Zamatovec modrý (Malurus cyaneus)

Maluridae (zamatovcovité)

Zamatovec modrý

Malurus cyaneus — drobný endemit JV Austrálie s blazivimodrym samcom a kooperatívnym hniezdením — učebnicový príklad spoločenskej monogamie a genetickej polygamie, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2024) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN (hodnotenie 2024). Druh je bežný a rozšírený v celej JV Austrálii a Tasmánii. Populačný trend je stabilný — nie sú doklady o výraznom poklese ani o podstatných hrozbách pre dlhodobé prežitie druhu. Počet jedincov nebol presne kvantifikovaný, ale populácia sa neblíži k prahovým hodnotám pre kategóriu Vulnerable. Hlavnými miestnymi hrozbami sú predácia introdukovanými mačkami a líškami v suburbánnom prostredí a strata krovinatých biotopov pri urbanizácii. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES.
Dĺžka13–14 cm (vrátane vztýčeného chvosta)
Hmotnosť8–13 g (priemer 10,4 g)
Dožitiemax. 10,5 r; priemerný dospelý vek 3,4 r (divočina)
IUCNLC (najmenej ohrozený, stabilný trend)
RozšírenieJV Austrália a Tasmánia (stály, nesťahovavý)
BiotopKroviny, záhrady, parky, vresoviská
StravaStriktne hmyzožravý (hmyz, pavúky, larvy)
PárenieKooperatívne skupiny; 61–76 % mláďat mimopárových
Hniezdna sezónaAugust–január; inkubácia 14 dní
Poddruhov6 (3 ostrovné väčšie, 3 pevninské menšie)

Výživa

  • Hmyz — mravce, kobylky, muchy, chrúšteky (nosáčiky), štíty (stink bugs), larvy; zbieraný pri zemi a v nízkej vegetácii; absolútne dominantná zložka celoročnej stravy
  • Pavúky a iné bezstavovce — príležitostne, najmä pri kŕmení mláďat (húsenice, kobylky ako väčšie položky)
  • Semená, lupene a drobné plody — menší doplnok stravy, najmä v období mimo hmyzej sezóny
Tip od odborníka Zamatovec modrý je v prírode striktne hmyzožravý — základ jeho stravy tvorí hmyz a iné bezstavovce (mravce, kobylky, muchy, nosáčiky, larvy, pavúky), zbierané pri zemi a v nízkej vegetácii. Drobné semená a lupene sú len zanedbateľným doplnkom. Pri kŕmení mláďat rodičia a pomocníci prinášajú prednostne väčšie položky — húsenice a kobylky. Druh sa v bežnej európskej avikultúre nechová; táto stránka má atlasový a poznávací charakter. Ak by bol jedinec dočasne v ľudskej starostlivosti, základnou zásadou je živá a čerstvá hmyzí potrava (sverepce, voskovky, mušie larvy, drobné svrčky) a prísna absencia granovórnych zmesí.

Hlasový prejav

Zamatovec modrý má bohatý vokálny repertoár — základný spev (Type I) je 1–4 sekundový vysokofrekvenčný reel zložený z 10–20 krátkych elementov za sekundu; spieva ho samec aj samica. Samec má aj špecifické Type II volanie — hlasitý pesničkovitý prejav vydávaný v reakcii na hlas dravých vtákov (napr. kúter šedý, Cracticus torquatus); paradoxne nejde o varovanie, ale o sebaodhalenie samca predátorovi (zdroj: Wikipedia EN). Skupiny sa dorozumievajú kontaktnými hlásky a alarmovým sériom ostrých chit hlások, ktoré rozumejú aj iné malé vtáky. Hlas je príjemný, vysokofrekvenčný a charakteristický pre austrálske záhrady.

Typické zvuky

  • Type I reel — základný spev, 1–4 sekundy, vysokofrekvenčný reel zložený z 10–20 krátkych elementov za sekundu; vydáva ho samec aj samica na teritóriu (zdroj: Wikipedia EN)
  • Type II volanie — hlasitý pesničkovitý prejav samca v reakcii na hlas dravých vtákov (kúter šedý a iné); paradoxne ide o sebaodhalenie predátorovi, nie o varovanie skupiny
  • Alarmová séria chit-chit — ostré, opakované krátke hlásky vydávané všetkými členmi skupiny pri ohrození predátorom; porozumejú im aj iné malé vtáky v okolí
  • Kontaktné hlásky skupiny — jemné tiché hlásky pri pohybe skupiny a koordinácii aktivity; samce aj samice sa takto dorozumievajú pri kŕmení a pohybe po teritóriu

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Tok — samec v svadobnom modrom šate predvádza sea-horse flight a prezentuje žlté lupene kvetov samiciam susedných teritórií (august–január)
Hniezdna sezóna (august–január, vrchol október–november) — samica sama buduje klenbovité hniezdo, inkubuje 14 dní
Odchov mláďat — samica a pomocníci kŕmia; mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–14 dňoch, kŕmia sa samostatne od asi 40. dňa; možné viaceré znášky za sezónu
Pelichanie — po hniezdnej sezóne samec pelichá do eclipsového šatu (sivohnedý s modrastým chvostom); späť do svadobného modrého šatu sčiastky prechodom peria
Celoročne stály druh — skupiny udržiavajú trvalé teritóriá; kooperatívne skupiny 2–5 jedincov aktívne celoročne; nesťahovavý

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Kroviny, eukalyptové lesy a lesoparky, záhrady, parky, vresoviská a rákosiny vo výške 0–1 500 m n.m. v JV Austrálii a Tasmánii
Zamatovec modrý obýva rozmanité biotopy s hustou nízkou vegetáciou — od suchých vresovísk a krovitých eukalyptových lesov po mestské záhrady a parky (zdroj: Wikipedia EN). Druh chýba v hustých lesoch bez krovitého podrastu a v alpínskom pásme. Je mimoriadne adaptabilný na suburbanné prostredie a patrí k najbežnejším vtákom záhrad v Sydney, Melbourne, Canberre a Brisbane. Kľúčovým habitatovým požiadavkom je hustá nízka vegetácia pod 1 m výšky ako úkryt pred predátormi a miesto na hniezdenie.
Sociálna štruktúra — kooperatívna skupina
Skupiny 2–5 jedincov s trvalým teritóriom; 1 chovné samičie + 1 sociálny samec + 1–3 pomocníci (väčšinou samce)
Zamatovce žijú v trvalých skupinách s celoročným teritóriom. Typická skupina pozostáva z jednej chovnej samice, jedného sociálneho samca a jedného až troch pomocníkov — väčšinou samcov z predchádzajúcich sezón alebo príbuzných samcov z okolia (zdroj: Wikipedia EN, Oxford Academic Behavioral Ecology 2021). Pomocníci sa aktívne podieľajú na kŕmení mláďat, strážení teritória a varovaní pred predátormi. Paradoxne: genetické testovanie ukázalo, že 61–76 % mláďat pochádza od mimopárových samcov z okolitých skupín, takže pomocníci nezriedka kŕmia mláďatá, s ktorými nie sú geneticky príbuzní.
Podnebie a klimatické nároky
Mierny až subtropický klimát JV Austrálie a Tasmánie; celoročne stály nesťahovavý druh
Druh je prispôsobený na mierny klimát juhovýchodnej Austrálie — teplé léta a mierne zimy. Tasmánske poddruhy sú adaptované na chladnejšie podmienky. Druh nevykonáva sezónne migrácie a zostáva na teritóriu celoročne. Hniezdna sezóna (august–január) zodpovedá austrálskej jari a lete.
Hniezdo a hniezdna štruktúra
Klenbovité hniezdo z tráv a pavučín; pod 1 m výšky v hustej vegetácii; samica stavia sama; 3–4 vajcia
Samica sama buduje klenbovité (dome-shaped) hniezdo zo suchých trávnych stebiel, machov, konárikov a pavučín, vystlané jemnými rastlinnými vláknami a pápím; umiestnené typicky do 1 m výšky v hustej krovine alebo trsovej tráve (zdroj: Wikipedia EN, Wikipedia — nesting). Znáša 3–4 krémovobiele vajcia s hrdzasto-hnedými škvrnami a škvrncami. Inkubuje výlučne samica po dobu 14 dní. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–14 dňoch a plne sa kŕmia samostatne od asi 40. dňa. Možné sú dve a viac znášok za predĺženú hniezdnu sezónu.
Kúpanie a hygiena
Pravidelne vyhľadáva plytkú vodu na kúpanie; bežný návštevník záhradných misoček s vodou v Austrálii
Zamatovce sa pravidelne kúpajú v plytkej vode — kaluže, záhradné misočky, potôčiky. V austrálskych záhradách sú to bežní a vítaní návštevníci vtáčích napájadiel. Kúpanie je dôležité pre hygienu peria a reguláciu telesnej teploty. Pri dočasnej starostlivosti o zranené jedince ponúkni plytkú misku s čistou vlažnou vodou.
Denná aktivita a denný rytmus
Striktne denný vták; aktívny od svitania do súmraku; hniezdna sezóna kopíruje austrálsku jar a leto (august–január)
Zamatovec modrý je striktne denný vták — aktívny od svitania do súmraku. Samec spieva a hliadkuje teritórium v ranných hodinách, skupiny aktívne zbierajú hmyz počas celého dňa. Hniezdna sezóna (august–január) zodpovedá predlžovaniu dňa na juhovýchode Austrálie. Druh nevykonáva nočné migrácie.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie — sea-horse flight a lupene kvetov
August–január (počas hniezdnej sezóny); svadobný šat od júna–júla

Samec zamatovca modrého má dva pozoruhodné dvorné prejavy. Sea-horse flight (koník-morský let) je extatický let s natiahnutým krkom, vztyčenými hlavovými perami a pomalým-rytmickým klesaním so striedaním horizontálnej a vertikálnej polohy tela — vyvoláva dojem morského koníka (zdroj: Wikipedia EN). Prezentácia žltých lupienkov kvetov — samec odtrháva jasne žlté lupene (kontrastujúce s modrým perím) a prezentuje ich potenciálnym samiciam, pričom 97 % takýchto prezentácií sa odohráva pri excurziách do susedných teritórií, nie pri vlastnej samici (zdroj: Mulder Lab, Australian Journal of Zoology). Oba prejavy slúžia primárne na solicitovanie mimopárového párenia — potvrdením genetickej polygamie v socially monogamous systéme.

Hniezdo a znáška
3–4 vajcia; hniezdna sezóna august–január, vrchol október–november (zdroj: Wikipedia EN)

Samica sama buduje klenbovité hniezdo zo suchých trávnych stebiel, machov, pavučín a jemných vlákien; umiestnené typicky pod 1 m výšky v hustej krovine alebo trsovej tráve. Znáša 3–4 krémovobiele vajcia s hrdzasto-hnedými škvrnami (zdroj: Wikipedia EN, aussieanimals.com). Hniezdna sezóna trvá august–január s vrcholom v októbri–novembri; za sezónu možné 2 a viac znášok. Samec sa na stavbe hniezda nepodieľa.

Inkubácia
14 dní; inkubuje výlučne samica (zdroj: Wikipedia EN, aussieanimals.com)

Inkubuje výlučne samica po dobu 14 dní (zdroj: Wikipedia EN, aussieanimals.com — oba zdroje sa zhodujú). Samec a pomocníci neinbkubujú, no aktívne strážia okolie hniezda. Počas inkubácie je samica zraniteľná voči predátorom (mačky, líšky) — hustá nízka vegetácia je kľúčovým ochranným faktorom. Predácia hniezd je hlavnou príčinou reprodukčného neúspechu.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Mláďatá fledging 10–14 dní; plne samostatné od ~40. dňa (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Samica, sociálny samec aj pomocníci kŕmia mláďatá spoločne — kooperatívny systém zvyšuje úspešnosť odchovu. Kŕmenie trvá 10–14 dní do vyletenia (fledging) a potom sa dokrmuje až do ~40. dňa, kedy sú mláďatá schopné sa kŕmiť samostatne (zdroj: Wikipedia EN). Kľúčová je živočíšna bielkovina — rodičia prinášajú húsenice, kobylky a iný väčší hmyz. Genetické testovanie potvrdzuje, že pomocníci kŕmia aj mláďatá, s ktorými nie sú príbuzní.

Vývoj mláďat a eclipse/juvenilné sfarbenie
Juvenilné sfarbenie ako samica; samce postupne nadobúdajú modré perie po 1. roku

Mláďatá oboch pohlaví sú po vyletení sivohnedé s hrdzastými lícami — podobné samici. Mladé samce pelichajú a postupne nadobúdajú modré perie; plný svadobný šat (vivid blue) dosiahnu v prvej sezóne párenia (pohlavná dospelosť v 1. roku — zdroj: senescence.info / ABBBS). V eclipsovom (mimohniezdnom) šate samec vyzerá podobne ako samica — sivohnedý s modrastým chvostom a modrastými ušnými krovkami (dull greyish blue tail and ear coverts v eclipse, zdroj: Wikipedia EN). Samica Maluridae má trvalo hrdzasté líca (reddish lores) a matne modrastý chvost — tieto znaky pomáhajú odlíšiť ju od young male (ktorý má v juvenilnom veku hrdzasté, neskôr skôr ornžové líca a postupne narastajúci modrý chvost).

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pohlavná dospelosť 1 rok (365 dní); max. dožitie 10,5 r vo voľnej prírode

Obidve pohlavia dosiahnu pohlavnú dospelosť v 1. roku (zdroj: senescence.info, Australian Bird and Bat Banding Scheme — ABBBS). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 10,5 roka (jeden okrúžkovaný jedinec; zdroj: senescence.info). Priemerný dospelý vek je len 3,4 roka — veľká väčšina jedincov podľahne predácii oveľa skôr ako biologický limit. Inde citovaný rozsah 5–6 rokov pravdepodobne odráža priemer dlhšie žijúcich dospelých. Priemerná hmotnosť v banding databáze: 10,4 g (zdroj: senescence.info).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Zamatovec modrý 13–14 cm (vrátane vztýčeného chvosta) Zamatovec nádherný 12–13 cm Zamatovec strakatý 14–15 cm Zamatovec červenochrbátý 11,5 cm
Zamatovec modrý Zamatovec nádherný (Malurus splendens) Zamatovec strakatý (Malurus lamberti) Zamatovec červenochrbátý (Malurus melanocephalus)
Dĺžka13–14 cm (vrátane vztýčeného chvosta)12–13 cm14–15 cm11,5 cm
Váha8–13 g (priemer 10,4 g)7,6–11,1 g6–11 g5–10 g (priemer ~8 g)
Dožitiemax. 10,5 r vo voľnej prírode (priemerný dospelý vek 3,4 r)presné údaje neoverené; podobný M. cyaneuspresné údaje neoverenépresné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (stabilný trend); nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITESIUCN LC; nie je v CITES
Charakteristikasvadobný samec: ziarivomokdrá hlava (čelo, líca, plášť) a chvost, čierna maska, čierne hrdlo, hnedé krídla; eclipsový samec + samica sivohnedí, samica s hrdzastými lícami, oba s modrastým chvostomsvadobný samec CELÝ MODRÝ (vrátane chrbta a brucha) s čiernym hrdlom a čiernou linkou od zobáka cez oko; chýba hnedé krídlo a hnedý plášť — kľúčový rozlišovací znak oproti M. cyaneussvadobný samec: modrá korunka a líca, GASTANOVOHNEDE RAMENO (chestnut shoulder patch) — hlavny identifikacny znak; kráľovsky modrý chrbát, čierne hrdlo; samica sivohnedá s oranžovohnedými lícami a trochou modrého v krídlachsvadobný samec: CERVENY ALEBO ORANZOVY CHRBAT s čiernou hlavou a telom — celkom odlišný od modrej farby M. cyaneus; samica hnedastá bez modrastého chvosta
AreálJV Austrália a Tasmánia; kroviny, záhrady, parky, vresoviská; kooperatívne skupiny 2–5; 61–76 % mláďat mimopárových; stály nesťahovavýzáp. a vnútrozemná Austrália (nie JV pobrežie); biotopy suchších krovin a eukalyptových redín; podobný kooperatívny systém; zvyšuje sa iridescencia modrej barbulyrozšírený po Austrálii; vo viacerých biotopoch vrátane pobrežných krovin JV; niekde sympatický s M. cyaneus — rozlíšenie podľa gaštanového ramena (lamberti) vs hnedého krídla bez ramena (cyaneus)sev. a vých. Austrália od Kimberly po Hunter Region v NSW; rieky, kroviny pozdĺž pobrežia; dva poddruhy — melanocephalus (vých., oranžový chrbát) a cruentatus (sev., červenší chrbát); najmenší z bežných zamatovca

Zaujímavosti

1

Jeden z najfarebnejších vtákov Austrálie — svadobný samec má žiarivomodrú (ultramarine blue) hlavu (čelo, líca, plášť) a chvost s ostrou čiernou maskou a čiernym hrdlom. Modrá farba peria je štruktúrna (nie pigmentová) — barbuly sú sploštené a skrútené tak, aby odrážali svetlo do modrej farby; na priamom slnku má odlesk tyrkysových tónov.

2

Učebnicová ukážka mimopárového párenia — sociálna monogamia zamatovca modrého je len fasádou. Genetické štúdie (Tandfonline EMU, Oxford Academic Behavioral Ecology) potvrdili, že 61–76 % mláďat v každom hniezde pochádza od mimopárových samcov; v 92–95 % hniezd je aspoň jedno mimopárové mláďa. Sociálny samec teda v priemere vychováva cudzích potomkov a pomocníci ich kŕmia bez ohľadu na príbuznosť.

3

Sea-horse flight a lupene kvetov — samec zamatovca modrého si aktívne vyberá žlté lupene kvetov (farba, ktorá maximálne kontrastuje s jeho modrým perím pri pohybe vo vegetácii) a prezentuje ich samiciam pri navštevovaní susedných teritórií. Tento rituál funguje ako vizitka pred potenciálnym mimopárovým párením — 97 % prezentácií smeruje cudzím samiciam, nie vlastnej.

4

Kooperatívne hniezdenie s paradoxom — skupiny zahŕňajú pomocníkov, ktorí aktívne kŕmia mláďatá, no geneticky sú im cudzí v 61–76 % prípadov. Vedci identifikovali, že prítomnosť nepríbuzných pomocníkov zvyšuje mieru mimopárového párenia samice (od 57 % bez nepríbuzného pomocníka po 86 % pri dvoch a viac nepríbuzných pomocníkoch — zdroj: Oxford Academic Behavioral Ecology, DOI:10.1093/beheco/araa147).

5

Eclipsový šat — dvojité sfarbenie samca — samec zamatovca modrého po hniezdnej sezóne pelichá do eclipsového šatu, v ktorom je sivohnedý s modrastým chvostom a matne modrastými ušnými krovkami. Takto vyzerá podobne ako samica, čo môže pomáhať redukovať agresivitu susedov počas kritického mimohniezdneho obdobia. Naspäť do plného svadobného modrého šatu vstupuje pelichaním pred ďalšou sezónou.

6

6 poddruhov — traja väčší ostrovní, traja menší pevninský — nominát cyaneus (Tasmánia) je najväčší a najtmavší. Pevninský poddruh cyanochlamys (centrálny Queensland–juh Viktórie) je najrozšírenejší na pevnine. Ostrovné poddruhy (samueli ostrov Flinders, elizabethae ostrov King) sú izolované formy; insularná ashbyi z ostrova Kangaroo je najmenšia.

7

Víťaz Austrálsky vták roka 2021 — v ankete organizovanej BirdLife Australia zamatovec modrý zvíťazil s vyše 400 000 odovzdanými hlasmi, keď porazil chrapkáča jaskavého (tawny frogmouth) iba o 666 hlasov. Anketa odráža obrovskú popularitu tohto druhu v austrálskej kultúre a záhradníctve.

8

Type II song — paradoxné sebaodhalenie predátorovi — zamatovec modrý vydáva špeciálne Type II volanie v reakcii na hlas dravých vtákov, typicky kútra šedého (Cracticus torquatus). Toto volanie nie je varovným alarmom pre skupinu, ale — paradoxne — odhaľuje polohu spievajúceho samca predátorovi. Vedci predpokladajú, že ide o signál sily a kondície: samec, ktorý si môže dovoliť upozorniť predátora, musí byť mimoriadne zdatný.

Taxonomická klasifikácia

species Zamatovec modrý (Malurus cyaneus)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Maluridae (zamatovcovité)
Rod Malurus Vieillot, 1816
Druh Malurus cyaneus (Ellis, WW, 1782)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — endemit juhovýchodnej Austrálie a Tasmánie; v európskej avikultúre sa bežne nechová
Poddruhy Šesť poddruhov (IOC, Avibase, Wikipedia EN): M. c. cyaneus (nominát, Tasmánia) — väčší a tmavší; M. c. samueli (ostrov Flinders) — väčší a tmavší; M. c. elizabethae (ostrov King) — väčší a tmavší; M. c. cyanochlamys (centrálny až juhovýchodný Queensland a juh Viktórie) — menší a svetlejší; M. c. leggei (juh Eyreho polostrova po juhozápadnú Viktóriu) — menší a svetlejší; M. c. ashbyi (ostrov Kangaroo) — menší a svetlejší.
Avibase_ID DAC72D0793DE01AD

? Často kladené otázky

Svadobný samec (hniezdna sezóna) je nezameniteľný: žiarivomodré čelo, líca (ušné krovky), plášť a chvost s ostrou čiernou maskou a čiernym hrdlom; krídla hnedé. Eclipsový samec (mimo hniezdenia, po pelichaní) je sivohnedý ako samica, ale má matne modrastý chvost a zachované modrasté ušné krovky — líca sú sivohnedé, nie hrdzasté. Samica a juvenily sú celoročne sivohnedé s hrdzastými lícami (reddish/orange lores) — to je kľúčový rozlišovací znak oproti eclipsovému samcovi. Chvost samice je matne modrastý (zdroj: Wikipedia EN).

Zamatovec modrý (M. cyaneus) — svadobný samec má modrú hlavu, plášť, líca a chvost s čiernou maskou a čiernym hrdlom a chrbtom (mantle); krídla hnedé. Zamatovec nádherný (M. splendens, Splendid Fairywren) — samec je takmer celý modrý (vrátane chrbta a brucha) s čiernym hrdlom a čiernou linkou od zobáka cez oko; chýba hnedé krídlo a hnedý chrbát. Rozšírený v záp. a vnútrozemnej Austrálii (nie JV). Zamatovec strakatý (M. lamberti, Variegated Fairywren) — samec má modrú korunku a líca, gaštanové rameno (chestnut shoulder patch) — toto je kľúčový znák; chrbát je kráľovský modrý. Vyskytuje sa široko po Austrálii (vrátane časti JV). Stručná pomôcka: modrý + hnedé krídlo + čierny plášť = cyaneus; celý modrý = splendens; gaštanové rameno = lamberti.

Zamatovec modrý je modelový druh vo výskume správania, genetiky a ekológie. Dôvody: (1) extra-pair paternity — 61–76 % mláďat pochádza od mimopárových samcov, čo je jedna z najvyšších mier u vtákov; (2) kooperatívne rozmnožovanie — skupiny s pomocníkmi, ktorí kŕmia aj cudzí potomkov; (3) komunikácia rodičov s potomkami ešte vo vajci — výskumy ukázali, že samica spievajúc nad vajcom predáva mláďaťu naučené signály ešte pred vyliahnutím; (4) sea-horse flight a petal presentation ako model evolúcie dvorenia; (5) Type II volanie ako paradoxný príklad sebaodhalenia predátorovi. Dlhodobé populačné štúdie (Mulder Lab, Canberra) trvajú desaťročia.

V SR sa zamatovec modrý vo voľnej prírode nevyskytuje — je to endemit juhovýchodnej Austrálie a Tasmánie a vo voľnej európskej prírode nežije. Na Slovensku ho nie je možné stretnúť ani vo väčšine zoologických záhrad (v bežných európskych ZOO sa nechová). Jediná možnosť je návšteva Austrálie — v záhradách a parkoch miest Sydney, Melbourne, Canberra a Brisbane je druh pozoruhodne bežný a tolerantný voči ľuďom. Slovenských záujemcov o Austrálie odporúčame eBird na mapovanie lokalít.

IUCN hodnotí zamatovca modrého ako najmenej ohrozený (LC) so stabilným populačným trendom (hodnotenie 2024, BirdLife DataZone). Druh je bežný a rozšírený v celej juhovýchodnej Austrálii a Tasmánii. Nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) reguluje odchyt a vývoz divých austrálskych živočíchov, no samotný druh nie je na zozname ohrozených druhov. Hlavnými hrozbami sú predácia introdukovanými mačkami a líškami a fragmentácia krovitých biotopov urbanizáciou.

V eclipsovom šate je samec zamatovca modrého sivohnedý s modrastým chvostom a modrastými ušnými krovkami (matné modrasté líca). Samica je tiež sivohnedá, ale má hrdzasté/oranžové líca (reddish lores) — to je kľúčový rozlišovací znak. Chvost samice je tiež modrastý. Zobák eclipsového samca je tmavší (takmer čierny), zatiaľ čo samica má hnedastý alebo oranžovohnedý zobák. Pri pohľade zblízka je identifikácia možná, no pri rýchlom terénnom pozorovaní môže byť náročná — preto terénni ornitológovia pri nesvadobných jedincoch uvádzajú 'female-type' (zdroj: Wikipedia EN).

Pomocníci sú väčšinou samce z predchádzajúcich hniezdnych sezón — mladší samci, ktorí zostávajú v skupinovom teritóriu a aktívne kŕmia mláďatá a bránia teritórium, hoci sami neplodenie v aktuálnej znáške. Paradox: genetické testovanie ukázalo, že v 61–76 % prípadov kŕmia mláďatá, s ktorými nie sú biologicky príbuzní (sú to potomkovia mimopárových samcov cudzej samice). Napriek tomu kŕmia ďalej — pravdepodobne preto, lebo sociálne benefity skupiny (ochrana teritória, budúce šance na rozmnožovanie) prevyšujú energetické náklady (zdroj: Oxford Academic Behavioral Ecology 2021, DOI:10.1093/beheco/araa147).

ZDROJ: Wikipedia EN (Superb fairywren — taxonómia Ellis 1782, 6 poddruhov, dĺžka 14 cm, hmotnosť 8–13 g, habitat, ekológia, kooperatívne rozmnožovanie, extra-pair paternity 61–76 %, sea-horse flight, petal p

 Video — Zamatovec modrý

Zamatovec modrý (Malurus cyaneus) — spev a hlas v prírode

Zamatovec modrý (Malurus cyaneus) — tokanie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Superb Fairywren (Superb Fairy-wren, Blue Wren), Česky:   modropláštník nádherný, Nemecky:   Prachtstaffelschwanz, Španielsky:   Maluro Soberbio, Francúzsky:   Mérion superbe, Taliansky:   Scricciolo fatato superbo, Holandsky:   Ornaatelfje, Portugalsky:   Fadinha-soberba, Poľsky:   Chwostka szafirowa, Maďarsky:   Lazúr tündérmadár, Rusky:   Великолепный малюр, Japonsky:   ルリオーストラリアムシクイ, Latinsky:   Malurus cyaneus (Ellis, WW, 1782)