Sklípkavec kostrový (Ephebopus murinus)

Theraphosidae (sklípkavcovité)

Sklípkavec kostrový

Ephebopus murinus — stredne veľký juhoamerický sklípkavec s nezameniteľnými bielo-žltými „kostrovými“ pruhmi na tmavých nohách (rozpätie ~13–15 cm). Patrí do podčeľade Aviculariinae, no je POZEMNÝ/hrabavý (nymfy stromové). Žihavé chĺpky má UNIKÁTNE na pedipalpách (nie na zadočku) — pri obrane ich trie o hryzadlá. Rýchly a defenzívny → skôr na pozorovanie, NIE pre úplných začiatočníkov. Vlhké tropické prostredie, 24–28 °C, hlboký hrabavý substrát

Rozpätie nôh~13–15 cm (samice väčšie)
Teplota24–28 °C (tropický druh)
Vlhkosťvyššia ~70–80 % + dobré vetranie
Životnosť♀ ~12–15 rokov, ♂ ~3–4 roky
PôvodFrancúzska Guyana, Surinam, severná Brazília
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
Aktivita
3/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

70% 20% 10% STRAVA zloženie
Kŕmny hmyz — šváby (Dubia, argentínske), cvrčky — 70 % 70%
Sarančatá, kobylky a väčší hmyz (pre silné dospelce) — 20 % 20%
Iný kŕmny hmyz (zophobas, mole červy) ako doplnok — 10 % 10%

Odporúčané potraviny

  • Šváby Dubia (Blaptica dubia) — ideálna základná potrava: výživné, mäkké, dobre stráviteľné a neunikajú po stenách
  • Cvrčky (Acheta domestica, Gryllus) — bežná potrava, podávať gut-loaded (vykŕmené kvalitným krmivom 24–48 h pred skrmením)
  • Sarančatá a kobylky (Locusta, Schistocerca) — výborná väčšia korisť pre dospelého sklípkavca kostrového
  • Argentínske šváby (Shelfordella lateralis) a iné nelietavé šváby — vydatná korisť bez rizika úniku
  • Zophobas (Zophobas morio) a múčne červy — len ako doplnok, sú tučné; nie ako základ jedálnička
  • Mladým nymfám podávať drobnú korisť — malé cvrčky, nymfy švábov alebo octomilky (Drosophila) primerané veľkosti pavúčika
  • Gut-loaded hmyz — krmivo vždy najprv vykŕmiť zeleninou a kvalitným granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu
  • Čerstvá voda v plytkej miske stále k dispozícii — pavúk pije, misku udržiavať čistú a stabilnú (nepreklopiteľnú)

Zakázané potraviny

  • Korisť väčšia ako telo pavúka — môže ho zraniť; korisť voľte primerane veľkú (max. veľkosť tela pavúka)
  • Voľne odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov a parazitov; používať len chovaný kŕmny hmyz
  • Hmyz ošetrený insekticídmi alebo z okolia postrekov — pre sklípkavca smrteľný aj v stopovom množstve
  • Stavovce (myši, cicavce) — pre stredne veľký druh nepotrebné a zbytočne tučné; sklípkavec kostrový je hmyzožravec
  • Tvrdé chrobáky s hrubým chitínom pravidelne — ťažko stráviteľné, len výnimočne
  • Kŕmenie počas a tesne pred zvliekaním (premolt) — pavúk pred ekdýzou odmieta žrať; živú korisť vtedy NENECHÁVAŤ v teráriu (môže poraniť mäkkého pavúka)
  • Nestrávené zvyšky a uhynutá korisť v teráriu — plesnivejú a priťahujú roztoče; bolus (nestrávenú hrudku) a zvyšky odstraňovať
  • Rastlinná strava, ovocie a zelenina — sklípkavec je výhradný mäsožravec, neprijíma ich
Tip od odborníka Sklípkavec kostrový (Ephebopus murinus) je výhradný mäsožravec (dravec) — loví zo zálohy pri ústí svojej nory. Základom jedálnička je kŕmny hmyz: šváby Dubia (ideálne — výživné, neunikajú), cvrčky a pri väčších dospelciach aj sarančatá a kobylky. Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Kľúčové je gut-loading: kŕmny hmyz 24–48 hodín pred skrmením vykŕmiť kvalitnou zeleninou a granulátom, aby pavúk dostal plnohodnotnú výživu. Frekvencia: dospelca stačí kŕmiť 1× za 7–10 dní (1–2 kusy koristi), mladé nymfy častejšie (2× týždenne) a menšou korisťou (malé cvrčky, nymfy švábov, octomilky). Pred zvliekaním pavúk prestane žrať a stmavne (bruško sčernie) — vtedy živú korisť v teráriu NENECHÁVAŤ, mäkkého čerstvo zvlečeného pavúka by mohla poraniť. Vždy odstráňte zvyšky a bolus (nestrávenú hrudku), aby neplesniveli a nepriťahovali roztoče — pozor, sklípkavec kostrový si zvyšky často odnáša ku vchodu nory. Čerstvá voda v plytkej, stabilnej miske musí byť stále k dispozícii. Voľne odchyteného hmyzu sa vyvarujte (pesticídy, parazity). ⚠️ Pri kŕmení a údržbe pracujte dlhou pinzetou — druh je rýchly a defenzívny.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 3 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 1.8
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sklípkavce nemajú hlasivky a nevydávajú vokálne zvuky — sklípkavec kostrový sa ozve len mechanicky pri obrane (jemné trenie chĺpkov/setae) a pri hrabaní nory.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sklípkavec kostrový sa NEHODÍ na manipuláciu — je to druh skôr na pozorovanie („display only“). Je rýchly, ostražitý a ochotne defenzívny: pri vyrušení sa rado postaví do obrannej pózy (zdvihne prednú časť tela a ukáže hryzadlá) a dokáže náhle a prudko vyraziť. Zvláštnosťou tohto druhu je, že žihavé chĺpky nemá na zadočku (ako väčšina sklípkavcov Nového sveta), ale na pedipalpách (makadlách) — pri obrane si pedipalpami trie o hryzadlá a uvoľňuje dráždivé setae, ktoré môžu podráždiť kožu a najmä oči a dýchacie cesty. Jeho uhryznutie nie je pre zdravého človeka životu nebezpečné, no je mechanicky bolestivé a jed spôsobí lokálnu bolesť a opuch; navyše rýchly pavúk pri pokuse o chytenie ľahko ujde alebo uhryzne. Je to tiež krehký pavúk — pád z výšky pri manipulácii znamená prasknutie bruška a smrť. Záver: sklípkavca kostrového neberte do ruky, pozorujte ho cez sklo a pri údržbe terária používajte dlhú pinzetu, postupujte pomaly a vyhýbajte sa dráždeniu očí. Nie je to maznavý ani interaktívny chovanec — jeho čaro je v nádhernom „kostrovom“ vzore, hrabavom správaní a pavučinovej nore.
3/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sklípkavec kostrový je súmračný a nočný hrabavý druh. Cez deň zostáva skrytý vo svojej silne pavučinou vystlanej nore alebo úkryte; mladé nymfy sú naopak stromové (arboreálne) a žijú vo vyvýšených pavučinových rúrkach medzi vetvičkami a kôrou, kým dospelce prechádzajú k pozemnému, hrabavému spôsobu života. Aktivita sa rozbieha za súmraku a v noci: pavúk vychádza k ústiu nory, loví zo zálohy, hrabe a upravuje pavučinu. Energia je mierna — väčšinou číha nehybne pri vchode, no pri obrane a love je prekvapivo rýchly a dokáže náhle vyraziť alebo bleskovo zmiznúť v nore. Nepotrebuje výškové šplhanie ako dospelec (je pozemný), ale potrebuje hlboký substrát na hrabanie a dostatok pavučinového materiálu. Pri vyrušení reaguje typicky: postaví sa do obrannej pózy s ukázaním hryzadiel a trie pedipalpami o hryzadlá (uvoľňuje žihavé chĺpky). Pre pozorovateľa je to atraktívny, no nepredvídateľne rýchly druh — fascinujúci najmä vo chvíľach lovu pri vchode nory.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pavúky nemajú schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — sklípkavec kostrový je nemý; jediné zvuky sú mechanické (jemné trenie chĺpkov pri obrane, šuchotanie pri hrabaní).

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Sklípkavec kostrový je nemý druh — nemá hlasivky ani orgány na vokalizáciu a nevydáva žiadne volania ani zvuky na komunikáciu. Na rozdiel od najväčších sklípkavcov (napr. goliáša alebo druhov rodu Theraphosa) nie je známy hlasitou striduláciou (syčaním); jediné zvuky, ktoré produkuje, sú jemné mechanické šelesty. Pri obrane si trie pedipalpy (makadlá) o hryzadlá, čím uvoľňuje žihavé chĺpky — tento pohyb môže byť sprevádzaný veľmi tichým trením, no nejde o počuteľný hlas ani výrazné syčanie. Ďalším tichým zvukom je šuchotanie pri hrabaní nory a pri pohybe po pavučine a substráte. Komunikácia s prostredím prebieha u pavúka cez chvenie, hmat (chĺpkami a setae) a chemicky, nie zvukom. V byte je preto sklípkavec kostrový prakticky nehlučný chovanec — počuť ho možno nanajvýš ako tiché šuchotanie v noci pri hrabaní; nie je to rušivý druh.

Dokáže hovoriť? Pavúk nedokáže napodobniť ľudskú reč — chýbajú mu na to akékoľvek hlasové štruktúry. Sklípkavec kostrový okolie vníma chvením, hmatom (chĺpkami a setae) a chemicky, nie zvukom.

Typické zvuky

  • Žiadne vokalizácie — sklípkavec kostrový nemá hlasivky a nevydáva volania ani zvuky na komunikáciu
  • Veľmi tiché trenie pri obrane — pri vyrušení si trie pedipalpy (makadlá) o hryzadlá a uvoľňuje žihavé chĺpky; ide o jemný mechanický pohyb, nie počuteľný hlas
  • Tiché šuchotanie pri hrabaní nory a pohybe po pavučine a substráte — mechanický zvuk, nie hlas
  • Tichá obrana bez výrazného syčania — na rozdiel od najväčších sklípkavcov nie je u tohto druhu známa hlasná stridulácia; obrana je hlavne vizuálna (postavenie sa a ukázanie hryzadiel)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná súmračná a nočná aktivita — cez deň v nore alebo pavučinovom úkryte, po zotmení loví zo zálohy a upravuje noru; v teráriu aktívny po celý rok
Rozmnožovanie v zajatí celoročné (nárazovo) — po dospelosti samca; samica robí pavučinový zámotok (kokon) s desiatkami až stovkami vajíčok

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Stredne pokročilý teraristický druh — efektný „kostrový“ sklípkavec Nového sveta (rozpätie nôh ~13–15 cm). Hrabavý/fosoriálny druh podčeľade Aviculariinae (mladé sú stromové, dospelé hrabavé). Rýchly a defenzívny, ochotne sa stavia do obrannej pózy; žihavé chĺpky má unikátne na pedipalpách (nie na zadočku) → NIE pre úplných začiatočníkov a NIE na manipuláciu — skôr na pozorovanie. Vyžaduje vlhké tropické prostredie (~70–80 %), 24–28 °C, hlboký hrabavý substrát a úkryt s dostatkom pavučinového materiálu. Pôvod: vlhké tropické lesy severnej Južnej Ameriky (Francúzska Guyana, Surinam, severná Brazília). Bez CITES, IUCN nehodnotený. ⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody.
Priestor Terárium s dôrazom na hĺbku substrátu a pavučinový materiál je pre sklípkavca kostrového kľúčové. Dospelec je pozemný, hrabavý druh, ktorý si hĺbi silne pavučinou vystlanú noru — potrebuje preto hlbokú vrstvu substrátu a stabilný úkryt, nie výškové šplhanie (dospelec lezie po výške nerád a pád je preňho nebezpečný). Mladé nymfy sú stromové — tým doprajte vyšší priestor s vetvičkami a kôrou, na ktoré si vystavajú pavučinové rúrky; s rastom prechádzajú k hrabaniu. Pre dospelca vyhovuje terárium približne 30 × 30 × 30 cm s vrstvou substrátu aspoň 12–15 cm. Substrát: vlhký kokosový (kokosové vlákno) alebo zmes kokosu a rašeliny, ktorý drží tvar nory aj vlhkosť, no nesmie zaplesnivieť. Vlhkosť: udržiavať vyššiu (~70–80 %) vlhčením časti substrátu a plytkou miskou s vodou; zároveň zabezpečiť dobré krížové vetranie, inak vzniká pleseň a roztoče. Teplota: 24–28 °C; v izbe väčšinou stačí bežná teplota, prípadne mierne dohrievať bočným panelom (NIE vyhrievací kameň pod substrátom). Vybavenie: štartovací úkryt (kus kôry, polovica kvetináča naležato), z ktorého si pavúk vyhĺbi noru, plytká miska s čerstvou vodou a vetvičky/kôra (pre nymfy aj dospelce ako kotviace body pavučiny). Pevné, dobre zaistené veko. ⚠️ Pri otváraní terária rátajte s tým, že druh je rýchly a pri obrane si pedipalpami trie žihavé chĺpky — pracujte pomaly, dlhou pinzetou a nedráždite si oči.
Deti v domácnosti Sklípkavec kostrový nie je vhodný pre deti ani ako rodinný chovanec na manipuláciu. Je to rýchly a defenzívny pavúk, ktorý sa ochotne stavia do obrannej pózy, dokáže náhle vyraziť a má žihavé chĺpky na pedipalpách, ktoré pri obrane uvoľňuje trením o hryzadlá — môžu podráždiť kožu a najmä oči a dýchacie cesty. Jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé a vyvolá lokálnu reakciu (bolesť, opuch). Preto je sklípkavec kostrový výhradne pozorovací druh za sklom pre zodpovedného chovateľa, nie do detskej izby na hranie. Ak ho chováte v domácnosti s deťmi: (1) terárium umiestnite mimo dosahu detí, s pevným zaisteným vekom; (2) deti k pavúkovi nikdy nepúšťajte samé a nedovoľte otvárať terárium; (3) pri údržbe odveďte deti z miestnosti a pracujte dlhou pinzetou; (4) po manipulácii s teráriom si vždy umyte ruky a nedotýkajte sa očí. Pre dieťa môže byť sklípkavec kostrový fascinujúci na pozorovanie (nádherný „kostrový“ vzor, hrabanie nory), no ako „domáci miláčik na hladkanie“ je úplne nevhodný. Pre rodinu s deťmi sú vhodnejšie pokojné, krotké druhy (napr. sklípkavec červenokolenný alebo sklípkavec čierny).
Hlučnosť Prakticky tichý chovanec do izby — počuť ho prakticky nie je. Pri vyrušení sa môže postaviť do obrannej pózy, no zvuk pri tom je nanajvýš jemné šuchotanie. Nehlučí ani počas svojej nočnej aktivity.
Verdikt odborníka Sklípkavec kostrový (Ephebopus murinus, skeleton tarantula) je stredne veľký, no vizuálne mimoriadne efektný sklípkavec zo severnej Južnej Ameriky — rozpätie nôh dosahuje približne 13–15 cm (samice sú väčšie než samce). Patrí do radu Araneae (pavúky), čeľade Theraphosidae (sklípkavcovité) a podčeľade Aviculariinae. Svoje meno dostal podľa nezameniteľného „kostrového“ vzoru: jeho tmavé až čierne nohy sú pokryté kontrastnými bielo-žltými pruhmi pripomínajúcimi kostru, karapax máva kávovo hnedé až zlatisté sfarbenie. Zaujímavým paradoxom je jeho spôsob života: hoci patrí do podčeľade Aviculariinae (kam inak spadajú typické stromové sklípkavce), E. murinus je ako dospelec pozemný a hrabavý — hĺbi si silne pavučinou vystlanú noru; pritom mladé nymfy sú stromové a žijú vo vyvýšených pavučinových úkrytoch, kým s rastom prejdú k hrabaniu. Najväčšou zvláštnosťou druhu je obrana: na rozdiel od väčšiny sklípkavcov Nového sveta, ktoré oškrabávajú žihavé chĺpky zo zadočka, má Ephebopus murinus urtikujúce setae na pedipalpách (makadlách) — na vnútornej strane stehienok — a pri vyrušení si pedipalpami trie o hryzadlá, čím chĺpky uvoľní; tie dráždia kožu a najmä oči a dýchacie cesty. ⚠️ Nie je to druh na manipuláciu ani pre úplných začiatočníkov. Sklípkavec kostrový je rýchly a ochotne defenzívny: pri vyrušení sa postaví do obrannej pózy s ukázaním hryzadiel, dokáže náhle vyraziť alebo bleskovo zmiznúť v nore; jeho uhryznutie je mechanicky bolestivé (hoci jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný). Preto sa chová skôr na pozorovanie za sklom; pri údržbe terária treba pracovať pomaly, dlhou pinzetou a chrániť si oči, pavúka nikdy nedvíhať do ruky (okrem žihavých chĺpkov a uhryznutia hrozí aj smrteľný pád krehkého bruška). Chov je o vlhkosti a substráte: dospelec potrebuje terárium s hlbokým substrátom 12–15 cm na hrabanie nory (postačí cca 30×30×30 cm), teplotu 24–28 °C a vyššiu vlhkosť ~70–80 %, no zároveň dobré krížové vetranie — najčastejšou chybou je vlhko bez vetrania (pleseň a roztoče) alebo naopak sucho (zlé zvliekanie). Mladým nymfám prispôsobte terárium ich stromovému spôsobu života (vetvičky, kôra). Samozrejmosťou je plytká stabilná miska s čerstvou vodou. Životnosť je výrazne pohlavne rozdielna: samice ~12–15 rokov, samce po dospelosti len ~3–4 roky. ⚠️ Dôležité upozornenie: ako každý nepôvodný chovaný druh sa NIKDY nesmie vypúšťať do prírody; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj alebo darovanie chovateľovi). Obtiažnosť: stredne pokročilá (4/5) — odolný, dlhoveký a nádherne sfarbený druh, no rýchly, defenzívny a so žihavými chĺpkami na pedipalpách, vhodný skôr pre pokročilejších. IUCN: nehodnotený (NE), bez CITES obmedzení.

Prostredie a požiadavky

Prírodný biotop
Severná Južná Amerika (Francúzska Guyana, Surinam, severná Brazília) — vlhké tropické lesy; pozemný hrabavý druh v pavučinou vystlaných norách
Ephebopus murinus obýva vlhké tropické lesy severnej Južnej AmerikyFrancúzsku Guyanu, Surinam a severnú Brazíliu. Je to pozemný, hrabavý druh dospelosti: hĺbi si silne pavučinou vystlanú noru pod povrchom pôdy, prípadne medzi vetvičkami, kameňmi a lesným detritom. Mladé jedince sú naopak stromové (arboreálne) a žijú vo vyvýšených pavučinových úkrytoch — s rastom prechádzajú k hrabavému spôsobu života. Je súmračný a nočný: cez deň zostáva v nore, po zotmení číha pri jej vchode a loví zo zálohy hmyz a inú drobnú korisť. Vlhké, teplé prostredie tropického lesa určuje aj nároky v teráriu (vyššia vlhkosť, teplo). Druh sa vďaka obľube v chove rozšíril do terárií po svete — NIKDY ho nevypúšťať do prírody.
Terárium (zajatie)
Pre dospelca cca 30×30×30 cm, substrát 12–15 cm na hrabanie; nymfám vyšší priestor s vetvičkami (stromové); dobré vetranie
Dospelec potrebuje predovšetkým hĺbku substrátu a pavučinový materiál — je pozemný a hrabavý, vyhĺbi si pavučinou vystlanú noru. Pre dospelca vyhovuje terárium približne 30 × 30 × 30 cm s vrstvou substrátu 12–15 cm. Mladé nymfy sú stromové — tým doprajte vyšší priestor s vetvičkami a kôrou, na ktoré si vystavajú pavučinové rúrky. Nevyhnutné je dobré krížové vetranie (vetracie otvory) — bez neho pri vyššej vlhkosti vzniká pleseň a roztoče. Vnútri stabilný úkryt (kôra, polovica kvetináča naležato), plytká stabilná miska s vodou a kotviace body pre pavučinu. Pevné, zaistené veko — rýchly pavúk ochotne uniká.
Teplota a vlhkosť
Teplota 24–28 °C; vyššia vlhkosť ~70–80 % s dobrým vetraním; plytká miska s vodou
Ephebopus murinus pochádza z teplého a vlhkého tropického lesa, preto potrebuje teplotu 24–28 °C a vyššiu vlhkosť okolo 70–80 %. Vlhkosť sa udržiava vlhčením časti substrátu a plytkou miskou s čerstvou vodou. Kľúčové je spojiť vyššiu vlhkosť s dobrým krížovým vetraním — uzavretý vlhký priestor bez prúdenia vzduchu vedie k plesni a roztočom. Na dohriatie izby použite radšej bočný vyhrievací panel, NIE vyhrievací kameň či kábel pod substrátom (vysušuje pavúka a noru). Príliš sucho spôsobuje dehydratáciu a problémy pri zvliekaní.
Substrát a hrabanie
Hlboká vrstva (12–15 cm) vlhkého kokosového substrátu (kokos/rašelina) — dospelec si v nej hrabe pavučinou vystlanú noru
Keďže dospelec je hrabavý druh, substrát je rovnako dôležitý ako vlhkosť. Použite hrubú vrstvu (12–15 cm) vlhkého kokosového vlákna alebo zmesi kokosu a rašeliny, ktorá drží tvar nory aj vlhkosť. Pavúk si v nej vyhrabe noru a vystelie ju hustou pavučinou, kde trávi väčšinu času. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený (premočené, nevetrané dno plesnivie a priťahuje roztoče). Trus a zvyšky koristi pravidelne odstraňujte. Mladým nymfám, ktoré sú ešte stromové, dajte okrem substrátu aj vetvičky a kôru na pavučinové úkryty.
Vetranie a bezpečnosť
Dobré krížové vetranie proti plesni; pevné zaistené veko; pomalá údržba dlhou pinzetou (rýchly defenzívny druh, žihavé chĺpky z pedipalp)
Pri tomto vlhkomilnom druhu je vetranie dôležité — bez prúdenia vzduchu sa vlhké terárium rýchlo zaplesnie a premnožia sa roztoče. Zabezpečte krížové vetranie (vetracie otvory na protiľahlých stenách) a pevné, dobre zaistené veko (rýchly pavúk ochotne uniká aj malou medzerou). ⚠️ Bezpečnosť chovateľa: sklípkavec kostrový je rýchly a defenzívny a žihavé chĺpky uvoľňuje z pedipalp (trením o hryzadlá) — pri každom otvorení rátajte s tým, že sa môže postaviť do obrannej pózy; pracujte pomaly, dlhou pinzetou a chráňte si oči, po práci si umyte ruky. Pavúka nikdy nedvíhajte do ruky.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
1× za 7–10 dní (dospelec) Gut-loaded hmyz — šváby Dubia, cvrčky, sarančatá 1–2 kusy (nie väčšie ako telo pavúka) dospelca menej často, mladé nymfy častejšie
2× týždenne (mladé nymfy) Drobná korisť — malé cvrčky, nymfy švábov, octomilky (Drosophila) primerane veľkosti pavúčika nymfy kŕmiť častejšie a menšou korisťou
Stále k dispozícii Čerstvá voda v plytkej stabilnej miske plytká miska vymieňať a čistiť priebežne
Pred zvliekaním a po kŕmení Žiadne kŕmenie v predzvliekacom období (premolt); odstránenie zvyškov a bolusu živú korisť pred zvliekaním nenechávať v teráriu; zvyšky odstrániť do 24 h

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie
Dospelosť po niekoľkých rokoch a viacerých zvliekaniach; samce dospievajú skôr a žijú krátko

Sklípkavec kostrový dospieva po niekoľkých rokoch a viacerých zvliekaniach. Samce dospievajú skôr, po poslednom (dospelom) zvliekaní si na pedipalpách vytvoria bulby na prenos spermií a žijú už len krátko (~3–4 roky celkovo, po dospelosti často len mesiace). Párenie je rizikové — defenzívna samica môže samca napadnúť, preto chovatelia samca k samici púšťajú opatrne a po párení rýchlo oddeľujú. Ide o chov pre pokročilejších: vyžaduje dobrú kondíciu oboch jedincov, vyššiu vlhkosť a teplo. Vzhľadom na rýchlu a obrannú povahu druhu nejde o úplne jednoduché rozmnožovanie.

Kokon (zámotok) a vajíčka
Samica robí pavučinový zámotok; desiatky až stovky vajíčok

Po úspešnom párení samica vytvorí hodvábny kokon (zámotok), do ktorého nakladie desiatky až stovky vajíčok. Kokon stráži a otáča vo svojej pavučinou vystlanej nore, čím udržiava vajíčka prevzdušnené a v správnej vlhkosti. V tomto období je samica obzvlášť podráždená a obranná — netreba ju rušiť. Chovatelia niekedy kokon po niekoľkých týždňoch odoberajú na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor), aby mali kontrolu nad vlhkosťou a teplotou. Vyššia vlhkosť (~80 %) a teplo (24–28 °C) sú pre vývin vajíčok zásadné.

Liahnutie a nymfy (spiderlingy)
Vývin vajíčok rádovo týždne; z kokonu sa vyliahnu desiatky až stovky nymf

Z kokonu sa po niekoľkých týždňoch (podľa teploty a vlhkosti) postupne vyvinú a vyliahnu nymfy (spiderlingy) — najprv prvý larválny stupeň, potom po zvliekaní pohyblivé mladé pavúčiky. Je ich desiatky až stovky. Mladé nymfy E. murinusstromové (arboreálne) — žijú vo vyvýšených pavučinových úkrytoch medzi vetvičkami, a až s rastom prechádzajú k hrabaniu. Sú citlivé na vlhkosť a treba ich oddeliť do samostatných nádobiek, inak hrozí kanibalizmus. Odchov väčšieho počtu nymf je náročný na priestor a prácu.

Odchov nymf, zvliekanie a prechod k hrabaniu
Stredne rýchly rast — viaceré zvliekania cez niekoľko rokov do dospelosti; postupný prechod stromové → hrabavé

Nymfy rastú stredne rýchlo a do dospelosti prejdú viacerými zvliekaniami počas niekoľkých rokov. Zaujímavá je zmena spôsobu života: mladé sú stromové (pavučinové rúrky vo výške), s rastom prechádzajú k pozemnému, hrabavému životu v nore — terárium preto prispôsobujte veku. Každé zvliekanie (ekdýza) je kritické: pavúk pred ním prestane žrať, stmavne a zvlieka sa zvyčajne na chrbte (otočený) — počas zvliekania ho NESMIE rušiť ani mu dávať korisť (mäkký čerstvo zvlečený pavúk je zraniteľný). Stratenú nohu dokáže pri ďalších zvliekaniach postupne doregenerovať. Pre úspešný rast je nevyhnutná stabilná vyššia vlhkosť, teplo a pravidelné kŕmenie gut-loaded hmyzom primeranej veľkosti.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť
Výrazný rozdiel v životnosti: ♀ ~12–15 rokov, ♂ po dospelosti len ~3–4 roky

Pohlavný dimorfizmus sa prejavuje najmä v životnosti a stavbe. Samice sú mohutnejšie, dlhoveké a žijú ~12–15 rokov. Samce sú menšie a štíhlejšie, po dospelom zvliekaní majú na pedipalpách bulby a žijú už len krátko (celkovo ~3–4 roky, po dospelosti často len mesiace až rok). Pre dlhodobý chov je preto cennejšia samica. Obe pohlavia majú nezameniteľný „kostrový“ vzor — tmavé nohy s kontrastnými bielo-žltými pruhmi, ktoré pripomínajú kostru; práve podľa neho dostal druh slovenské aj anglické meno (skeleton tarantula).

Ochočenie a kontakt

4 Trvanie: Chov stredne náročný; rast stredne rýchly — dospelosť po niekoľkých rokoch (viaceré zvliekania); životnosť samice ~12–15 rokov, samce po dospelosti len ~3–4 roky

Sklípkavec kostrový sa neochočuje a NIE je určený na manipuláciu — pavúky sa na človeka neviažu a tento druh je navyše rýchly a ochotne defenzívny. Je to druh skôr pre pokročilejšieho chovateľa, ktorý ho chová na pozorovanie, nie na kontakt; ako prvý sklípkavec pre úplného začiatočníka nie je ideálny. Kľúčové pravidlá chovu: (1) hlboký vlhký substrát (12–15 cm) na hrabanie nory a dostatok pavučinového materiálu (kôra, vetvičky) — nymfy sú stromové, dospelce hrabavé; (2) vyššia vlhkosť (~70–80 %) spolu s dobrým krížovým vetraním — vlhko bez vetrania = pleseň a roztoče; (3) teplota 24–28 °C; (4) plytká stabilná miska s čerstvou vodou; (5) kŕmiť gut-loaded hmyzom (Dubia, cvrčky, sarančatá), zvyšky odstraňovať; (6) pri údržbe pracovať pomaly a dlhou pinzetou — pavúk je rýchly a pri obrane si pedipalpami trie žihavé chĺpky (chrániť si oči). ⚠️ NIKDY ho neberte do ruky (riziko bolestivého uhryznutia, podráždenia žihavými chĺpkami a smrteľného pádu pavúka) a NIKDY nevypúšťajte do prírody. Pri správnom teráriu je to inak odolný a dlhoveký chovanec (samice ~12–15 rokov) s mimoriadne efektným vzhľadom.

1

Pripravte terárium (pre dospelca cca 30×30×30 cm) s HLBOKOU vrstvou substrátu 12–15 cm na hrabanie nory — mladým nymfám doprajte vyšší priestor s vetvičkami (sú stromové)

2

Použite vlhký kokosový substrát (alebo kokos + rašelina), udržujte vyššiu vlhkosť ~70–80 % vlhčením a plytkou miskou s vodou

3

Zabezpečte dobré krížové vetranie (vetracie otvory) — vlhko bez vetrania vedie k plesni a roztočom

4

Udržujte teplotu 24–28 °C — v izbe väčšinou stačí bežná teplota, prípadne dohriať bočným panelom (NIE vyhrievací kameň pod substrátom)

5

Vložte stabilný úkryt (kus kôry, polovica kvetináča naležato) ako štartovaciu noru a kotviace body pre pavučinu; plytkú stabilnú misku s čerstvou vodou

6

Kŕmte gut-loaded hmyzom (Dubia, cvrčky, sarančatá) ~1× za 7–10 dní (nymfy 2× týždenne menšou korisťou); zvyšky a bolus vždy odstráňte; pred zvliekaním pavúk neje — živú korisť nenechávajte v teráriu

7

Pri údržbe postupujte POMALY a dlhou pinzetou — druh je rýchly, stavia sa do obrannej pózy a pri obrane si pedipalpami trie žihavé chĺpky (chráňte si oči); NIKDY neberte sklípkavca do ruky

8

Zaistite pevné, dobre uzavreté veko; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj/darovanie chovateľovi), NIKDY nevypúšťajte do prírody

Cena a kde kúpiť

25–60 € / ks (nymfy lacnejšie, dospelé samice drahšie)

Sklípkavec kostrový (Ephebopus murinus) je obľúbený a pomerne dostupný druh — pre svoj nezameniteľný „kostrový“ vzor patrí medzi vyhľadávané sklípkavce. Ceny: mladé nymfy bývajú približne 25–40 €, väčšie jedince a najmä dospelé samice 40–60 € a viac (samice sú cenené pre dlhovekosť ~12–15 rokov). Dostupný v špecializovaných teraristických predajniach, na burzách exotického hmyzu a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení, IUCN nehodnotený. Pozor: pre rýchlu, defenzívnu povahu a žihavé chĺpky na pedipalpách je to druh skôr pre pokročilejších — pred kúpou zvážte, že nejde o krotký druh na manipuláciu. Prebytky riešte zodpovedne (predaj, darovanie chovateľovi), NIKDY nie vypustením do prírody.

Špecializované teraristické predajne (exotické pavúky a hmyz) v SR/ČR
Teraristické burzy a výstavy exotických bezstavovcov
bazos.sk a chovateľské fóra/skupiny — inzeráty sklípkavce / Ephebopus
Na čo si dať pozor Sklípkavca kostrového kupujte od seriózneho chovateľa alebo predajne s odchovom v zajatí. Zdravý jedinec: kompletný počet nôh (alebo viditeľne regenerujúce sa po zvliekaní), oblé (nie scvrknuté) bruško, čulý a pevný úchop, sýty kontrast tmavých nôh s bielo-žltými „kostrovými“ pruhmi. Pre začiatok je vhodnejšia menšia nymfa (lacnejšia, lepšie sa s ňou ustáli chov) — počítajte však s tým, že mladé sú stromové a postupne prejdú k hrabaniu, a že ide o rýchly defenzívny druh. Vyhýbajte sa jedincom s chýbajúcimi nohami, scvrknutým bruškom (hladovanie/dehydratácia) alebo z neznámeho pôvodu. Pri kúpe rovno doriešte vhodné terárium s hlbokým substrátom, vetraním a pavučinovým materiálom. Sklípkavec kostrový nie je druh „na skúšku“ — overte si vopred, či máte skúsenosti s rýchlejšími a defenzívnejšími pavúkmi.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sklípkavec kostrový rozpätie ~13–15 cm Sklípkavec goliáš rozpätie ~25–28 cm (10–11") Sklípkavec lososový rozpätie ~20–25 cm (8–10") Sklípkavec červenokolenný 12–14 cm
Sklípkavec kostrový (Ephebopus murinus) Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi) Sklípkavec lososový (Lasiodora parahybana) Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii)
Dĺžkarozpätie ~13–15 cmrozpätie ~25–28 cm (10–11")rozpätie ~20–25 cm (8–10")12–14 cm
Váha
Dožitie♀ ~12–15 r, ♂ ~3–4 rsamice 15–25 r, samce ~3–4 rsamice 15–25 r, samce ~3–5 rsamice 20–30 r, samce ~5–6 r
Hlučnosť4/55/54/52/5
Stav IUCNIUCN nehodnotený (NE) — nie je CITES-listedIUCN nehodnotený — nie je CITES-listedIUCN nehodnotený — nie je CITES-listedCITES II — IUCN VU
PovahaAktuálny druh — stredne veľký „kostrový“ sklípkavec s nezameniteľnými bielo-žltými pruhmi na nohách; podčeľaď Aviculariinae, no POZEMNÝ/hrabavý (nymfy stromové). Žihavé chĺpky UNIKÁTNE na pedipalpách (nie na zadočku), trie ich o hryzadlá. Rýchly a defenzívny — skôr na pozorovanie, NIE pre úplných začiatočníkovJeden z najväčších pavúkov sveta — pozemný/hrabavý, vlhkomilný; žihavé chĺpky KLASICKY na zadočku (typ III, najdráždivejšie), syčí (stridulácia). Dvojnásobne väčší ako kostrový a ešte defenzívnejší — výhradne na pozorovanieObrí brazílsky sklípkavec — výrazne väčší ako kostrový, rýchly rast a žravosť, žihavé chĺpky na zadočku a defenzívnejšia povaha; pozemný. Bez efektného „kostrového“ vzoru, no mohutnejšíKlasický začiatočnícky sklípkavec — pokojný, pomalý, znáša opatrnú manipuláciu, žihavé chĺpky na zadočku; pozemný, suchší biotop. Pravý opak kostrového v povahe (krotký) aj náročnosti — pre porovnanie ako bezpečná voľba pre začiatočníka
AreálSeverná Južná Amerika — Francúzska Guyana, Surinam, severná Brazília (vlhké tropické lesy)Severná Brazília a Guyana — amazonský tropický dažďový lesSeverovýchodná Brazília (štát Paraíba) — Atlantický pobrežný lesMexiko — pacifické pobrežie (Jalisco, Colima, Michoacán), suché listnaté lesy a nory

Choroby a prevencia

Pleseň a roztoče z vlhka bez vetrania
stredná

Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a zvyškoch koristi, množstvo drobných roztočov, zápach, apatia pavúka

Častý problém tohto vlhkomilného druhu — vzniká pri vyššej vlhkosti BEZ dostatočného krížového vetrania. Zabezpečiť dobré prúdenie vzduchu (vetracie otvory), odstraňovať zvyšky koristi a bolus, časť substrátu vlhčiť, nie premočiť celé dno

Dehydratácia a problémové zvliekanie pri suchu
stredná

Príznaky: Scvrknuté bruško, uviaznutie v starej koži pri zvliekaní, deformované alebo nedotiahnuté nohy, niekedy úhyn

Sklípkavec kostrový potrebuje vyššiu vlhkosť (~70–80 %) a stály prístup k vode — pri suchu sa nezvlieka správne. Udržiavať vlhkosť a plytkú misku s vodou; počas zvliekania pavúka NERUŠIŤ a nedávať mu korisť

Pád a prasknutie zadočku (abdomenu)
stredná

Príznaky: Únik hemolymfy z prasknutého bruška po páde z výšky, náhly úhyn

Krehké bruško pavúka — pád už z malej výšky môže byť smrteľný. NIKDY ho nedvíhať do ruky; manipulovať len nízko nad dnom, terárium nestavať zbytočne vysoké (dospelec je pozemný)

Podráždenie žihavými chĺpkami z pedipalp (riziko pre chovateľa)
stredná

Príznaky: U človeka: pálenie, svrbenie a vyrážka na koži, podráždenie očí a dýchacích ciest po kontakte so žihavými chĺpkami uvoľnenými z pedipalp

Nie je to choroba pavúka, ale zdravotné riziko pri tomto druhu pre človeka. Unikátne je, že chĺpky uvoľňuje z PEDIPALP (trením o hryzadlá), nie zo zadočka. Pracovať pomaly, dlhou pinzetou; po manipulácii s teráriom si umyť ruky a nedotýkať sa očí

Uhryznutie pri pokuse o manipuláciu (riziko pre chovateľa)
stredná

Príznaky: U človeka: lokálna bolesť, opuch a začervenanie v mieste uhryznutia; rýchly defenzívny druh ochotne hryzie pri vyrušení

Jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný, ale uhryznutie je mechanicky bolestivé. Sklípkavca kostrového NEBRAŤ do ruky, pozorovať za sklom; pri údržbe pracovať dlhou pinzetou a pomaly

Prevencia Sklípkavec kostrový je pri správnom teráriu odolný a dlhoveký druh (samice ~12–15 rokov) a takmer nechorľavie — najväčšie riziká nie sú choroby, ale chyby v starostlivosti a obrana pavúka: (1) Pleseň a roztoče — častý problém vlhkomilného druhu; udržiavajte vyššiu vlhkosť (~70–80 %), no vždy s dobrým krížovým vetraním a odstraňovaním zvyškov koristi; (2) Dehydratácia a zlé zvliekanie pri suchu — stála plytká miska s vodou a vlhký substrát; počas zvliekania pavúka NERUŠIŤ a nedávať mu korisť; (3) Pád a prasknutie bruška — krehké telo; NIKDY nedvíhať do ruky, manipulovať nízko nad dnom; (4) Žihavé chĺpky z pedipalp — pri vyrušení si pavúk trie pedipalpy o hryzadlá a uvoľňuje dráždivé setae; pri údržbe pracujte pomaly, dlhou pinzetou a chráňte si oči, po práci si umyte ruky. Prevencia: stabilné teplo 24–28 °C, vyššia vlhkosť s vetraním, hlboký substrát, čistá voda, gut-loaded hmyz, pokoj počas zvliekania a žiadna manipulácia. Pri rešpektovaní týchto zásad je sklípkavec kostrový málo náročný na zdravie, ale vyžaduje pozornosť k vlhkosti, vetraniu a bezpečnosti chovateľa.

Zaujímavosti

1

„Kostrový“ vzor na nohách dal druhu meno — tmavé nohy sklípkavca kostrového sú pokryté kontrastnými bielo-žltými pruhmi pripomínajúcimi kostru (skeleton); práve podľa tohto nápadného vzoru dostal slovenské aj anglické meno (skeleton tarantula).

2

Žihavé chĺpky má na PEDIPALPÁCH, nie na zadočku — to je medzi sklípkavcami Nového sveta unikát: zatiaľ čo väčšina amerických sklípkavcov oškrabáva urtikujúce setae zo zadočka, Ephebopus murinus ich má na vnútornej strane stehienok pedipalp (makadiel) a pri obrane si pedipalpami trie o hryzadlá, čím ich uvoľňuje.

3

Hrabavý druh v podčeľadi „stromových“ sklípkavcov — patrí do podčeľade Aviculariinae, kam inak spadajú typické stromové (arboreálne) sklípkavce, no E. murinus je pozemný a hrabavý — robí si silne pavučinou vystlanú noru.

4

Mladé sú stromové, dospelé hrabavénymfy žijú vo vyvýšených pavučinových úkrytoch medzi vetvičkami, ale s rastom prechádzajú k pozemnému, hrabavému spôsobu života v nore; terárium preto treba prispôsobovať veku.

5

Rýchly a defenzívny — skôr na pozorovanie — na rozdiel od pokojných začiatočníckych druhov (napr. sklípkavec červenokolenný) je E. murinus nervózny, rýchly a ochotne sa stavia do obrannej pózy s ukázaním hryzadiel; chová sa preto skôr za sklom než do ruky.

6

Silne pavučinou vystlaná nora — sklípkavec kostrový si pri vchode aj vnútri nory vytvára hustú pavučinovú výstelku, ktorá mu slúži ako úkryt aj ako „poplašný“ povrch citlivý na chvenie koristi.

7

Stredne veľký, no efektný druh — rozpätie nôh dosahuje približne 13–15 cm (samice väčšie ako samce); nie je to obor ako goliáš, ale vďaka kontrastnému vzoru patrí medzi vizuálne najatraktívnejšie sklípkavce.

8

Samice sa dožívajú vyše desať rokov — žijú približne 12–15 rokov, kým samce po dospelosti len krátko (~3–4 roky celkovo); pre dlhoročného chovanca preto chovatelia volia samicu.

9

Vlhkomilný tropický druh — vyžaduje vyššiu vlhkosť ~70–80 % a teplotu 24–28 °C, no zároveň dobré vetranie proti plesni a roztočom; bez vetrania vlhko rýchlo zaplesnie.

10

⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci pochádza zo severnej Južnej Ameriky, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj/darovanie chovateľovi).

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec kostrový (Ephebopus murinus)
Ríša Animalia
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Araneae (pavúky)
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Ephebopus
Druh Ephebopus murinus (Walckenaer, 1802)

? Často kladené otázky

Meno dostal podľa nápadného vzoru na nohách. Jeho tmavé (takmer čierne) nohy sú pokryté kontrastnými bielo-žltými pruhmi, ktoré pripomínajú kostru (skeleton) — odtiaľ slovenské „kostrový“ aj anglické skeleton tarantula. Karapax (hlavohruď) máva kávovo hnedé až zlatisté sfarbenie so žltkastým žíhaním. Práve tento nezameniteľný „kostrový“ kontrast robí z Ephebopus murinus jeden z vizuálne najatraktívnejších sklípkavcov v chove, hoci ide o stredne veľký druh (rozpätie nôh ~13–15 cm), nie obra.

Toto je zvláštnosť tohto druhu (a celého rodu Ephebopus). Väčšina sklípkavcov Nového sveta sa bráni tým, že zadnými nohami oškrabáva žihavé chĺpky (urtikujúce setae) zo zadočka. Ephebopus murinus ich však má na pedipalpách (makadlách) — konkrétne na vnútornej strane stehienok — a pri obrane si pedipalpami rýchlo trie o hryzadlá, čím ich uvoľní smerom k votrelcovi. Chĺpky dráždia kožu a najmä oči a dýchacie cesty. Pre chovateľa to znamená pracovať pri údržbe pomaly, dlhou pinzetou a chrániť si oči.

Skôr nie — je to druh pre stredne pokročilých. Hoci je pri správnom teráriu odolný, je rýchly, nervózny a ochotne defenzívny: ochotne sa stavia do obrannej pózy, dokáže náhle vyraziť a má žihavé chĺpky na pedipalpách. Nie je to krotký druh na manipuláciu. Pridajte k tomu nároky na vyššiu vlhkosť (~70–80 %) s vetraním a hlboký hrabavý substrát. Pre úplný začiatok sú vhodnejšie pokojné, krotké druhy ako sklípkavec červenokolenný (Brachypelma) alebo sklípkavec čierny (Grammostola); ku sklípkavcovi kostrovému prejdite, keď už máte skúsenosti s rýchlejšími pavúkmi.

Sklípkavec kostrový je vlhkomilný tropický druh. Potrebuje teplotu 24–28 °C a vyššiu vlhkosť ~70–80 %, no zároveň dobré krížové vetranie — vlhko bez prúdenia vzduchu vedie k plesni a roztočom. Dospelec je hrabavý, preto terárium voľte s hrubou vrstvou substrátu 12–15 cm na hrabanie nory (pre dospelca stačí cca 30×30×30 cm); mladým nymfám, ktoré sú stromové, doprajte vyšší priestor s vetvičkami a kôrou. Pridajte stabilný úkryt (kôra, polovica kvetináča) a plytkú stabilnú misku s čerstvou vodou. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený.

Je to výhradný dravec, ktorý sa živí kŕmnym hmyzom: ideálne sú šváby Dubia, cvrčky a pri väčších dospelciach sarančatá a kobylky, vždy gut-loaded (vykŕmené pred skrmením). Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Dospelca stačí kŕmiť raz za 7–10 dní (1–2 kusy), mladé nymfy častejšie (2× týždenne) a menšou korisťou (malé cvrčky, octomilky). Stavovce (myši) sú zbytočné. Pred zvliekaním pavúk neje — vtedy živú korisť v teráriu nenechávajte. Zvyšky a bolus vždy odstráňte (pleseň, roztoče). Voľne odchyteného hmyzu sa vyvarujte (pesticídy).

Nie — je to druh skôr na pozorovanie, ktorý sa neberie do ruky. Je rýchly a defenzívny, pri vyrušení sa stavia do obrannej pózy a dokáže náhle vyraziť či uhryznúť. Navyše má žihavé chĺpky na pedipalpách, ktoré pri obrane uvoľňuje trením o hryzadlá a ktoré dráždia kožu, oči a dýchacie cesty. Jeho uhryznutie nie je pre zdravého človeka životu nebezpečné, ale je mechanicky bolestivé. A pretože je to krehký pavúk, pád z ruky mu môže prasknúť bruško a usmrtiť ho. Pavúky sa navyše na človeka nikdy neviažu. Sklípkavca kostrového preto pozorujte cez sklo a pri údržbe terária používajte dlhú pinzetu, postupujte pomaly a chráňte si oči.

Je to prirodzená zmena spôsobu života s vekom. Mladé nymfy Ephebopus murinus sú stromové (arboreálne) — žijú vo vyvýšených pavučinových úkrytoch medzi vetvičkami a kôrou, čo ich v prírode chráni pred predátormi na zemi. S rastom a pribúdajúcou hmotnosťou postupne prechádzajú k pozemnému, hrabavému spôsobu života a dospelce si hĺbia silne pavučinou vystlanú noru. Tomu treba prispôsobiť terárium: nymfám dajte vyšší priestor s vetvičkami, dospelcom hlboký substrát na hrabanie. Druh tak patrí do „stromovej“ podčeľade Aviculariinae, no ako dospelec žije pri zemi.

ZDROJ: Wikipedia (EN — Ephebopus murinus; rod Ephebopus; podčeľaď Aviculariinae), World Spider Catalog (Theraphosidae, Ephebopus murinus Walckenaer 1802), Tom's Big Spiders / The Tarantula Collective / Taran

 Video — Sklípkavec kostrový

Overené YouTube videá:

 Cudzie názvy

Anglicky:   Skeleton tarantula, Latinsky:   Ephebopus murinus, Česky:   Sklípkavec kostrový (Ephebopus murinus), Nemecky:   Skelett-Vogelspinne (Ephebopus murinus)