Sklípkavec texaský (Aphonopelma hentzi) — severoamerický pozemný sklípkavec z trávnatých plání južných USA a…

Q: Je sklípkavec texaský vhodný pre úplného začiatočníka?

Áno — patrí k najlepším druhom pre začiatočníkov. Aphonopelma hentzi je mimoriadne pokojný, tolerantný, otužilý a nenáročný , znáša bežnú izbovú teplotu a vyžaduje len jednoduché, skôr suché terárium s hrubým substrátom, úkrytom a miskou na vodu. Treba však rešpektovať, že nie je to maznavé zviera : má dráždivé chĺpky, nemá sa brať zbytočne do rúk a ide o mimoriadne dlhodobý záväzok — samice žijú 20–30+ rokov.

Q: Potrebuje sklípkavec texaský vlhké terárium ako tropické druhy?

Nie — uprednostňuje skôr sucho. Pochádza z trávnatých plání a polopúští južných USA, takže vyžaduje skôr suchšie prostredie s nízkou až miernou vlhkosťou (~50–60 %) . Vlhkosť mu dodáva najmä plytká miska s čistou vodou — neroste pravidelne a neudržiavajte premokrený substrát (postačí príležitostne mierne navlhčiť jeden kút, najmä pred zvliekaním). Trvalé mokro je škodlivé a vedie k plesniam, zatuchnutiu a úhynu. Stačí mu prevažne suchý hrabavý substrát, úkryt, dobré vetranie a stála miska vody.

Q: Je uhryznutie sklípkavca texaského nebezpečné?

Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečné. Druh hryzie len výnimočne — pri vyrušení sa skôr stiahne do nory alebo (zriedka) si vykope dráždivé (urtikujúce) chĺpky typu I. Jed je slabý a uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy (bolesť, začervenanie) s prevažne lokálnym účinkom. Väčším praktickým problémom sú práve dráždivé chĺpky , ktoré dráždia kožu a najmä oči a dýchacie cesty. Pri alergii alebo zasiahnutí očí vyhľadajte lekára.

Q: Ako často kŕmiť sklípkavca texaského a prečo niekedy dlho nežerie?

Dospelého jedinca stačí kŕmiť približne raz za 1–2 týždne vhodne veľkou živou korisťou (cvrček, šváb), ktorá nie je väčšia ako jeho zadoček. Malé nymfy (slingy) kŕmte 2× týždenne drobnou korisťou, juvenilné každých 7–10 dní. Tento druh dokáže dlhé týždne až mesiace dobrovoľne odmietať potravu (pred zvliekaním alebo v chladnejšom období) — je to úplne normálne a netreba sa znepokojovať, kým má pavúk vodu a plný zadoček. Prekrmovanie mu skôr škodí; dôležitejšia je stála čistá voda.

Q: Môžem brať sklípkavca texaského do rúk?

Lepšie nie. Hoci je to jeden z najpokojnejších sklípkavcov, nie je to maznavé zviera a manipulácia je riziková pre obe strany: pavúk môže pri vyrušení (zriedka) vykopnúť dráždivé chĺpky , a najmä pád z výšky je preňho smrteľný (môže prasknúť zadoček). Ak je presun nutný (čistenie terária), použite nádobku/téglik , robte to nízko nad mäkkým podkladom a po kontakte si umyte ruky. Je to predovšetkým pozorovacie zviera.

Q: Čo znamenajú jesenné „pochody“ samcov a stretnem sa s nimi v chove?

V prírode dospelé samce od konca leta do jesene (august–október) hromadne opúšťajú nory a putujú krajinou , aby podľa feromónov našli nory samíc — sú to známe „pochody sklípkavcov“ amerického juhu, pri ktorých ich vidno prechádzať aj cez cesty. V chove sa to prejaví tým, že dospelý samec začne neúnavne a nepokojne pochodovať po teráriu; je to znak, že je dospelý a hľadá samicu, a zároveň signál, že mu zostáva už len krátky život. Práve preto sú dospelé putujúce samce v predaji (najmä na jeseň) časté a lacné — kupujete však len krátky zvyšok života, na rozdiel od dlhovekej samice.

🔊

Hlučnosť

1/5

🤝

Priľnavosť

2/5

⚡

Aktivita

2/5

🗣️

Reč

1/5

💎

Zriedkavosť

1/5

Výživa

Cvrčky (dospelé/subadultné) — 50 % 50%

Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) — 30 % 30%

Kobylky, sarančatá, mole a iný hmyz — 20 % 20%

Odporúčané potraviny

Cvrčky (Acheta domesticus, Gryllus) — základ stravy, korisť maximálne do veľkosti zadočku sklípkavca
Šváby Blaptica dubia a Shelfordella lateralis — výživná, ľahko chovateľná korisť pre subadultné a dospelé jedince
Sarančatá a kobylky — vítané spestrenie pre väčšie jedince
Drobné cvrčíčiky a octomilky (Drosophila) bez krídel — vhodné pre malé nymfy (slingy)
Mole / zophobas striedmo — tučnejšia korisť len ako občasný doplnok, nie základ stravy
Larvy potemníka / múčne červy (Tenebrio) pre dospelé jedince — výnimočne, kvôli vysokému obsahu tuku
Vždy živá, zdravá kŕmna korisť z chovu — nikdy hmyz odchytený zo záhrady (pesticídy, parazity)
Čistá odstátá voda v plytkej miske — neustále k dispozícii, voda je dôležitejšia než časté kŕmenie

Zakázané potraviny

Stavovce (myšky, „pinkies“) — zbytočné a rizikové, sklípkavec ich nepotrebuje a zvyšky hnijú v teráriu
Hmyz odchytený vonku — riziko pesticídov, parazitov a roztočov zavlečených do terária
Korisť väčšia ako zadoček sklípkavca — môže pavúka stresovať alebo poraniť, najmä pred zvliekaním
Kŕmenie počas premolt fázy a tesne po zvliekaní — pavúk odmieta žrať a má mäkký, zraniteľný exoskelet
Ľudská strava, mäso cicavcov, mliečne výrobky — sklípkavec je hmyzožravec, takáto potrava mu škodí
Ponechaná nezožratá korisť v teráriu cez noc — živý cvrček môže obhrýzať zvliekajúceho sa pavúka, vždy ju odstrániť
Prekrmovanie „nasilu“ — dospelú samicu stačí kŕmiť rádovo raz za 1–2 týždne, prekrmovanie skracuje život
Trvalo premokrený substrát — terestrický suchší druh neznáša mokro, vlhko bez vetrania vedie k plesni a úhynu

Tip od odborníka Sklípkavec texaský (Aphonopelma hentzi) je pomaly rastúci hmyzožravý lovec zo zálohy — v prírode v trávnatých pláňach a polopúšťach južných USA čaká pri ústí nory a uchytí korisť, ktorá prejde okolo. V teráriu je základom stravy živý hmyz: cvrčky, šváby (Blaptica dubia), kobylky a sarančatá. Pravidlo veľkosti: korisť by nemala byť väčšia ako zadoček (abdomen) pavúka. Frekvencia: malé nymfy (slingy) kŕmte 2× týždenne drobnou korisťou, juvenilné jedince každých 7–10 dní a dospelé jedince stačí kŕmiť približne raz za 1–2 týždne — tento druh je legendárne nenáročný a otužilý a prekrmovanie mu skôr škodí. Ako mnohé Aphonopelma dokáže dlhé týždne až mesiace dobrovoľne odmietať potravu (najmä pred zvliekaním alebo v chladnejšom období) — to je normálne a netreba sa znepokojovať, kým má pavúk vodu a plný zadoček. POZOR na zvliekanie: pred zvliekaním (premolt) pavúk prestáva žrať, stmavne a sedí nehybne — vtedy nekŕmte a odstráňte živú korisť, aby cvrček neobhrýzal mäkkého, čerstvo zvlečeného pavúka. Po zvliekaní počkajte približne týždeň (kým stvrdnú klepietka), až potom ponúknite prvú korisť. Nikdy nepodávajte hmyz odchytený vonku (pesticídy, roztoče) a nezožratú korisť po pár hodinách vždy vyberte. Najdôležitejšia je stála plytká miska s čistou vodou — sklípkavec vydrží týždne bez potravy, no nie bez vody.

Správanie a komunikácia

Hlučnosť

Sklípkavec nevydáva zvuky počuteľné pre človeka — chov je úplne tichý, vhodný do bytu aj spálne.

Priľnavosť

Sklípkavec texaský patrí k najpokojnejším a najotuženejším sklípkavcom vôbec — je pomalý, neagresívny a mimoriadne tolerantný, vďaka čomu sa pravidelne uvádza ako jeden z najlepších začiatočníckych druhov. Nie je to však maznavé zviera a ani najpokojnejší sklípkavec nie je určený na hladkanie či pravidelné branie do rúk. Pri vyrušení sa najčastejšie len pomaly stiahne do nory či úkrytu; len výnimočne (a oveľa zriedkavejšie než nervózne druhy) si môže zadnými nohami vykopať z brušného políčka dráždivé (urtikujúce) chĺpky (typu I), ktoré dráždia kožu, oči a dýchacie cesty. Pád z výšky (napr. z ruky) je pre sklípkavca smrteľne nebezpečný — krehký zadoček môže prasknúť. Čaro tohto druhu spočíva v pozorovaní z bezpečnej vzdialenosti: hnedo-béžové husté ochlpenie, pomalé pohyby, hrabanie nory a fascinujúce zvliekanie. Prípadnú manipuláciu obmedzte na nevyhnutné presuny (napr. čistenie terária) pomocou nádobky, vždy nízko nad mäkkým podkladom — nie holými rukami.

Aktivita

Sklípkavec texaský je pokojný, pomalý a usadený pozemný druh — väčšinu času presedí pri ústí nory alebo úkrytu a šetrí energiou. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý sklípkavec: mladšie jedince ochotne vyhrabávajú nory a upravujú si substrát, dospelé sa skôr usadia pri zvolenom úkryte. Aktívnejší býva za šera a v noci — v prírode vychádza z nory za korisťou, keď teplota klesne do príjemného rozmedzia. Prudké pohyby predvádza len výnimočne — pri love (rýchly výpad po koristi) alebo pri vyrušení (pomalý únik do úkrytu, výnimočne kopanie chĺpkov). Pomalý metabolizmus a pomalý rast sú dôvodom jeho výnimočnej dlhovekosti; nedokáže a nepotrebuje „zábavu“ ani veľký priestor, ale pokojné, stabilné a predovšetkým suché terárium s úkrytom, vrstvou substrátu na hrabanie a miskou na vodu. Jedinou nápadnejšou prejavou aktivity je u samcov jesenné putovanie za samicami — v zajatí sa to prejaví neúnavným nepokojným pochodovaním dospelých samcov, ktoré v prírode vedie k známym „pochodom“ sklípkavcov krajinou.

Reč

Sklípkavce nedokážu vydávať hlas ani napodobňovať reč — komunikácia prebieha cez vibrácie podkladu a dotyk, nie zvukom počuteľným pre človeka.

Hlasový prejav a reč

Sklípkavec texaský je z pohľadu majiteľa úplne nemý živočích — nemá hlasivky ani orgán na produkciu hlasu a nevydáva žiadne zvuky počuteľné mimo terária. Latinský názov rodu Aphonopelma doslova znamená „nemý chodidlový“ a naznačuje, že tieto sklípkavce nestriduluju — na rozdiel od mnohých ázijských a afrických rodov, ktoré pri obrane trením zhlukov osobitých štetín (setae) vyludzujú syčivý či vrčivý zvuk. Aphonopelma hentzi sa pri ohrození spolieha skôr na únik do nory a prípadné vykopávanie dráždivých (urtikujúcich) chĺpkov z brušného políčka než na akýkoľvek zvuk. Jediný jemný šelest môže vychádzať z pohybu nôh po suchom substráte alebo z manipulácie s krmivom — nie z „hlasu“. Komunikácia medzi jedincami a vnímanie okolia prebieha predovšetkým cez vibrácie podkladu, ktoré pavúk cíti citlivými chĺpkami a štrbinovými orgánmi na nohách, a cez chemické signály (feromóny pri párení — práve podľa nich samce na jeseň nachádzajú nory samíc). V byte je teda chov tohto sklípkavca absolútne tichý.

Dokáže hovoriť? Sklípkavce nemajú nervové ani anatomické štruktúry na napodobnenie ľudskej reči — sú to bezhlasé článkonožce. Vnímajú a „komunikujú“ najmä cez vibrácie podkladu, dotyk a chemické signály (feromóny), nie zvukom.

Typické zvuky

Bez hlasových prejavov — sklípkavec nemá orgán na tvorbu zvuku a je pre človeka úplne nemý
Bez stridulácie — rod Aphonopelma („nemý chodidlový“) sa na rozdiel od mnohých ázijských a afrických sklípkavcov pri obrane nespolieha na syčanie, ale na únik a dráždivé chĺpky
Vibrácie pri love a pohybe — pavúk vníma a vysiela chvenie podkladu, ktorým lokalizuje korisť; nejde o zvuk počuteľný cez sklo
Jemný šelest nôh po suchom substráte — mechanický zvuk pohybu pri hrabaní nory, nie vokalizácia, prakticky nepočuteľný

Sezónny kalendár

Celoročná pokojná aktivita — pozemný terestrický druh sedí pri ústí nory či úkrytu, von vychádza za šera a v noci; v teráriu drží suché prostredie s plytkou miskou na vodu a znesie bežnú izbovú teplotu

V prírode dospelé samce od konca leta do jesene (zhruba august–október) hromadne opúšťajú nory a putujú krajinou za samicami — známe jesenné „pochody“ sklípkavcov južných USA; v chove rozmnožovanie zvládajú len skúsení chovatelia

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci terestrický (suchozemský) hrabavý sklípkavec — jeden z najlepších „začiatočníckych“ druhov vďaka mimoriadne pokojnej povahe, otužilosti a nízkym nárokom. Pôvod: južné a stredné USA (Texas, Oklahoma, Kansas, Missouri, Arkansas, Nové Mexiko, Colorado, Louisiana) a severné Mexiko. Patrí k najbežnejším sklípkavcom USA a je preslávený jesennými hromadnými „pochodmi“ samcov. Vyžaduje SUCHÉ prostredie s plytkou miskou na vodu a znesie bežnú izbovú teplotu. IUCN nehodnotený (NE), rod Aphonopelma nie je na CITES. Vhodný pre začiatočníkov rešpektujúcich, že ide o pozorovacie, nie maznavé zviera s dráždivými chĺpkami a mimoriadnou dĺžkou života (samica 20–30+ rokov).

Priestor Terárium ~30×30×30 cm bohato stačí pre dospelého jedinca — terestrický hrabavý sklípkavec potrebuje viac plochy dna než výšky (výška len o málo väčšia ako rozpätie nôh, aby pri páde nedošlo k prasknutiu zadočku). Substrát: 8–15 cm vrstva prevažne suchého hrabavého substrátu (kokos prípadne zmes s hlinou/rašelinou), do ktorej si pavúk vyhrabe noru — tento druh hrabe rád a hlboko. Úkryt: kúsok korkovej kôry, polovica kvetináča alebo umelá dutina ako začiatok nory — nevyhnutný pocit bezpečia. Miska na vodu: plytká, stabilná, vždy s čistou vodou — kľúčový zdroj vlhkosti. Teplota: znesie bežnú izbovú teplotu (~21–26 °C), optimálne do ~28 °C, prikurovanie zvyčajne netreba. Vlhkosť nízka (~50–60 %) — terárium drží skôr SUCHO, vlhkosť dodáva miska s vodou; NIE rosenie a NIE premokrený substrát (trvalé mokro vedie k plesniam a úhynu, stačí príležitostne mierne navlhčiť jeden kút). Vetranie: dostatočné krížové vetranie proti zatuchnutiu. Veko: pevné a zaistené (pavúk je síce slabý lezec, no únik treba vylúčiť). Bez vykurovacích kameňov a bez ostrých dekorácií.

Deti v domácnosti Sklípkavec texaský je pre rodiny s deťmi vhodný len ako pozorovacie zviera „za sklom“ — patrí síce k najpokojnejším sklípkavcom, no nie je určený na branie do rúk. Hlavné riziká pre deti: (1) dráždivé (urtikujúce) chĺpky, ktoré pavúk pri vyrušení môže vykopať — spôsobujú svrbenie a podráždenie kože, a najmä očí a dýchacích ciest (nikdy si po manipulácii nešúchať oči); (2) uhryznutie je síce zriedkavé a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy), no bolestivé; (3) pre samotného pavúka je pád z detských rúk smrteľný. Pravidlá: terárium umiestniť mimo dosahu malých detí, manipuláciu nechať len na dospelého a vždy nad nízkym, mäkkým podkladom, po akomkoľvek kontakte s teráriom si umyť ruky. Pre staršie, poučené deti je to fascinujúca lekcia o bezstavovcoch, severoamerickej prírode a trpezlivosti — sklípkavec sa dožíva desaťročí (samica 20–30+ rokov) a je to mimoriadne dlhodobý záväzok, ktorý môže dieťa „prerásť“.

Hlučnosť Úplne tichý chovanec — nehlučí, nešteká, nepíska; ideálny pre byt, spálňu aj kanceláriu.

Verdikt odborníka Sklípkavec texaský (Aphonopelma hentzi, Texas brown / Oklahoma brown tarantula) je stredne veľký severoamerický pozemný sklípkavec a jeden z najlepších začiatočníckych druhov vôbec — mimoriadne pokojný, pomalý a otužilý. Patrí do čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité), radu Araneae (pavúky), infrarádu Mygalomorphae. Telo aj nohy sú rovnomerne hnedasté až béžové a husto ochlpené (odtiaľ „brown tarantula“), pričom rozpätie nôh dosahuje približne 10–13 cm (~4–5 palcov). Domovom je rozsiahle územie južných a stredných USA — najmä Texas, Oklahoma, Kansas, Missouri, Arkansas, Nové Mexiko, Colorado a Louisiana — a severné Mexiko; patrí k najbežnejším a najrozšírenejším sklípkavcom Spojených štátov. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh, ktorý si v pôde vyhrabe noru alebo využije opustenú dieru po hlodavcovi a pri jej ústí číha na korisť; je prevažne nočný a aktívny za šera. Najznámejším javom je jesenná migrácia dospelých samcov: od konca leta do jesene (zhruba august–október) samce opúšťajú nory a putujú krajinou (aj cez cesty) za samicami — sú to slávne „pochody sklípkavcov“ amerického juhu. Na rozdiel od tropických druhov uprednostňuje skôr suchšie prostredie s nízkou až miernou vlhkosťou (~50–60 %), kde vlhkosť dodáva najmä plytká miska s vodou; neroste pravidelne a neudržiavajte premokrený substrát, lebo trvalé mokro vedie k plesniam a úhynu. Povaha: je mimoriadne pokojný, tolerantný a neagresívny — pri vyrušení sa skôr pomaly stiahne do nory a len zriedka si zadnými nohami vykope dráždivé (urtikujúce) chĺpky (typu I) z brušného políčka; uhryznutie je výnimočné a jed slabý (porovnateľný s bodnutím osy, prevažne lokálny účinok). Napriek pokojnosti to nie je maznavé zviera a pád z výšky mu môže prasknúť krehký zadoček — je to pozorovacie zviera. Dlhovekosť je jeho najväčšou devízou aj záväzkom: samice patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom a dožívajú sa 20–30+ rokov, zatiaľ čo samce po dospelosti (často po 7–10 rokoch) a jesennom putovaní žijú už len mesiace. Terárium: terestrické, približne 30×30×30 cm pre dospelca, s dôrazom na plochu dna a hrubú vrstvu hrabavého substrátu (8–15 cm), s úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou s vodou ako hlavným zdrojom vlhkosti. Teplota — znesie bežnú izbovú (~21–26 °C), prikurovanie zvyčajne netreba, plus dobré vetranie proti zatuchnutiu. Strava: hmyzožravec — živé cvrčky, šváby a kobylky; dospelého jedinca stačí kŕmiť raz za 1–2 týždne, je pomaly rastúci, otužilý a dlhé obdobia odmietania potravy sú uňho normálne. Pred zvliekaním (premolt) prestáva žrať a samotnú ekdýzu absolvuje na chrbte — vtedy ho nikdy nerušíme ani nekŕmime. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený (NE) a rod Aphonopelma nie je na CITES, v chove patrí k najdostupnejším — napriek tomu uprednostnite odchované jedince pred dovozom z prírody. Obtiažnosť: nízka — ideálny druh pre poučeného začiatočníka, ktorý rešpektuje jeho potrebu skôr suchého prostredia, dráždivé chĺpky, krehkosť a mimoriadnu dĺžku života.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop

Južné a stredné USA (Texas, Oklahoma, Kansas, Missouri, Arkansas, Nové Mexiko, Colorado, Louisiana) a severné Mexiko — trávnaté pláne, prérie a polopúšte

Aphonopelma hentzi je jedným z najbežnejších a najrozšírenejších sklípkavcov Spojených štátov — obýva trávnaté pláne, prérie, kríkové a polopúštne biotopy rozsiahleho územia južných a stredných USA (Texas, Oklahoma, Kansas, Missouri, Arkansas, Nové Mexiko, Colorado, Louisiana) a zasahuje aj do severného Mexika. Je to terestrický (suchozemský) hrabavý druh, ktorý si v pôde vyhrabe noru alebo využije opustenú dieru po hlodavcovi, prípadne úkryt pod kameňom či kmeňom, a pri ústí číha na korisť. Je prevažne nočný a aktívny za šera. Najznámejším javom je jesenná migrácia dospelých samcov: od konca leta do jesene (zhruba august–október) samce opúšťajú nory a putujú krajinou (aj cez cesty) za samicami — sú to slávne „pochody sklípkavcov“ amerického juhu. Prostredie je sezónne premenlivé, no celkovo skôr suché s prístupom k vode — to treba napodobniť aj v teráriu.

Terárium — rozmery a typ

Terestrické (hrabavé) terárium ~30×30×30 cm pre dospelca; viac plochy dna než výšky; pevné, zaistené veko

Pre dospelého jedinca postačuje terárium približne 30×30×30 cm (orientačne 3–4× rozpätie nôh na šírku/dĺžku). Keďže ide o suchozemský hrabavý druh, dôležitejšia je plocha dna a hrubá vrstva substrátu než výška — výška by mala byť len o málo väčšia ako rozpätie nôh, aby pri prípadnom páde nedošlo k prasknutiu zadočku. Veko musí byť pevné a zaistené, s dostatočným vetraním (krížové vetranie proti zatuchnutiu). Vnútri stačí jednoduché, prehľadné zariadenie bez ostrých hrán a bez vykurovacích kameňov.

Teplota a vlhkosť

Bežná izbová teplota ~21–26 °C (optimálne do ~28 °C); vlhkosť skôr nízka ~50–60 % — skôr SUCHO, vlhkosť najmä z misky, NIE pravidelné rosenie

Druh je mimoriadne otužilý a znáša bežnú izbovú teplotu (~21–26 °C); optimum je do zhruba 28 °C a vo väčšine domácností nepotrebuje prikurovanie. A. hentzi uprednostňuje skôr suchšie prostredie s nízkou až miernou vlhkosťou (~50–60 %). Vlhkosť dodáva najmä plytká miska s vodou — neroste pravidelne a neudržiavajte premokrený substrát; postačí príležitostne mierne navlhčiť jeden kút (najmä pred zvliekaním). Trvalé mokro je škodlivé (plesne, zatuchnutie, úhyn). Ideál je prevažne suchý hrabavý substrát so stálou miskou vody.

Substrát a úkryt

8–15 cm prevažne suchého hrabavého substrátu (kokos/hlina/rašelina) na noru; úkryt z korkovej kôry / polovice kvetináča

Vhodný je hrabavý substrát — kokosové vlákno, prípadne zmes s hlinou alebo rašelinou — vo vrstve 8–15 cm, do ktorej si pavúk môže vyhrabať noru ako v prírode (tento druh hrabe rád a hlboko). Úkryt je nevyhnutný — kúsok korkovej kôry, polovica kvetináča alebo umelá dutina ako „základ nory“, kam sa pavúk môže stiahnuť a cítiť sa bezpečne. Mladšie jedince hrabú viac a aktívnejšie si budujú noru, dospelé sa zvyčajne usadia pri zvolenom úkryte. Substrát udržiavajte prevažne suchý a čistý, odstraňujte zvyšky koristi a exoskelety; pri znečistení alebo pleseni ho vymeňte.

Miska na vodu

Plytká, stabilná miska so stále čistou vodou — hlavný zdroj vlhkosti

Plytká, stabilná miska s čistou odstátou vodou je najdôležitejším zdrojom vlhkosti — sklípkavec z nej pije a zároveň lokálne zvyšuje vlhkosť pri zemi. Miska má byť dosť plytká, aby v nej pavúk neutonul (prípadne s kamienkom). Vodu vymieňajte priebežne za čistú a misku udržiavajte bez zvyškov substrátu. Sklípkavec vydrží dlhé obdobia bez potravy, no nie bez prístupu k vode — chýbajúca voda vedie k dehydratácii a scvrknutiu zadočku; miska nikdy nesmie vyschnúť.

Rozvrh kŕmenia

Čas	Krmivo	Množstvo	Frekvencia
Dospelý jedinec (večer)	Živý cvrček alebo šváb (Blaptica dubia) do veľkosti zadočku	1–2 ks koristi	1× za 1–2 týždne
Juvenilný jedinec	Cvrčky / drobné šváby primeranej veľkosti	1–2 ks koristi	každých 7–10 dní
Nymfa / sling (mláďa)	Octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky	drobná korisť	2× týždenne
Premolt / po zvliekaní	Nekŕmiť (odstrániť živú korisť)	nič	kým nestvrdnú klepietka (~týždeň)
Voda (stále)	Čistá odstátá voda v plytkej miske — hlavný zdroj vlhkosti	stále k dispozícii	priebežná výmena, nikdy nesmie vyschnúť

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a jesenné putovanie samcov

Samce dospievajú po niekoľkých rokoch (často 7–10 r); na jeseň migrujú za samicami a čoskoro hynú

Rozmnožovanie Aphonopelma hentzi v chove zvládajú len skúsení chovatelia. Druh pomaly dospieva — samce často až po 7–10 rokoch. Samec po poslednom (dospelom) zvliekaní vytvorí pohlavné háčiky (tibiálne apofýzy) a naplní pohlavné bulby na klepietkach spermou. V prírode dospelé samce od konca leta do jesene (august–október) hromadne opúšťajú nory a putujú krajinou (aj cez cesty) a podľa feromónov hľadajú nory samíc — sú to známe jesenné „pochody“ sklípkavcov amerického juhu (samec urazí aj zhruba pol kilometra denne). Po dosiahnutí dospelosti žije samec už len krátko (mesiace) a po párení zvyčajne čoskoro hynie, neraz priamo pri samici, ktorá ho môže napadnúť — preto musí byť pri párení opatrný.

Kokón s vajíčkami

Samica spriada kokón s desiatkami až stovkami vajíčok a stráži ho v nore

Po úspešnom párení samica neskôr v bezpečí nory spriada hodvábny kokón (vakok) s vajíčkami, ktorý aktívne stráži a otáča, aby zabezpečila rovnomerný vývin a správnu vlhkosť. Počet vajíčok býva rádovo desiatky až stovky. V chove sa kokón niekedy po čase odoberá do umelej inkubácie pre lepšiu kontrolu prežívania. Samica je v tomto období obzvlášť obranná a nemala by sa rušiť. Dôležité je nepreháňať vlhkosť ani počas inkubácie.

Liahnutie a nymfy

Z vajíčok sa liahnu nymfy (prenymfy), postupne sa zvliekajú na malé slingy

Z vajíčok sa najskôr vyvinú nymfy (prenymfálne štádiá), ktoré ešte neprijímajú potravu a vyvíjajú sa z vlastných zásob. Po niekoľkých zvliekaniach sa menia na drobné, samostatné mláďatá (slingy) s typickým telom a klepietkami. Tieto malé sklípkavce sa rozliezajú a začínajú loviť najmenšiu korisť (octomilky bez krídel, drobné cvrčíčiky). Kľúčová je stabilná teplota, prevažne suché prostredie a prístup k drobnému zdroju vody/vlhkosti bez premokrenia.

Odchov mláďat (slingov)

Veľmi pomalý rast — do dospelosti niekoľko rokov

Mláďatá sa zvyčajne oddeľujú do samostatných malých nádobiek (sklípkavce sú samotárske a mohli by sa kanibalizovať). Rast je veľmi pomalý — do dospelosti to trvá niekoľko rokov, čo súvisí s mimoriadnou dlhovekosťou druhu. Slingy kŕmime drobnou korisťou, dbáme na plytký zdroj vody/vlhkosti a prevažne suché prostredie. Práve pomalý odchov je dôvodom, prečo majú väčšie odchované jedince vyššiu cenu, a prečo je dospelá samica (s desiatkami rokov života pred sebou) najžiadanejšia.

Pohlavný dimorfizmus, dlhovekosť a zvliekanie

Samice 20–30+ r, samce kratšie (po dospelosti mesiace); zvliekanie celý život

Dlhovekosť je u tohto druhu výnimočná: samice sa dožívajú 20–30+ rokov a patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom vôbec, kým samce po dospelosti a jesennom putovaní za samicami žijú už len mesiace. Pohlavný dimorfizmus dospelcov: samica je hnedo-béžová, robustnejšia a celoživotne sa zvlieka; dospelý samec je štíhlejší, s dlhšími nohami, s pohlavnými háčikmi na predných nohách a bulbami na klepietkach. Zvliekanie (ekdýza) sprevádza pavúka celý život — pred ním stmavne a prestáva žrať, samotné zvliekanie prebieha v polohe na chrbte a pavúka pri ňom nikdy nerušíme, kým mu nestvrdnú nové klepietka (~týždeň).

Ochočenie a kontakt

1 Trvanie: Aklimatizácia niekoľko dní až týždne; chov je celoživotný — samice sa dožívajú 20–30+ rokov, patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom

Sklípkavec texaský patrí k absolútne najpokojnejším a najotuženejším sklípkavcom — je pomalý, neagresívny a nenáročný, často sa uvádza ako ideálny prvý druh. Nedá sa však ochočiť v zmysle psa či mačky; cieľom nie je „skrotiť“ pavúka, ale vytvoriť mu stabilné, bezpečné a prevažne SUCHÉ terárium s hrubým substrátom a zvládnuť pokojnú manipuláciu pri nutných presunoch. Hlavné pravidlá: (1) neberte ho zbytočne do rúk — je to pozorovacie zviera s dráždivými chĺpkami; (2) presuny robte nádobkou/téglikom, nie holými rukami, vždy nízko nad mäkkým podkladom; (3) rešpektujte premolt — pred zvliekaním a tesne po ňom pavúka nerušte ani nekŕmte; (4) udržiavajte skôr SUCHO s plytkou miskou vody (žiadne rosenie ani premokrený substrát); (5) počítajte s dlhými obdobiami nečinnosti a odmietania potravy (je to normálne) a s mimoriadnou dĺžkou života (samica 20–30+ rokov). Pri správnom prístupe je to nenáročné, vďačné a doslova celoživotné zviera.

Pripravte terárium ~30×30×30 cm s 8–15 cm prevažne SUCHÉHO hrabavého substrátu (kokos/hlina/rašelina), úkrytom (korková kôra) a plytkou miskou na vodu

Zaistite bežnú izbovú teplotu (~21–26 °C, optimálne do ~28 °C) a skôr nízku vlhkosť (~50–60 %) — vlhkosť dodáva najmä miska; žiadne pravidelné rosenie

Zabezpečte dobré krížové vetranie proti zatuchnutiu

Nechajte pavúka po prevoze niekoľko dní v pokoji, aby sa udomácnil a vyhrabal si noru; korisť ponúknite až keď je usadený

Manipuláciu obmedzte na nevyhnutné presuny pomocou nádobky, vždy nízko nad mäkkým podkladom — nikdy nedvíhajte vysoko

Rešpektujte premolt fázu (stmavnutie, nehybnosť, odmietanie potravy) — nekŕmte a nerušte; po zvliekaní počkajte ~týždeň

Pri vyrušení nepribližujte tvár ani ruky k zadočku — pavúk môže vykopnúť dráždivé chĺpky; po kontakte s teráriom si umyte ruky

Počítajte s dlhými obdobiami nečinnosti a hladovky (normálne) — kŕmte striedmo, dôležitejšia je stála čistá voda

Cena a kde kúpiť

20–45 € (nymfa/juvenil); dospelá samica 50–110 € a viac

Cena závisí od veľkosti a pohlavia. Malé nymfy (slingy) bývajú 20–45 €, väčšie juvenilné jedince 35–70 €, dospelé samice (vďaka mimoriadnej dlhovekosti najžiadanejšie) 50–110 € aj viac; dospelé samce sú lacnejšie. Druh nie je obmedzený CITES a patrí k najbežnejším a najdostupnejším sklípkavcom (v USA je to jeden z najpredávanejších druhov, odchovy aj importy) — napriek tomu kupujte odchované jedince z renomovaného chovu, nie jedince pochybného pôvodu. Investícia do dospelej samice sa „rozloží“ na desiatky rokov chovu, keďže ide o jedného z najdlhšie žijúcich sklípkavcov vôbec.

Špecializované burzy teraristiky a exotov (napr. burzy v SR a ČR) — odchované jedince

Overení chovatelia sklípkavcov a teristických bezstavovcov (odporúčania z chovateľských fór)

bazos.sk — inzeráty teraristika (vždy si overte odchovaný pôvod a kondíciu jedinca)

Na čo si dať pozor Kupujte odchované jedince z renomovaného chovu (druh nie je CITES, ale odchov je etickejší a bezpečnejší než dovoz z prírody). Zdravý sklípkavec: plný, hladký zadoček (nie scvrknutý či vráskavý — to značí dehydratáciu/hladovanie), všetkých 8 nôh a 2 klepietka neporušené, husté hnedo-béžové ochlpenie, aktívna úniková reakcia pri jemnom podnete, čistý exoskelet bez roztočov. Vyhýbajte sa jedincom so scvrknutým bruškom, apatickým, s plesňou na substráte alebo s viditeľnými roztočmi. Pri kúpe sa pýtajte na vek, pohlavie a dátum posledného zvliekania; pre dlhý chov je výhodná samica (žije 20–30+ rokov, dospelé samce po jesennom putovaní len mesiace). Pozor: dospelé samce ponúkané najmä na jeseň (po „pochodoch“) sú v predaji časté a lacné, no kupujete len krátky zvyšok života.

Porovnanie s podobnými druhmi

	Sklípkavec texaský (Aphonopelma hentzi)	Sklípkavec arizonský (Aphonopelma chalcodes)	Sklípkavec zebra (Aphonopelma seemanni)	Sklípkavec pavián oranžový (Pterinochilus murinus, „OBT“)
Dĺžka	~10–13 cm (rozpätie nôh)	~11–14 cm	~11–13 cm	~11–13 cm
Váha	—	—	—	—
Dožitie	samice 20–30+ r, samce kratšie	samice 20–30 r, samce ~5–10 r	samice 15–20 r, samce ~5–7 r	samice ~12–15 r, samce ~3–4 r
Hlučnosť	1/5	1/5	2/5	5/5
Stav IUCN	NE · bez CITES	NE · bez CITES	NE · bez CITES	NE · bez CITES
Povaha	Aktuálny druh — terestrický hrabavý sklípkavec z trávnatých plání južných USA a sev. Mexika, hnedo-béžové husté ochlpenie; jeden z najbežnejších sklípkavcov USA, mimoriadne pokojný a otužilý (ideálny začiatočník), preslávený jesennými „pochodmi“ samcov; uprednostňuje skôr sucho	Blízky príbuzný (rovnaký rod) — PÚŠTNY terestrický druh zo Sonorskej púšte s plavo-béžovými „blond“ nohami; tiež pokojný, otužilý a dlhoveký začiatočník, no žije v suchšom púštnom biotope a samce takisto na jeseň migrujú	Stredoamerický príbuzný (rovnaký rod) — tmavé telo s bielymi „zebrovitými“ pruhmi na nohách; znáša manipuláciu horšie (býva ostýchavejší a rýchlejší), pochádza z vlhkejších suchých lesov Kostariky, takže potrebuje o niečo vlhkejší substrát než texaský	Typický OBRANNÝ druh Starého sveta (Afrika) — oranžová „Orange Bitey Thing“; BEZ dráždivých chĺpkov, ale rýchly, výbušný, s účinnejším jedom a sklonom hryzť — len pre expertov, opak pokojného texaského začiatočníka
Areál	Južné a stredné USA (Texas, Oklahoma, Kansas, Missouri…) a sev. Mexiko — trávnaté pláne, prérie, nory	Juhozápadné USA (Arizona) a sev. Mexiko — Sonorská púšť, suché pláne a nory	Stredná Amerika — Kostarika, Nikaragua, Honduras; suché lesy a nory	Východná a stredná Afrika — suché savany; arboreálno-pozemný v hodvábnych dutinách

Choroby a prevencia

Dehydratácia (scvrknutý zadoček)

stredná

Príznaky: Scvrknuté, vráskavé alebo prepadnuté brucho (abdomen), apatia, schúlené nohy pod telom

Voda je kľúčová — vždy zabezpečte plytkú misku s čistou vodou; keďže terárium je inak skôr suché, miska s vodou je hlavným zdrojom vlhkosti a nesmie nikdy vyschnúť; pri náznaku dehydratácie možno mierne navlhčiť jeden kút substrátu

Problémové zvliekanie (dysecdysis)

stredná

Príznaky: Pavúk uviazne v starom exoskelete, deformované alebo stratené končatiny po zvliekaní, dlhé ležanie na chrbte

Pri extrémnom suchu pravdepodobnejšie — pred premolt môže pomôcť mierne navlhčiť jeden kút pri miske; NIKDY nerušte ani neodťahujte starý exoskelet; stratené nohy dorastú pri ďalšom zvliekaní

Prasknutie zadočku po páde / poranenie

stredná

Príznaky: Únik telovej tekutiny (hemolymfy) z prasknutého abdomenu po páde z výšky alebo z ostrej dekorácie

Pád je pre sklípkavca smrteľne nebezpečný — manipulujte len nízko nad mäkkým podkladom; drobné poranenie ošetrite čistotou a (podľa chovateľskej praxe) zaschnutím, terárium udržujte sterilne čisté

Plesne a zatuchnutie z premokrenia

stredná

Príznaky: Plesnivé povlaky na substráte, zatuchnutý zápach, zhoršená kondícia pavúka v príliš vlhkom teráriu

Častá chyba — neudržiavajte trvalé mokro ani pravidelne neroste; držte skôr suchý substrát, dobré vetranie a vlhkosť dodávajte najmä miskou s vodou; pri pleseni vymeňte substrát

Roztoče a parazity v teráriu

stredná

Príznaky: Drobné pohyblivé bodky na exoskelete a substráte, zhoršená kondícia, najmä vo vlhkom a znečistenom teráriu

Prevencia je sucho, čistota a odstraňovanie zvyškov koristi; pri premnožení vymeňte substrát a vyčistite terárium; nikdy nedávajte hmyz odchytený vonku

Prevencia Sklípkavec texaský je pri správnych podmienkach mimoriadne odolný, otužilý a dlhoveký (samice 20–30+ rokov, patrí k najdlhšie žijúcim sklípkavcom). Najväčšie riziká: (1) Premokrenie a plesne — častá chyba; druh vyžaduje skôr SUCHO s dobrým vetraním, vlhkosť dodáva najmä miska s vodou, NIE trvalé rosenie ani mokrý substrát; (2) Dehydratácia — prejaví sa scvrknutým zadočkom; plytká miska s čistou vodou je kľúčová a nesmie vyschnúť; (3) Pád z výšky — krehký zadoček môže prasknúť, preto manipulujte len nízko nad mäkkým podkladom a terárium nerobte vysoké; (4) Problémové zvliekanie — počas zvliekania pavúka NIKDY nerušte. Dráždivé (urtikujúce) chĺpky (typu I): nie sú „chorobou“ pavúka, ale zdravotným rizikom pre chovateľa — pri kontakte dráždia kožu, oči a dýchacie cesty; po manipulácii s teráriom si vždy umyte ruky a nešúchajte si oči. Prevencia: stabilná izbová teplota (~21–26 °C), skôr nízka vlhkosť (~50–60 %) so stálou miskou vody, čistý prevažne suchý substrát s úkrytom, odstraňovanie nezožratej koristi, dobré vetranie a pokoj počas premolt. Dlhé obdobia nečinnosti a odmietania potravy sú u tohto druhu normálne.

Zaujímavosti

Jeden z najbežnejších sklípkavcov USA — Aphonopelma hentzi patrí k najrozšírenejším a najbežnejším sklípkavcom Spojených štátov; obýva rozsiahle územie južných a stredných USA (Texas, Oklahoma, Kansas, Missouri, Arkansas a ďalšie) a severné Mexiko, odkiaľ pochádzajú aj jeho mená „Texas brown“ a „Oklahoma brown tarantula“.

Slávne jesenné „pochody“ samcov — od konca leta do jesene (zhruba august–október) dospelé samce hromadne opúšťajú nory a putujú krajinou za samicami, často ich vidno prechádzať cez cesty; samec urazí aj približne pol kilometra denne. Tieto „pochody sklípkavcov“ patria k známym prírodným úkazom amerického juhu (napr. v Colorade či Oklahome).

Mimoriadne dlhoveká samica — 20–30+ rokov — samice patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom vôbec a bežne sa dožívajú dvoch až troch desaťročí (niekedy uvádzané aj cez 30 rokov), čo z nich robí doslova celoživotného chovanca; samce po dospelosti žijú už len mesiace.

Ideálny začiatočnícky druh — pokojný a otužilý — vďaka laxnej, tolerantnej a neagresívnej povahe, odolnosti a nenáročnosti sa pravidelne odporúča úplným začiatočníkom; pri vyrušení sa skôr stiahne do nory, než by sa bránil.

Hnedo-béžové husté ochlpenie, rozpätie ~10–13 cm — telo aj nohy sú rovnomerne hnedasté až béžové a husto ochlpené (odtiaľ „brown tarantula“); dospelce dosahujú rozpätie nôh približne 10–13 cm (~4–5 palcov).

Dráždivé (urtikujúce) chĺpky typu I — ale málokedy ich použije — ako americký sklípkavec má na zadočku dráždivé chĺpky (typu I), ktoré pri vážnom vyrušení môže zadnými nohami vykopať; v bežných situáciách ich však používa len zriedka a radšej sa pokojne stiahne do nory.

Nemý rod Aphonopelma — bez stridulácie — názov rodu Aphonopelma doslova znamená „nemý chodidlový“: na rozdiel od mnohých ázijských a afrických sklípkavcov sa pri obrane nespolieha na syčanie/striduláciu, ale na únik a dráždivé chĺpky.

Terestrický hrabavý druh — žije v nore — v pôde si vyhrabe noru alebo využije opustenú dieru po hlodavcovi či úkryt pod kameňom a pri ústí číha na korisť; je prevažne nočný a aktívny za šera.

Slabý jed, zriedkavé uhryznutie — namiesto hryzenia sa radšej stiahne; jed je pre zdravého človeka len slabý (uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy a má prevažne lokálny účinok), no nie je to dôvod brať pavúka bezdôvodne do rúk.

Pomaly rastúci — preto taký dlhoveký — pomalý metabolizmus a rast (do dospelosti niekoľko rokov) priamo súvisia s výnimočnou dlhovekosťou; netreba ho prekrmovať a dlhé obdobia odmietania potravy sú u tohto druhu úplne normálne.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec texaský (Aphonopelma hentzi)

Ríša Animalia

Kmeň Arthropoda (článkonožce)

Trieda Arachnida (pavúkovce)

Rad Araneae (pavúky)

Podrad Mygalomorphae (sklípkavce a príbuzní)

Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)

Rod Aphonopelma

Druh Aphonopelma hentzi (Girard, 1852)

Často kladené otázky

Áno — patrí k najlepším druhom pre začiatočníkov. Aphonopelma hentzi je mimoriadne pokojný, tolerantný, otužilý a nenáročný, znáša bežnú izbovú teplotu a vyžaduje len jednoduché, skôr suché terárium s hrubým substrátom, úkrytom a miskou na vodu. Treba však rešpektovať, že nie je to maznavé zviera: má dráždivé chĺpky, nemá sa brať zbytočne do rúk a ide o mimoriadne dlhodobý záväzok — samice žijú 20–30+ rokov.

Nie — uprednostňuje skôr sucho. Pochádza z trávnatých plání a polopúští južných USA, takže vyžaduje skôr suchšie prostredie s nízkou až miernou vlhkosťou (~50–60 %). Vlhkosť mu dodáva najmä plytká miska s čistou vodou — neroste pravidelne a neudržiavajte premokrený substrát (postačí príležitostne mierne navlhčiť jeden kút, najmä pred zvliekaním). Trvalé mokro je škodlivé a vedie k plesniam, zatuchnutiu a úhynu. Stačí mu prevažne suchý hrabavý substrát, úkryt, dobré vetranie a stála miska vody.

Samice patria k najdlhšie žijúcim sklípkavcom vôbec — dožívajú sa 20–30+ rokov (niekedy uvádzané aj cez 30 rokov). Je to teda doslova celoživotný záväzok, ktorý môže presiahnuť aj dve-tri desaťročia chovu. Samce naopak po dosiahnutí dospelosti (často po 7–10 rokoch) a jesennom putovaní za samicami žijú už len mesiace. Práve preto je pre dlhý chov výhodné kúpiť mladú samicu — investícia sa „rozloží“ na desiatky rokov.

Pre zdravého človeka nie je životu nebezpečné. Druh hryzie len výnimočne — pri vyrušení sa skôr stiahne do nory alebo (zriedka) si vykope dráždivé (urtikujúce) chĺpky typu I. Jed je slabý a uhryznutie sa prirovnáva k bodnutiu osy (bolesť, začervenanie) s prevažne lokálnym účinkom. Väčším praktickým problémom sú práve dráždivé chĺpky, ktoré dráždia kožu a najmä oči a dýchacie cesty. Pri alergii alebo zasiahnutí očí vyhľadajte lekára.

Dospelého jedinca stačí kŕmiť približne raz za 1–2 týždne vhodne veľkou živou korisťou (cvrček, šváb), ktorá nie je väčšia ako jeho zadoček. Malé nymfy (slingy) kŕmte 2× týždenne drobnou korisťou, juvenilné každých 7–10 dní. Tento druh dokáže dlhé týždne až mesiace dobrovoľne odmietať potravu (pred zvliekaním alebo v chladnejšom období) — je to úplne normálne a netreba sa znepokojovať, kým má pavúk vodu a plný zadoček. Prekrmovanie mu skôr škodí; dôležitejšia je stála čistá voda.

Lepšie nie. Hoci je to jeden z najpokojnejších sklípkavcov, nie je to maznavé zviera a manipulácia je riziková pre obe strany: pavúk môže pri vyrušení (zriedka) vykopnúť dráždivé chĺpky, a najmä pád z výšky je preňho smrteľný (môže prasknúť zadoček). Ak je presun nutný (čistenie terária), použite nádobku/téglik, robte to nízko nad mäkkým podkladom a po kontakte si umyte ruky. Je to predovšetkým pozorovacie zviera.

V prírode dospelé samce od konca leta do jesene (august–október) hromadne opúšťajú nory a putujú krajinou, aby podľa feromónov našli nory samíc — sú to známe „pochody sklípkavcov“ amerického juhu, pri ktorých ich vidno prechádzať aj cez cesty. V chove sa to prejaví tým, že dospelý samec začne neúnavne a nepokojne pochodovať po teráriu; je to znak, že je dospelý a hľadá samicu, a zároveň signál, že mu zostáva už len krátky život. Práve preto sú dospelé putujúce samce v predaji (najmä na jeseň) časté a lacné — kupujete však len krátky zvyšok života, na rozdiel od dlhovekej samice.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Texas brown tarantula, Aphonopelma hentzi), World Spider Catalog (Theraphosidae, Aphonopelma), Hamilton, Hendrixson & Bond 2016 (ZooKeys 560 — taxonomická revízia rodu Aphonopelma v US

Sklípkavec texaský

Výživa

Odporúčané potraviny

Zakázané potraviny

Správanie a komunikácia

Hlasový prejav a reč

Typické zvuky

Sezónny kalendár

Vhodný pre teba?

Prostredie a požiadavky

Areál výskytu

Rozvrh kŕmenia

Rozmnožovací cyklus

Ochočenie a kontakt

Cena a kde kúpiť

Porovnanie s podobnými druhmi

Choroby a prevencia

Zaujímavosti

Taxonomická klasifikácia

? Často kladené otázky

Príbuzné druhy

Video — Sklípkavec texaský

Cudzie názvy

Príbuzné druhy a alternatívy

Často kladené otázky