Albatros svetlochrbty (Phoebastria albatrus)

Diomedeidae (albatrosovité)

Albatros svetlochrbty

Phoebastria albatrus — najväčší severopacifický albatros — historický kolaps z miliónov na 30 jedincov v 1950, dnes ~7 700

IUCN: VU (Vulnerable, 2024) | Vulnerable, ~7 700 jedincov globálne, rastúca populácia 6–8 % ročne vďaka prísnej ochrane Japonska a USA
Dĺžka84–94 cm
Rozpätie213–230 cm
Hmotnosť4,3–8,5 kg
Dlhovekosť45+ rokov
Populácia svet~7 700 jedincov
IUCNVU (Vulnerable)

Výživa

  • Hlavonožce — kalamáre (Ommastrephes, Onychoteuthis, Histioteuthis), 50 % objemu
  • Ryby — lietajúce ryby (Exocoetidae), pollock, mečiare (mladé)
  • Mršiny — odpady z rybárskych lodí (longlinery, trawlery)
  • Kôrovce — krill (Euphausia), garnáty, plávajúce kraby
  • Pyrosomy a gelatinózny zooplanktón
Tip od odborníka Albatros svetlochrbty (Phoebastria albatrus) je najväčší severopacifický albatros a pelagický lovec — denne potrebuje 400–700 g potravy (cca 8–15 % vlastnej hmotnosti). Loví výlučne z hladiny mora — typický surface-seizer. Primárna technika lovu: nočný surface-grabbing kalamárov vystupujúcich do plytkých vôd (0–10 m) cez vertikálnu migráciu z hĺbky 200–800 m. Najväčšia korisť ~40 cm (jeden z najväčších albatrosov môže prehltnúť veľkú korisť). Dynamic soaring — preletí 2 000–4 000 km za jeden lovecký výlet bez mávania krídel, využíva gradient wind. Sledovanie lodí — intenzívne sleduje aljaské trawlery (pollock) a japonské longlinery (tuniaky). Žalúdočný olej — vysokoenergetický oranžový olej (8 kcal/g) tvorený z tukov koristi, ukladaný v proventriklu, regurgituje mláďatám počas dlhých výletov (mláďa kŕmené raz za 2–10 dní). Supraorbitálne soľné žľazy nad očami vylučujú nadbytočnú soľ. Historicky kolaps z miliónov na 30 jedincov v 1950s kvôli zberu peria (feather trade Mukojima, Torishima 1880–1945) — dnes ~7 700 jedincov vďaka prísnej ochrane Japonska a USA.

Hlasový prejav

Albatros svetlochrbty je na mori takmer tichý druh, v hniezdnej kolónii umiarkovane hlučný. V kolónii ~5 000 jedincov na Torishima je akustická scéna kontinuálne hučivá počas toku (október–november). Repertoár obsahuje bill-clappering (klapotanie zobákom — výrazný signál pri zdravení), moo-like calls (hlboké kravské volania, 200–500 Hz), nasal trumpeting (nosové trúbenie pri tokovom display), sky-pointing (postoj s vystretým krkom hore, sprevádzaný spevom). Mláďatá vydávajú vysoké pišťanie 4–6 kHz pri žobraní. Yamashina Institute for Ornithology dokumentuje akustickú diverzitu druhu — 7–9 distinctných volaní. Xeno-canto manifest má status MISSING — Torishima je uzavretá pre verejnosť, kvalitné nahrávky sú obmedzené na výskumníkov.

Typické zvuky

  • Bill-clappering — klap-klap-klap, akustický signál pri zdravení partnera (výrazne hlasné)
  • Moo-like calls — hlboké kravské volania samcov pri tokovom display (200–500 Hz)
  • Nasal trumpeting — nosové trúbenie pri sky-pointing display
  • Mláďatá: vysoké pišťanie a chripčanie — žobravé volanie 4–6 kHz pri kŕmení
  • Bill-fencing — vzájomné krížování zobákov medzi partnermi (allopreening signál)
  • Greeting ceremony — kombinovaný display pri striedaní na hniezde

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok a párenie — október–november (Torishima), monogamné páry 40+ rokov
Znáška 1 vajca — október–začiatok januára, vrchol koniec októbra
Inkubácia 64–65 dní + odchov mláďat (január–jún)
Postupné pelichanie po hniezdení (júl–september), pelagicky
Mladé opúšťajú kolóniu v 150 dňoch (máj–jún)
Pelagické obdobie — Bering Sea, Aleuty, Aljaška, Kalifornia

Prostredie a požiadavky

Biotop
Pelagické vody severného Pacifiku, hniezdiská na vulkanických ostrovoch Japonska
Druh je striktne pelagický — 9–10 mesiacov ročne na otvorenom mori. Hniezdiská: Torishima (Izu Islands, vulkanický ostrov 4 km², 394 m n. m., kolónia v terasách 50–150 m, ~5 800 jedincov), Senkaku-shotō (Minami-kojima ~1 900 jedincov), Mukojima (reintrodukcia 2008–2024). 75 % populácia na Torishima — kritický geografický bottleneck: jedna erupcia by spôsobila kolaps.
Nadmorská výška
50–150 m n. m. (hniezdiská Torishima), pelagicky 0–10 m nad hladinou
Hniezdo je v vulkanických svahoch a terasách Torishima (50–150 m n. m.) — chránené pred vlnami a búrkami. Senkaku Minami-kojima nižšie polohy (10–80 m). Pelagicky lieta typicky 0–10 m nad hladinou (dynamic soaring), výnimočne do 50 m.
Hniezdo
Jednoduché plytké hniezdo z piesku, vulkanického popola a trávy — kolóniovo, hustota 50–200 hniezd/ha
Hniezdo je plytká depresia v vulkanickom popole obkolesená trávou, ~60 cm priemer. Stavajú spoločne samec aj samica. Torishima Tsubamezaki kolónia najväčšia — ~3 000 párov rozprestrené na 30 ha. Site fidelity 95 % — pár sa vracia do toho istého miesta 25+ rokov. Yamashina Institute monitoruje každé hniezdo ID-značkami od 1976.
Teplota
Subtropické až subarktické pásmo, +5 °C až +30 °C
Druh sa adaptoval na široký teplotný rozsah — zimuje v subtropických vodách Japonska (+18 až +25 °C), v lete migruje do chladných subarktických vôd Aljašky, Bering Sea a Aleut (+5 až +12 °C) za vyšším produkcia krillu, kalamárov a pollocku. Hniezdiská na Torishima majú stabilnú teplotu +12 až +20 °C v zime. Adaptácia na chlad cez hrubý pterylotický perový kabát.
Voda
Slaná morská voda, supraorbitálne soľné žľazy nad očami
Albatros pije výlučne morskú vodu. Adaptácia: supraorbitálne soľné žľazy nad očami vylučujú nadbytočnú soľ cez nosové otvory ako koncentrovaný roztok. Loví výlučne z hladiny mora — typický surface-seizer.
Spoločnosť
Vysoko sociálny — hniezdi kolóniovo (1 000–3 000 párov), loví samostatne alebo v skupinách
Druh je vysoko sociálny v kolónii. Mimo hniezdneho obdobia pelagicky v skupinách 1–10 jedincov, často v zmiešaných skupinách s P. nigripes a P. immutabilis (Black-footed a Laysan). Pri sledovaní rybárskych lodí sa zhromažďujú v skupinách 10–100 jedincov. Mukojima reintrodukčné mláďatá sa habituujú na neznáme okolie cez krížové fostering pod P. immutabilis (Pacific Seabird Group experiment 2008–2024).

Rozmnožovací cyklus

Tok a párenie
Október–november (Torishima), monogamné páry 40+ rokov

Pár sa vytvára postupne počas 5–6 rokov ritualizovaného toku u mladých vtákov vracajúcich sa do kolónie (6–9 rokov). Tokový display je komplexný 30-prvkový rituál — sky-pointing, bill-clappering, bill-fencing, preening, billing, moo-like calls, kruhové pochodovanie. Monogamné páry vydržia 40+ rokov. Pri smrti partnera nový pár sa hľadá 3–4 roky. Rozvod (divorce) extrémne zriedkavý (<1 %).

Znáška
1 vajce, október–začiatok januára (vrchol koniec októbra)

Vajce je biele s jemnými hnedými škvrnami pri tupom konci, rozmery ~115 × 75 mm, hmotnosť ~400 g (~7 % hmotnosti samice). Znáša len 1 vajce ročne — typický K-stratég. Hniezdo plastická depresia v vulkanickom popole. Ak vajce zlyhá, nová znáška až nasledujúci rok.

Inkubácia
64–65 dní (najdlhšia u severopacifických albatrosov)

Sedia striedavo obidvaja partneri. Striedanie každých 20–25 dní (dokumentované 30 dní bez prerušenia). Druhý partner medzitým loví 2 000–4 000 km od kolónie (Bering Sea, Aleuty). Striedanie sprevádzané elaborate greeting ceremony.

Liahnutie
December–február (typicky január)

Mláďa nidikolné (semialtriciálne) — pokryté sivohnedým páperím, hmotnosť ~320 g. Prvých 20–30 dní (guard stage) jeden rodič vždy pri mláďati. Po 30 dňoch rodičia opúšťajú mláďa samé v hniezde, kŕmenie raz za 2–10 dní.

Mláďatá
150 dní do vzletnosti

Mláďatá sa kŕmia olejnatým regurgitátom z hrdla rodiča. Rodičia striedavo letia na pelagické výlety 2 000–4 000 km, mláďa kŕmené 200–500 g oleja raz za 2–10 dní. Mortalita mláďat 25–40 % — vďaka prísnej ochrane a monitoringu Yamashina Institute znížená z 60 % (1970s). Mukojima reintrodukčné mláďatá majú mortalitu 30 % vďaka cross-fostering pod P. immutabilis.

Samostatnosť
6–9 rokov do prvého návratu, 9–12 rokov do prvého hniezdenia

Mláďatá opúšťajú kolóniu v 150 dňoch (máj–jún) a nevracajú sa 5–7 rokov — žijú pelagicky na otvorenom mori. Prvé návraty do kolónie typicky v 6.–7. roku. Pohlavná zrelosť v 6–9 rokoch, prvé hniezdenie typicky v 9.–12. roku života. Dlhovekosť 45+ rokov — Yamashina Institute recapture záznamy od 1976 dokumentujú jedince 40+ rokov staré.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Albatros svetlochrbty 84–94 cm Albatros čiernopásy 68–74 cm Albatros Laysan 79–81 cm Albatros sťahovavý 107–135 cm Albatros tristanový 112 cm
Albatros svetlochrbty Albatros čiernopásy Albatros Laysan Albatros sťahovavý Albatros tristanový
Dĺžka84–94 cm68–74 cm79–81 cm107–135 cm112 cm
Váha4,3–8,5 kg2,6–4,3 kg2,4–4,1 kg5,9–12,7 kg6,8–7,9 kg
Dožitie45+ r40+ r70+ r50+ r40+ r
OchranaIUCN VUIUCN NTIUCN NTIUCN VUIUCN CR
CharakteristikaNajväčší severopacifický albatros — historický kolaps na 30 jedincov v 1950, ~7 700 dnesJediný tmavohnedý zástupca Phoebastria — 95 % populácia na Havajských ostrovochNajpočetnejší severopacifický albatros — Wisdom samica 73+ rokov, najstaršia banded vták planétyNajväčší rozpätie krídel na planéte 251–349 cmKriticky ohrozený — predácia inváznymi myšami na Gough Island, ~5 000 jedincov
AreálSeverný Pacifik — výlučne Torishima a Senkaku (Japonsko)Severný Pacifik — Aljaška, Aleuty, Havaj, Japonsko, MexikoSeverný Pacifik — Midway 70 % kolónie, Laysan, French Frigate Shoals, ~600 000 párovJužný oceán — Crozet, Kerguelen, Macquarie, FalklandyJužný Atlantik — Gough a Inaccessible Island (Tristan da Cunha)

Zaujímavosti

1

Najväčší severopacifický albatros — rozpätie krídel 213–230 cm (priemer 220 cm), hmotnosť 4,3–8,5 kg. Pre porovnanie P. nigripes (Black-footed) má rozpätie 195–220 cm, P. immutabilis (Laysan) 195–210 cm.

2

Historický kolaps z miliónov na 30 jedincov v 1950s — v 1880–1945 zber peria (plumage trade) na Torishima a Mukojima zničil populáciu. Z 5 miliónov jedincov klesla na 30 jedincov v 1950. Druh bol vyhlásený za vyhynutý v 1949 — znovuobjavený v 1951 na Torishima (Oliver Austin).

3

Žltá hlava a krk u dospelých — charakteristický rozlišovací znak. Mladé jedince čokoládovo-hnedé, postupne bielnúce 12–15 rokov než dosiahnu dospelý šat. Z toho dôvodu sú mladé vtáky často mylne identifikované ako Black-footed Albatross.

4

75 % populácia výlučne na Torishima — vulkanický ostrov Izu Islands, Japonsko. Kritický geografický bottleneck: jedna erupcia by spôsobila kolaps populácie. Posledná veľká erupcia 1939 zabila ~10 000 zachovaných albatrosov a 31 ľudí.

5

Mukojima reintrodukčný program — od 2008 chick translocation z Torishima na Mukojima (70 km severnejšie). Pacific Seabird Group spolupracuje s Yamashina Institute. Cross-fostering pod P. immutabilis (Laysan). K 2024 vytvorená druhá stabilná kolónia ~15 párov.

6

Inkubácia 64–65 dní — najdlhšia u severopacifických albatrosov. Sedia striedavo obidvaja partneri (striedanie každých 20–25 dní). Druhý partner medzitým loví 2 000–4 000 km od kolónie (Bering Sea, Aleuty).

7

Dlhovekosť 45+ rokov — Yamashina Institute banding záznamy od 1976. Najdlhšie zdokumentované jedince 40+ rokov staré. Pre porovnanie Wisdom (Laysan, sesterský druh) je 73+ rokov stará.

8

Dynamic soaring — preletí 2 000–4 000 km za jeden výlet bez mávania krídel. Najúčinnejší letec planéty. Využíva gradient wind nad vlnami (rýchlejší vietor vyššie nad hladinou).

9

Prísne chránený v Japonsku a USA — Special Natural Monument Japan 1962 (najvyššia ochrana), Endangered Species Act USA 2000 (federálna ochrana). IUCN status sa zlepšil z CR (Critically Endangered) v 1994 na VU (Vulnerable) v 2024 — model úspešnej ochrany.

10

Druh popísal Pallas v 1769 — Peter Simon Pallas (nemecko-ruský zoológ) popísal druh ako Diomedea albatrus v knihe Spicilegia Zoologica. Anglický názov Short-tailed Albatross odkazuje na relatívne kratší chvost než iné Diomedeidae. Japonský názov アホウドリ (Ahōdori, „hlúpa vták") — vtáky boli ľahko zabíjateľné kvôli nedôvere k ľuďom.

Taxonomická klasifikácia

species Albatros svetlochrbty
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Procellariiformes (víchrovníkotvaré)
Čeľaď Diomedeidae (albatrosovité)
Rod Phoebastria Reichenbach, 1853
Druh P. albatrus (Pallas, 1769)
Poddruhy Monotypický druh — bez uznaných poddruhov. Genetické štúdie 2010–2020 (Eda et al.) odhalili dva genetické línie zachované cez bottleneck 1950s — Torishima a Senkaku populácie sa miešajú len obmedzene.
Areál Severný Pacifik — hniezdiská výlučne v Japonsku: Torishima (vulkanický ostrov ~75 % populácia), Senkaku-shotō (Minami-kojima ~25 %), pokus o reintrodukciu na Mukojima. Pelagický výskyt: od Aljašky po Kalifornsku, Bering Sea, Aleuty.

? Často kladené otázky

Albatros svetlochrbty bol takmer vyhynutý kvôli plumage trade (zberu peria) v rokoch 1880–1945. Japonskí lovci na Torishima a Mukojima zabíjali albatrosov v miliónoch pre módu (klobouky, vejáry, vankúše) a guano. Pred plumage trade ~5 miliónov jedincov, po — len 30 jedincov v 1950. Druh bol vyhlásený za vyhynutý v 1949. Hideo Yamashina (zakladateľ Yamashina Institute) znovuobjavil pár na Torishima v 1951. Od 1958 prísna ochrana (zákaz lovu, monitoring) — populácia rástla 6–8 % ročne. K 2024 ~7 700 jedincov. Druhá hrozba bola vulkanická aktivita — erupcia 1939 zabila ~10 000 zachovaných albatrosov. Dnes IUCN status sa zlepšil z CR (Critically Endangered) v 1994 na VU (Vulnerable) v 2024 — model úspešnej ochrany.

Albatros svetlochrbty je extrémne náročný na pozorovanie — populácia ~7 700 jedincov, rozprestrená na obrovskom území severného Pacifiku. Najlepšie lokality: (1) Westwind Tours Aljaška (Kodiak, máj–september) — 10–20 % šanca pozorovať jedného jedinca; (2) Monterey Bay Whale Watch (Kalifornia, USA) — výnimočne (1–2 jedince ročne) október–marec; (3) Choshi Pelagics (Japonsko, prefektúra Chiba) — apríl–jún, výnimočne dospelé jedince; (4) Aleutian Islands (USA) — neprístupné pre turistov bez špeciálnej výskumnej výpravy. Torishima a Senkaku UZAVRETÉ pre verejnosť — len výskumníci Yamashina Institute a USFWS majú prístup. V ZOO nepozorovateľný — žiadny exemplár svet.

Tri severopacifické albatrosy rodu Phoebastria sa líšia: (1) Albatros svetlochrbty (P. albatrus, VU) — najväčší, biele telo so žltou hlavou u dospelých, ~7 700 jedincov, hniezdiská: výlučne Torishima a Senkaku (Japonsko), rozpätie 213–230 cm. (2) Albatros Laysan (P. immutabilis, NT) — biele telo, čierny horný plášť a krídla, ~600 000 párov, Midway a Laysan, rozpätie 195–210 cm. (3) Albatros čiernopásy (P. nigripes, NT) — celkovo tmavohnedý, ~138 000 párov, Midway a Laysan, rozpätie 195–220 cm. Mladé P. albatrus sú čokoládovo-hnedé a často mylne identifikované ako P. nigripes — bielenie trvá 12–15 rokov.

Albatros svetlochrbty v Európe prirodzene nehniezdi ani nemigruje — je výhradne druh severného Pacifiku. Žiadne dokumentované zatúlané jedince v Európe (BirdLife International k 2024). V Európe sa vyskytujú len juhoatlantické albatrosy (čiernoobrvý — Škótsko, Irland; tristanový — výnimočne). V SR albatros nikdy nebol zaznamenaný. V ZOO planéty žiadny živý albatros svetlochrbty nie je. Najbližšie pozorovateľné: Choshi Pelagics (Japonsko) alebo Westwind Tours Aljaška — ale šance sú malé (10–20 %).

Albatros svetlochrbty je vnímavý na vysokopatogénnu vtáčiu chrípku H5N1 — prvé epizódy v Bering Sea 2023–2024. Vzhľadom na koncentráciu 75 % populácie na Torishima by epidémia mohla byť existenčná hrozba — populácia by sa mohla vrátiť pod 1 000 jedincov za jednu sezónu. Yamashina Institute, Japan Wildlife Research Center a USFWS aktívne monitorujú. Opatrenia: monitoring kolónií, rýchle odstránenie uhynutých jedincov, izolácia kolónií pred turistami počas epidémie (Torishima je už uzavretá). Mukojima reintrodukčný program (chick translocation 2008–2024) má znížiť riziko — druhá stabilná kolónia ~15 párov k 2024.

Žltá hlava a krk u dospelého albatrosa svetlochrbtého (P. albatrus) sú karotenoidové sfarbenie — pigmenty (lutein, zeaxantín) získané z potravy (lietajúce ryby, kalamáre obsahujúce karotenoidy z fytoplanktónu). Mladé jedince sú čokoládovo-hnedé bez žltého sfarbenia, postupne bielnúce 12–15 rokov než dosiahnu dospelý šat. Žltá hlava sa vyvíja až po pohlavnej zrelosti (6–9 rokov) a indikuje kvalitu jedinca pri výbere partnera — albatrosy s intenzívnejšou žltou hlavou majú vyšší hniezdny úspech (sexual selection). Žiadny iný druh rodu Phoebastria nemá žltú hlavu — P. nigripes a P. immutabilis sú výlučne čierno-biele/hnedé.

ZDROJ: IUCN Red List 2024 (Phoebastria albatrus — VU), BirdLife DataZone, Cornell Birds of the World, ACAP (Agreement on the Conservation of Albatrosses and Petrels), Avibase, eBird, IOC v15.2, Yamashina Ins

 Video — Albatros svetlochrbty

Albatros svetlochrbty (Phoebastria albatrus) — Kure Atoll, Havajské ostrovy

Albatros svetlochrbty — zriedkavá návšteva druhu na Kure Atoll (Havaj), historicky jeden z najvzácnejších morských vtákov sveta.

Albatros svetlochrbty (Phoebastria albatrus) — pár s mláďaťom na Midway Atoll

Albatros svetlochrbty — pár George a Geraldine so svojím mláďaťom na Midway Atoll, prvá zdokumentovaná hniezdiaca dvojica druhu mimo Japonska.

 Cudzie názvy

Česky:   Albatros bělohřbetý, Anglicky:   Short-tailed Albatross / Steller's Albatross, Nemecky:   Kurzschwanzalbatros, Francúzsky:   Albatros à queue courte, Španielsky:   Albatros colicorto, Japonsky:   アホウドリ (Ahōdori)