žltochvost zrkadlový (Phoenicurus auroreus)

muchárovité

žltochvost zrkadlový

Phoenicurus auroreus — samec so sivým temeňom, čiernou tvárou a oranžovým bruchom, obe pohlavia s veľkým bielym zrkadielkom na krídle — obľúbený zimný hosť japonských záhrad (džóbitaki), hniezdič lesov a záhrad východnej Ázie; voľne žijúci druh, nie klietkový vták

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, hodnotiaci rok 2016). Populačný trend je stabilný. Populácia nie je kvantitatívne odhadnutá, no nepribližuje sa prahovým hodnotám ohrozenosti ani podľa veľkosti populácie, ani podľa trendu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka14–15 cm
Hmotnosť11–22 g
Dožitiedo 10 rokov (vo voľnej prírode, orientačne)
HniezdiskoJV Rusko, Mongolsko, SV Čína, Kórea
Zimoviskojužná Čína, Japonsko, Taiwan, SV India, Indočína
IUCNLC — najmenej ohrozený (stabilný trend)
CITESbez zápisu
StatusVoľne žijúci sťahovavý druh, nie klietkový vták

Výživa

  • Hmyz a larvy — chrobáky (Coleoptera), húsenice (Lepidoptera), rovnokrídlovce (Orthoptera), blanokrídlovce (Hymenoptera), dvojkrídlovce (Diptera), viac ako 50 zaznamenaných druhov; základ celoročnej stravy
  • Pavúky a ďalšie drobné bezstavovce zbierané z povrchov vegetácie, pôdy a kôry; lovené z krátkych letov zo posedu (sallyingová technika)
  • Bobule a mäkké plody — sezónny doplnok v jeseni a zime, napr. plody Schefflera heptaphylla, Psychotria asiatica, Lantana camara; dôležitý zdroj energie mimo hniezdnej sezóny
  • Semená a iný rastlinný materiál — minoritný podiel celoročnej stravy, zaznamenaný predovšetkým v zimnom období
Tip od odborníka Žltochvost zrkadlový je typický hmyzožravec (insektivórum) loviaci prevažne z posedu: sedí na expozovanej vetve alebo kameni, sleduje okolie a vyráža za hmyzom krátkym letom (sallyingová technika, zvyčajne 5–7 m). Základ jedálnička tvorí hmyz a larvy z viac ako 50 druhov — vrátane mnohých poľnohospodárskych škodcov, preto je druh považovaný za prospešného vtáka. V jeseni a zime pribúdajú bobule a mäkké plody. Typickým správaním je nepretržité chvenie chvosta hore-dole, ktoré druh prezrádza aj pri sedení. Druh sa v zajatí nechová — tieto údaje opisujú jeho ekológiu vo voľnej prírode.

Hlasový prejav

Žltochvost zrkadlový má monotónny, ostrý a tenkohúdajúci spev, opisovaný ako „di-di-di“ — krátke, čisté a opakujúce sa tóny bez výraznej melódie. Spev nesie z expozovaných posedov (vetvy, stĺpy, posetenné kamene), kde je zároveň dobre viditeľný. Poplašná a kontaktná hláska je výrazné štrkotavé „čak-čak“ (podobné krehkému štedreniu alebo úderom kamienkov o seba), ktoré druh vydáva pri vyrušení alebo v napätí. Typickým sprevádzajúcim správaním je chvenie chvosta pri volaní. Druh nenapodobňuje cudzie hlasy — repertoár je vrodený. Peak spevu je počas hniezdnej sezóny (apríl–jún).

Typické zvuky

  • Monotónny tenkohúdajúci spev — opakujúce sa krátke čisté tóny (opisované ako „di-di-di“ alebo „fi-fi-fi“), prednášané samcom z expozovaných posedov počas hniezdnej sezóny
  • Štrkotavé poplašné hlásenie „čak-čak“ — typický kontaktný a poplašný zvuk, podobný úderom kamienkov o seba; vydávaný pri vyrušení alebo vyjadrení nervozity, vždy sprevádzaný chvením chvosta
  • Tenký kontaktný hlas „hit“ alebo „fit“ — krátka vysoká hláska počas migrácie a pri bežnej komunikácii
  • Subsong — tichší, menej intenzívny spev zaznamenaný mimo hlavnej hniezdnej sezóny na zimoviskách

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Jarný prílet na hniezdiská — samce prichádzajú od konca marca, zaberajú teritóriá (polomer 80–150 m od hniezda) a začínajú spievať
Tok a dvorenie (apríl–máj) — samce predvádzajú oranžový chvost a biele zrkadielko, spievajú monotónne ostrý spev; asortívne párenie podľa veľkosti zrkadielka
Hniezdna sezóna (apríl–júl) — 2–3 hniezdne cykly ročne; znáška 6–8 vajec (modrý alebo ružový farebný morph), inkubácia 13 dní (samica), mláďatá opúšťajú hniezdo po 14 dňoch
Odchov mláďat — kŕmia obaja rodičia; primárnou potravou mláďat je hmyz; kukučka sivá parazituje druhý hniezdny cyklus
Pelichanie a príprava na jesenný ťah — zvýšená potreba potravy; hromadenie tukových zásob pred migráciou
Jesenný odlet na zimoviská — presun do južnej Číny, Japonska, Taiwanu, SV Indie a Indočíny; druh je čiastočne nomádický na zimoviskách
Zimovanie — druh sa zdržiava v záhradách, parkoch, krovinách a lesných okrajoch zimovísk; v Japonsku je vítaným zimným hosťom záhrad (džóbitaki)

Voľne žijúci druh

Tento druh je voľne žijúci a nie je vhodný na chov ani držbu v zajatí. Nepatrí medzi spoločenské (domáce) zvieratá — najlepším a jediným vhodným spôsobom kontaktu je pozorovanie v jeho prirodzenom prostredí. Odchyt a držba voľne žijúcich živočíchov sú vo väčšine krajín zákonom chránené a obmedzené.

Prostredie a požiadavky

Prirodzený hniezdny biotop
Svetlé a polootvorené lesy, lesné okraje, krovinové porasty, záhrady, sady a parky; od morského pobrežia do 2 800–3 700 m n. m. (poddruh leucopterus)
Žltochvost zrkadlový preferuje otvorené a polootvorené prostredie — lesné okraje, svetliny v lesoch, krovinové porasty pozdĺž riek, horské lúky s krovinami, záhrady, ovocné sady, mestské parky. Vyhýba sa hustým a uzavretým lesom. Hniezdne teritórium má polomer 80–150 m od hniezda. Na zimoviskách (juh Číny, Japonsko, Taiwan, SV India, Indočína) obýva podobné otvorené habitaty vrátane záhrad a parkov — preto je tak obľúbený hosť v japonských záhradách.
Hniezdny areál
JV Rusko (Mandžusko), Mongolsko, SV Čína, Kórea; poddruh leucopterus: SV India a centrálna Čína
Poddruh P. a. auroreus hniezdi v Mandžusku (JV Rusko, Amurská oblasť), SV Mongolsku, SV Číne a Kórejskom polostrove. Poddruh P. a. leucopterus hniezdi v SV Indii (Arunáčalpradéš) a strednej/východnej Číne (tibetská náhorná plošina a súvisiace oblasti). Typ locality (Pallas 1776): rieka Selenga, Mongolsko.
Migrácia a zimovisko
Sťahovavý druh — zimuje v južnej Číne, Japonsku, Taiwane, SV Indii a Indočíne
Celá populácia je sťahovavá. Poddruh auroreus zimuje v Kórei, Japonsku, pobrežnej južnej Číne a Taiwane; poddruh leucopterus zimuje vo východných Himalájach, SV Indii a Indočíne. Jarný prílet na hniezdiská: koniec marca–apríl; jesenný odlet: september–november. Druh sa v SR ani v Európe nevyskytuje — zaznamenaný je ako vzácny vagant vo európskej časti Ruska (AERC Western Palearctic list).
Správanie a aktivita
Čulý drobný vták; neustále chví chvostom hore-dole; loví z posedu (sallying); výnimočne dôverčivý voči ľuďom
Žltochvost zrkadlový neustále chví chvostom (hore-dole) — toto správanie je typickým identifikačným znakom druhu aj bez plného vizuálneho pozorovania. Loví z posedu — sedí na exponovanej vetve, kameni alebo stĺpe, sleduje okolie a vyráža za hmyzom krátkymi letmi (5–7 m). Je mimoriadne dôverčivý a dovolí ľuďom priblížiť sa na niekoľko metrov, čo z neho robí obľúbený predmet fotografovania. Solitérny mimo hniezdnej sezóny, monogamný v nej.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Dutina blízko zeme (zemná dutina, medzera v skale, dutina v múre, hustý porast); znáška 6–8 vajec (modrý alebo ružový morph); inkubácia 13 dní (samica); vývoj mláďat 14 dní
Hniezdo umiestňuje blízko zeme — v zemných dutinách, medzerách v skalách, dutinách v múroch a starých budovách, medzi koreňmi alebo v hustom podraste pod výškou 1,5 m. Znáška 6–8 vajec (baiduwiki, zdroj s najväčším počtom biologických detailov; iné zdroje uvádzajú 3–6 — diskrepancia pozn. nižšie). Inkubácia 13 dní, sedí len samica. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 14 dňoch (±1 deň). Ročne 2–3 hniezdne cykly — z toho len druhý a tretí sú ohrozené parazitizmom kukučky. Poznámka k diskrepancii v znáške: oiseaux-birds.com uvádza 3–6 vajec, čínske zdroje (baiduwiki) 6–8 vajec; chovné vedecké štúdie z Číny uvádzajú priemer 6,4 ± 0,6 pre prvú znášku a 5,5 ± 1,0 pre druhú. Uvádzame rozsah 5–8 vajec ako zjednotený odborný konsenzus.
Právna ochrana a CITES
IUCN LC (stabilný trend); CITES: bez zápisu; zákon SR 543/2002: v SR sa nevyskytuje
Druh je hodnotený IUCN ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným trendom populácie (BirdLife International, hodnotiaci rok 2016). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES (overené na checklist.cites.org, kde druh nie je figuruje). Slovenský zákon 543/2002 Z. z. sa naňho priamo nevzťahuje — nie je pôvodný druh SR; v Číne je zaradený ako chránený prospešný druh (State Forestry Administration 2000). AERC Western Palearctic list: registrovaný ako vzácny vagant v európskej časti Ruska.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Apríl–máj (prílet a zahájenie hniezdenia; zdroj: baiduwiki, Wikipedia EN)

Po jarnom prílete na hniezdiská (koniec marca–apríl) samec obsadzuje teritórium (polomer 80–150 m od hniezda) a spieva z exponovaných posedov. Dvorenie zahŕňa predvádzanie oranžového chvosta a bieleho zrkadielka — vykyvovanie chvosta a rozprestrenie krídel. Výskum (Ibis 2026) ukázal, že žltochvost zrkadlový praktizuje asortívne párenie podľa veľkosti bieleho zrkadielka: jedince s podobne veľkým zrkadielkom sa párujú preferenčne, hoci veľkosť zrkadielka nijako neovplyvňuje reprodukčný úspech.

Hniezdo a znáška
Hniezdna sezóna apríl–júl; znáška 5–8 vajec (baiduwiki / vedecké štúdie); 2–3 cykly ročne

Hniezdo je umiestnené blízko zeme — v zemných dutinách, medzerách v skalách, dutinách v múroch, hustom podraste. Znáška typicky 6–8 vajec (čínske vedecké zdroje; iné zdroje: 3–6) dvoch farebných morph: modré alebo ružové vajíčka s červenohnedými škvrnami, v rámci jednej znášky vždy rovnaká farba. Toto je unikátna vajíčková dimorfia — evolučná adaptácia proti parazitizmu kukučky sivej. Hniezdna sezóna trvá apríl–júl s 2–3 hniezdnymi cyklami ročne (druhý cyklus zhruba jún, tretí júl).

Inkubácia
13 dní (zdroj: baiduwiki); len samica

Na vajíčkach sedí iba samica; inkubácia trvá 13 dní (baiduwiki, najpodrobnejší dostupný zdroj). Poznámka k diskrepancii: oiseaux-birds.com uvádza 16–18 dní, ďalšie webové zdroje 12–14 dní — rozsah hodnôt zodpovedá variabilite v rámci čeľade Muscicapidae. V tomto období je kľúčová blízkosť hniezda k zemi a jeho utajenie. Iba druhý a tretí hniezdny cyklus je potenciálne parasitovaný kukučkou sivou — prvý cyklus prebieha skôr, ako kukučky zahájia parazitizmus.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Obaja rodičia kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo po 14 dňoch (zdroj: baiduwiki)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé; obaja rodičia ich kŕmia prevažne hmyzom a larvami. Vek vyletenia je 14 ± 1 dní (baiduwiki). Pri parazitácii kukučkou rodičia kŕmia kukučáka namiesto vlastných mláďat — hniezdo opúšťajú vlastné vajíčka alebo mláďatá vyhodené kukučákom. Samice s ružovými vajíčkami odmietajú cudzie vajíčka oveľa efektívnejšie než samice s modrými vajíčkami.

Vyletenie a juvenilný šat
Juvenilné sfarbenie: tlmené, menej kontrastné než dospelí jedinci

Juvenilné sfarbenie samcov je výrazne tlmené — sú menej kontrastní a menej výrazní než plne dospelí samci. Plné pohlavné sfarbenie samce dosahujú pelichaním do prvej hniezdnej sezóny. Juvenilné samice sú podobné dospelým samiciam. Obaja rodičia mláďatá po vyletení ešte istý čas dokrmujú.

Pohlavná dospelosť
Pravdepodobne od prvého roku života — presné údaje neoverené pre tento druh

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo uvedený — analógiou s príbuznými muchárovitými sa predpokladá hniezdenie od prvého roku života. Dožitie vo voľnej prírode sa v zdrojoch líši: oiseaux-birds.com uvádza 10 rokov, iné zdroje uvádzajú 11 rokov ako typickú životnosť; priemerné dožitie v prirodzených populáciách je pravdepodobne 3–7 rokov. Uvádzame orientačné dožitie do 10 rokov (podľa najpresnejšieho dostupného zdroja).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Žltochvost zrkadlový 14–15 cm Žltochvost modrý 15 cm Žltochvost hôrny 13–14 cm Žltochvost domový 13–15 cm
Žltochvost zrkadlový Žltochvost modrý (Phoenicurus coeruleocephalus) Žltochvost hôrny (Phoenicurus phoenicurus) Žltochvost domový (Phoenicurus ochruros)
Dĺžka14–15 cm15 cm13–14 cm13–15 cm
Váha11–22 gpresné údaje neoverené11–23 g12–20 g
Dožitiedo 10 rokov (vo voľnej prírode, orientačne)presné údaje neoverenédo 8 rokovdo 8 rokov
OchranaIUCN LC (stabilný trend), bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITESIUCN LC, bez CITES
CharakteristikaSamec: sivé temeno, čierna tvár a hrdlo, oranžové brucho a krížnik, veľké biele zrkadielko na krídle. Samica: teplohnedá, oranžový krížnik, rovnaké biele zrkadielko. Obe pohlavia: nepretržité chvenie chvosta hore-doleSamec s modrou hlavou, čiernym chrbtom, oranžovo-hrdzavou hruďou a bez bieleho zrkadielka; výrazne odlišný od žltochvosta zrkadlového absenciou bielej škvrny na krídle; samica hnedastáSamec s hrdzavooranžovým bruchom a chvostom, modrošedým chrbtom, čiernou tvárou a bielym čelom; bez bieleho zrkadielka na krídle — kľúčový rozdiel od žltochvosta zrkadlového; samica hnedastá s oranžovým chvostomSamec so sadzovočiernymi alebo tmavošedými vrchnými časťami, oranžovým chvostom a u niektorých poddruhov bielym zrkadielkom na krídle (no menším a menej výrazným než u žltochvosta zrkadlového); samica sivohnedá s oranžovým chvostom; obe pohlavia chvejú chvostom
AreálHniezdisko: JV Rusko, Mongolsko, Mandžusko, SV Čína, Kórea; zimoviská: južná Čína, Japonsko, Taiwan, SV India, Indočína; sťahovavý druhHimaláje a hornatiny strednej Ázie — horský hniezdič, zimuje v nižších polohách; iný areál aj biotop než žltochvost zrkadlovýHniezdič lesov, parkov a záhrad Európy a strednej Ázie; zimuje v subsaharskej Afrike; na Slovensku hniezdič — najbližší príbuzný žltochvosta zrkadlového v SRHorská a skalnatá krajina Európy, Ázie; v SR bežný hniezdič skál, budov a horských biotopov; čiastočne sťahovavý — nejde tak ďaleko ako hôrny

Zaujímavosti

1

Biele zrkadielko — znak oboch pohlaví — Najcharakteristickejším terénnym znakom žltochvosta zrkadlového je veľká biela škvrna (zrkadielko) na krídle, nápadná pri každom pohybe krídel. Na rozdiel od mnohých dimorfných druhov, kde sú ozdobné znaky výlučne samčie, zrkadielko majú obe pohlavia — a práve podľa jeho veľkosti sa páry navzájom vyberajú (asortívne párenie: väčšie zrkadielko k väčšiemu zrkadielku). Toto zrkadielko dáva druhu aj jeho slovenské meno.

2

Vajíčková dimorfia — unikátna evolučná zbraň proti kukučke — Žltochvost zrkadlový je jedným z mála vtákov sveta, kde samice kladú vajíčka v dvoch farebných morfách — modrých alebo ružových (s červenohnedými škvrnami). Každá samica je verná jednej morfe celoživotne. Vajíčka kukučky sivej sú modrasté, a preto sú oveľa ťažšie rozoznateľné od modrých vajíčok hostiteľa. Výsledok: samice s ružovými vajíčkami odmietajú cudzie vajíčka oveľa efektívnejšie. Tento systém je priamym dokladom evolučných rás v reálnom čase.

3

Džóbitaki — symbol japonskej zimy — V Japonsku je žltochvost zrkadlový (japonsky džóbitaki — ジョウビタキ) jedným z najobľúbenejších zimných vtákov záhrad. Je výnimočne dôverčivý a dovolí ľuďom priblížiť sa na niekoľko metrov. Japonské meno bitaki znamená „zapaľovač ohňa“ — odkazuje na charakteristické štrkotavé „čak-čak“ podobné kresaniu kameňom, a džó pravdepodobne odkazuje na sivohlavú postavu „starého muža“. Druh je v Japonsku inšpiráciou básní, malieb a záhradníckej literatúry.

4

Asortívne párenie podľa zrkadielka — Výskum publikovaný v časopise Ibis (2026) ukázal, že žltochvost zrkadlový preferuje partnera so podobnou veľkosťou bieleho zrkadielka na krídle. Toto asortívne párenie je zriedkavý fenomén — u väčšiny dimorfných vtákov sú to samice, ktoré si vyberajú samcov podľa ozdobných znakov (sexuálny výber). Tu si však aktívne vyberajú obe pohlavia navzájom. Paradoxne, veľkosť zrkadielka nijako neovplyvňuje počet vajíčok, počet mláďat ani ich kondíciu.

5

Druh prvýkrát popísaný Pallasom v roku 1776 zo Sibíri — Peter Simon Pallas opísal žltochvosta zrkadlového v roku 1776 na základe exemplára z rieky Selenga v Mongolsku (typ locality). Pôvodne ho zaradil do rodu Motacilla (trasochvosty) ako Motacilla aurorea — odkazujúc na jeho „zlatistú“ oranžovú farbu (aurora = zora, úsvit). Dnes je druh klasifikovaný v rode Phoenicurus (žltochvosty) v čeľadi muchárovité (Muscicapidae), hoci historicky bol dlhé desaťročia zaraďovaný do čeľade drozdy (Turdidae).

6

Dobrý priateľ poľnohospodárov — Analýzy obsahu žalúdkov ukazujú, že potrava žltochvosta zrkadlového pozostáva z hmyzu z viac ako 50 druhov, pričom približne 80 % je poľnohospodárskych a lesníckych škodcov — chrobáky, húsenice, rovnokrídlovce, blanokrídlovce, dvojkrídlovce a podobne. Práve preto je druh v Číne oficálne vyhlásený za prospešný chránený druh (State Forestry Administration, 2000). Jeho historické zobrazenie v čínskom umení siaha do obdobia Piatich dynastií (907–960 n. l.).

7

Nepretržité chvenie chvosta — signál aj identifikačný znak — Jedným z najcharakteristickejších prejavov správania žltochvosta zrkadlového je nepretržité rýchle chvenie chvosta hore-dole, viditeľné pri každom posedení. Toto správanie je také typické, že druh možno identifikovať aj bez dobrého svetla alebo plného výhľadu na sfarbenie. Chvenie chvosta je sprevádzané charakteristickým štrkotavým poplašným hlásením, najmä pri vyrušení. Presný funkčný význam tohto správania nie je úplne objasnený — môže ísť o vizuálny signál pre rivala, komunikáciu s partnerom alebo reakciu na potenciálne nebezpečenstvo.

Taxonomická klasifikácia

species Žltochvost zrkadlový (Phoenicurus auroreus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Muscicapidae (muchárovité)
Rod Phoenicurus T. Forster, 1817
Druh Phoenicurus auroreus (Pallas, 1776)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — východoázijský hniezdič s zimoviskámi v južnej a juhovýchodnej Ázii; v európskej avikultúre sa nechová
Poddruhy Dva poddruhy uznávané IOC World Bird List: P. a. auroreus — hniezdi v Mandžusku, JV Rusku, SV Mongolsku a Kórei, zimuje v Kórei, Japonsku, pobrežnej južnej Číne a Taiwane; P. a. leucopterus — hniezdi v SV Indii a Číne, zimuje vo východných Himalájach a Indočíne.
Avibase_ID E859E4990D43249D

? Často kladené otázky

Nie — žltochvost zrkadlový nie je klietkový druh a v európskej avikultúre sa nechová. Ide o voľne žijúceho sťahovavého spevavca, ktorý každoročne migruje medzi hniezdiskami vo východnej Ázii a zimovískami v južnej Číne, Japonsku a Indočíne. V SR ani v EÚ nie je dostupný v ponuke chovateľov. Druh nie je v CITES, no akýkoľvek odchyt z voľnej prírody by bol v rozpore s ochranou vtáctva. Jediný vhodný spôsob stretnutia je pozorovanie vo voľnej prírode — v Japonsku je to v zime veľmi ľahké.

Pohlavný dimorfizmus je výrazný. Samec má sivé temeno a šiju, čiernu tvár a bradu, oranžové brucho a krížnik, čierny chvost s oranžovými stranami a hnedastý chrbát s veľkou bielou škvrnou (zrkadielkom) na krídle. Samica je celkovo teplohnedá s oranžovým krížnikom a bokmi chvosta — no rovnako nesie výrazné biele zrkadielko na krídle, ktoré je spoločným znakom oboch pohlaví a hlavným terénnym identifikačným znakom druhu.

Samice žltochvosta zrkadlového kladú vajíčka v dvoch farebných morfách — modrých alebo ružových — a každá samica je verná jednej morfe celý život. Vedci sa domnievajú, že táto dimorfia je evolučnou adaptáciou proti parazitizmu kukučky sivej: vajíčka kukučky sú modrasté a ľahšie splývajú s modrými vajíčkami hostiteľa. Samice s ružovými vajíčkami oveľa efektívnejšie odmietajú cudzie vajíčka, pretože rozdiel je zreteľný. Je to vzácny príklad paraziticko-hostiteľskej evolučnej koevolúcie.

Najlepšia príležitosť je Japonsko v zimných mesiacoch (november–február) — džóbitaki je bežným hosťom záhrad a parkov po celej krajine a je výnimočne dôverčivý. V hniezdnom areáli (Mandžusko, Kórea, Mongolsko, severná Čína) ho možno pozorovať od apríla do septembra. Hľadaj v záhradách, parkoch, lesných okrajoch a krovinách. Typickými identifikačnými znakmi je biele zrkadielko na krídle, oranžový chvost a nepretržité chvenie chvosta hore-dole.

Druh je predmetom intenzívneho výskumu z viacerých dôvodov: (1) unikátna vajíčková dimorfia (modrá vs. ružová) ako adaptácia proti kukučke, (2) asortívne párenie podľa bieleho zrkadielka na krídle u oboch pohlaví (zriedkavé u spevavcov), (3) dokumentácia manipulatívneho správania kukučky, ktorá ničí hniezdo hostiteľa, aby ho prinútila hniezdiť znova a mala šancu na parazitizmus. Druh je dobre prístupný výskumníkom vďaka svojej dôverčivosti.

IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (Least Concern, LC) so stabilným trendom populácie (hodnotiaci rok 2016). Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Druh je bežný v celom hniezdnom areáli a v Číne je dokonca oficiálne chránený ako prospešný druh. Intenzifikácia poľnohospodárstva a urbanizácia sú sledovanými hrozbami, no zatiaľ bez výrazného vplyvu na populáciu.

ZDROJ: Wikipedia EN (Daurian redstart — taxonómia, Pallas 1776, 2 poddruhy auroreus a leucopterus, dĺžka 14–15 cm, hmotnosť 11–20 g, popis samca/samice, biotop, hniezdny a zimný areál, správanie, asortívne p

 Video — žltochvost zrkadlový

žltochvost zrkadlový (Phoenicurus auroreus) — hlas a správanie v prírode

žltochvost zrkadlový (Phoenicurus auroreus) — biotop a pohyb

 Cudzie názvy

Anglicky:   Daurian Redstart, Česky:   rehek daurský, Nemecky:   Spiegelrotschwanz, Španielsky:   Colirrojo Dáurico, Francúzsky:   Rougequeue aurore, Taliansky:   Codirosso daurico, Holandsky:   Spiegelroodstaart, Portugalsky:   presné údaje neoverené, Poľsky:   pleszka chińska, Maďarsky:   Tükrös rozsdafarkú, Rusky:   Сибирская горихвостка, Japonsky:   ジョウビタキ (džóbitaki), Latinsky:   Phoenicurus auroreus (Pallas, 1776)