Kormorán ušatý (Phalacrocorax auritus)

Phalacrocoracidae (kormoránovité)

Kormorán ušatý

Phalacrocorax auritus — najpočetnejší kormorán Severnej Ameriky — charakteristické dva „rohové" chochly v svadobnom šate, kolónia Cormorant Lake Manitoba ~30 000 párov

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | stabilná populácia 1,8–2,2 mil. ks globálne, obnovená po DDT katastrofe, USDA APHIS regulačné odstrely v aquakultúrach
Dĺžka70–90 cm
Hmotnosť1,2–2,2 kg
Rozpätie114–123 cm
Populácia~750 tisíc párov
Najväčšia kolóniaCormorant Lake MB ~30 tisíc párov

Výživa

  • Sladkovodné ryby — slnečnica zelenkavá, klenetka, ostriež americký
  • Brakické a morské ryby — sleď, sardelka, treska, makrela
  • Aljašská kapustnatka (Mallotus villosus) — kľúčová potrava aljašskej populácie
  • Sumček kanálový (Ictalurus punctatus) — v južných USA aj v aquakultúrach
  • Kôrovce — krevety, raky pri sladkovodných lokalitách
  • Obojživelníky a vodný hmyz — okrajovo pri brehu
Tip od odborníka Kormorán ušatý (Phalacrocorax auritus) je špecializovaný potápavý rybožravec — denne potrebuje 300–500 g rýb (cca 25 % vlastnej hmotnosti). Loví výlučne potápaním pod hladinou — typická hĺbka 1–7 m, rekord 25 m, doba ponoru 15–40 sekúnd. Chytá ryby zobákom (haknutým ako u dravca), vynáša ich na hladinu, prevracia hlavou napred a prehltne celé. Najväčšia korisť ~1 kg (mladé šťuky, sumček kanálový). Perie nie je vodoodpudivé ako u kormorána veľkého — musí po každom love sušiť krídla v charakteristickej pozícii s roztiahnutymi krídlami (45–75 minút). Kontroverzný druh v aquakultúrach Mississippi, Arkansas a Louisiana — konzumuje chovaného sumčeka kanálového (Ictalurus punctatus), USDA APHIS povoľuje regulačné odstrelovanie ~100 000 jedincov ročne. V Yellowstone NP a v Great Lakes (Veľké jazerá) tiež konflikt s športovými rybármi (pstruh, šťuka).

Hlasový prejav

Kormorán ušatý je prevažne tichý druh mimo hniezdnu kolóniu — v lete a v zime takmer nemý. V hniezdnej kolónii vydáva hlboké hrdelné stony (frekvencia 100–500 Hz), vrčanie, klapotanie zobákom a sykot. Mláďatá vydávajú vysoké chripčanie a pišťanie (1,5–3 kHz) pri kŕmení — hlavný zdroj zvuku v kolónii. Pri obrane hniezda hlasité sykania a klapotanie zobákom o seba. Pri sušení krídel v skupine sú vtáky tiché. Akusticky veľmi podobný kormoránovi veľkému — rozdiel iba pri detailnej analýze frekvencií. Xeno-canto nahrávka XC745965 z Kanady (Creston BC) dokumentuje typické volania v kolónii.

Typické zvuky

  • Hrdelný „grunt" — hlboký mručivý stón pri komunikácii v kolónii (100–500 Hz)
  • Klapotanie zobákom — bilo-bilo-bilo, akustický signál pri zdravení partnera
  • Sykot a vrčanie — pri obrane hniezda alebo konfrontácii s votrelcom
  • Mláďatá: vysoké chripčanie a pišťanie — žobravé volanie 1,5–3 kHz pri kŕmení
  • Tichý sykot pri sušení krídel v skupine — akustický signál koordinácie
  • Letové volania v kŕdli — zriedkavé, krátke a tiché

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — marec–máj (Severná Amerika), vrchol apríl
Hniezdenie — znáška 2–7 vajec (typicky 3–4), apríl až august
Inkubácia 25–33 dní + odchov mláďat v kolónii (máj–september)
Pelichanie po hniezdení — postupná výmena letiek (júl–október)
Mladé vzlietajú v 42 dňoch, formujú sa kŕdle, jesenná migrácia
Zimovanie — južné USA, Mexiko, Stredná Amerika, Karibik (október–marec)

Prostredie a požiadavky

Biotop
Sladkovodné aj morské vody — rieky, jazerá, rybníky, morské pobrežia, lagúny, prístavy
Vysoko adaptívny druh — od arktickej Aljašky po subtropickú Floridu. Hniezdi v sladkovodných jazerách (Cormorant Lake Manitoba, Lake Erie Ontario, Yellowstone Wyoming), morských ostrovoch (Anacapa Island Kalifornia, Channel Islands NP) a v ústiach riek (Mississippi delta, San Francisco Bay). Tolerantný voči urbánnemu prostrediu — hniezdi v prístavoch Bostonu, New Yorku, Toronta a v mestských parkoch Floridy.
Nadmorská výška
0–1 800 m n. m. — od morského pobrežia po vnútrozemské jazerá Skalistých hôr
Najpočetnejšie nížinné populácie pri pobreží a v rovinatých vnútrozemských mokradiach (0–500 m). V Yellowstone NP (Wyoming) a v Bear River MBR (Utah) hniezdi do 1 800 m. Dokumentované zalietnuté jedince do 3 000 m n. m. (Skalisté hory).
Hniezdo
Plytké hniezdo z konárov a trávy na stromoch, skalných útesoch alebo na zemi (ostrovy), kolóniovo
Hniezdo je nahromadený kruh z konárov, palích a trávy, ~50 cm priemer. Stavajú spoločne samec aj samica. Kolónie 100–30 000 párov — variabilné v rámci areálu. Tri typy hniezdneho biotopu: (1) na stromoch (vŕby, topole pri jazerách Manitoby a Ontariu); (2) na skalných útesoch (Anacapa Island Kalifornia, atlantické pobrežia Maine); (3) na zemi (ostrovy bez stromov — Aljaška, Veľké jazerá). Najväčšia kolónia: Cormorant Lake Manitoba ~30 000 párov.
Teplota
Arktické až subtropické pásmo, -25 °C až +40 °C
Mimoriadne tolerantný druh — od arktickej Aljašky (P. a. cincinnatus) po subtropickú Floridu (P. a. floridanus) a Karibik (P. a. heuretus). Severoamerické populácie migrujú v zime do južných USA a Mexika. Gulárny vak slúži na termoreguláciu — „gular fluttering" zvyšuje výpar.
Voda
Sladké, brakické aj morské vody, hĺbka 0,5–25 m (potápa sa)
Mimoriadne tolerantný voči slanosti — loví v sladkovodných jazerách, brakických lagúnách i morskom pobreží. Adaptovaný na vysokú slanosť cez nosové žľazy na vylučovanie soli. Loví výlučne potápaním pod hladinou — typická hĺbka 1–7 m, rekord 25 m. Doba ponoru 15–40 sekúnd.
Spoločnosť
Vysoko sociálny — hniezdi kolóniovo (100–30 000 párov), loví samostatne alebo v rozptýlenej skupine
Druh je jeden z najsociálnejších vodných vtákov Severnej Ameriky. Mimo hniezdneho obdobia v kŕdľoch 20–500+ vtákov. Loví samostatne alebo v rozptýlenej skupine — bez koordinácie ako u pelikánov. Charakteristická spoločná pozícia sušenia krídel — desiatky vtákov v rade na konári, skale alebo brehu.

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Marec–máj (Severná Amerika), vrchol apríl

Pár vzniká začiatkom hniezdnej sezóny. Samce predvádzajú komplexné kurzovacie display — dvíhanie krídel, klapotanie zobákom, vystavovanie dvoch „rohových" chochli (charakteristický znak druhu — v poddruhu auritus čierne, v albociliatus biele), vystavovanie oranžovo-žltého vaku, predvádzanie sa na konároch alebo skale. Vzájomné „allopreening" potvrdzuje pár. Sezónne monogamné — pár vydrží jednu hniezdnu sezónu.

Znáška
2–7 vajec (typicky 3–4 — viac ako kormorán veľký)

Vajcia bledo modré až svetlozelené s kriedovým povlakom, rozmery ~60 × 39 mm, hmotnosť ~52 g. Znáška apríl–august, vrchol máj–jún. Samica znáša 1 vajce každé 2 dni. Hniezdo z konárov a trávy na stromoch, skalách alebo zemi.

Inkubácia
25–33 dní (priemer ~28 dní — kratšie ako kormorán veľký)

Sedia striedavo obidvaja partneri — samica aj samec. Striedanie každých 24 hodín. Vajcia sú zahrievané nohami (gulárne membrány nemajú). Inkubácia začína po znesení prvého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne (rozdiel 2–6 dní).

Liahnutie
Máj–september (typicky jún–júl)

Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, nahé, čiernej kože, hmotnosť ~38 g. Prvý týždeň úplne závislé na rodičoch — kŕmené regurgitovanou rybou z hrdla rodiča. Po 5–7 dňoch pribúda čierne páperie, po 2 týždňoch začínajú vidieť.

Mláďatá
42 dní do vzletnosti (najrýchlejší rast medzi kormoránmi)

Mláďatá sa kŕmia regurgitovanou rybou z hrdla rodiča — mláďa strčí hlavu hlboko do hrdla rodiča. Vzletné sú v 42 dňoch — najrýchlejší rast medzi kormoránmi (kormorán veľký 45–55 dní, kormorán malý 60–70 dní). Mortalita 30–55 % — v 4-mláďatovej znáške 2–3 prežijú do vzletnosti.

Samostatnosť
10–12 týždňov, pohlavná zrelosť 3 roky

Mláďatá sú vzletné v 42 dňoch, ale závislé od rodičov ďalších 3–4 týždne. Plne samostatné v 70–80 dňoch. Pohlavná zrelosť v 3 rokoch, prvé hniezdenie typicky v 3.–4. roku života. Dlhovekosť: v prírode ~17–20 rokov, v zajatí dokumentované 25+ rokov. Najstarší kanadský kormorán ušatý žil 23 rokov (krúžkovaný v Ontariu 1989).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Kormorán ušatý 70–90 cm Kormorán veľký 80–100 cm Kormorán malý 45–55 cm Anhinga americká 75–95 cm Kormorán bielo-líc 65–75 cm
Kormorán ušatý Kormorán veľký Kormorán malý Anhinga americká Kormorán bielo-líc (kalifornský)
Dĺžka70–90 cm80–100 cm45–55 cm75–95 cm65–75 cm
Váha1,2–2,2 kg2,1–3,7 kg0,5–1,0 kg1,1–1,4 kg1,5–2,2 kg
Dožitie17–23 r15–20 r~10 r~12 r~15 r
OchranaIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
CharakteristikaSeveroamerický druh — dva oranžovo-čierne „rohové" chochly v svadbe, USDA odstrelyNajrozšírenejší kormorán sveta — čierny, biely podbrazok, sušenie krídelNajmenší kormorán Európy — hnedo-čierny, krátky chvost, oranžovo-žltý vak„Hadovitý vták" — dlhý S-krk vyčnievajúci nad hladinou, dlhý chvostTichomorské pobrežie USA — biele „líca" pod zobákom v svadbe
AreálSeverná Amerika — pobrežia + vnútrozemské jazerá, ~750 tisíc párovEurázia, Afrika, Austrália — SR ~150–300 párov + 5–10 tisíc zimaBalkán, Anatólia — SR ~10–30 párov (expanduje na sever)Stredná a Južná Amerika, juhovýchod USA — Florida, Mexický zálivPobrežie USA od Aljašky po Mexiko

Zaujímavosti

1

Najpočetnejší kormorán Severnej Ameriky — globálna populácia 1,8–2,2 milióna jedincov (BirdLife International 2024, USFWS 2023), z toho ~750 000 hniezdiacich párov v USA a Kanade. Areál od Aljašky po Floridu a Kalifornský záliv, lokálne v Karibiku.

2

Charakteristické dva „rohové" chochly na hlave — diagnostický znak druhu v svadobnom šate (apríl–júl). V poddruhu auritus (vnútrozemská Severná Amerika) sú čierne, v poddruhu albociliatus (Tichomorské pobrežie USA) sú biele. Latinský názov auritus znamená „uchanatý" — odkazuje na tieto chochly.

3

Najväčšia kolónia Cormorant Lake Manitoba — Kanada, ~30 000 hniezdiacich párov. Druhé najpočetnejšie kolónie: Little Galloo Island v Lake Ontario (~10 000 párov), Anacapa Island v Kalifornii (~7 000 párov, obnovená po DDT katastrofe), Mandarte Island v Britskej Kolumbii (~5 000 párov).

4

Konfliktný druh aquakultúr — USDA APHIS odstrely ~100 000 ks ročne — kormorán ušatý je najkontroverznejší kormorán Severnej Ameriky kvôli konzumácii chovaného sumčeka kanálového (Ictalurus punctatus) v aquakultúrach Mississippi, Arkansas a Louisiana. Aquaculture Depredation Order (AQDO) USDA APHIS povoľuje regulačné odstrelovanie — najmasívnejšie odstrelovanie vodného vtáka v USA.

5

Úspešný príbeh obnovy po DDT katastrofe — v 50.–70. rokoch DDT/DDE spôsobili 80 % pokles populácie. Anacapa Island Kalifornia stratila celú hniezdnu populáciu. Po zákaze DDT v USA (1972) a v Kanade (1985) sa druh obnovil — populácia narástla zo ~50 000 na 750 000 párov v 2024.

6

Najrýchlejší rast mláďat medzi kormoránmi — mláďatá sú vzletné v 42 dňoch, čo je výrazne kratšie ako u kormorána veľkého (45–55 dní) a kormorána malého (60–70 dní). Toto je adaptácia na kratšiu severoamerickú vegetačnú sezónu — najmä v severných populáciách (Aljaška, kanadské prérijne provincie).

7

Päť uznaných poddruhov — P. a. auritus (vnútrozemská Severná Amerika), P. a. albociliatus (Tichomorské pobrežie USA — chochly biele), P. a. floridanus (Florida), P. a. cincinnatus (Aljaška), P. a. heuretus (San Salvador, Karibik). Najvariabilnejší je P. a. albociliatus s bielymi chochlami v svadbe.

8

Loví výlučne potápaním — typická hĺbka 1–7 m, rekord 25 m, doba ponoru 15–40 sekúnd. Denná spotreba 300–500 g rýb (~25 % hmotnosti). Hlavná korisť: slnečnica zelenkavá, klenetka, sleď, sardelka, kapustnatka aljašská, sumček kanálový. Najväčšia korisť ~1 kg.

9

Vtáčia chrípka H5N1 v Lake Ontario 2023 — vysokopatogénna vtáčia chrípka spôsobila úhyn ~3 000 jedincov v Lake Ontario a v Saskatchewane v roku 2023 — najmasívnejší úhyn kormorána ušatého za posledné desaťročia. USDA APHIS a Canadian Cooperative Wildlife Health Centre monitorujú a testujú reakciu.

10

Druh popísal René Lesson v 1831 — francúzsky zoológ René Lesson popísal kormorána ušatého v knihe „Traité d'ornithologie" (1831). Latinský názov auritus znamená „uchanatý" / „s ušami" — odkazuje na dva „rohové" chochly na hlave v svadobnom šate. Lesson omylom uviedol lokalitu francúzska Polynézia (Tahiti) — druh je v skutočnosti výhradne severoamerický.

Taxonomická klasifikácia

species Kormorán ušatý
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Suliformes (sulotvaré)
Čeľaď Phalacrocoracidae (kormoránovité)
Rod Phalacrocorax Brisson, 1760
Druh P. auritus (Lesson, 1831)
Poddruhy Päť uznaných poddruhov: P. a. auritus (vnútrozemská Severná Amerika), P. a. albociliatus (Tichomorské pobrežie USA — chochly biele), P. a. floridanus (Florida), P. a. cincinnatus (Aljaška), P. a. heuretus (San Salvador, Karibik). Najpočetnejší P. a. auritus.
Areál Severná Amerika (od Aljašky po Floridu a Kalifornský záliv), Karibik (lokálne); zimuje v Mexiku a Strednej Amerike

? Často kladené otázky

Kormorán ušatý je najkontroverznejší kormorán Severnej Ameriky kvôli konzumácii chovaného sumčeka kanálového (Ictalurus punctatus) v aquakultúrach Mississippi, Arkansas a Louisiana. USDA APHIS povoľuje regulačné odstrelovanie pod Aquaculture Depredation Order (AQDO) — približne 100 000 jedincov ročne. Argumenty pre odstrely: aquakultúry tvoria významnú časť amerického hospodárstva (sumček je #1 chovaná ryba USA), kormorány spôsobujú straty 5–15 % zásob; argumenty proti: environmentálne organizácie (Audubon, BirdLife) argumentujú, že odstrely nie sú dlhodobo udržateľné — populácia sa rýchlo regeneruje, alternatívy ako siete a vizuálne odpudzovače sú efektívnejšie. Kontroverzné rozhodnutie opakovane súdne napádané — v 2016 federálny súd zrušil AQDO, v 2020 obnovený s podmienkami.

Hlavné rozdiely: (1) Areál: kormorán ušatý výhradne Severná Amerika (Aljaška po Floridu), kormorán veľký kozmopolitný (Eurázia, Afrika, Austrália + Atlantický pás Severnej Ameriky); (2) Sfarbenie: kormorán ušatý čierny s metalickým bronzovo-zeleným leskom a oranžovo-žltým vakom a tvárou; kormorán veľký čierny s kovovým modro-zeleným leskom, bielym podbrazkom a žltkavým vakom; (3) Charakteristický znak: kormorán ušatý má dva „rohové" chochly v svadobnom šate (čierne v auritus, biele v albociliatus); kormorán veľký nemá chochly; (4) Veľkosť: kormorán ušatý mierne menší (1,2–2,2 kg vs. 2,1–3,7 kg); (5) Hniezdne stratégie: kormorán ušatý hniezdi aj na zemi (ostrovy bez stromov — Aljaška, Veľké jazerá), kormorán veľký prevažne na stromoch a skalách; (6) Vzletnosť mláďat: kormorán ušatý 42 dní (najrýchlejší), kormorán veľký 45–55 dní.

Najpočetnejšie hniezdne kolónie kormorána ušatého: (1) Cormorant Lake Manitoba (Kanada) — ~30 000 párov, najväčšia kolónia Severnej Ameriky; (2) Little Galloo Island v Lake Ontario (New York) — ~10 000 párov, kontroverzná kvôli odstreľovaniu (5 000 ks ročne 90.–2000. roky); (3) Anacapa Island v Kalifornii (Channel Islands NP) — ~7 000 párov, obnovená po DDT katastrofe; (4) Mandarte Island v Britskej Kolumbii — ~5 000 párov; (5) Florida Keys — Pelican Island NWR, ~3 000 párov; (6) Yellowstone NP — Pelican Roost ostrovy, ~500 párov; (7) Mississippi delta — najmasívnejšie zimoviská 50 000+ vtákov. Kolónie sú prísne chránené počas hniezdnej sezóny (apríl–august), pozorovanie z vyhliadkových plošín a výpravných lodí.

Kormorán ušatý v Európe prirodzene nehniezdi ani nemigruje — je výhradne druh Severnej Ameriky a Karibiku. Veľmi zriedkavé pozorovania zatúlaných jedincov v Európe sú dokumentované v Britániu, Írsku, na Islande a v Azorách (~15 jedincov za 100 rokov, BirdLife International) — pravdepodobne unesené búrkami z atlantických migračných trás. V SR kormorán ušatý nebol nikdy zaznamenaný. Pozorovateľný v európskych ZOO: ZOO Schönbrunn (Viedeň), ZOO Berlin, ZOO Antverpy. V prírode najbližšie spoľahlivé pozorovania sú na Floride (Tampa Bay, Sanibel Island, Pelican Island NWR) alebo v Kalifornii (Anacapa Island, Channel Islands NP, Bodega Bay) — všetky cez Atlantik 8 000+ km z Bratislavy.

Kormorán ušatý je vnímavý na vysokopatogénnu vtáčiu chrípku H5N1 — v rokoch 2022–2024 dokumentované epizódy v severoamerických kolóniách. Najmasívnejší úhyn bol v 2023 v Lake Ontario a v Saskatchewane (~3 000 jedincov), čo predstavuje ~0,2 % severoamerickej populácie. Vzhľadom na veľkú globálnu populáciu (1,8–2,2 milióna jedincov) je vtáčia chrípka menej existenčnou hrozbou ako u pelikána kučeravého, ale lokálne kolónie môžu byť masívne postihnuté. Koordinovaná reakcia: USDA APHIS, Canadian Cooperative Wildlife Health Centre, US Fish & Wildlife Service, National Wildlife Health Center. Opatrenia: monitoring kolónií, rýchle odstránenie uhynutých jedincov, testovanie reakcie na nové varianty (H5N1 clade 2.3.4.4b).

Kormorán ušatý na Slovensku nikdy nebol zaznamenaný v prírode — je výhradne druh Severnej Ameriky a Karibiku. Spoľahlivo pozorovateľný iba v ZOO Schönbrunn (Viedeň, 4 jedince — najbližšia lokalita, 60 km z Bratislavy) alebo v ZOO Berlin (6 jedincov, 700 km). V Slovensku spoľahlivo pozorovateľný NIE JE — ZOO Bratislava aktuálne nemá kormorána ušatého v expozícii. V prírode najbližšia spoľahlivá lokalita je Florida (Tampa Bay, Sanibel Island — celoročne, 8 500 km) alebo Kalifornia (Anacapa Island, Channel Islands NP — apríl–august, 10 000 km). Pre pozorovanie kormoránov v SR odporúčame kormorána veľkého (Dunaj, rybničné sústavy Žitného ostrova — celoročne) alebo kormorána malého (Senianska sústava, máj–september).

ZDROJ: IOC v15.2, IUCN Red List (Phalacrocorax auritus — LC, 2024), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, Avibase, eBird, US Fish & Wildlife Service, Canadian Wildlife Service, Audubon, Wikipedia (S

 Hlasová ukážka

Zdroj: xeno-canto.org XC745965
Nahrávateľ: CHRIS DRYSDALE
Licencia: CC BY-NC-SA

 Video — Kormorán ušatý

Kormorán ušatý (Phalacrocorax auritus) — Double-crested Cormorant

Kormorán ušatý — najrozšírenejší severoamerický kormorán, čierno-hnedé perie a oranžové hrdlové sfarbenie.

Kormorán ušatý (Phalacrocorax auritus) — druhové video

Kormorán ušatý vo voľnej prírode — typické dvojité chocholy na hlave počas obdobia toku.

 Cudzie názvy

Česky:   Kormorán ušatý, Anglicky:   Double-crested Cormorant, Nemecky:   Ohrenscharbe, Francúzsky:   Cormoran à aigrettes, Španielsky:   Cormorán orejudo, Maďarsky:   Kétfótos kárókatona