Žltohlávok sýkorčí (Auriparus flaviceps)

Remizidae (kúdeľníčkovité)

Žltohlávok sýkorčí

Auriparus flaviceps — drobny pustinny spevavec s zlatou hlavou — jediny novosvetsky zastupca cudelnickkovitych, stavitel sferickych trnistych hniezd na hniezdenie aj celorocne nocovanie

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozeny). Populacny trend hodnoteny ako klesajuci — North American Breeding Bird Survey zaznamenal pokles o cca 1,9 % rocne v rokoch 1968–2015, co by mohlo predstavovat kumulativny ubudok okolo 60 % za 47 rokov. Druh nie je zaradeny v ziadnej prilohe CITES. Chraneny zakonom v USA (Migratory Bird Treaty Act). Zdroj: BirdLife DataZone a Wikipedia EN (IUCN 3.1).
Dĺžkaasi 11 cm (6–8 g)
PôvodPustnine a krovinové spolocenstvá juhozápadných USA a Mexika
PovahaAktívny hmyzožravec pustinných krovín; stály, nesťahovavý
StravaPrevazne hmyz a pavúky, príležitostne nektár a bobule
Dožitiemax. 5,6 roka vo voľnej prírode
🔊
Hlučnosť
3/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
5/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
5/5

Výživa

65% 15% 10% STRAVA zloženie
Hmyz a bezstavovce — húsenice, vošky, cikády, chrobáče a osie larvy, pavúky; hlavná celoročná zložka zbieraná priamo z listov a vetvičiek krovín 65%
Pavúky a roztočovce — dôležitý zdroj bielkovín dopĺňajúci hmyzí podiel, zbierané z vegetácie 15%
Nektár — príležitostne z kvetov púštnych rastlín (napr. kaktusov, aloe); druh navštevuje kvety a môže opelievať niektoré rastliny 10%
Bobule a drobné plody — sezónny doplnok dostupný v biotope púštnych krovín 6%
Semená strukovín a iných rastlín — príležitostná zložka, najmä v suchých zimných mesiacoch 4%

Odporúčané potraviny

  • Hmyz — húsenice, vošky (Aphididae), cikády, chrobáče a ich larvy, osie larvy, dvojkrídlovce; hlavná celoročná zložka zbieraná priamo z listov a vetvičiek
  • Pavúky a roztočovce — dôležitý zdroj bielkovín, vyhľadávané v živej vegetácii krovín
  • Nektár z kvetov púštnych rastlín — príležitostný zdroj energie, druh môže navštevovať kvety kaktusov a ďalších rastlín
  • Bobule a drobné plody z púštnych krovín — sezónny doplnok
  • Semená strukovín (napr. mezquite) — príležitostná zimná potrava
  • Čerstvá pitná voda — keďže druh obýva pusté prostredie, voda je vzácna; čerpá vlhkosť z potravy a z rosy

Zakázané potraviny

  • Avokádo — pre vtáky toxické (persín), aj malé množstvo môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kakao, kofeínové nápoje — jedovaté pre vtáky
  • Soľ, korenené a spracované ľudské jedlá — zaťažujú obličky
  • Cibuľa, cesnak — dráždia tráviaci trakt a poškodzujú červené krvinky
  • Veľké tvrdé semená (slnečnica) — nezodpovedajú prirodzenej potrave; druh má tenký šidlový zobák prispôsobený na hmyz, nie na lúskanie semien
  • Plesnivé alebo staré krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
Tip od odborníka Žltohlávok sýkorčí je predovšetkým hmyzožravec so štíhlym, šidlovitým zobákom výborne prispôsobeným na vyberanie drobného hmyzu a pavúkov priamo z listov a vetvičiek pustinných krovín. Jazdí v živej vegetácii a iba výnimočne zostúpi na zem. Stravu dopĺňa nektárom, bobulami a semenami — najmä semenami strukovín (mezquite), čo je charakteristické pre prostredislo Sonorskej púšte. V ľudskom chove sa tento druh nechová — je to chránený divý vták; akékoľvek kŕmne odporúčania na tejto stránke sú len informáciou o jeho prirodzenej ekológii.

Správanie a komunikácia

3 Hlučnosť 1 Priľnavosť 5 Aktivita 1 Reč 5 Zriedkavosť 3
3/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Žltohlávok sýkorčí je hlasovo pomerne aktívny na svoju veľkosť — vydáva opakujúce sa píšťavé hlásky a jednoduché 2–3 tónové pesničky, ktoré nesú dobre v otvorenom pustinnom prostredí. Hlasivosť je stredná; druh sa v zajatí nechová.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Žltohlávok sýkorčí je plachý voľne žijúci druh — neustále sa pohybuje v kroviskách a pred človekom ustupuje. Nie je to maznavý vták na ruku. Druh sa v zajatí nechová.
5/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Extrémne aktívny a neposedný druh — žltohlávok sýkorčí sa neustále pohybuje v kroviskách, prehľadáva vetvičky a listy a prechádza z kra na ker. Je to jeden z energeticky najvyťaženejších malých vtákov severoamerických púští.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Žltohlávok sýkorčí nenapodobňuje ľudskú reč — jeho vokálny repertoár je vrodený a tvorí ho jednoduchá pieseň a kontaktné hlásky. Patrí do čeľade Remizidae, nie do skupín schopných napodobňovania. Druh sa v zajatí nechová.

Hlasový prejav a reč

3/5 hlasitosť

Žltohlávok sýkorčí je na svoju veľkosť pomerne hlasný druh — jeho hlas nesie dobre otvoreným pustinným prostredím. Samec spieva jednoduchú 2–3 tónovú piestovú pieseň tseet-tsor-tsor alebo varianty tohto motívu, prednášanú z viditeľného bidla najmä v období toku. Najbežnejším prejavom je opakovaná kontaktná hláska tschep (čip-čip-čip) vydávaná rýchlym staccatom — obe pohlavia celoročne. Párové kontakty zahŕňajú jemnejšie see-lip alebo melodické tweedle hlásky. Poplašné volanie pred predátorom je premenlivé gee-gee-gee-gee. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený. Keďže sa v zajatí nechová, posudzovanie jeho hlasitosti v domácnosti je len teoretické.

Dokáže hovoriť? Žltohlávok sýkorčí nenapodobňuje ľudskú reč ani cudzie zvuky. Patrí do čeľade Remizidae, nie do skupín spevavcov schopných napodobňovania. Druh sa v zajatí nechová a otázka reči je bezpredmetná.

Typické zvuky

  • Tseet-tsor-tsor — jednoduchá 2–3 tónová piestová pieseň samca, prednášaná z viditeľného bidla v kroviskách počas toku; jedno z najcharakteristickejších volaní Sonorskej púšte
  • Tschep / čip-čip-čip — opakovaná kontaktná hláska vydávaná rýchlym staccatom, obe pohlavia celoročne; hlasitá na veľkosť vtáka a nesie dobre otvoreným terénom
  • See-lip / melodické tweedle — jemnejší párový kontaktný zvuk vydávaný spárovanými jedincami pri vzájomnom priblížení sa
  • Gee-gee-gee-gee — premenlivé poplašné volanie pri objavení predátora; ráznejšie a rýchlejšie ako bežné kontaktné hlásky

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna (marec–jún) — samec začína stavbou demonštračného hniezda, prvá znáška od polovice marca
Tok — samec intenzívne spieva a stavia demonštračné hniezdo, aby pritiskal samicu; monogamné páry, no nevytvárajú celoročné zväzky
Odchov mláďat — inkubácia 14–17 dní, vyletenie 17–19 dní po vyliahnutí; až dve znásky ročne
Mimo-hniezdne obdobie — druh je stály (nesťahovavý), drží teritórium a nocuje v izolačných hniezdach počas chladných nocí
Celoročne stály druh — používa špeciálne nocovné hniezda na termoreguláciu v zime aj v lete (chráni pred chladom aj horúčavou)

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop
Púštne a polosuché krovinové spoločenstvá (mesquite, palo verde, kaktusy, akácie, tŕnisté kry) juhozápadných USA a severného a stredného Mexika; nadmorská výška do 2 135 m n. m.
Žltohlávok sýkorčí je špecialista na suché a horúce krovinové spoločenstvá Sonorskej a Mojávskej púšte. Preferuje otvorené porasty s množstvom tŕnitých krovín (mezquite, palo verde, cholla kaktusy, catclaw akácie), kde nachádza hmyz, bezpečné miesta na stavbu hniezda aj ochranu pred predátormi. Nezdržiava sa v hustých lesoch ani na zemi. Druh sa nevyskytuje v SR ani v EÚ.
Spoločenské správanie
Teritoriálne páry drži teritórium celoročne; mimo hniezdnej sezóny pohyblivejšie, niekedy v malých skupinkách
Počas hniezdenia žijú teritoriálne páry — teritórium bráni samec spevom a priamymi konfrontáciami. Páry sa neudrží celoročne (nie sú trvalo párové). Mimo sezóny sú jedince pohyblivejšie a niekedy sa pohybujú v malých voľných skupinkách v kroviskách.
Adaptácia na extrémne teploty
Stály druh — prezimuje v púšti v sférických nocovných hniezdach, ktoré znižujú tepelné straty v zime a chrania pred horúčavou v lete
Žltohlávok sýkorčí je celoročným obyvateľom púšte — neodlieta pred zimou ani horúčavou. Kľúčovou adaptáciou sú špeciálne nocovné hniezda: sférické, tepelne dobre izolované konštrukcie, ktoré môžu znižovať energetické nároky na udržanie telesnej teploty v zime až o 50 % (zdroj: Animal Diversity Web). V lete ich používa cez deň ako úkryt pred horúčavou.
Hniezdenie a stavba hniezda
Sférické hniezdo (priemer 15–25 cm) z tŕnistých vetvičiek vystlané trávou, pierkami a rastlinným prachom, s vchodom v spodnej časti; výška 0,6–6 m nad zemou
Hniezdo je sférická hmota tŕnistých a hladkých vetvičiek (priemer 15–25 cm, až 2 000 vetvičiek) vystlaná trávou, pierkami, rastlinným prachom a pavučinami s vchodom o priemere asi 2,5 cm v spodnej časti (zdroj: Wikipedia EN, JRank). Vonkajší škrupinový plášť stavia prevažne samec, vnútornú výstelku samica. Hniezda sa môžu používať niekoľko rokov. Osobitnú kategóriu tvoria menšie nocovné hniezda budované kedykoľvek počas roka.
Kúpanie a hygiena
V prírode sa kúpe v plytkej vode pri korytách potôčkov a dažďových kalužiach — voda je v púšti vzácna
Vo voľnej prírode vyhľadáva drobné vodné plochy pri potôčkoch (desert washes) a dažďových kalužiach. Väčšinu vlhkosti čerpá z potravy. Druh sa nechová v zajatí.
Denný rytmus a sezónnosť
Denný druh; stály nesťahovavý vták — v areáli prítomný celoročne bez sezónnych presunov
Žltohlávok sýkorčí je výlučne denný vták bez výraznej migrácie. Celoročne obýva rovnaký areál; v lete je aktívny skôr ráno a podvečer, počas horúceho poludnia odpočíva v tieni alebo v nocovnom hniezde. Táto stratégia znižuje tepelný stres v letných mesiacoch púštneho podnebia.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–apríl; samec intenzívne spieva a stavia demonštračné hniezdo

Po príchode jarovej sezóny samec intenzívne spieva z viditeľných bidiel v kroviskách a stavia demonštračné (display) hniezdo, ktorým láka samicu — špeciálna stratégia nájdená u tohto druhu. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (presné druh-špecifické údaje neoverené). Páry sú monogamné počas sezóny, no nezdržujú sa celoročne spoločne.

Hniezdo a znáška
Znáška 3–6 (zvyčajne 4–5) vajec; sezóna marec–jún (zdroj: JRank, ADW)

Samica znáša 3–6 (zvyčajne 4–5) vajec bledomodrozelenej alebo bledomodrej farby s hnedočervenými alebo hrdzavými škvrnami sústredené na väčšom konci (zdroj: JRank, Wikipedia EN). Hniezdo je dokončené sférické tŕnisté hniezdo s vchodom v spodnej časti. Hniezdna sezóna trvá márc–jún, s možnosťou dvoch znášok ročne.

Inkubácia
14–17 dní (JRank); inkubuje samica

Na vajciach sedí prevažne samica (zdroj: Cornell Lab); samec počas inkubácie aktívne spieva v blízkosti hniezda. Dĺžka inkubácie je udávaná ako 14–17 dní (zdroj: JRank Animals) alebo 14–18 dní (ADW) — tieto hodnoty sú konzistentné z dvoch nezávislých zdrojov. Jedna zdroj uvádza ~10 dní, čo je v rozpore s väčšinou literatúry a pravdepodobne nesprávne. Najspoľahlivejší odhad: 14–17 dní.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; hmyz nevyhnutný

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich obaja rodičia prevažne drobnými hmyzmi a pavúkmi. Živočíšna bielkovina je v tomto období nevyhnutná pre rast mláďat. Hniezdo poskytuje výbornú tepelnú izoláciu aj pre mláďatá v chladných nociach púšte.

Vyletenie a vývoj mláďat
Vyletenie 17–21 dní po vyliahnutí (JRank/ADW); juvenily sivé bez žltej

Mláďatá opúšťajú hniezdo 17–21 dní po vyliahnutí (zdroj: JRank a ADW) a rodičia ich ešte istý čas dokrmujú. Juvenilní jedinci postrádajú žltú hlavu a gaštanové plecie — sú celkovo bledosivé; dospelé sfarbenie nadobúdajú pri prvom pelichaní v prvom roku života.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť v prvom roku — presné údaje neoverené; max. dožitie 5,6 roka (AnAge)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch špecifikovaný — analógiou s porovnateľnými drobnými spevavcami sa odhaduje na prvý rok života. Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 5,6 roka (zdroj: AnAge database, Klimkiewicz et al. 1983); priemerné dožitie je pravdepodobne okolo 3 rokov (zdroj: Animal Diversity Web). Dožitie v zajatí nie je v dostupných zdrojoch doložené — druh sa nechová.

Ochočenie a kontakt

5 Trvanie: Druh sa v zajatí nechová a neochočuje — ide o chráneného divého vtáka, ktorý si vyžaduje voľnú prírodu. Akákoľvek manipulácia mu spôsobuje stres.

Žltohlávok sýkorčí je plachý voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje — neustále sa pohybuje v kroviskách a pred človekom ustupuje. Nie je to vták na ruku ani domáci maznáčik. Druh sa v zajatí bežne nechová a overené postupy ochočovania preň neexistujú — ani dávajú zmysel. Ak by sa zranený jedinec dočasne ocitol v ľudskej starostlivosti, cieľom je minimalizácia stresu a návrat do prírody.

1

Neusiluj sa o ochočenie — žltohlávok sýkorčí je voľne žijúci chránený druh, chov v zajatí je nevhodný a zákonmi o ochrane vtáctva (Migratory Bird Treaty Act USA) zakázaný

2

Pri pozorovaní v prírode sleduj ho ticho z odstupu ďalekohľadom — pohybuje sa rýchlo v kroviskách, neplaš a nehľadaj hniezdo

3

Druh spoznáš najlepšie podľa charakteristickej hlásky tschep-tschep — nahrávky v aplikáciách (Merlin, BirdNET) pomôžu s identifikáciou

4

Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — minimalizuj manipuláciu, drž ho v tichu a tme

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Žltohlávok sýkorčí asi 11 cm Kúdeľníčka lužná 10–11 cm Myšiarka dlhochvostá (Psaltri… 10–11 cm Králik zlatohlavý 8–9 cm Králik satrapa 8–11 cm
Žltohlávok sýkorčí Kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus) Myšiarka dlhochvostá (Psaltriparus minimus) — bushtit Králik zlatohlavý (Regulus regulus) Králik satrapa (Regulus satrapa)
Dĺžkaasi 11 cm10–11 cm10–11 cm8–9 cm8–11 cm
Váha6–8 g7,5–9 g4,5–5,5 g5–7 g4,5–7,8 g
Dožitiemax. 5,6 roka vo voľnej prírode (AnAge)max. cca 6–7 r vo voľnej prírodemax. cca 5–7 r vo voľnej prírodemax. cca 5–6 r vo voľnej prírodemax. 6,3 r vo voľnej prírode (senescence.info)
Hlučnosťvoľne žijúci chránený druh — v SR sa nechovávoľne žijúca, v SR zriedkavá (nádejný hniezdič)voľne žijúca severoamerická, nechová savoľne žijúci, v SR bežný druh ihličnatých lesovvoľne žijúci severoamerický, nechová sa
Stav IUCNIUCN LC; chránený Migratory Bird Treaty Act (USA); bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES; chránený Migratory Bird Treaty Act (USA/Kanada)
PovahaSivé telo, výrazne žltá hlava a hrdlo, gaštanovohrdzavá škvrna na pleciach; obe pohlavia rovnako sfarbené; juvenily bledosivé bez žltej; šidlovitý zobákSamec biela hlava so čiernou maskou cez oči, hrdzavohnedý chrbát, biele spodky; samica tlmenejšia; šidlovitý zobák — morfologicky podobný žltohlávkovi, no bez žltej hlavyCelkovo sivá alebo hnedosivá bez žltej; bez farebnej škvrny na pleci; veľmi malý, guľatý, s dlhým chvostom — najľahšie odlíšenie od žltohlávka je absencia žltej hlavy a hrdzavého pleciaOlivovo-zelené sfarbenie, dve biele krídlové pásy, žltá (samica) alebo oranžovožltá (samec) koruna na temene — farebná žltá na temene, nie na celej hlave ako u žltohlávka; bez hrdzavého pleciaOlivovo-sivé sfarbenie, dve biele krídlové pásy, biele obočie a čierny očný pruh; zlatá koruna ohraničená čiernym — žltá len na temene (koruna), nie na celej hlave; bez hrdzavého plecia
AreálPúštne krovinové spoločenstvá (mezquite, palo verde, kaktusy) juhozápadných USA a Mexika; stály nesťahovavý druh; jediný Novosvetský Remizidae; stavia sférické tŕnisté hniezda na hniezdenie aj nocovanieEurópa a stredná Ázia — pobrežné vŕbové a trstinové mokrade; visiace vrecovité hniezdo z rastlinného pluhu nad vodou; príbuzná čeľaď Remizidae — európsky ekvivalent žltohlávkaZápad Severnej Ameriky — lesy, chaparral a krovinové spoločenstvá; simpatrický s žltohlávkom v časti areálu; stavia tiež zavreté visiace hniezdo, no z pavučín a machu; pohybuje sa v hlučných kŕdlikochIhličnaté lesy Eurázie vrátane SR — ekologicky odlišný habitat; menší, ľahší; tenký hlas na vysokých frekvenciách; európsky drobulinký spevavec ihličnanovIhličnaté lesy Kanady, severných USA a pohorí Mexika a Strednej Ameriky; zimovzdorný; ekologicky odlišný od žltohlávka — ihličnanový špecialista oproti púštnemu krovinárovi

Choroby a prevencia

Stres a poranenia z manipulácie
vysoká

Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn

Najväčšie riziko pre tento malý plachý druh. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú extrémny stres — pre takto malého vtáka s vysokou metabolickou rýchlosťou môže byť stres smrteľný v priebehu hodín. U zranených jedincov v záchrannej stanici je kľúčové ticho, tma a čo najmenej manipulácie; druh je chránený a laická starostlivosť je nevhodná.

Aspergilóza (Aspergillus spp.)
vysoká

Príznaky: Ťažké dýchanie, otváranie zobáka pri dýchaní, letargia, nechutenstvo, chudnutie

Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko najmä pri dočasnej starostlivosti o stresovaných jedincov (napr. v záchrannej stanici). Prevencia: suché, hygienické prostredie a čerstvá potrava. Liečba patrí do rúk aviárneho veterinára.

Endoparazity (črevné hlísty, kokcídie)
stredná

Príznaky: Riedky trus, chudnutie napriek aktívnemu hľadaniu potravy, nastŕpané perie, slabosť

Voľne žijúce drobné spevavcov bežne nesú črevné parazity, ktoré sa pri strese v zajatí môžu premnožiť. U dočasne ošetrovaných jedincov pomáha hygiena a koprologická kontrola trusu; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.

Hypoglykémia a vyčerpanie z tepelného stresu
stredná

Príznaky: Spomalená reakcia, nehybnosť, ťažkosti pri udržaní tepla tela, dezorientácia

Hoci je druh prispôsobený na extrémne teploty púšte, izolovaný zranený jedinec bez prístupu k sférickému nocovnému hniezdu alebo k potrave môže rýchlo vyčerpať energetické zásoby, najmä v noci. Nálezca oslabeného jedinca by mal kontaktovať záchrannú stanicu — druh je chránený a laická starostlivosť je nevhodná.

Nárazy do sklenených plôch
stredná

Príznaky: Dezorientácia, nehybnosť po náraze, poranenia hlavy, smrť pri silnom náraze

Ako rýchly a aktívny pohyblivý vták v krovinách je žltohlávok citlivý na nárazy do priehľadných alebo odrazivých sklenených plôch (okná, zimné záhrady) v zástavbe. Umiestnenie ochranných prvkov na sklo v oblastiach výskytu tohto druhu tento problém znižuje.

Prevencia Žltohlávok sýkorčí sa v zajatí nechová, preto nasledujúce zásady platia pre dočasnú starostlivosť o zranené alebo oslabené voľne žijúce jedince (záchranná stanica): (1) Minimalizácia stresu — ticho, tma, čo najmenej manipulácie; stres je pre tento malý druh jednou z najväčších hrozieb. (2) Teplo a pokoj — zabezpeč pokojné prostredie. (3) Potrava primeraná druhu — drobný živý hmyz (Drosophila, voošky, larvy), nie semená ani ovocie ako hlavná zložka; ak nie je dostupná, kontaktuj odborníka. (4) Rýchla odborná pomoc — kontaktuj záchrannú stanicu čo najskôr; laická dlhodobá starostlivosť je pre tento druh nevhodná.

Zaujímavosti

1

Jediný Novosvetský kúdeľníčkovitý — žltohlávok sýkorčí je jediným príslušníkom čeľade Remizidae (kúdeľníčkovité) v Novom svete a zároveň jediným druhom rodu Auriparus. Všetky ostatné kúdeľníčky žijú v Starom svete — európskym príbuzným je kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus), ktorá tiež stavia uzavreté visacie hniezda. Rod Auriparus nesie latinský názov z aurum (zlato) a parus (sýkorka) — odkaz na zlatú hlavu.

2

Obe pohlavia rovnako sfarbené — na rozdiel od mnohých spevavcov sú u žltohlávka sýkorčieho samec aj samica rovnako farebne zariadené: obe majú žltú hlavu, hrdzavé plecia a sivé telo. Juvenily sú celkovo bledosivé bez žltej, sfarbenie dospelých nadobúdajú pelichaním v prvom roku.

3

Sférické hniezdo — inžiniersky výkon — hniezdo žltohlávka sýkorčieho je jednou z najzložitejšie skonštruovaných hniezd severoamerických spevavcov: sférická stavba z tŕnistých a hladkých vetvičiek (priemer 15–25 cm) môže obsahovať až 2 000 vetvičiek (zdroj: JRank) a je vystlaná trávou, pierkami, rastlinným prachom a pavučinami. Vstup je malý (asi 2,5 cm) a situovaný v spodnej časti — ochrana pred predátormi.

4

Termostat z vetvičiek — žltohlávok sýkorčí je celoročne stálym druhom v púšti a neodlieta pred zimou ani letnou horúčavou. Kľúčom k prežitiu sú nocovné hniezda — špeciálne menšie hniezda budované mimo hniezdnej sezóny len na nocovanie a odpočinok. Ich hrubá izolácia môže znižovať energetické nároky na udržanie telesnej teploty v zime až o 50 % (zdroj: Animal Diversity Web); v lete ich vták využíva ako úkryt pred horúčavou počas najtepleho časti dňa.

5

Rival kolibrí v miniaturizácii — s dĺžkou iba asi 11 cm a hmotnosťou 6–8 g patrí žltohlávok sýkorčí k najmenším spevavcov juhozápadných USA — porovnateľný veľkosťou s americkým kolibríkmi Selasphorus. Napriek tejto miniatúrnej veľkosti dokáže celoročne prežiť v jednom z najdrástickejší prostredí Severnej Ameriky.

6

Samec stavia „reklamné" hniezdo — pri dvorení samica samec stavia demonštračné hniezdo ešte predtým, ako sa pár sformuje. Toto správanie — ponúknuť potenciálnej partnerke ukážku staviteľských schopností — je neobvyklé medzi spevavcami a naznačuje, že kvalita hniezda je dôležitým kritériom výberu partnera.

7

Šidlový zobák pre hmyz — tenký, ostro zahrotený zobák žltohlávka sýkorčieho je morfologicky prispôsobený na vyberanie drobného hmyzu z listov a vetvičiek. Ide o konvergentný vývin s európskymi kúdeľníčkami, ktoré majú podobný zobák. Druh iba výnimočne zostúpi na zem; väčšinu potravy (húsenice, vošky, cikády, pavúky) nachádza v živej vegetácii krovín.

8

Populačný pokles napriek LC statusu — hoci IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC), severoamerický Breeding Bird Survey zaznamenal pokles populácie žltohlávka o cca 1,9 % ročne v rokoch 1968–2015, čo by mohlo predstavovať kumulatívny pokles okolo 60 % za 47 rokov (zdroj: BirdLife DataZone). Tento trend je varujúci, hoci nie dosť rýchly na zmenu kategórie ohrozenia.

9

Demonštračná stavba hniezda na jar — samec zaháji hniezdnu sezónu stavbou jedného alebo viacerých demonštračných hniezd, ktoré slúžia na prilákanie samice. Až po sformovaní páru obaja partneri spolu dokončia skutočné hniezdne hniezdo. Táto stratégia je u amerických spevavcov vzácna a dokumentuje prepracovanú reprodukčnú ekológiu tohto drobného púštneho vtáka.

Taxonomická klasifikácia

species Žltohlávok sýkorčí (Auriparus flaviceps)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Remizidae (kúdeľníčkovité)
Rod Auriparus Sundevall, 1850
Druh Auriparus flaviceps (Sundevall, 1850)
Poddruh SR V SR sa nevyskytuje — výlučne severoamerický a mexický druh púštnych krovín; v Európe sa nechová ani nežije vo voľnej prírode
Poddruhy Druh má 6 uznaných poddruhov (Wikipedia EN): A. f. acaciarum, A. f. ornatus, A. f. flaviceps (nominátny), A. f. lamprocephalus, A. f. sinaloae a A. f. hidalgensis — rozmiestnených naprieč juhozápadnými USA a Mexikom vrátane Baja California. Druh je jediným príslušníkom rodu Auriparus a jediným novosvetským zástupcom čeľade Remizidae (kúdeľníčkovité). Opísal ho Carl Jakob Sundevall v roku 1850. Rod Auriparus = lat. aurum (zlato) + parus (sýkorka); flaviceps = lat. flavus (žltý) + -ceps (hlava).
Avibase_ID A5EFA84D45EBDDE8

? Často kladené otázky

Nie. Žltohlávok sýkorčí je voľne žijúci severoamerický druh chránený zákonom USA (Migratory Bird Treaty Act). V SR ani v EÚ sa nevyskytuje ani nechová. Táto stránka má predovšetkým atlasový a poznávací charakter — zaujíma nás jeho fascinujúca ekológia Sonorskej púšte, unikátne sférické hniezdo a postavenie jediného novosvetského kúdeľníčkovitého.

Dospelý žltohlávok sýkorčí má výrazne žltú hlavu a hrdlo, malú gaštanovohrdzavú škvrnu na pleciach (malé krovky) a inak sivé telo. Šidlovitý zobák je tmavý. Samec aj samica majú rovnaké sfarbenie (monochromizmus — bez pohlavného dimorfizmu v sfarbení), čo je medzi spevavcami netypické. Juvenily sú celkovo bledosivé bez žltej a hrdzavej škvrny — dospelé sfarbenie nadobúdajú pelichaním v prvom roku.

Je to predovšetkým hmyzožravec — živí sa húsenicami, voškami, cikádami, chrobáčimi a osími larvami, pavúkmi a ďalším drobnými bezstavovcami, ktoré hľadá v živej vegetácii krovín. Stravu dopĺňa nektárom z kvetov pustinných rastlín (niekedy opeluje kaktusy a ďalšie rastliny), bobulami a semenami strukovín (napr. mezquite). Iba výnimočne zostupuje na zem.

Žltohlávok sýkorčí obýva púštne a polosuché krovinové spoločenstvá (mezquite, palo verde, kaktusy, akácie) juhozápadných USA (Sonorská a Mojávska púšť — južná Kalifornia, Nevada, Utah, Arizona, Nové Mexiko, juhozápadný Colorado, Oklahoma) a severného a stredného Mexika (vrátane Baja California a pobrežia Mexického zálivu na juhu po Tamaulipas). Je to stály nesťahovavý druh — v areáli prítomný celoročne. V SR sa nevyskytuje.

IUCN hodnotí druh ako Least Concern (LC) — teda najmenej ohrozený. Napriek tomu North American Breeding Bird Survey zaznamenal pokles populácie o cca 1,9 % ročne v rokoch 1968–2015, čo je znepokojujúci trend. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Je však chránený zákonom USA (Migratory Bird Treaty Act) — odchyt, prechovávanie a predaj sú zakázané bez špeciálneho povolenia.

Hniezdo žltohlávka sýkorčieho je sférická (guľatá) stavba z tŕnistých a hladkých vetvičiek s priemerom 15–25 cm, ktorá môže byť postavená z až 2 000 vetvičiek. Vnútro je vystlané trávou, pierkami a rastlinným prachom; vstup (priemer asi 2,5 cm) je situovaný v spodnej časti hniezda. Vonkajší plášť stavia prevažne samec, vnútro dotvára samica. Hniezdo je umiestnené v tŕnitom kre alebo strome vo výške 0,6–6 m. Okrem hniezdnych hniezd stavia druh menšie nocovné hniezda, ktoré používa na termoreguláciu celoročne.

Samec spieva jednoduchú 2–3 tónovú piestovú pieseň tseet-tsor-tsor. Najčastejšou hlávkou je opakované tschep (čip-čip-čip) vydávané rýchlym staccatom — obe pohlavia celoročne. Párové kontakty zahŕňajú jemnejšie see-lip alebo melodické tweedle hlásky. Poplašné volanie pri predátorovi je premenlivé gee-gee-gee-gee. Druh je na svoju veľkosť relatívne hlasný a hlásky nesú dobre pustinným prostredím.

Obaja patria do rovnakej čeľade Remizidae (kúdeľníčkovité). Kúdeľníčka lužná (Remiz pendulinus) je európsko-ázijský druh mokradných vŕb a jelší — samec má bielu hlavu s čiernou maskou cez oči a hrdzavohnedý chrbát; hniezdo je tiež uzavreté a visacie, no visiaci vak z rastlinného púchu. Žltohlávok sýkorčí má žltú hlavu bez masky, sivé telo, hrdzavé plecia a žije v severoamerickej púšti v tŕnistom krovíčí — jeho hniezdo je sférické z vetvičiek, nie visiaci vak. Oba druhy zdieľajú šidlovitý zobák, uzavreté hniezdo s malým vchodom a príbuzenstvo v Remizidae, no žijú na rôznych kontinentoch v odlišných biotopoch.

ZDROJ: Avibase (Auriparus flaviceps, Avibase ID A5EFA84D45EBDDE8, viacjazyčné názvy vrátane slovenského — https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=A5EFA84D45EBDDE8), Wikipedia EN (Verdin — dĺžka 11

 Video — Žltohlávok sýkorčí

Žltohlávok sýkorčí (Auriparus flaviceps) — spev a hlas v prírode

Žltohlávok sýkorčí (Auriparus flaviceps) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   Verdin, Česky:   moudivláček žlutohlavý, Nemecky:   Goldkopf-Beutelmeise, Španielsky:   Baloncillo, Francúzsky:   Auripare verdin, Taliansky:   Verdino, Holandsky:   Geelkopmees, Portugalsky:   Chapim-de-face-dourada, Poľsky:   remiz meksykański, Maďarsky:   aranycinege, Rusky:   Американский ремез, Japonsky:   アメリカツリスガラ, Švédsky:   verdinmes, Latinsky:   Auriparus flaviceps (Sundevall, 1850)