striedajú na Slovensku, ukazuje kalendár zo živých údajov.

Kanibalizmus

Zožerie samica samca vždy? Nie

Sexuálny kanibalizmus modlivky zelenej je skutočný, ale nie je pravidlom (Kuratorium 2017; Senckenberg 2016).

  • V prírode asi pri tretine stretnutí. V terénnej štúdii samice zožrali samca pri 31 % stretnutí (Lawrence 1992, podľa Fisher a kol. 2018).
  • Slovenské pokusy. Pavol Prokop a Radovan Václav skúmali modlivky z lúk západného Slovenska. V laboratóriu v roku 2003, keď samice pred pokusom štyri dni hladovali, zožralo samca 28 % samíc (15 z 54) a zožraných skončilo 16 % samcov (17 zo 110) (Prokop a Václav 2005).
  • Záleží na tom, kedy samica dospeje. V pokuse s modlivkami z poľa pri Trnave v roku 2005 samice pred pokusom štyri dni hladovali. V prvom kole párenia zožralo samca 11 z 13 samíc, ktoré dospeli skoro, ale len 10 z 28 samíc, ktoré dospeli neskôr. V druhom kole sa skupiny už nelíšili (6 z 13 a 15 z 28). Najčastejšie ho zožrali ešte pred párením, menej často po ňom a počas párenia len výnimočne (Prokop a Václav 2008).

Potrava

Čím sa živí

  • Najmä koníky a kobylky. Dospelé modlivky žerú hlavne rovnokrídly hmyz (Rimšaitė a kol. 2022; Vitáček a Janšta 2016), no berú aj iný hmyz, napríklad včely.
  • Výnimočne aj stavovce. Príležitostne uloví malú jaštericu, myš alebo žabu (Kuratorium 2017). V Severnej Amerike, kam ju zavliekli, ju pozorovali aj pri love na kŕmidlách pre kolibríky (Nyffeler a kol. 2017, podľa Battiston a kol. 2026).
  • Bleskový úder. Korisť buď nehybne čaká, alebo sa k nej pomaly prikradne. Úder lapacími nohami trvá len 50–60 milisekúnd (Senckenberg 2016; Naturschutzbund Österreich 2017).

Doslovne z predpisov

Je chránená? Od 1. júna 2021 nie

Na Slovensku bola modlivka zelená chránená od decembra 1965 do mája 2021, s formálnou prestávkou v januári 2003. Platná vyhláška ju v zozname chránených živočíchov nemá.

ObdobiePredpisČo v ňom stojí
1. 12. 1965 – 30. 6. 1999vyhláška Predsedníctva SNR č. 125/1965 Zb., zoznam chránených druhov živočíchov„Modlivka zelená — Mantis religiosa“
1. 7. 1999 – 31. 12. 2002vyhláška MŽP SR č. 93/1999 Z. z., príloha č. 4modlivka zelená, stupeň ohrozenia b (veľmi ohrozené), 3 000 Sk za jedinca
1. 2. 2003 – 31. 5. 2021vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., príloha č. 6, časť B Druhy národného významu„Mantis religiosa | modlivka zelená | 3 000.-“ Sk/jedinec, od 1. 1. 2009 99,58 € a od 15. 6. 2014 140,00 € za jedinca
od 1. 6. 2021vyhláška MŽP SR č. 170/2021 Z. z., príloha č. 5 Zoznam chránených živočíchovmodlivka zelená v zozname nie je

Od 1. do 31. januára 2003 nebola v žiadnom účinnom zozname. Zákon č. 543/2002 Z. z. zrušil vyhlášku č. 93/1999 Z. z. k 1. januáru 2003 a vyhláška č. 24/2003 Z. z., vyhlásená 31. januára 2003, nadobudla účinnosť až 1. februára 2003.

Mantodea - modlivky | Mantis religiosa | modlivka zelená | 140,00Vyhláška č. 24/2003 Z. z., príloha č. 6, časť B, €/jedinec, posledné znenie účinné 20. 12. 2019 – 31. 5. 2021
Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. júna 2021 okrem § 21 a 23 a prílohy č. 18, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. septembra 2021 a § 45 ods. 2 a 3, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2023.§ 50 vyhlášky č. 170/2021 Z. z. Jej § 49 bod 2 zrušil vyhlášku č. 24/2003 Z. z. Zoznam chránených živočíchov je podľa § 3 ods. 2 v prílohe č. 5 a modlivka zelená v ňom nie je.

Pozor na pamodlivku

V prílohe č. 5 je chránená pamodlivka dlhokrká (Mantispa styriaca). Nie je to modlivka, ale sieťokrídlovec, ktorý má podobné lapacie nohy.

CHU | Mantispa styriaca | pamodlivka dlhokrká | 100Vyhláška č. 170/2021 Z. z., príloha č. 5, skupina Planipennia (=Neuroptera) – sieťokrídlovce, spoločenská hodnota €/jedinec, znenie od 1. 1. 2025

Čo platí aj pre nechránenú modlivku

Zakazuje sa odchytávať a usmrcovať živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu. Tento zákaz neplatí, ak sa odchytávanie alebo usmrcovanie uskutočňuje v súvislosti s vykonávaním vedeckovýskumnej činnosti alebo ak hrozí bezprostredné ohrozenie života alebo zdravia človeka alebo poškodenie jeho majetku, alebo ak to ustanovujú osobitné predpisy17) alebo tretia časť tohto zákona.§ 4 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, znenie od 1. 1. 2026; 17) je odkaz na poznámku pod čiarou

Za živočícha zákon považuje jedinca akéhokoľvek živočíšneho druhu, ktorého populácia sa udržuje samovoľne (§ 2 ods. 2 písm. j), nielen jedinca chráneného druhu. Za porušenie § 4 ods. 3 hrozí ako za priestupok pokuta do 6 638,78 eura (§ 92 ods. 1 písm. u) a ods. 2 písm. c).

V európskych a medzinárodných predpisoch o ochrane druhov modlivka zelená nie je. Nemá ju smernica o biotopoch, Bernský dohovor, CITES ani zoznam inváznych druhov Únie. Jediná modlivka v smernici a v Bernskom dohovore je Apteromantis aptera z Pyrenejského polostrova. Na globálnom Červenom zozname IUCN je modlivka zelená vedená ako najmenej ohrozený druh (LC; Battiston 2016).

Doma

Smiem si ju chovať?

  • Z prírody nie. Odchyt na mieste výskytu zakazuje § 4 ods. 3 zákona o ochrane prírody, citovaný vyššie.
  • Odchovanú áno. Modlivka zelená nie je chránená, takže jedinca z odchovu chovať smiete.
  • Ako dlho vydrží. V zajatí pri 20–23 °C žili dospelé modlivky od posledného zvliekania v júli a auguste do októbra až novembra (Battiston a Fontana 2010).

Postup chovu modliviek nájdete v návode Ako sa starať o modlivku.

Meno

Modlivka zelená, nie nábožná

V slovenských predpisoch aj v odbornej literatúre sa používa meno modlivka zelená. Tak ju v rokoch 1965 až 2021 uvádzali všetky úradné zoznamy chránených živočíchov. V katalógu Slovenskej národnej knižnice má meno „modlivka zelená“ 9 záznamov, „modlivka nábožná“ ani jeden (október 2026). Prívlastok „nábožná“ zodpovedá latinskému religiosa a českému menu kudlanka nábožná.

JazykMeno
slovenskymodlivka zelená
českykudlanka nábožná
anglickyEuropean mantis
nemeckyEuropäische Gottesanbeterin
maďarskyimádkozó sáska
poľskymodliszka zwyczajna

Čeľaď: Mantidae (modlivkovité), rad modlivky (Mantodea). Opísal ju Carl Linné v roku 1758. Mantis je starogrécke slovo pre veštca, religiosa znamená po latinsky nábožná. Meno dostala podľa postoja zložených predných nôh, ktorý pripomína modlitbu (Kuratorium 2017).

Pozor na české meno kudlanka zelená. Označuje africkú Sphodromantis viridis, nie našu modlivku.

Zaujímavosti

  • Do Severnej Ameriky ju zavliekli. Prvýkrát ju tam doložili v roku 1899 v Rochestri v štáte New York (Rivera a kol. 2026).
  • Od 1. októbra 1977 je štátnym hmyzom Connecticutu (portál štátu Connecticut).
  • V Nemecku, Rakúsku a vo Švajčiarsku bola hmyzom roka 2017 (Kuratorium Insekt des Jahres 2017), v Maďarsku hmyzom roka 2012 (Maďarská entomologická spoločnosť 2012).
  • Má jediné ucho, uprostred na spodnej strane hrude (Yager a Hoy 1987).
  • Hlavu dokáže otočiť tak, akoby sa pozerala cez plece (Maďarská entomologická spoločnosť 2012).
  • Samice nepôvodných ázijských modliviek Hierodula v laboratórnom pokuse prilákali a zožrali samcov modlivky zelenej (Battiston a kol. 2026).

Otázky

Čo sa ľudia pýtajú

Je modlivka nebezpečná pre človeka?

Nie. Modlivka zelená nemá jed ani žihadlo. Tŕne na lapacích nohách citeľne pichnú, ale kožu dospelého človeka neporania.

Prečo je modlivka hnedá?

Hnedá modlivka je ten istý druh ako zelená, ide len o farebnú formu. Farba môže byť od trávovo zelenej cez žltookrovú až po tmavohnedú, menej často sivá. Čo o farbe rozhoduje, sa s istotou nevie.

Je modlivka zelená chránená?

Od 1. júna 2021 nie. Platná vyhláška č. 170/2021 Z. z. ju v zozname chránených živočíchov nemá. Predtým bola chránená od roku 1965. Zákon č. 543/2002 Z. z. však v § 4 ods. 3 zakazuje odchytávať a usmrcovať voľne žijúce živočíchy na miestach ich prirodzeného výskytu.

Ako dlho žije modlivka?

Celý život trvá asi rok, väčšinu z neho ako vajíčko v ootéke. Nymfa rastie asi tri mesiace a dospelá modlivka žije zhruba jeden až tri mesiace. Hynie v októbri, ojedinele začiatkom novembra.

Kde žije modlivka na Slovensku?

Do 80. rokov 20. storočia žila len na juhu a východe Slovenska. Od 90. rokov je známa aj zo severu Slovenska. Žije na slnečných suchých trávnikoch s kríkmi, na úhoroch, lúkach, v sadoch a záhradách. Lesu sa vyhýba.

Kedy vidieť modlivku zelenú?

Dospelé modlivky vidno od konca júla do októbra, najviac v auguste a septembri. Nymfy sa liahnu v máji a júni, ootéky sa dajú nájsť od jesene do jari.

Čo robiť s ootékou modlivky?

Nechajte ju na mieste. V ootéke prezimujú vajíčka a na jar sa z nej liahnu nymfy, zvyčajne v máji až júni.

Čím sa modlivka živí?

Je to dravec, ktorý na korisť číha alebo sa k nej prikráda. Dospelé modlivky žerú najmä koníky a kobylky, ale aj iný hmyz, napríklad včely. Mladé nymfy žerú najskôr vošky.

Pramene

  • Battiston R. a Fontana P. (2010): Colour change and habitat preferences in Mantis religiosa. Bulletin of Insectology 63(1): 85–89. PDF
  • Battiston R. a kol. (2026): Call me invasive. Journal of Orthoptera Research 35(1): 179–190. doi:10.3897/jor.35.165233
  • Battiston R. (2016): Mantis religiosa. Červený zoznam IUCN, kategória LC. doi:10.2305/IUCN.UK.2016-1.RLTS.T44793247A44798476.en
  • di Cesnola A. P. (1904): Preliminary note on the protective value of colour in Mantis religiosa. Biometrika 3(1): 58–59. doi:10.2307/2331521
  • Fisher A. M. a kol. (2018): Sexual cannibalism and population viability. Ecology and Evolution 8(13): 6663–6670. doi:10.1002/ece3.4155
  • Havelda Z. (2022): Nové nálezy kudlanky nábožné v severních Čechách. Sborník Severočeského muzea, Přírodní vědy 40: 57–60.
  • Hideg J. I. (1996): Imbalances between the sexes in Mantis religiosa populations. Entomologica Romanica 1: 77–82. PDF
  • Kuratorium Insekt des Jahres (2017): Gottesanbeterin, leták (R. Ehrmann, M. Borer).
  • László M. a kol. (2023): Bonn zoological Bulletin 72(1): 133–144. doi:10.20363/BZB-2023.72.1.133
  • Liana A. (2007): Distribution of Mantis religiosa (L.) and its changes in Poland. Fragmenta Faunistica 50(2): 91–125. doi:10.3161/00159301FF2007.50.2.091
  • Maďarská entomologická spoločnosť (Magyar Rovartani Társaság): Az év rovara 2012, imádkozó sáska. rovartani.hu
  • Naturschutzbund Österreich (2017): Insekt des Jahres 2017, Gottesanbeterin. naturschutzbund.at
  • Pintilioaie A.-M. a kol. (2021): Travaux du Muséum National d’Histoire Naturelle „Grigore Antipa“ 64(1): 37–49. doi:10.3897/travaux.64.e65489
  • Prokop P. a Václav R. (2005): Males respond to the risk of sperm competition in the sexually cannibalistic praying mantis. Ethology 111(9): 836–848. doi:10.1111/j.1439-0310.2005.01113.x
  • Prokop P. a Václav R. (2008): Seasonal aspects of sexual cannibalism in the praying mantis (Mantis religiosa). Journal of Ethology 26(2): 213–218. doi:10.1007/s10164-007-0050-3
  • Rimšaitė J. a kol. (2022): The northward spread of the European mantis. European Journal of Entomology 119: 318–326. doi:10.14411/eje.2022.033
  • Rivera J. a kol. (2026): The French connection. The Canadian Entomologist 158: e4. doi:10.4039/tce.2025.10044
  • Senckenberg (2016): Insekt des Jahres 2017: Die Gottesanbeterin. Tlačová správa, 29. 11. 2016. idw-online.de
  • Štát Connecticut: The State Insect. portal.ct.gov
  • Vitáček J. a Janšta P. (2016): Biogeografie a šíření kudlanky nábožné v Evropě. Živa 64(2): 84–86. ziva.avcr.cz
  • Yager D. D. a Hoy R. R. (1987): The midline metathoracic ear of the praying mantis, Mantis religiosa. Cell and Tissue Research 250: 531–541. doi:10.1007/BF00218944
  • Yilmaz K. a Sevgili H. (2025): Journal of Orthoptera Research 34(2): 175–180. doi:10.3897/jor.34.140630
  • Zieliński D. a kol. (2018): Animal Biodiversity and Conservation 41(2): 275–280. doi:10.32800/abc.2018.41.0275
  • Predpisy: 125/1965 Zb., 93/1999 Z. z., 24/2003 Z. z., 170/2021 Z. z. a jej príloha č. 5, zákon 543/2002 Z. z. (Slov-Lex)
  • Živé údaje: iNaturalist; mapový podklad © OpenStreetMap a CARTO.