Sklípkavec fialový (Tapinauchenius violaceus)

Theraphosidae (sklípkavcovité)

Sklípkavec fialový

Tapinauchenius violaceus — nádherný arboreálny sklípkavec zo severnej Južnej Ameriky — telo s kovovo fialovým/dúhovým leskom; ako jeden z mála druhov Nového sveta BEZ urtikujúcich chĺpkov, spolieha sa na extrémnu rýchlosť — patrí k najrýchlejším sklípkavcom v hobby a je svetloplachý „teleportér“; jed mierny, no NIE na manipuláciu; vyžaduje zvislé, výborne vetrané terárium so skôr suchším substrátom

Rozpätie nôh~12–13 cm (DLS okolo 5")
Teplota22–26 °C (tolerantný)
Vlhkosťstredná ~65–75 % + výborné vetranie, skôr suchšie
Životnosťsamice ~8–12 r, samce 2–3 r
Areál / pôvodFrancúzska Guyana, Guyana, Surinam, Brazília — tropický les
🔊
Hlučnosť
1/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
2/5

Výživa

55% 30% 15% STRAVA zloženie
Lietajúci a behajúci hmyz (cvrčky, malé saranče, mušky) — 55 % 55%
Šváby (Blaptica dubia, Shelfordella) primeranej veľkosti — 30 % 30%
Doplnkový hmyz — sarančatá, mol, zofóbas (striedmo) — 15 % 15%

Odporúčané potraviny

  • Cvrčky (Acheta, Gryllus) primeranej veľkosti — základ stravy, veľkosť úmerná hlavohrudi (karapaxu) sklípkavca alebo menšia
  • Lietajúci a pohyblivý hmyz (mušky, drobné mole, mladé saranče) — bleskovo rýchly lovec ho prijíma obzvlášť ochotne
  • Šváby Blaptica dubia (mladé/menšie kusy) — výživná, ľahko stráviteľná korisť
  • Šváby Shelfordella lateralis (turkménsky šváb) — pohyblivá korisť, ktorú rýchly druh rád loví
  • Sarančatá a koníky z bezpečného, nezamoreného zdroja — proteínovo bohatá pochúťka
  • Zofóbas (larvy Zophobas morio) — striedmo, tučnejšia maškrta pre dospelce
  • Mikrocvrčky a nymfy švábov pre mláďatá (spiderlingy) — drobná korisť 2× týždenne
  • Gut-loaded hmyz (nakŕmený zeleninou/krmivom 24–48 h pred podaním) — zvyšuje výživovú hodnotu
  • Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske — pri tomto druhu je stály prístup k vode dôležitý, pretože sa chová skôr v suchu; pije aj kvapky z pavučiny

Zakázané potraviny

  • Stavovce (myšky, „pinkies“) — zbytočne tučné a rizikové; sklípkavec ich nepotrebuje
  • Divo odchytený hmyz z prírody — riziko pesticídov, parazitov a chorôb
  • Príliš veľká korisť (väčšia ako karapax/telo bez nôh) — stresuje a môže poraniť zviera
  • Hmyz s tvrdým chitínom v nadbytku (chrobáky) — ťažšie stráviteľný
  • Kŕmenie tesne pred a po zvliekaní — sklípkavec v premolte odmieta žrať a je extrémne zraniteľný
  • Ponechanie živej koristi cez noc — cvrčok môže obhrýzať zviera, najmä počas zvliekania
  • Ľudské jedlo, mäso cicavcov, mliečne výrobky — nestráviteľné, kontaminujú terárium
  • Premŕvanie/preťažovanie kŕmením — vedie k obezite a riziku prasknutia abdomenu pri páde
  • Voda v hlbokej nádobe pre mláďatá — riziko utopenia; používať plytkú misku alebo kvapky
Tip od odborníka Sklípkavec fialový (Tapinauchenius violaceus) je mimoriadne rýchly arboreálny dravec, ktorý v prírode i v teráriu loví zo svojej rúrkovitej pavučinovej skrýše na zvislej korkovej kôre alebo v dutine. Základ stravy tvoria vhodne veľké cvrčky a menšie šváby (napr. Blaptica dubia) — ideálna veľkosť koristi zodpovedá veľkosti hlavohrude (karapaxu) alebo menej. Tento druh je aktívny a ochotný lovec: korisť prepadáva bleskovým výpadom a často ju strhne do pavučiny. Keďže však ide o veľmi rýchle a plaché zviera, mnohí chovatelia odporúčajú skôr striedmejšie kŕmenie — znížite tým riziko, že budete musieť z terária loviť nezožraného cvrčka (čo pri „teleportujúcom“ druhu nie je príjemné). Frekvencia: dospelce stačí kŕmiť 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 5–7 dní a špľapky (mláďatá) 2× týždenne menšou korisťou. Druh rastie pomerne rýchlo a často sa zvlieka, no aj tak ho neprekrmujte — priveľký, napnutý abdomen je pri prípadnom páde z výšky riskantný. Gut-loading: kŕmny hmyz 1–2 dni pred podaním nakŕmte zeleninou a kvalitným krmivom. Voda: poskytnite plytkú misku s čistou nechlórovanou vodou — keďže T. violaceus chováme skôr v suchu (rod je citlivý na premokrenie), je trvalý prístup k vode obzvlášť dôležitý; druh pije aj kvapky z pavučiny a zo stien. Pozor na zvliekanie (molt): keď abdomen stmavne a zviera prestane žrať alebo sa stiahne do skrýše, NEKŔMTE a odstráňte všetku živú korisť — počas a tesne po zvliekaní je sklípkavec mäkký a zraniteľný. Po zvliekaní vyčkajte, kým stvrdnú klepietka (zvyčajne ~1–2 týždne), až potom ponúknite menšiu korisť. Bezpečnosť: druh je extrémne rýchly a sklon k úteku/skoku má veľký — pri kŕmení manipulujte korisťou kliešťami a terárium otvárajte len nad uzavretým priestorom.

Správanie a komunikácia

1 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 2 Zriedkavosť 1.8
1/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Sklípkavce sú prakticky nemé — Tapinauchenius violaceus nevydáva žiadne zvuky počuteľné pre človeka pri bežnej manipulácii.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Sklípkavec fialový NIE je maznavý spoločník a manipulácia je vyslovene vylúčená. Pavúkovce nevyhľadávajú fyzický kontakt a neviažu sa na človeka — a T. violaceus patrí navyše medzi vôbec najrýchlejšie druhy v teraristike. Pri vyrušení sa nespráva agresívne, ale bleskovo uteká — doslova „teleportuje“ z miesta na miesto a dokáže aj skočiť; je veľmi svetloplachý, takže po rozsvietení okamžite mizne v skrýši. Hoci je to druh Nového sveta, ako jeden z mála NEMÁ urtikujúce (žihľavé) chĺpky — namiesto nich sa spolieha práve na rýchlosť a útek. Nie je to defenzívny druh a uhryznutie nepatrí k jeho prvej reakcii (najprv vždy uteká), no ak ho zaženiete do kúta alebo neopatrne uchopíte, uhryznúť môže. Jeho jed je mierny (typický pre Nový svet) a kúsnutie nie je medicínsky vážne pre zdravého človeka. Riskantná teda nie je „jedovatosť“, ale práve extrémna rýchlosť a sklon k bleskovému úteku — zviera v okamihu unikne z terária alebo z ruky. Preto je T. violaceus druh výhradne na pozorovanie z terária; jeho čaro je v nádhernom fialovo-dúhovom lesku a pavučinovom umení, nie v držaní v ruke.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Sklípkavec fialový je čulý, mimoriadne pohyblivý arboreálny druh — väčšinu času trávi vo svojej rúrkovitej pavučinovej skrýši na zvislej korkovej kôre alebo v dutine, odkiaľ vychádza za šera loviť. Tkanie pavučiny: je to zdatný tkáč — pavučinou prepletá kôru a vetvičky a vytvára si rúrkovité tunely, v ktorých sa cíti bezpečne. Aktivita: pri vyrušení reaguje bleskovo rýchlo — patrí k najrýchlejším sklípkavcom v hobby vôbec, doslova „teleportuje“ a vzápätí zmizne v skrýši; je výrazne svetloplachý, takže na rozdiel od mnohých iných arboreálnych druhov po rozsvietení neostane sedieť, ale okamžite uteká do úkrytu. Lov: korisť prepadáva rýchlym výpadom. Tempo rastu: na rozdiel od pomalých pozemných druhov rastie pomerne rýchlo a často sa zvlieka, pričom s každým úspešným zvliekaním viditeľne pribúda na veľkosti. Pre majiteľa to znamená atraktívneho, aktívneho chovanca, ktorý však vyžaduje veľkú opatrnosť pri otváraní terária kvôli rýchlosti a sklonu k bleskovému úteku.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Pavúkovce nemajú schopnosť vokalizácie ani napodobňovania ľudskej reči — chýbajú im hlasové orgány aj príslušné nervové štruktúry.

Hlasový prejav a reč

1/5 hlasitosť

Sklípkavec fialový je z pohľadu majiteľa prakticky nemé zviera — nemá hlasivky ani žiadny orgán na tvorbu zvuku a pri bežnom chove je úplne tichý. Na rozdiel od niektorých veľkých sklípkavcov (napr. rody Theraphosa či Pamphobeteus), ktoré pri vyrušení hlasno stridulujú (vydávajú syčivý/škrabavý zvuk trením štetinatých plôch), je Tapinauchenius violaceus veľmi tichý a stridulácia je u neho slabá až nepozorovateľná. Komunikácia tohto druhu neprebieha zvukom, ale cez vibrácie podkladu a vlastnej pavučiny (vníma chvenie citlivými chĺpkami a kĺbovými zmyslovými orgánmi) a cez chemické a dotykové signály (feromóny, ohmatávanie predných nôh a makadiel, najmä pri rozmnožovaní). V byte je preto úplne nehlučným chovancom vhodným aj do spálne — jediné, čo občas „počuť“, je jemné šuchotanie pri jeho povestnom bleskovom pohybe v pavučine alebo pri love koristi.

Dokáže hovoriť? Pavúkovce nedokážu napodobniť ľudskú reč — nemajú hlasový aparát ani mozgové štruktúry potrebné na vokalizáciu. Tapinauchenius violaceus komunikuje vibráciami podkladu a pavučiny a chemicko-dotykovými signálmi, nie zvukom počuteľným pre človeka.

Typické zvuky

  • Žiadna vokalizácia — druh nemá orgán na tvorbu zvuku a je prakticky nemý
  • Stridulácia veľmi slabá až žiadna — na rozdiel od syčiacich rodov (Theraphosa) T. violaceus prakticky nestriduluje
  • Jemné šuchotanie pri bleskovom pohybe v pavučine alebo pri love koristi — mechanický zvuk pohybu, nie vokalizácia
  • Komunikácia cez vibrácie podkladu a pavučiny a cez feromóny/dotyk makadiel — bezhlučná, najmä počas rozmnožovania
  • Žiadne zvuky počuteľné cez stenu terária — ideálny tichý chovanec do bytu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Celoročná aktivita pri tropickej teplote — arboreálny druh spriada na zvislej korkovej kôre/v rúrke hustú rúrkovitú pavučinovú skrýš, odkiaľ číha na korisť; aktívny je najmä za šera a v noci, cez deň sa svetloplachý druh sťahuje do úkrytu; bez výrazného sezónneho rytmu
Rozmnožovanie v zajatí — dospelý samec po ultimátnom zvliekaní vyhľadá samicu; pri extrémnej rýchlosti oboch pohlaví treba samca po kopulácii rýchlo a opatrne oddeliť, aby ho samica nezožrala

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Domáci teristický (suchozemský) chovanec — arboreálny sklípkavec Nového sveta. Pôvod: severná Južná Amerika — Francúzska Guyana (okolie obce Cacao južne od Cayenne), Guyana, Surinam a Brazília; vlhké tropické lesy, kde žije v dutinách a škárach kôry stromov. Patrí medzi vôbec najrýchlejšie bežne chované druhy a ako jeden z mála druhov Nového sveta NEMÁ urtikujúce (žihľavé) chĺpky — namiesto toho sa spolieha na bleskovú rýchlosť a útek. Nie je to agresívny ani defenzívny druh (jed je mierny, typický pre Nový svet a kúsnutie nie je medicínsky vážne), no práve extrémna rýchlosť, sklon k bleskovému úteku a výrazná svetloplachosť z neho robia druh pre stredne pokročilých chovateľov (intermediate) — nie kvôli jedu, ale kvôli bezpečnej manipulácii s teráriom. Vhodný je pre niekoho, kto už zvládol pokojnejší pozemný druh a chce krok k rýchlym arboreálnym sklípkavcom. Kľúčom k úspechu je zvislé, dobre vetrané terárium so suchším substrátom a rešpekt k rýchlosti zvieraťa. Druh nie je zaradený do CITES a IUCN ho nehodnotil — kupovať treba odchované (captive-bred) jedince.
Priestor VERTIKÁLNE (arboreálne) terárium ~20×20×30 až 30×30×40 cm (výška je dôležitejšia než pôdorys — stromový druh žije hore na zvislej kôre). VÝBORNÉ VETRANIE je u tohto druhu úplne kľúčové: Tapinauchenius violaceus je z celého rodu obzvlášť citlivý na vlhko a zaparený vzduch — vyžaduje sieťkové/dierované veko a najlepšie aj krížové vetranie (otvory na protiľahlých stranách), aby vzduch voľne prúdil a substrát mohol medzi orosením vyschnúť. Výbava: zvislá korková kôra alebo korková rúrka (zásadná — druh si na ňu a do nej natká rúrkovitú skrýš), vetvičky, konáriky a (živé či umelé) rastliny. Substrát: 4–6 cm substrátu (kokos/rašelina) na dne, ktorý sa drží skôr suchý — nie premočený. Miska na vodu: plytká, s čistou nechlórovanou vodou — stály prístup k vode je pri suchšom chove dôležitý. Teplota: 22–26 °C (druh je k teplote pomerne tolerantný a darí sa mu aj pri bežnej izbovej teplote). Vlhkosť: stredná (~65–75 %), dosiahnutá občasným orosením časti terária a misky s vodou, pričom medzi oroseniami treba nechať terárium vyschnúť — trvalé premokrenie je pre tento druh nebezpečnejšie než mierne sucho. Pevné, bezpečne uzatvárateľné veko bez škár — druh je extrémne rýchly a pri otvorení dokáže okamžite uniknúť alebo vyskočiť, preto pred každou manipuláciou pripravte uzavretý priestor a odchytovú nádobu (catch cup).
Deti v domácnosti Sklípkavec fialový NIE je vhodný pre deti a už vôbec nie na manipuláciu — patrí medzi vôbec najrýchlejšie sklípkavce v teraristike. Pri vyrušení sa bleskovo rozbehne, vie skočiť a v okamihu zmizne (chovatelia ho prezývajú „teleportér“) a je veľmi svetloplachý. Nie je to síce agresívny ani defenzívny druh a jeho jed je mierny (kúsnutie nie je medicínsky vážne), no práve preto, že je taký rýchly a uteká, ho dieťa nedokáže bezpečne zvládnuť — zviera v sekunde unikne. Hodí sa výlučne ako zviera na pozorovanie pod dohľadom dospelého, a to skôr pre staršie deti či tínedžerov so seriózným záujmom o teraristiku a skúseného dohliadajúceho. Hlavné pravidlá: (1) NIKDY nebrať do rúk — druh sa bleskovo rozbehne a uniká rýchlejšie, než stihnete zareagovať; (2) terárium otvárať len opatrne a nikdy nie tak, aby zviera uniklo (vždy nad uzavretým priestorom, s pripravenou odchytovou nádobou); (3) presuny robiť výhradne cez nádobu, nikdy nie holou rukou; (4) pri zvliekaní zviera nerušiť; (5) chápať, že dobré vetranie a suchší substrát sú pre prežitie tohto druhu nevyhnutné. Pre zodpovedného staršieho chovateľa je to obdivuhodný, aktívny a nádherne fialovo-dúhovo sfarbený druh — no jeho čaro spočíva v pozorovaní, nie v dotyku.
Hlučnosť Úplne tichý chovanec — ideálny do bytu, spálne aj kancelárie; nehlučí ani v noci.
Verdikt odborníka Sklípkavec fialový (Tapinauchenius violaceus, Purple Tree Spider) je výhradne arboreálny (stromový) sklípkavec čeľade Theraphosidae a jeden z najkrajších „dúhových“ pavúkovcov v teraristike — telo má pokryté zamatovými chĺpkami, ktoré sa v správnom svetle prelievajú do brilantnej kovovo fialovej/violetovej farby (lesk je najvýraznejší na čerstvo zvlečenom jedincovi a u starších jedincov sa cez fialovú niekedy prelína zlatisto-bronzový nádych). Dosahuje rozpätie nôh okolo 12–13 cm (DLS približne 5"). Pôvod: obýva vlhké tropické lesy severnej Južnej Ameriky — typová lokalita je pri obci Cacao južne od Cayenne vo Francúzskej Guyane, druh sa uvádza aj z Guyany, Surinamu a Brazílie, kde žije v dutinách a škárach kôry stromov a tká si rúrkovité pavučinové skrýše. Špecifikum povahy: ako jeden z mála druhov Nového sveta NEMÁ urtikujúce (žihľavé) chĺpky — namiesto nich sa spolieha na extrémnu rýchlosť a útek. Patrí k vôbec najrýchlejším bežne chovaným sklípkavcom, je výrazne svetloplachý a chovatelia ho prezývajú „teleportér“, lebo pri vyrušení v okamihu zmizne v skrýši. Nie je to však agresívny ani defenzívny druh — najprv vždy uteká a uhryzne len v krajnej núdzi; jeho jed je mierny (typický pre Nový svet) a kúsnutie nie je pre zdravého človeka medicínsky vážne. Preto je vhodný pre stredne pokročilých chovateľov — nie kvôli jedu, ale kvôli bezpečnej manipulácii s teráriom (bleskový únik, sklon k skoku). Chov: VERTIKÁLNE terárium (~20×20×30 až 30×30×40 cm, vyššie než širšie) s VÝBORNÝM vetraním (sieťkové veko, ideálne krížové vetranie), zvislou korkovou kôrou/rúrkou, vetvičkami a rastlinami; je to zdatný tkáč rúrkovitých skrýš. Na rozdiel od mnohých vlhkomilných arboreálnych druhov je T. violaceus citlivý na premokrenie — chová sa skôr v suchu, vlhkosť ~65–75 % sa dosahuje občasným orosením, nie premočením, a medzi oroseniami treba terárium nechať vyschnúť; teplota 22–26 °C (druh je k teplote tolerantný), substrát 4–6 cm, stály prístup k vode. Strava: cvrčky, menšie šváby a pohyblivý hmyz — je to rýchly lovec; dospelce 1× za 1–2 týždne, špľapky 2× týždenne; korisť podávať kliešťami a neprekrmovať. Životnosť: samice približne 8–12 rokov, samce po dozretí len 2–3 roky; druh pritom rastie pomerne rýchlo a často sa zvlieka. Zvliekanie je najzraniteľnejšou fázou — zviera vtedy nerušiť, nekŕmiť a odstrániť živú korisť. Z pohľadu majiteľa je úplne tichý a takmer nestriduluje. Taxonomická poznámka: meno T. violaceus (Mello-Leitão, 1930) je dnes prevažne považované za synonymum staršieho Tapinauchenius plumipes (C. L. Koch, 1842), v hobby sa však naďalej bežne používa. Ochrana: druh je IUCN nehodnotený a nie je zaradený do CITES, v chove ide o bežne odchovávaný druh — kupovať treba odchované (captive-bred) jedince. Celkovo ide o ohromujúco krásneho, aktívneho a pomerne nenáročného chovanca, ktorého úspech stojí na zvislom, dobre vetranom teráriu so skôr suchším substrátom a na rešpekte k jeho legendárnej rýchlosti — pri ich dodržaní je T. violaceus klenotom každej pokročilejšej zbierky.

Prostredie a požiadavky

Terárium — typ a rozmery (VERTIKÁLNE)
Arboreálne, VYŠŠIE než širšie, ~20×20×30 až 30×30×40 cm pre dospelca; výška dôležitejšia než pôdorys; pevné, bezpečne uzatvárateľné veko bez škár (extrémne rýchly únik)
Tapinauchenius violaceus je arboreálny (stromový) druh, preto potrebuje terárium, ktoré je vyššie než širšie — žije hore na zvislej kôre a v jej dutinách. Pre dospelca postačuje okolo 20×20×30 až 30×30×40 cm (výška). Mláďatá sa chovajú v primerane menších vertikálnych nádobách a postupne sa presádzajú (rehouse). Veko musí byť pevné, bezpečne uzatvárateľné a bez škár — druh je jedným z najrýchlejších sklípkavcov a pri otvorení dokáže v okamihu uniknúť alebo vyskočiť, preto majte vždy pripravenú odchytovú nádobu (catch cup). Vnútro sa zariaďuje zvislo (korková kôra/rúrka, vetvičky, rastliny), aby malo zviera o čo oprieť svoju rúrkovitú pavučinovú skrýš.
Výborné vetranie (KĽÚČOVÉ)
Sieťkové/dierované veko, ideálne krížové vetranie (otvory na protiľahlých stranách) — prúdiaci, nie stojatý vzduch; tento druh je obzvlášť citlivý na vlhko a zaparenie
Vetranie je u sklípkavca fialového úplne zásadné. T. violaceus je z celého rodu najmenej znášanlivý voči vlhku a zle znáša stojatý, vlhký, zaparený vzduch — v zle vetraných teráriách s premočeným substrátom hrozia náhle úhyny a rast plesní. Riešením je sieťkové alebo dierované veko a najlepšie aj krížové vetranie (otvory na protiľahlých stranách terária), aby vzduch voľne prúdil a substrát mohol medzi orosením vyschnúť. Tento druh prosperuje skôr v suchšom, ale dobre vetranom prostredí so stálym prístupom k vode — bez dobrého vetrania ho neudrží ani inak ideálna teplota.
Teplota
22–26 °C; druh je k teplote tolerantný a darí sa mu aj pri bežnej izbovej teplote
Druh pochádza z vlhkých tropických lesov severnej Južnej Ameriky (Francúzska Guyana, Guyana, Surinam, Brazília), kde v areáli bývajú teploty zhruba 24–28 °C. V chove sa však ukazuje, že T. violaceus je k teplote pomerne tolerantný a bez problémov prosperuje aj pri bežnej izbovej teplote okolo 22–24 °C. Pri izbovej teplote často netreba prihrievať; v chladnejších podmienkach radšej vykurujte vzduch v miestnosti než aby ste umiestnili podhrev priamo na sklo (lokálny prehrev vysušuje a u arboreálneho druhu nedáva zmysel). Vyhýbajte sa extrémom — trvalo nad ~30 °C zviera stresuje a vysúša, pod ~18 °C spomaľuje metabolizmus.
Vlhkosť
Stredná (~65–75 %) dosiahnutá OBČASNÝM orosením a miskou s vodou — medzi oroseniami nechať VYSCHNÚŤ, NIE premočiť
Na rozdiel od mnohých vlhkomilných arboreálnych sklípkavcov je T. violaceus citlivý na premokrenie — preto sa chová skôr v suchu s cieľovou vlhkosťou okolo 65–75 %, ktorú zabezpečíte občasným orosením časti terária a plytkou miskou s vodou, NIE trvalo mokrým substrátom. Kľúčové je nechať substrát medzi oroseniami vyschnúť a držať výborné vetranie — pre tento druh je mierne sucho bezpečnejšie než premokrenie. T. violaceus rado pije kvapky z pavučiny a stien, preto je stály prístup k vode dôležitý. Mláďatá (špľapky) sa držia o niečo vlhšie, ale stále s dobrým vetraním a nikdy nie v premočenom, dusnom prostredí, ktoré je pre ne smrteľné.
Vybavenie a úkryt (zvislé štruktúry)
Zvislá korková kôra/rúrka, vetvičky a (živé či umelé) rastliny + 4–6 cm skôr suchého substrátu na dne; plytká miska na vodu
Sklípkavec fialový je zdatný tkáč — natká si rúrkovitú pavučinovú skrýš na zvislej štruktúre alebo v dutine kôry, kde sa cíti bezpečne a odkiaľ loví. Poskytnite mu zvislú korkovú kôru alebo korkovú rúrku postavenú nastojato (zásadný úkryt), vetvičky, konáriky a rastliny (živé, napr. scindapsus/brečtan, alebo umelé), o ktoré sa oprie. Substrát (4–6 cm kokos/rašelina) sa drží skôr suchý a slúži najmä na udržanie miernej vlhkosti pri dne. Pridajte plytkú misku na vodu — pri suchšom chove je stály prístup k vode dôležitý. Nepoužívať konštrukcie, z ktorých by zviera mohlo nebezpečne spadnúť na tvrdé predmety.
Divoký biotop
Severná Južná Amerika — Francúzska Guyana (okolie obce Cacao), Guyana, Surinam, Brazília; vlhké tropické lesy, dutiny a škáry kôry stromov
Vo voľnej prírode sa Tapinauchenius violaceus vyskytuje vo vlhkých tropických lesoch severnej Južnej Ameriky — typová lokalita je v okolí obce Cacao južne od Cayenne vo Francúzskej Guyane, druh sa uvádza aj z Guyany, Surinamu a Brazílie. Obýva kmene stromov, dutiny a škáry kôry, kde si tká rúrkovitú pavučinovú skrýš, z ktorej loví. Je to výhradne arboreálny (stromový) druh. Teplé, vlhké, no prevzdušnené lesné prostredie vysvetľuje, prečo v zajatí potrebuje strednú vlhkosť spojenú s veľmi dobrým vetraním a skôr suchším substrátom. Druh nie je predmetom ochrany CITES a jeho stav IUCN nehodnotil.

Rozvrh kŕmenia

Čas Krmivo Množstvo Frekvencia
Dospelec (večer) Cvrček, menší šváb (Blaptica dubia) alebo pohyblivý hmyz vhodnej veľkosti (podávať kliešťami) 1–2 ks veľkosti karapaxu/tela bez nôh 1× za 1–2 týždne
Juvenil Cvrčky a menšie šváby primeranej veľkosti 1 ks úmerný telu každých 5–7 dní
Mláďa / špľapka (sling) Mikrocvrčky, nymfy švábov, kúsky koristi drobná korisť 2× týždenne
Premolt / po zvliekaní NEKŔMIŤ — odstrániť živú korisť nič ~1–2 týždne (kým stvrdnú klepietka)
Voda Čistá nechlórovaná voda v plytkej miske + kvapky na pavučine a stenách (pri suchšom chove obzvlášť dôležitá) stále k dispozícii dopĺňať priebežne, orosenie občas (nechať vyschnúť)

Rozmnožovací cyklus

Pohlavná dospelosť a párenie
Samce dospievajú rýchlo (~1–1,5 r vďaka rýchlemu rastu), samice o niečo pomalšie; párenie po dozretí samca

T. violaceus dospieva pomerne rýchlo vďaka rýchlemu rastu — samce po sérii zvliekaní dozrejú zvyčajne skôr (ultimátne zvliekanie, po ktorom majú vyvinuté bulby na makadlách), samice o niečo pomalšie. Párenie sa robí pod dohľadom: dospelý samec sa opatrne pridá k dobre nakŕmenej samici v jej teritóriu; keďže ide o mimoriadne rýchle druhy, treba mať pohyb oboch pavúkov pod kontrolou a po úspešnej kopulácii samca rýchlo a opatrne oddeliť, aby ho samica nezožrala. Dimorfizmus: dospelý samec je menší, štíhlejší a po dozretí žije už len krátko (2–3 roky).

Tvorba kokonu (vaječného vaku)
Kokon týždne až mesiace po kopulácii; rádovo desiatky až ~100+ vajíčok

Oplodnená samica po niekoľkých týždňoch až mesiacoch vytvorí vo svojej pavučinovej skrýši hodvábny kokon (vaječný vak), do ktorého nakladie rádovo desiatky až vyše sto vajíčok. Kokon aktívne stráži a otáča, čím zabezpečuje rovnomernú teplotu a vlhkosť a chráni ho pred plesňou. Chovateľ buď ponechá kokon matke, alebo ho po niekoľkých týždňoch opatrne odoberie na umelú inkubáciu (mechanický inkubátor) pri kontrolovanej teplote a vlhkosti — to znižuje riziko, že samica kokon zožerie alebo poškodí. Dobré vetranie je dôležité aj pri inkubácii, keďže druh zle znáša zaparenie.

Liahnutie — nymfy a špľapky
Vývin vo vajci týždne; postembryonálne štádiá (nymfa) pred prvým samostatným zvliekaním

Z vajíčok sa najprv liahnu prelarválne a larválne štádiá (tzv. nymfy / postembryá), ktoré ešte nežijú samostatne a vyživujú sa zo zásob — sú bledé a nepohyblivé. Po niekoľkých zvliekaniach v kokone sa z nich stávajú prvé samostatné špľapky (spiderlings). Mláďatá T. violaceus majú na rozdiel od mnohých iných rodov rovnaké sfarbenie ako dospelce (rod nemá výraznú ontogenetickú zmenu vzoru) — sú teda už od malička tmavo fialovo-violetové s náznakom kovového lesku. Celý proces od nakladenia po rozlezenie špľapiek trvá rádovo týždne a je citlivý na stabilnú teplotu, miernu vlhkosť a dobré vetranie.

Odchov špľapiek (spiderlings) a vývoj sfarbenia
Rýchly rast a časté zvliekanie; postupné prehlbovanie kovového lesku

Špľapky sa po rozlezení odchovávajú jednotlivo v malých vertikálnych nádobkách s veľmi dobrým vetraním, kúskom kôry či vetvičkou a skôr suchším substrátom s občasným orosením — premočené, dusné prostredie je pre ne smrteľné. Sú to húževnaté a rýchle mláďatá, ktoré sa kŕmia drobnou korisťou (mikrocvrčky, nymfy švábov) zhruba 2× týždenne. Rast je pomerne rýchly a druh sa často zvlieka, pričom s každým zvliekaním sa prehlbuje kovovo fialový/dúhový lesk; u starších jedincov sa cez fialovú niekedy prelína zlatisto-bronzový kovový nádych. Už od malička sú špľapky rýchle a svetloplaché, preto manipuláciu vynechajte aj pri mláďatách.

Pohlavný dimorfizmus a životnosť
Samice ~8–12 r, samce 2–3 r; spoľahlivé rozlíšenie až u dospelcov

Pohlavie sa dá spoľahlivo určiť až u dospelých jedincov (prípadne z exúvie podľa spermatéky u samíc). Samice sú robustnejšie a dlhovekejšie — žijú približne 8–12 rokov. Samce sú po dozretí menšie a štíhlejšie, majú bulby na makadlách a po ultimátnom zvliekaní žijú už len 2–3 roky (kratšie než u mnohých pomalšie rastúcich druhov). Pri kúpe je preto pohlavie dôležitý údaj — overená samica predstavuje dlhšiu investíciu. Aj počas rozmnožovania a manipulácie pri párení treba mať na pamäti extrémnu rýchlosť tohto druhu.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: Udomácnenie 1–2 týždne; chov dlhodobý — samice približne 8–12 rokov, samce 2–3 roky. Manipulácia sa neodporúča (extrémne rýchly, svetloplachý druh)

Sklípkavec fialový sa NEochočuje a manipulácia sa zásadne neodporúča — pavúkovec sa na človeka neviaže a u tohto druhu je manipulácia obzvlášť riskantná pre jeho rýchlosť. Tapinauchenius violaceus je mimoriadne rýchly, plachý a svetloplachý: pri vyrušení sa bleskovo rozbehne, dokáže skočiť a v okamihu zmizne v skrýši (preto prezývka „teleportér“). Ako druh Nového sveta NEMÁ urtikujúce chĺpky, namiesto nich sa spolieha na rýchlosť a útek. Nie je to defenzívny druh — uhryznutie nie je jeho prvá reakcia (najprv vždy uteká) — a jeho jed je mierny, no ak ho zaženiete do kúta, uhryznúť môže. Preto je to druh pre stredne pokročilých chovateľov (kvôli rýchlosti, nie jedu) a výhradne na pozorovanie. Hlavné pravidlá: (1) NIKDY neberte zviera do rúk — presuny robte výlučne cez nádobu/krabičku (catch cup) a kliešte na korisť; (2) terárium otvárajte opatrne a vždy nad uzavretým priestorom — pripravte sa na bleskový pohyb a skok; (3) nikdy nemanipulovať tesne pred a po zvliekaní; (4) udržiavajte rešpektujúci odstup a pracujte pokojne, bez prudkých pohybov a najlepšie pri tlmenom svetle (druh je svetloplachý); (5) vždy zabezpečte dobré vetranie a skôr suchší substrát — to je pre prežitie tohto druhu dôležitejšie než čokoľvek iné. Pri rešpektovaní týchto zásad je T. violaceus nádherný, pomerne nenáročný, no jednoznačne „na obdiv“, nie „do ruky“.

1

Pripravte VERTIKÁLNE terárium ~20×20×30 až 30×30×40 cm s VÝBORNÝM vetraním (sieťkové/dierované veko, ideálne krížové vetranie), zvislou korkovou kôrou/rúrkou, vetvičkami a 4–6 cm skôr suchého substrátu

2

Zabezpečte plytkú misku s čistou vodou a teplotu 22–26 °C; vlhkosť dosahujte len OBČASNÝM orosením a medzi oroseniami nechajte terárium VYSCHNÚŤ — trvalé premokrenie je pre tento druh nebezpečné

3

Po prinesení domov nechajte zviera 1–2 týždne v pokoji, aby sa udomácnilo a natkalo si rúrkovitú pavučinovú skrýš — nemanipulujte, len doplňte vodu a jemne oroste

4

Pozorujte správanie z terária (najlepšie pri tlmenom svetle — druh je svetloplachý): pokojné zviera sedí vo svojej skrýši; kŕmte juvenily každých 5–7 dní, dospelce 1× za 1–2 týždne pomocou klieští na korisť

5

Terárium otvárajte OPATRNE, vždy nad uzavretým priestorom a s pripravenou odchytovou nádobou (catch cup) — druh je jedným z najrýchlejších sklípkavcov, dokáže vyskočiť a v okamihu uniknúť

6

NIKDY neberte zviera do rúk — presuny robte cez nádobu; pri vyrušení bleskovo uteká (jed je mierny, no rýchlosť robí manipuláciu riskantnou)

7

Pred a po zvliekaní (tmavý abdomen, zviera nežerie a stiahne sa do skrýše) NErušte, NEkŕmte a odstráňte živú korisť; po každom kontakte s teráriom si umyte ruky

Cena a kde kúpiť

20–55 € / odchované mláďa až subadult

Sklípkavec fialový patrí k cenovo dostupnej až strednej kategórii — je to obľúbený a pravidelne odchovávaný arboreálny druh. Špľapky (mláďatá) a juvenily sa pohybujú zhruba 20–55 €, subadultné a dospelé samice bývajú drahšie (často 60–110 € podľa veľkosti a overeného pohlavia — samice sú žiadanejšie pre dlhovekosť). Druh nie je zaradený do CITES a IUCN ho nehodnotil, takže pri bežnom predaji v rámci EÚ nevyžaduje osobitné doklady, no aj tak kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince od dôveryhodného chovateľa. Vzhľadom na extrémnu rýchlosť a sklon k úteku nejde o druh pre úplných začiatočníkov — zvážte skúsenosti pred kúpou. Pozor aj na taxonomický zmätok v ponuke: v hobby sa pod menom „violaceus“ predáva niekoľko podobných fialových druhov rodu Tapinauchenius, preto kupujte od chovateľa, ktorý vie pôvod doložiť.

Špecializovaní chovatelia sklípkavcov a teraristické burzy v SR/ČR (captive-bred, doklad o pôvode)
exoticke-zvierata.sk / teraristické e-shopy — kŕmny hmyz a vybavenie vertikálnych terárií
bazos.sk / inzertné portály — inzeráty teraristika (preveriť odchov, nie odchyt)
Členské burzy a fóra (BTS, lokálne araneo-kluby) — overení chovatelia odchovaných jedincov
Na čo si dať pozor Kupujte výhradne odchované (captive-bred) jedince — divo odchytené zvieratá sú stresované a môžu byť parazitované. Zdravý sklípkavec: plný, ale nie napnutý abdomen, všetkých 8 nôh + 2 makadlá neporušené, zviera čulo a rýchlo reaguje a má vlastnú rúrkovitú pavučinovú skrýš na korkovej kôre; typický je zamatový kovovo fialový/dúhový lesk (najkrajší na čerstvo zvlečenom jedincovi). Vyhýbajte sa jedincom so scvrknutým, vráskavým abdomenom (dehydratácia/hladovanie), s tekutinou okolo úst, apatickým alebo s „kŕčovito“ podvinutými nohami (smrteľný príznak). Pýtajte si údaj o poslednom zvliekaní a o pohlaví (overená samica je dlhšia investícia) a najmä o presnom druhu/pôvode — pod názvom „violaceus“ sa v hobby predáva viacero podobných fialových druhov rodu Tapinauchenius. Pozor pri preberaní: druh je jedným z najrýchlejších sklípkavcov — manipulujte len cez nádobu a majte pripravenú odchytovú nádobu (catch cup). Po prinesení domov dajte zvieraťu 1–2 týždne pokoj a hneď zabezpečte dobré vetranie a skôr suchší substrát.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Sklípkavec fialový rozpätie ~12–13 cm (DLS okolo 5") Sklípkavec tigrí rozpätie ~13–15 cm Sklípkavec antilský rozpätie ~13–15 cm Sklípkavec kučeravý rozpätie ~13–16 cm Sklípkavec Psalmopoeus cambri… rozpätie ~14–16 cm
Sklípkavec fialový (Tapinauchenius violaceus) Sklípkavec tigrí (Psalmopoeus irminia) Sklípkavec antilský (Caribena versicolor) Sklípkavec kučeravý (Tliltocatl albopilosus) Sklípkavec Psalmopoeus cambridgei (Trinidad chevron)
Dĺžkarozpätie ~12–13 cm (DLS okolo 5")rozpätie ~13–15 cmrozpätie ~13–15 cmrozpätie ~13–16 cmrozpätie ~14–16 cm
Váha—————
Dožitiesamice ~8–12 r, samce 2–3 rsamice ~10–12 r, samce 3–4 rsamice ~10–12 r, samce 3–4 rsamice ~15–20 r, samce ~5 rsamice ~12 r, samce 3–4 r
Hlučnosť3/54/51/51/53/5
Stav IUCNIUCN nehodnotený · nie je CITES-listedIUCN nehodnotený · nie je CITES-listedIUCN nehodnotený · CITES Príloha III (od 11.1.2023)IUCN nehodnotený · CITES Príloha IIIUCN nehodnotený · nie je CITES-listed
PovahaAktuálny druh — výhradne arboreálny, zamatovo kovovo FIALOVÝ/dúhový; BEZ urtikujúcich chĺpkov, JEDEN Z NAJRÝCHLEJŠÍCH sklípkavcov, svetloplachý „teleportér“, jed mierny, NIE defenzívny — manipulácia vylúčená kvôli rýchlostiPríbuzná podčeľaď — arboreálny/semi, zamatovo čierny s oranžovo-červenými „tigrími“ znakmi; tiež BEZ urtikujúcich chĺpkov a veľmi rýchly, ALE má citeľnejší jed a je defenzívnejší (zaujme výhražný postoj); znáša vlhkejšie prostredieKontrast — arboreálny druh Nového sveta (ružovoprstý typ), ALE pokojnejší, pomalší a MÁ urtikujúce chĺpky (typ II); spektakulárna zmena farby z modrej na ružovo-zelenú, vhodnejší ako „prvý stromový“ druh pre začiatočníkaKontrast — TERESTRICKÝ (pozemný) typický druh Nového sveta so žihľavými (urtikujúcimi) chĺpkami, pomalý a docilný; pravý opak rýchleho bezchĺpkového stromového T. violaceus a vzor začiatočníckeho druhuPorovnanie — arboreálny druh tiež BEZ urtikujúcich chĺpkov, hnedo-olivový so „šípkovým“ vzorom; rýchly, no o čosi väčší, znášanlivejší a tolerantnejší k vlhku než T. violaceus
AreálSeverná Južná Amerika — Francúzska Guyana, Guyana, Surinam, Brazília; tropický les, dutiny kôryVenezuela (aj Guyana) — vlhké tropické lesyMartinik (Malé Antily, Karibik) — vlhké tropické lesyStredná Amerika (Nikaragua, Kostarika, Honduras)Trinidad — vlhký tropický les

Choroby a prevencia

Náhly úhyn pri zlom vetraní (zaparený vlhký vzduch)
stredná

Príznaky: Zdanlivo zdravé zviera náhle slabne, klesá zo skrýše, kŕčovito podvíja nohy a hynie — typicky v teráriu so stojatým, vlhkým, zapareným vzduchom a premočeným substrátom

Tapinauchenius violaceus je z celého rodu OBZVLÁŠŤ citlivý na vlhko a zaparený vzduch — zle znáša stojaté, dusné, premočené prostredie. Prevencia: VERTIKÁLNE terárium s VÝBORNÝM vetraním (sieťkové veko, ideálne krížové vetranie), skôr SUCHÝ substrát, vlhkosť dosahovať len občasným orosením a nechať vyschnúť; nikdy nedusiť zviera v uzavretom vlhkom priestore

Dehydratácia
stredná

Príznaky: Scvrknutý, vráskavý abdomen, apatia, podvinuté nohy, zviera zostáva pri miske s vodou

Keďže tento druh chováme skôr v suchu, je STÁLY prístup k čistej vode obzvlášť dôležitý — poskytnite plytkú misku, občas orosite kus pavučiny (zviera pije kvapky) a udržujte strednú vlhkosť pri dobrom vetraní; akútne pomôže metóda „ICU“ (vlhká utierka v uzavretej nádobe s vetraním)

Prasknutie abdomenu (pád z výšky)
stredná

Príznaky: Tekutina (hemolymfa) presakuje z prasknutého zadočku po páde, zviera rýchlo slabne

U arboreálneho druhu reálne riziko — zviera žije vysoko na kôre a pri vyrušení môže spadnúť alebo skočiť. Prevencia: neprekrmovaný abdomen, opatrné otváranie terária, bezpečné štruktúry; drobné poranenie možno zastaviť priložením kukuričného škrobu/vazelíny a pokojom, väčšie býva smrteľné

Komplikované zvliekanie (bad molt)
stredná

Príznaky: Zviera uviazne v starej exúvii, deformované či uviaznuté nohy, vyčerpanie

Najčastejšou príčinou je príliš nízka vlhkosť alebo rušenie počas moltu — pred zvliekaním zabezpečiť dostatočnú vlhkosť (mierne orosiť, no nepremočiť), NErušiť a NEkŕmiť; pri uviaznutej nohe pomôcť až po stvrdnutí, prípadná autotómia (odhodenie nohy) dorastie ďalším zvliekaním

Plesne a roztoče v teráriu
stredná

Príznaky: Plesnivý povlak na substráte a kôre, drobné biele/hnedé roztoče, zápach — typické pri vlhku bez vetrania

Vzniká pri premočenom substráte a slabom vetraní alebo zo zvyškov koristi — u tohto suchomilnejšieho druhu je riziko o to väčšie pri premokrení; odstraňovať nedojedenú korisť, zabezpečiť výborné vetranie, držať substrát skôr suchý; pomáhajú čistiace chvostoskoky (springtails)

Prevencia Sklípkavec fialový je krásny a pomerne odolný druh, no kľúčom k zdraviu je dobré vetranie, skôr suchší substrát a rešpekt k jeho rýchlosti. Najväčšie riziká: (1) Náhly úhyn pri zlom vetraní — T. violaceus je z celého rodu obzvlášť citlivý na vlhko a zaparený vzduch, preto ho chovajte vo vertikálnom teráriu s výborným vetraním (sieťkové veko, ideálne krížové) a substrát držte skôr suchý; (2) Dehydratácia — keďže chováme v suchu, je dôležitý stály prístup k vode a občasné orosenie pavučiny (zviera pije kvapky); (3) Pád z výšky — arboreálny druh žije vysoko, preto neprekrmujte abdomen a terárium otvárajte opatrne; (4) Zvliekanie (molt) — najzraniteľnejšia fáza: zviera vtedy nerušiť, nekŕmiť a počkať ~1–2 týždne na stvrdnutie klepietok; (5) Plesne/roztoče — predchádza sa im dobrým vetraním, suchším substrátom a odstraňovaním zvyškov koristi. Bezpečnosť majiteľa: druh nie je agresívny a má mierny jed (kúsnutie nie je medicínsky vážne), no je jedným z najrýchlejších sklípkavcov vôbec a bleskovo uteká — preto NIKDY nemanipulujte holou rukou a terárium otvárajte len nad uzavretým priestorom s odchytovou nádobou. Prevencia v jednej vete: vertikálne terárium, výborné vetranie, teplota 22–26 °C, skôr suchší substrát s občasným orosením, čistá voda, pokoj a žiadna manipulácia. Pri správnej starostlivosti je T. violaceus dlhoveký chovanec (samice ~8–12 rokov).

Zaujímavosti

1

Kovovo fialový, dúhový zamat — Tapinauchenius violaceus má telo pokryté jemnými zamatovými chĺpkami, ktoré sa v správnom svetle a pod správnym uhlom prelievajú do brilantnej kovovo fialovej/violetovej farby; práve tento lesk mu dal anglické meno „Purple Tree Spider“ (fialový stromový pavúk). Lesk je najvýraznejší na čerstvo zvlečenom jedincovi.

2

Druh Nového sveta BEZ urtikujúcich chĺpkov — ako jeden z mála sklípkavcov Nového sveta T. violaceus NEMÁ žihľavé chĺpky; namiesto nich sa spolieha výhradne na bleskovú rýchlosť a útek, čím sa od typických amerických druhov výrazne odlišuje.

3

Patrí k NAJRÝCHLEJŠÍM sklípkavcom v hobby — rod Tapinauchenius je povestný extrémnou rýchlosťou; chovatelia ho prezývajú „teleportér“, pretože pri vyrušení v okamihu zmizne. Práve rýchlosť (nie agresivita ani jed) je dôvod, prečo sa odporúča skúsenejším chovateľom.

4

Svetloplachý „bleskáč“ — na rozdiel od mnohých arboreálnych druhov, ktoré po rozsvietení ostanú pokojne sedieť, T. violaceus po náhlom svetle okamžite uteká do skrýše; je výrazne fotofóbny.

5

Mierny jed, NIE defenzívny druh — uhryznutie nie je jeho prvá reakcia (najprv vždy uteká) a jed je mierny, typický pre Nový svet; kúsnutie nie je medicínsky vážne pre zdravého človeka. Riziko spočíva v rýchlosti úteku, nie v jedovatosti.

6

Rýchly rast a otužilosť — druh rastie pomerne rýchlo, často sa zvlieka a je k podmienkam (najmä teplote) tolerantný; zároveň je z celého rodu obzvlášť citlivý na premokrenie, preto sa chová skôr v suchu s veľmi dobrým vetraním.

7

Pôvod severná Južná Amerika — typová lokalita je pri obci Cacao južne od Cayenne vo Francúzskej Guyane; druh sa uvádza aj z Guyany, Surinamu a Brazílie. Žije v dutinách a škárach kôry stromov, kde spriada rúrkovité pavučinové skrýše.

8

Taxonomicky zložitý druh — Tapinauchenius violaceus opísal Mello-Leitão v roku 1930, no dnes ho mnohí (vrátane Svetového katalógu pavúkov) považujú za synonymum staršieho druhu Tapinauchenius plumipes (C. L. Koch, 1842); v teraristike sa však meno „violaceus“ stále bežne používa.

9

Samice sa dožívajú ~8–12 rokov, samce len 2–3 — výrazný rozdiel v životnosti medzi pohlaviami je u sklípkavcov bežný a u rýchlo rastúceho Tapinaucheniusa je život samcov po dozretí obzvlášť krátky.

10

Nie je v CITES a IUCN ho nehodnotil — druh nie je predmetom medzinárodnej ochrany obchodu (CITES) ani nemá hodnotenie ohrozenia (IUCN Not Evaluated); v chove ide o bežne odchovávaný druh — kupovať treba odchované jedince.

Taxonomická klasifikácia

species Sklípkavec fialový (Tapinauchenius violaceus)
Ríša Animalia (živočíchy)
Kmeň Arthropoda (článkonožce)
Trieda Arachnida (pavúkovce)
Rad Araneae (pavúky)
Podrad Mygalomorphae (sklípkany)
Čeľaď Theraphosidae (sklípkavcovité)
Rod Tapinauchenius (Ausserer, 1871)
Druh Tapinauchenius violaceus (Mello-Leitão, 1930) — syn. T. plumipes

? Často kladené otázky

Skôr nie — je to druh pre stredne pokročilých chovateľov. Dôvodom NIE je jed (ten je mierny), ale extrémna rýchlosť: Tapinauchenius violaceus patrí medzi vôbec najrýchlejšie sklípkavce a ako jeden z mála druhov Nového sveta nemá urtikujúce chĺpky — pri vyrušení bleskovo uteká (prezývka „teleportér“) a je veľmi svetloplachý. Vhodný je pre niekoho, kto už má skúsenosť s pokojnejším pozemným druhom a chce spraviť krok k rýchlym arboreálnym sklípkavcom. Najväčšou výzvou je bezpečná manipulácia s teráriom (bleskový únik, sklon k skoku) a správne vetranie so suchším substrátom — tento druh je totiž citlivý na premokrenie.

Nie. Je to jeden z najrýchlejších sklípkavcov vôbec — pri vyrušení sa bleskovo rozbehne, dokáže skočiť a v okamihu zmizne, takže z ruky či z otvoreného terária unikne rýchlejšie, než stihnete zareagovať. Hoci je to druh Nového sveta, nemá urtikujúce chĺpky a namiesto nich sa spolieha na rýchlosť a útek. Nie je to agresívny ani defenzívny druh a jeho jed je mierny (kúsnutie nie je medicínsky vážne), no uhryznúť môže, ak ho zaženiete do kúta. Hlavné riziko teda nie je jed, ale bleskový únik. Presuny robte výhradne cez nádobu/krabičku (catch cup), nikdy nie holou rukou. Tento druh je jednoznačne na pozorovanie, nie do ruky.

Potrebuje VERTIKÁLNE (vyššie než širšie) terárium ~20×20×30 až 30×30×40 cm so zvislými štruktúrami — najmä korkovou kôrou alebo rúrkou, vetvičkami a rastlinami, na ktoré si natká rúrkovitú pavučinovú skrýš. Výborné vetranie je u tohto druhu úplne zásadné — T. violaceus je z celého rodu najmenej znášanlivý voči vlhku a zle znáša zaparený, stojatý vzduch (hrozia náhle úhyny a plesne). Použite sieťkové/dierované veko a ideálne aj krížové vetranie (otvory na protiľahlých stranách). Substrát držte skôr suchý a vlhkosť dosahujte len občasným orosením, pričom medzi oroseniami nechajte terárium vyschnúť. Veko musí byť bez škár — druh bleskovo uniká.

Teplota 22–26 °C — druh je k teplote pomerne tolerantný a darí sa mu aj pri bežnej izbovej teplote (pochádza z tropických lesov severnej Južnej Ameriky). Vlhkosť strednú (~65–75 %) dosiahnete občasným orosením časti terária a plytkou miskou s vodou — NIE trvalým premočením substrátu. Kľúčové je nechať substrát medzi oroseniami vyschnúť: T. violaceus je citlivý na premokrenie a mierne sucho s dobrým vetraním znáša lepšie než dusné vlhko. Druh rado pije kvapky z pavučiny a stien, preto je stály prístup k čistej vode dôležitý.

Dospelce kŕmte 1× za 1–2 týždne, juvenily každých 5–7 dní a špľapky 2× týždenne. Vhodná korisť: cvrčky, menšie šváby (Blaptica dubia) a pohyblivý/lietajúci hmyz (mušky, drobné mole, mladé saranče) — veľkosť koristi by mala zodpovedať veľkosti hlavohrude (karapaxu) alebo menej. Je to aktívny a rýchly lovec. Mnohí chovatelia odporúčajú skôr striedmejšie kŕmenie — znížite tým riziko, že budete musieť z terária loviť nezožraného cvrčka (čo pri „teleportujúcom“ druhu nie je príjemné). Neprekrmujte (napnutý abdomen je pri páde rizikový) a korisť podávajte kliešťami, nikdy nie rukou. Pred a po zvliekaní nekŕmte a odstráňte živú korisť.

Ako všetky sklípkavce má jed, no u T. violaceus je mierny — typický pre druhy Nového sveta. Kúsnutie môže byť nepríjemné (lokálna bolesť, mierny opuch), ale pre zdravého človeka nie je medicínsky vážne (nepatrí medzi druhy s nebezpečným jedom ako niektoré ázijské sklípkavce). Druh ako jeden z mála Nového sveta nemá urtikujúce (žihľavé) chĺpky. Nie je to agresívny ani defenzívny druh — pri vyrušení najprv vždy uteká, uhryzne len v krajnej núdzi. Hlavné riziko teda nie je jed, ale extrémna rýchlosť: druh je jedným z najrýchlejších sklípkavcov a bleskovo unikne z otvoreného terária. Preto NIKDY nemanipulujte holou rukou, otvárajte terárium len nad uzavretým priestorom a majte pripravenú odchytovú nádobu (catch cup).

Príbuzné druhy

Sklípkavec tigrí (venezuelský)
Sklípkavec tigrí (venezuelský)
Psalmopoeus irminia
 Sklípkavec ružovoprstý
Sklípkavec ružovoprstý
Avicularia avicularia
 Sklípkavec antilský (martinický)
Sklípkavec antilský (martinický)
Caribena versicolor
 Sklípkavec zafírový (gooty ozdobný)
Sklípkavec zafírový (gooty ozdobný)
Poecilotheria metallica
ZDROJ: World Spider Catalog (Natural History Museum Bern — rod Tapinauchenius Ausserer, 1871; Tapinauchenius violaceus Mello-Leitão, 1930, dnes prevažne považovaný za synonymum Tapinauchenius plumipes C. L.

 Video — Sklípkavec fialový

Sklípkavec fialový (Tapinauchenius violaceus) — video o chove a starostlivosti

Sklípkavec fialový (Tapinauchenius violaceus) — terárium, kŕmenie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Purple Tree Spider / Purple Tree Tarantula, Latinsky:   Tapinauchenius violaceus (Mello-Leitão, 1930) — syn. Tapinauchenius plumipes, Česky:   Sklípkan fialový / Tapinauchenius violaceus, Nemecky:   Violette Baumvogelspinne (Tapinauchenius violaceus), Francúzsky:   Mygale arboricole violette (Tapinauchenius violaceus)

Príbuzné druhy a alternatívy

Sklípkavec tigrí (venezuelský)
Sklípkavec tigrí (venezuelský)
Psalmopoeus irminia
 Sklípkavec ružovoprstý
Sklípkavec ružovoprstý
Avicularia avicularia
 Sklípkavec antilský (martinický)
Sklípkavec antilský (martinický)
Caribena versicolor
 Sklípkavec zafírový (gooty ozdobný)
Sklípkavec zafírový (gooty ozdobný)
Poecilotheria metallica