Theraphosidae (sklípkavcovité)
Sklípkavec kostrový je nemý druh — nemá hlasivky ani orgány na vokalizáciu a nevydáva žiadne volania ani zvuky na komunikáciu. Na rozdiel od najväčších sklípkavcov (napr. goliáša alebo druhov rodu Theraphosa) nie je známy hlasitou striduláciou (syčaním); jediné zvuky, ktoré produkuje, sú jemné mechanické šelesty. Pri obrane si trie pedipalpy (makadlá) o hryzadlá, čím uvoľňuje žihavé chĺpky — tento pohyb môže byť sprevádzaný veľmi tichým trením, no nejde o počuteľný hlas ani výrazné syčanie. Ďalším tichým zvukom je šuchotanie pri hrabaní nory a pri pohybe po pavučine a substráte. Komunikácia s prostredím prebieha u pavúka cez chvenie, hmat (chĺpkami a setae) a chemicky, nie zvukom. V byte je preto sklípkavec kostrový prakticky nehlučný chovanec — počuť ho možno nanajvýš ako tiché šuchotanie v noci pri hrabaní; nie je to rušivý druh.
| Čas | Krmivo | Množstvo | Frekvencia |
|---|---|---|---|
| 1× za 7–10 dní (dospelec) | Gut-loaded hmyz — šváby Dubia, cvrčky, sarančatá | 1–2 kusy (nie väčšie ako telo pavúka) | dospelca menej často, mladé nymfy častejšie |
| 2× týždenne (mladé nymfy) | Drobná korisť — malé cvrčky, nymfy švábov, octomilky (Drosophila) | primerane veľkosti pavúčika | nymfy kŕmiť častejšie a menšou korisťou |
| Stále k dispozícii | Čerstvá voda v plytkej stabilnej miske | plytká miska | vymieňať a čistiť priebežne |
| Pred zvliekaním a po kŕmení | Žiadne kŕmenie v predzvliekacom období (premolt); odstránenie zvyškov a bolusu | — | živú korisť pred zvliekaním nenechávať v teráriu; zvyšky odstrániť do 24 h |
Sklípkavec kostrový dospieva po niekoľkých rokoch a viacerých zvliekaniach. Samce dospievajú skôr, po poslednom (dospelom) zvliekaní si na pedipalpách vytvoria bulby na prenos spermií a žijú už len krátko (~3–4 roky celkovo, po dospelosti často len mesiace). Párenie je rizikové — defenzívna samica môže samca napadnúť, preto chovatelia samca k samici púšťajú opatrne a po párení rýchlo oddeľujú. Ide o chov pre pokročilejších: vyžaduje dobrú kondíciu oboch jedincov, vyššiu vlhkosť a teplo. Vzhľadom na rýchlu a obrannú povahu druhu nejde o úplne jednoduché rozmnožovanie.
Po úspešnom párení samica vytvorí hodvábny kokon (zámotok), do ktorého nakladie desiatky až stovky vajíčok. Kokon stráži a otáča vo svojej pavučinou vystlanej nore, čím udržiava vajíčka prevzdušnené a v správnej vlhkosti. V tomto období je samica obzvlášť podráždená a obranná — netreba ju rušiť. Chovatelia niekedy kokon po niekoľkých týždňoch odoberajú na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor), aby mali kontrolu nad vlhkosťou a teplotou. Vyššia vlhkosť (~80 %) a teplo (24–28 °C) sú pre vývin vajíčok zásadné.
Z kokonu sa po niekoľkých týždňoch (podľa teploty a vlhkosti) postupne vyvinú a vyliahnu nymfy (spiderlingy) — najprv prvý larválny stupeň, potom po zvliekaní pohyblivé mladé pavúčiky. Je ich desiatky až stovky. Mladé nymfy E. murinus sú stromové (arboreálne) — žijú vo vyvýšených pavučinových úkrytoch medzi vetvičkami, a až s rastom prechádzajú k hrabaniu. Sú citlivé na vlhkosť a treba ich oddeliť do samostatných nádobiek, inak hrozí kanibalizmus. Odchov väčšieho počtu nymf je náročný na priestor a prácu.
Nymfy rastú stredne rýchlo a do dospelosti prejdú viacerými zvliekaniami počas niekoľkých rokov. Zaujímavá je zmena spôsobu života: mladé sú stromové (pavučinové rúrky vo výške), s rastom prechádzajú k pozemnému, hrabavému životu v nore — terárium preto prispôsobujte veku. Každé zvliekanie (ekdýza) je kritické: pavúk pred ním prestane žrať, stmavne a zvlieka sa zvyčajne na chrbte (otočený) — počas zvliekania ho NESMIE rušiť ani mu dávať korisť (mäkký čerstvo zvlečený pavúk je zraniteľný). Stratenú nohu dokáže pri ďalších zvliekaniach postupne doregenerovať. Pre úspešný rast je nevyhnutná stabilná vyššia vlhkosť, teplo a pravidelné kŕmenie gut-loaded hmyzom primeranej veľkosti.
Pohlavný dimorfizmus sa prejavuje najmä v životnosti a stavbe. Samice sú mohutnejšie, dlhoveké a žijú ~12–15 rokov. Samce sú menšie a štíhlejšie, po dospelom zvliekaní majú na pedipalpách bulby a žijú už len krátko (celkovo ~3–4 roky, po dospelosti často len mesiace až rok). Pre dlhodobý chov je preto cennejšia samica. Obe pohlavia majú nezameniteľný „kostrový“ vzor — tmavé nohy s kontrastnými bielo-žltými pruhmi, ktoré pripomínajú kostru; práve podľa neho dostal druh slovenské aj anglické meno (skeleton tarantula).
Sklípkavec kostrový sa neochočuje a NIE je určený na manipuláciu — pavúky sa na človeka neviažu a tento druh je navyše rýchly a ochotne defenzívny. Je to druh skôr pre pokročilejšieho chovateľa, ktorý ho chová na pozorovanie, nie na kontakt; ako prvý sklípkavec pre úplného začiatočníka nie je ideálny. Kľúčové pravidlá chovu: (1) hlboký vlhký substrát (12–15 cm) na hrabanie nory a dostatok pavučinového materiálu (kôra, vetvičky) — nymfy sú stromové, dospelce hrabavé; (2) vyššia vlhkosť (~70–80 %) spolu s dobrým krížovým vetraním — vlhko bez vetrania = pleseň a roztoče; (3) teplota 24–28 °C; (4) plytká stabilná miska s čerstvou vodou; (5) kŕmiť gut-loaded hmyzom (Dubia, cvrčky, sarančatá), zvyšky odstraňovať; (6) pri údržbe pracovať pomaly a dlhou pinzetou — pavúk je rýchly a pri obrane si pedipalpami trie žihavé chĺpky (chrániť si oči). ⚠️ NIKDY ho neberte do ruky (riziko bolestivého uhryznutia, podráždenia žihavými chĺpkami a smrteľného pádu pavúka) a NIKDY nevypúšťajte do prírody. Pri správnom teráriu je to inak odolný a dlhoveký chovanec (samice ~12–15 rokov) s mimoriadne efektným vzhľadom.
Pripravte terárium (pre dospelca cca 30×30×30 cm) s HLBOKOU vrstvou substrátu 12–15 cm na hrabanie nory — mladým nymfám doprajte vyšší priestor s vetvičkami (sú stromové)
Použite vlhký kokosový substrát (alebo kokos + rašelina), udržujte vyššiu vlhkosť ~70–80 % vlhčením a plytkou miskou s vodou
Zabezpečte dobré krížové vetranie (vetracie otvory) — vlhko bez vetrania vedie k plesni a roztočom
Udržujte teplotu 24–28 °C — v izbe väčšinou stačí bežná teplota, prípadne dohriať bočným panelom (NIE vyhrievací kameň pod substrátom)
Vložte stabilný úkryt (kus kôry, polovica kvetináča naležato) ako štartovaciu noru a kotviace body pre pavučinu; plytkú stabilnú misku s čerstvou vodou
Kŕmte gut-loaded hmyzom (Dubia, cvrčky, sarančatá) ~1× za 7–10 dní (nymfy 2× týždenne menšou korisťou); zvyšky a bolus vždy odstráňte; pred zvliekaním pavúk neje — živú korisť nenechávajte v teráriu
Pri údržbe postupujte POMALY a dlhou pinzetou — druh je rýchly, stavia sa do obrannej pózy a pri obrane si pedipalpami trie žihavé chĺpky (chráňte si oči); NIKDY neberte sklípkavca do ruky
Zaistite pevné, dobre uzavreté veko; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj/darovanie chovateľovi), NIKDY nevypúšťajte do prírody
Sklípkavec kostrový (Ephebopus murinus) je obľúbený a pomerne dostupný druh — pre svoj nezameniteľný „kostrový“ vzor patrí medzi vyhľadávané sklípkavce. Ceny: mladé nymfy bývajú približne 25–40 €, väčšie jedince a najmä dospelé samice 40–60 € a viac (samice sú cenené pre dlhovekosť ~12–15 rokov). Dostupný v špecializovaných teraristických predajniach, na burzách exotického hmyzu a v inzerátoch. Bez CITES obmedzení, IUCN nehodnotený. Pozor: pre rýchlu, defenzívnu povahu a žihavé chĺpky na pedipalpách je to druh skôr pre pokročilejších — pred kúpou zvážte, že nejde o krotký druh na manipuláciu. Prebytky riešte zodpovedne (predaj, darovanie chovateľovi), NIKDY nie vypustením do prírody.
| Sklípkavec kostrový (Ephebopus murinus) | Sklípkavec goliáš (Theraphosa stirmi) | Sklípkavec lososový (Lasiodora parahybana) | Sklípkavec červenokolenný (Brachypelma hamorii) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | rozpätie ~13–15 cm | rozpätie ~25–28 cm (10–11") | rozpätie ~20–25 cm (8–10") | 12–14 cm |
| Váha | — | — | — | — |
| Dožitie | ♀ ~12–15 r, ♂ ~3–4 r | samice 15–25 r, samce ~3–4 r | samice 15–25 r, samce ~3–5 r | samice 20–30 r, samce ~5–6 r |
| Hlučnosť | 4/5 | 5/5 | 4/5 | 2/5 |
| Stav IUCN | IUCN nehodnotený (NE) — nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený — nie je CITES-listed | IUCN nehodnotený — nie je CITES-listed | CITES II — IUCN VU |
| Povaha | Aktuálny druh — stredne veľký „kostrový“ sklípkavec s nezameniteľnými bielo-žltými pruhmi na nohách; podčeľaď Aviculariinae, no POZEMNÝ/hrabavý (nymfy stromové). Žihavé chĺpky UNIKÁTNE na pedipalpách (nie na zadočku), trie ich o hryzadlá. Rýchly a defenzívny — skôr na pozorovanie, NIE pre úplných začiatočníkov | Jeden z najväčších pavúkov sveta — pozemný/hrabavý, vlhkomilný; žihavé chĺpky KLASICKY na zadočku (typ III, najdráždivejšie), syčí (stridulácia). Dvojnásobne väčší ako kostrový a ešte defenzívnejší — výhradne na pozorovanie | Obrí brazílsky sklípkavec — výrazne väčší ako kostrový, rýchly rast a žravosť, žihavé chĺpky na zadočku a defenzívnejšia povaha; pozemný. Bez efektného „kostrového“ vzoru, no mohutnejší | Klasický začiatočnícky sklípkavec — pokojný, pomalý, znáša opatrnú manipuláciu, žihavé chĺpky na zadočku; pozemný, suchší biotop. Pravý opak kostrového v povahe (krotký) aj náročnosti — pre porovnanie ako bezpečná voľba pre začiatočníka |
| Areál | Severná Južná Amerika — Francúzska Guyana, Surinam, severná Brazília (vlhké tropické lesy) | Severná Brazília a Guyana — amazonský tropický dažďový les | Severovýchodná Brazília (štát Paraíba) — Atlantický pobrežný les | Mexiko — pacifické pobrežie (Jalisco, Colima, Michoacán), suché listnaté lesy a nory |
Príznaky: Plesnivý poťah na substráte a zvyškoch koristi, množstvo drobných roztočov, zápach, apatia pavúka
Častý problém tohto vlhkomilného druhu — vzniká pri vyššej vlhkosti BEZ dostatočného krížového vetrania. Zabezpečiť dobré prúdenie vzduchu (vetracie otvory), odstraňovať zvyšky koristi a bolus, časť substrátu vlhčiť, nie premočiť celé dno
Príznaky: Scvrknuté bruško, uviaznutie v starej koži pri zvliekaní, deformované alebo nedotiahnuté nohy, niekedy úhyn
Sklípkavec kostrový potrebuje vyššiu vlhkosť (~70–80 %) a stály prístup k vode — pri suchu sa nezvlieka správne. Udržiavať vlhkosť a plytkú misku s vodou; počas zvliekania pavúka NERUŠIŤ a nedávať mu korisť
Príznaky: Únik hemolymfy z prasknutého bruška po páde z výšky, náhly úhyn
Krehké bruško pavúka — pád už z malej výšky môže byť smrteľný. NIKDY ho nedvíhať do ruky; manipulovať len nízko nad dnom, terárium nestavať zbytočne vysoké (dospelec je pozemný)
Príznaky: U človeka: pálenie, svrbenie a vyrážka na koži, podráždenie očí a dýchacích ciest po kontakte so žihavými chĺpkami uvoľnenými z pedipalp
Nie je to choroba pavúka, ale zdravotné riziko pri tomto druhu pre človeka. Unikátne je, že chĺpky uvoľňuje z PEDIPALP (trením o hryzadlá), nie zo zadočka. Pracovať pomaly, dlhou pinzetou; po manipulácii s teráriom si umyť ruky a nedotýkať sa očí
Príznaky: U človeka: lokálna bolesť, opuch a začervenanie v mieste uhryznutia; rýchly defenzívny druh ochotne hryzie pri vyrušení
Jed nie je pre zdravého človeka životu nebezpečný, ale uhryznutie je mechanicky bolestivé. Sklípkavca kostrového NEBRAŤ do ruky, pozorovať za sklom; pri údržbe pracovať dlhou pinzetou a pomaly
„Kostrový“ vzor na nohách dal druhu meno — tmavé nohy sklípkavca kostrového sú pokryté kontrastnými bielo-žltými pruhmi pripomínajúcimi kostru (skeleton); práve podľa tohto nápadného vzoru dostal slovenské aj anglické meno (skeleton tarantula).
Žihavé chĺpky má na PEDIPALPÁCH, nie na zadočku — to je medzi sklípkavcami Nového sveta unikát: zatiaľ čo väčšina amerických sklípkavcov oškrabáva urtikujúce setae zo zadočka, Ephebopus murinus ich má na vnútornej strane stehienok pedipalp (makadiel) a pri obrane si pedipalpami trie o hryzadlá, čím ich uvoľňuje.
Hrabavý druh v podčeľadi „stromových“ sklípkavcov — patrí do podčeľade Aviculariinae, kam inak spadajú typické stromové (arboreálne) sklípkavce, no E. murinus je pozemný a hrabavý — robí si silne pavučinou vystlanú noru.
Mladé sú stromové, dospelé hrabavé — nymfy žijú vo vyvýšených pavučinových úkrytoch medzi vetvičkami, ale s rastom prechádzajú k pozemnému, hrabavému spôsobu života v nore; terárium preto treba prispôsobovať veku.
Rýchly a defenzívny — skôr na pozorovanie — na rozdiel od pokojných začiatočníckych druhov (napr. sklípkavec červenokolenný) je E. murinus nervózny, rýchly a ochotne sa stavia do obrannej pózy s ukázaním hryzadiel; chová sa preto skôr za sklom než do ruky.
Silne pavučinou vystlaná nora — sklípkavec kostrový si pri vchode aj vnútri nory vytvára hustú pavučinovú výstelku, ktorá mu slúži ako úkryt aj ako „poplašný“ povrch citlivý na chvenie koristi.
Stredne veľký, no efektný druh — rozpätie nôh dosahuje približne 13–15 cm (samice väčšie ako samce); nie je to obor ako goliáš, ale vďaka kontrastnému vzoru patrí medzi vizuálne najatraktívnejšie sklípkavce.
Samice sa dožívajú vyše desať rokov — žijú približne 12–15 rokov, kým samce po dospelosti len krátko (~3–4 roky celkovo); pre dlhoročného chovanca preto chovatelia volia samicu.
Vlhkomilný tropický druh — vyžaduje vyššiu vlhkosť ~70–80 % a teplotu 24–28 °C, no zároveň dobré vetranie proti plesni a roztočom; bez vetrania vlhko rýchlo zaplesnie.
⚠️ NIKDY nevypúšťať do prírody — hoci pochádza zo severnej Južnej Ameriky, ako každý nepôvodný chovaný druh sa nesmie vypúšťať; prebytočné jedince riešte zodpovedne (predaj/darovanie chovateľovi).
Meno dostal podľa nápadného vzoru na nohách. Jeho tmavé (takmer čierne) nohy sú pokryté kontrastnými bielo-žltými pruhmi, ktoré pripomínajú kostru (skeleton) — odtiaľ slovenské „kostrový“ aj anglické skeleton tarantula. Karapax (hlavohruď) máva kávovo hnedé až zlatisté sfarbenie so žltkastým žíhaním. Práve tento nezameniteľný „kostrový“ kontrast robí z Ephebopus murinus jeden z vizuálne najatraktívnejších sklípkavcov v chove, hoci ide o stredne veľký druh (rozpätie nôh ~13–15 cm), nie obra.
Toto je zvláštnosť tohto druhu (a celého rodu Ephebopus). Väčšina sklípkavcov Nového sveta sa bráni tým, že zadnými nohami oškrabáva žihavé chĺpky (urtikujúce setae) zo zadočka. Ephebopus murinus ich však má na pedipalpách (makadlách) — konkrétne na vnútornej strane stehienok — a pri obrane si pedipalpami rýchlo trie o hryzadlá, čím ich uvoľní smerom k votrelcovi. Chĺpky dráždia kožu a najmä oči a dýchacie cesty. Pre chovateľa to znamená pracovať pri údržbe pomaly, dlhou pinzetou a chrániť si oči.
Skôr nie — je to druh pre stredne pokročilých. Hoci je pri správnom teráriu odolný, je rýchly, nervózny a ochotne defenzívny: ochotne sa stavia do obrannej pózy, dokáže náhle vyraziť a má žihavé chĺpky na pedipalpách. Nie je to krotký druh na manipuláciu. Pridajte k tomu nároky na vyššiu vlhkosť (~70–80 %) s vetraním a hlboký hrabavý substrát. Pre úplný začiatok sú vhodnejšie pokojné, krotké druhy ako sklípkavec červenokolenný (Brachypelma) alebo sklípkavec čierny (Grammostola); ku sklípkavcovi kostrovému prejdite, keď už máte skúsenosti s rýchlejšími pavúkmi.
Sklípkavec kostrový je vlhkomilný tropický druh. Potrebuje teplotu 24–28 °C a vyššiu vlhkosť ~70–80 %, no zároveň dobré krížové vetranie — vlhko bez prúdenia vzduchu vedie k plesni a roztočom. Dospelec je hrabavý, preto terárium voľte s hrubou vrstvou substrátu 12–15 cm na hrabanie nory (pre dospelca stačí cca 30×30×30 cm); mladým nymfám, ktoré sú stromové, doprajte vyšší priestor s vetvičkami a kôrou. Pridajte stabilný úkryt (kôra, polovica kvetináča) a plytkú stabilnú misku s čerstvou vodou. Substrát udržiavajte vlhký, no nie premočený.
Je to výhradný dravec, ktorý sa živí kŕmnym hmyzom: ideálne sú šváby Dubia, cvrčky a pri väčších dospelciach sarančatá a kobylky, vždy gut-loaded (vykŕmené pred skrmením). Korisť by nemala byť väčšia ako telo pavúka. Dospelca stačí kŕmiť raz za 7–10 dní (1–2 kusy), mladé nymfy častejšie (2× týždenne) a menšou korisťou (malé cvrčky, octomilky). Stavovce (myši) sú zbytočné. Pred zvliekaním pavúk neje — vtedy živú korisť v teráriu nenechávajte. Zvyšky a bolus vždy odstráňte (pleseň, roztoče). Voľne odchyteného hmyzu sa vyvarujte (pesticídy).
Nie — je to druh skôr na pozorovanie, ktorý sa neberie do ruky. Je rýchly a defenzívny, pri vyrušení sa stavia do obrannej pózy a dokáže náhle vyraziť či uhryznúť. Navyše má žihavé chĺpky na pedipalpách, ktoré pri obrane uvoľňuje trením o hryzadlá a ktoré dráždia kožu, oči a dýchacie cesty. Jeho uhryznutie nie je pre zdravého človeka životu nebezpečné, ale je mechanicky bolestivé. A pretože je to krehký pavúk, pád z ruky mu môže prasknúť bruško a usmrtiť ho. Pavúky sa navyše na človeka nikdy neviažu. Sklípkavca kostrového preto pozorujte cez sklo a pri údržbe terária používajte dlhú pinzetu, postupujte pomaly a chráňte si oči.
Je to prirodzená zmena spôsobu života s vekom. Mladé nymfy Ephebopus murinus sú stromové (arboreálne) — žijú vo vyvýšených pavučinových úkrytoch medzi vetvičkami a kôrou, čo ich v prírode chráni pred predátormi na zemi. S rastom a pribúdajúcou hmotnosťou postupne prechádzajú k pozemnému, hrabavému spôsobu života a dospelce si hĺbia silne pavučinou vystlanú noru. Tomu treba prispôsobiť terárium: nymfám dajte vyšší priestor s vetvičkami, dospelcom hlboký substrát na hrabanie. Druh tak patrí do „stromovej“ podčeľade Aviculariinae, no ako dospelec žije pri zemi.