Phalacrocoracidae (kormoránovité)
Kormorán rohatý je prevažne tichý druh mimo hniezdnu kolóniu — v lete a v zime takmer nemý. V hniezdnej kolónii vydáva hlboké hrdelné stony (frekvencia 100–500 Hz), vrčanie, klapotanie zobákom a sykot. Mláďatá vydávajú vysoké chripčanie a pišťanie (1,5–3 kHz) pri kŕmení — hlavný zdroj zvuku v kolónii. Pri obrane hniezda hlasité sykania a klapotanie zobákom o seba. Pri sušení krídel v skupine sú vtáky tiché. Akusticky veľmi podobný kormoránovi veľkému — rozdiel iba pri detailnej analýze frekvencií. Xeno-canto nahrávka XC745965 z Kanady (Creston BC) dokumentuje typické volania v kolónii.
Pár vzniká začiatkom hniezdnej sezóny. Samce predvádzajú komplexné kurzovacie display — dvíhanie krídel, klapotanie zobákom, vystavovanie dvoch „rohových" chochli (charakteristický znak druhu — v poddruhu auritus čierne, v albociliatus biele), vystavovanie oranžovo-žltého vaku, predvádzanie sa na konároch alebo skale. Vzájomné „allopreening" potvrdzuje pár. Sezónne monogamné — pár vydrží jednu hniezdnu sezónu.
Vajcia bledo modré až svetlozelené s kriedovým povlakom, rozmery ~60 × 39 mm, hmotnosť ~52 g. Znáška apríl–august, vrchol máj–jún. Samica znáša 1 vajce každé 2 dni. Hniezdo z konárov a trávy na stromoch, skalách alebo zemi.
Sedia striedavo obidvaja partneri — samica aj samec. Striedanie každých 24 hodín. Vajcia sú zahrievané nohami (gulárne membrány nemajú). Inkubácia začína po znesení prvého vajca → mláďatá liahnu asynchrónne (rozdiel 2–6 dní).
Mláďatá nidikolné (altriciálne) — slepé, nahé, čiernej kože, hmotnosť ~38 g. Prvý týždeň úplne závislé na rodičoch — kŕmené regurgitovanou rybou z hrdla rodiča. Po 5–7 dňoch pribúda čierne páperie, po 2 týždňoch začínajú vidieť.
Mláďatá sa kŕmia regurgitovanou rybou z hrdla rodiča — mláďa strčí hlavu hlboko do hrdla rodiča. Vzletné sú v 42 dňoch — najrýchlejší rast medzi kormoránmi (kormorán veľký 45–55 dní, kormorán malý 60–70 dní). Mortalita 30–55 % — v 4-mláďatovej znáške 2–3 prežijú do vzletnosti.
Mláďatá sú vzletné v 42 dňoch, ale závislé od rodičov ďalších 3–4 týždne. Plne samostatné v 70–80 dňoch. Pohlavná zrelosť v 3 rokoch, prvé hniezdenie typicky v 3.–4. roku života. Dlhovekosť: v prírode ~17–20 rokov, v zajatí dokumentované 25+ rokov. Najstarší kanadský kormorán rohatý žil 23 rokov (krúžkovaný v Ontariu 1989).
| Kormorán rohatý | Kormorán veľký | Kormorán malý | Anhinga americká | Kormorán bielo-líc (kalifornský) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 70–90 cm | 80–100 cm | 45–55 cm | 75–95 cm | 65–75 cm |
| Váha | 1,2–2,2 kg | 2,1–3,7 kg | 0,5–1,0 kg | 1,1–1,4 kg | 1,5–2,2 kg |
| Dožitie | 17–23 r | 15–20 r | ~10 r | ~12 r | ~15 r |
| Hlučnosť | 2/5 | 1/5 | 2/5 | 3/5 | 3/5 |
| Cena (SK) | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC | IUCN LC |
| Povaha | Severoamerický druh — dva oranžovo-čierne „rohové" chochly v svadbe, USDA odstrely | Najrozšírenejší kormorán sveta — čierny, biely podbrazok, sušenie krídel | Najmenší kormorán Európy — hnedo-čierny, krátky chvost, oranžovo-žltý vak | „Hadovitý vták" — dlhý S-krk vyčnievajúci nad hladinou, dlhý chvost | Tichomorské pobrežie USA — biele „líca" pod zobákom v svadbe |
| Dostupnosť v SR | Severná Amerika — pobrežia + vnútrozemské jazerá, ~750 tisíc párov | Eurázia, Afrika, Austrália — SR ~150–300 párov + 5–10 tisíc zima | Balkán, Anatólia — SR ~10–30 párov (expanduje na sever) | Stredná a Južná Amerika, juhovýchod USA — Florida, Mexický záliv | Pobrežie USA od Aljašky po Mexiko |
Príznaky: Hromadný úhyn v kolónii, neurologické príznaky, náhle úmrtia
V rokoch 2022–2024 dokumentované epizódy vysokopatogénnej vtáčej chrípky v severoamerických kolóniách kormorána rohatého — najmasívnejší úhyn v 2023 v Lake Ontario a v Saskatchewane (~3 000 jedincov). USDA APHIS a Canadian Cooperative Wildlife Health Centre monitorujú migračné trasy.
Príznaky: Lokálne zníženie populácie, dezintegrácia kolónií
Kormorán rohatý je najkontroverznejší kormorán Severnej Ameriky kvôli konzumácii chovaného sumčeka kanálového v aquakultúrach Mississippi, Arkansas a Louisiana. USDA APHIS povoľuje regulačné odstrelovanie ~100 000 jedincov ročne (Aquaculture Depredation Order — AQDO) — najmasívnejšie odstrelovanie vodného vtáka v USA. Kontroverzné rozhodnutie, environmentálne organizácie (Audubon, BirdLife) sa odvolávajú.
Príznaky: Tenké škrupiny vajec, neúspešné liahnutie, kolaps hniezdnej populácie
V 50.–70. rokoch organochlórové pesticídy (DDT, DDE) v rybách spôsobili stenčenie škrupín vajec a 80 % pokles populácie. Anacapa Island Kalifornia stratila celú hniezdnu populáciu. Po zákaze DDT v USA (1972) a v Kanade (1985) sa druh obnovil — populácia narástla zo ~50 000 na 750 000 párov. Príbeh úspechu obnovy.
Príznaky: Lokálne zníženie populácie, prenasledovanie
Vo Veľkých jazerách (Lake Ontario, Lake Erie), v Yellowstone NP a v štátnych jazerách Severnej Ameriky športoví rybári vidia kormorána rohatého ako konkurenta o pstruha dúhového (Oncorhynchus mykiss), pleskáča a šťuku. NY State Department of Environmental Conservation povolil odstrelovanie 5 000 jedincov ročne v 90.–2000. rokoch (Little Galloo Island Ontario).
Príznaky: Mechanické poranenia, hladovka, úhyn
Americké a kanadské prístavy a jazerá dokumentujú tisíce ročných úmrtí kormoránov v plastových sieťach, monofilových rybárskych vlascach a háčikoch. Rehabilitačné centrá (Lindsay Wildlife Experience Kalifornia, International Bird Rescue) ošetria 1 000+ kormoránov ročne. Florida vyžaduje monofile recyklačné kontajnery na všetkých rybárskych dokoch od 2015.
Najpočetnejší kormorán Severnej Ameriky — globálna populácia 1,8–2,2 milióna jedincov (BirdLife International 2024, USFWS 2023), z toho ~750 000 hniezdiacich párov v USA a Kanade. Areál od Aljašky po Floridu a Kalifornský záliv, lokálne v Karibiku.
Charakteristické dva „rohové" chochly na hlave — diagnostický znak druhu v svadobnom šate (apríl–júl). V poddruhu auritus (vnútrozemská Severná Amerika) sú čierne, v poddruhu albociliatus (Tichomorské pobrežie USA) sú biele. Latinský názov auritus znamená „uchanatý" — odkazuje na tieto chochly.
Najväčšia kolónia Cormorant Lake Manitoba — Kanada, ~30 000 hniezdiacich párov. Druhé najpočetnejšie kolónie: Little Galloo Island v Lake Ontario (~10 000 párov), Anacapa Island v Kalifornii (~7 000 párov, obnovená po DDT katastrofe), Mandarte Island v Britskej Kolumbii (~5 000 párov).
Konfliktný druh aquakultúr — USDA APHIS odstrely ~100 000 ks ročne — kormorán rohatý je najkontroverznejší kormorán Severnej Ameriky kvôli konzumácii chovaného sumčeka kanálového (Ictalurus punctatus) v aquakultúrach Mississippi, Arkansas a Louisiana. Aquaculture Depredation Order (AQDO) USDA APHIS povoľuje regulačné odstrelovanie — najmasívnejšie odstrelovanie vodného vtáka v USA.
Úspešný príbeh obnovy po DDT katastrofe — v 50.–70. rokoch DDT/DDE spôsobili 80 % pokles populácie. Anacapa Island Kalifornia stratila celú hniezdnu populáciu. Po zákaze DDT v USA (1972) a v Kanade (1985) sa druh obnovil — populácia narástla zo ~50 000 na 750 000 párov v 2024.
Najrýchlejší rast mláďat medzi kormoránmi — mláďatá sú vzletné v 42 dňoch, čo je výrazne kratšie ako u kormorána veľkého (45–55 dní) a kormorána malého (60–70 dní). Toto je adaptácia na kratšiu severoamerickú vegetačnú sezónu — najmä v severných populáciách (Aljaška, kanadské prérijne provincie).
Päť uznaných poddruhov — P. a. auritus (vnútrozemská Severná Amerika), P. a. albociliatus (Tichomorské pobrežie USA — chochly biele), P. a. floridanus (Florida), P. a. cincinnatus (Aljaška), P. a. heuretus (San Salvador, Karibik). Najvariabilnejší je P. a. albociliatus s bielymi chochlami v svadbe.
Loví výlučne potápaním — typická hĺbka 1–7 m, rekord 25 m, doba ponoru 15–40 sekúnd. Denná spotreba 300–500 g rýb (~25 % hmotnosti). Hlavná korisť: slnečnica zelenkavá, klenetka, sleď, sardelka, kapustnatka aljašská, sumček kanálový. Najväčšia korisť ~1 kg.
Vtáčia chrípka H5N1 v Lake Ontario 2023 — vysokopatogénna vtáčia chrípka spôsobila úhyn ~3 000 jedincov v Lake Ontario a v Saskatchewane v roku 2023 — najmasívnejší úhyn kormorána rohatého za posledné desaťročia. USDA APHIS a Canadian Cooperative Wildlife Health Centre monitorujú a testujú reakciu.
Druh popísal René Lesson v 1831 — francúzsky zoológ René Lesson popísal kormorána rohatého v knihe „Traité d'ornithologie" (1831). Latinský názov auritus znamená „uchanatý" / „s ušami" — odkazuje na dva „rohové" chochly na hlave v svadobnom šate. Lesson omylom uviedol lokalitu francúzska Polynézia (Tahiti) — druh je v skutočnosti výhradne severoamerický.
Kormorán rohatý je najkontroverznejší kormorán Severnej Ameriky kvôli konzumácii chovaného sumčeka kanálového (Ictalurus punctatus) v aquakultúrach Mississippi, Arkansas a Louisiana. USDA APHIS povoľuje regulačné odstrelovanie pod Aquaculture Depredation Order (AQDO) — približne 100 000 jedincov ročne. Argumenty pre odstrely: aquakultúry tvoria významnú časť amerického hospodárstva (sumček je #1 chovaná ryba USA), kormorány spôsobujú straty 5–15 % zásob; argumenty proti: environmentálne organizácie (Audubon, BirdLife) argumentujú, že odstrely nie sú dlhodobo udržateľné — populácia sa rýchlo regeneruje, alternatívy ako siete a vizuálne odpudzovače sú efektívnejšie. Kontroverzné rozhodnutie opakovane súdne napádané — v 2016 federálny súd zrušil AQDO, v 2020 obnovený s podmienkami.
Hlavné rozdiely: (1) Areál: kormorán rohatý výhradne Severná Amerika (Aljaška po Floridu), kormorán veľký kozmopolitný (Eurázia, Afrika, Austrália + Atlantický pás Severnej Ameriky); (2) Sfarbenie: kormorán rohatý čierny s metalickým bronzovo-zeleným leskom a oranžovo-žltým vakom a tvárou; kormorán veľký čierny s kovovým modro-zeleným leskom, bielym podbrazkom a žltkavým vakom; (3) Charakteristický znak: kormorán rohatý má dva „rohové" chochly v svadobnom šate (čierne v auritus, biele v albociliatus); kormorán veľký nemá chochly; (4) Veľkosť: kormorán rohatý mierne menší (1,2–2,2 kg vs. 2,1–3,7 kg); (5) Hniezdne stratégie: kormorán rohatý hniezdi aj na zemi (ostrovy bez stromov — Aljaška, Veľké jazerá), kormorán veľký prevažne na stromoch a skalách; (6) Vzletnosť mláďat: kormorán rohatý 42 dní (najrýchlejší), kormorán veľký 45–55 dní.
Najpočetnejšie hniezdne kolónie kormorána rohatého: (1) Cormorant Lake Manitoba (Kanada) — ~30 000 párov, najväčšia kolónia Severnej Ameriky; (2) Little Galloo Island v Lake Ontario (New York) — ~10 000 párov, kontroverzná kvôli odstreľovaniu (5 000 ks ročne 90.–2000. roky); (3) Anacapa Island v Kalifornii (Channel Islands NP) — ~7 000 párov, obnovená po DDT katastrofe; (4) Mandarte Island v Britskej Kolumbii — ~5 000 párov; (5) Florida Keys — Pelican Island NWR, ~3 000 párov; (6) Yellowstone NP — Pelican Roost ostrovy, ~500 párov; (7) Mississippi delta — najmasívnejšie zimoviská 50 000+ vtákov. Kolónie sú prísne chránené počas hniezdnej sezóny (apríl–august), pozorovanie z vyhliadkových plošín a výpravných lodí.
Kormorán rohatý v Európe prirodzene nehniezdi ani nemigruje — je výhradne druh Severnej Ameriky a Karibiku. Veľmi zriedkavé pozorovania zatúlaných jedincov v Európe sú dokumentované v Britániu, Írsku, na Islande a v Azorách (~15 jedincov za 100 rokov, BirdLife International) — pravdepodobne unesené búrkami z atlantických migračných trás. V SR kormorán rohatý nebol nikdy zaznamenaný. Pozorovateľný v európskych ZOO: ZOO Schönbrunn (Viedeň), ZOO Berlin, ZOO Antverpy. V prírode najbližšie spoľahlivé pozorovania sú na Floride (Tampa Bay, Sanibel Island, Pelican Island NWR) alebo v Kalifornii (Anacapa Island, Channel Islands NP, Bodega Bay) — všetky cez Atlantik 8 000+ km z Bratislavy.
Kormorán rohatý je vnímavý na vysokopatogénnu vtáčiu chrípku H5N1 — v rokoch 2022–2024 dokumentované epizódy v severoamerických kolóniách. Najmasívnejší úhyn bol v 2023 v Lake Ontario a v Saskatchewane (~3 000 jedincov), čo predstavuje ~0,2 % severoamerickej populácie. Vzhľadom na veľkú globálnu populáciu (1,8–2,2 milióna jedincov) je vtáčia chrípka menej existenčnou hrozbou ako u pelikána kučeravého, ale lokálne kolónie môžu byť masívne postihnuté. Koordinovaná reakcia: USDA APHIS, Canadian Cooperative Wildlife Health Centre, US Fish & Wildlife Service, National Wildlife Health Center. Opatrenia: monitoring kolónií, rýchle odstránenie uhynutých jedincov, testovanie reakcie na nové varianty (H5N1 clade 2.3.4.4b).
Kormorán rohatý na Slovensku nikdy nebol zaznamenaný v prírode — je výhradne druh Severnej Ameriky a Karibiku. Spoľahlivo pozorovateľný iba v ZOO Schönbrunn (Viedeň, 4 jedince — najbližšia lokalita, 60 km z Bratislavy) alebo v ZOO Berlin (6 jedincov, 700 km). V Slovensku spoľahlivo pozorovateľný NIE JE — ZOO Bratislava aktuálne nemá kormorána rohatého v expozícii. V prírode najbližšia spoľahlivá lokalita je Florida (Tampa Bay, Sanibel Island — celoročne, 8 500 km) alebo Kalifornia (Anacapa Island, Channel Islands NP — apríl–august, 10 000 km). Pre pozorovanie kormoránov v SR odporúčame kormorána veľkého (Dunaj, rybničné sústavy Žitného ostrova — celoročne) alebo kormorána malého (Senianska sústava, máj–september).
Kormorán rohatý — najrozšírenejší severoamerický kormorán, čierno-hnedé perie a oranžové hrdlové sfarbenie.
Kormorán rohatý vo voľnej prírode — typické dvojité chocholy na hlave počas obdobia toku.
