Zamatovec modrochrbtý (Malurus lamberti)

Maluridae (zamatovcovité)

Zamatovec modrochrbtý

Malurus lamberti — malý austrálsky spevavec s azúrovou korunou a gaštanovým ramenom samca — kooperatívny hniezdič pobrežného JV-austrálskeho krovinného porastu, IUCN LC

IUCN: LC (Least Concern, 2021) | Least Concern (najmenej ohrozený) podľa BirdLife International a IUCN (hodnotenie november 2021). Druh má relatívne stabilnú populáciu v pobrežnej juhovýchodnej Austrálii. Hlavnými hrozbami sú zavádzaní predátori (divá mačka, líška červená, čierny potkan) a strata biotopu — zarástanie krovinového porastu monokulturálnymi ihličnanskými plantážami bez podrastu. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) obmedzuje export voľne žijúcich austrálskych vtákov.
Dĺžka14–15 cm
Hmotnosť6–11 g
Dožitiecca 5 rokov vo voľnej prírode (orientačne)
IUCNLC (najmenej ohrozený, 2021)
BiotopHustý krovinný podrast a heathland, pobrežná JV Austrália
SťahovavýNie — stálý celoročný druh
StravaStriktne hmyzožravý (hmyz a drobné článkonožce)
Sociálna štruktúraKooperatívne hniezdenie v skupinách s pomocníkmi
Hniezdenie3–4 vajcia; inkubácia 14–16 dní; hniezdi samica
Taxonómia 2018Nominátny pobrežný druh po splite s M. assimilis (vnútrozemský)

Výživa

  • Hmyz — mravce, koníky, muchy, chrobáky, nosáčiky, larvy a drobné článkonožce; zbieraný prevažne pri zemi a v nízkom poraste do 2 m; absolútna základná zložka celoročnej stravy
  • Drobné bezstavovce — pavúky, mnohonôžky a iné mäkké článkonožce nachádzané v podraste a na kôre nízke drevín
  • Semená tráv a bylín — príležitostný doplnok, zriedkavý a kvantitatívne bezvýznamný (zdroj: Birds in Backyards)
Tip od odborníka Zamatovec modrochrbtý je striktne hmyzožravý vták — základ jeho celoročnej stravy tvorí v prírode hmyz a drobné článkonožce (mravce, koníky, muchy, chrústavky, nosáčiky, larvy) zbierané v hustom podraste a v nízkom krovinatom poraste do výšky asi 2 m nad zemou. Na rozdiel od superb fairywren (M. cyaneus) viac loví v hustej vegetácii než na holej zemi. Semená požiera len príležitostne a kvantitatívne zanedbateľne. Tento druh sa mimo Austrálie v avikultúre bežne nechová — informácie o chove sú atlasového charakteru.

Hlasový prejav

Zamatovec modrochrbtý má jemný, ale charakteristický hlasový prejav. Spev samca je vysokofrekvenčný mechanický reel — séria 10–20 krátkych prvkov za sekundu, trvajúca 1–4 sekundy; je to najjemnejší spev spomedzi všetkých zamatovcov (Wikipedia EN). Bežným kontaktným hlasom je tiché tsst alebo dlhšie seeee. Poplašný hlas je krátke ostré tsit. Druh produkuje mechanický spev iba v hniezdnom období. Samice a pomocníci vydávajú podobné, ale tichšie kontaktné hlásky.

Typické zvuky

  • Vysokofrekvenčný mechanický reel — séria 10–20 krátkych prvkov za sekundu, celková dĺžka 1–4 sekundy; najjemnejší spev zo všetkých zamatovcov; samec ho vydáva v hniezdnom období (zdroj: Wikipedia EN)
  • Kontaktné tsst alebo seeee — tiché frekventované hlásky slúžiace na udržiavanie kontaktu medzi členmi skupiny pri pohybe v hustej vegetácii
  • Poplašné tsit — krátke ostré volanie vydávané pri ohrození (predátor, intrúder); všetky skupiny vydávajú a reagujú spoločne
  • Skupinový vokálny displej pri rodent-run — pri ohrození hniezda s mláďatami zviera vydáva nepretržité poplašné volania počas rodent-run demonštrácie pred predátorom

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hlavná hniezdna sezóna — jar a leto na južnej pologuli (august–január); juh Queenslandu a Nový Južný Wales; možné viacero znášok za sezónu
Tok a dvorenie — samec nosí samici farebné žlté okvetné lístky; vyšší podiel mimopárových kopulácií (55 % hniezd obsahuje mimopárové potomstvo)
Odchov mláďat — samica inkubuje 14–16 dní; hniezdo 10–12 dní; mláďatá kŕmia všetci členovia skupiny vrátane pomocníkov z predchádzajúcich znášok
Jesenné pelichanie (marec–jún) — samec prechádza z hniezdneho sfarbenia do eclipse šatu (šedohnedý); bianuálne pelichanie (jeseň + jar/zima)
Zimný pokojový čas — skupiny striktne háji celoročné teritórium; v chladnejších mesiacoch nepretržité kŕmenie kvôli nedostatku potravy
Stály, nesťahovavý druh — skupiny sa zdržujú celoročne v rovnakých malých teritóriách v pobrežnom krovinatom poraste JV Austrálie

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh)
Hustý nízky podrast — kroviny, heathland, scrub a lesy s bohatou bylinkovou vrstvou v pobrežnej juhovýchodnej Austrálii; vyšší podiel druhov rastlín v podraste ako u superb fairywren
Zamatovec modrochrbtý žije predovšetkým v hustom krovinatom poraste (scrubland), heathland a lesoch s bohatou bylinkovou vrstvou pobrežnej juhovýchodnej Austrálie. Preferuje miesta s vyššou diverzitou rastlinných druhov a hustejším podrastom ako superb fairywren (M. cyaneus). Vyhýba sa lesným plantážam (borovice, eukalyptové kultúry) bez podrasta — tie sú pre neho nevhodné. V horúcom počasí nachádza úkryt v norách cicavcov, kde čaká na ochladenie.
Sociálna štruktúra a kooperatívne hniezdenie
Skupiny 2–10 vtákov (zvyčajne 3–5): dominantný pár + pomocníci; striktná celoročná obhajoba teritória; vzájomné čistenie peria a spoločné nocovanie
Zamatovec modrochrbtý je kooperatívne hniezdiaci druh — skupiny zložené z dominantného páru a niekoľkých pomocníkov (väčšinou mladé samce z predchádzajúcich znášok) spoločne hájia a udržiavajú malé teritóriá celoročne. Skupiny sú sociálne monogamné, ale sexuálne promiskuitné — 55 % hniezd obsahuje potomstvo z mimopárových kopulácií; samice aktívne navštevujú susedné teritóriá pri hľadaní mimopárových partnerov. Členovia skupiny sa vzájomne čistia perie a spoločne nocujú.
Podnebie a teplota
Teplé až subtropické pobrežné podnebie pobrežnej JV Austrálie; stálý nesťahovavý druh, znáša horúce letá (pri extrémnych teplotách sa ukrýva v norách cicavcov)
Zamatovec modrochrbtý obýva teplé a subtropické pobrežné oblasti juhovýchodnej Austrálie s príjemnými zimami a horúcimi letami. Na rozdiel od mnohých prísne temperátnych druhov znáša aj vyššie teploty — pri extrémnej letnej horúčave sa skupiny ukrývajú v norách cicavcov, čím si regulujú teplotu. Je to celoročne stály, nesťahovavý druh bez sezónnych migrácií.
Hniezdo a hniezdenie
Okrúhla kupolovitá stavba z tráv, bylín a pavučín s bočným vletovým otvorom; umiestená do 1 m nad zemou v hustej vegetácii; stavia výlučne samica
Samica sama stavia okrúhle kupolovité hniezdo z voľne prepletených tráv a pavučín s bočným vletovým otvorom — typická konštrukcia zamatovcov — umiestené do 1 m nad zemou v hustej vegetácii (zdroj: Wikipedia EN). Znáša 3–4 vajcia (matne biele s ryšavohnedými škvrnami, 12 × 16 mm) a inkubuje ich 14–16 dní; samec a pomocníci neinkubujú. Hniezdo navštevujú na kŕmenie mláďat všetci členovia skupiny; hniezdia 10–12 dní; po vyletení mláďatá ešte cca 1 mesiac závisia od skupiny.
Kúpanie a starostlivosť o perie
Kúpe sa v plytkých kalužiach a rosnej vegetácii; vzájomné čistenie peria medzi členmi skupiny (allopreening)
Zamatovec modrochrbtý sa kúpe v plytkých kalužiach a rosnom poraste; skupiny medzi sebou praktikujú vzájomné čistenie peria (allopreening), ktoré má sociálnu aj hygienickú funkciu. Starostlivosť o modré iridiscentné perie samca je biologicky dôležitá — jeho kvalita závisí od plochých a skrútených barbúl odrážajúcich UV žiarenie.
Denný režim a aktivita
Striktne denný vták; ráno a podvečer najaktívnejší; počas horúceho poludnia sa ukrýva v hustej vegetácii alebo v norách cicavcov
Zamatovec modrochrbtý je striktne denný vták. Skupiny sú najaktívnejšie ráno a podvečer, keď loví hmyz v hustom poraste. Za letných horúcich polední sa skupiny ukrývajú v hustej vegetácii alebo podzemných norách cicavcov a odpočívajú. V zime sú skupiny aktívne takmer nepretržite celý deň kvôli menšej dostupnosti potravy.

Rozmnožovací cyklus

Tok, dvorenie a petal display
Jar až letný koniec (august–december) na južnej pologuli; samec nosí žlté okvetné lístky

Hniezdna sezóna trvá jar až leto (august–december na južnej pologuli). Samec vykonáva petal display — nosí farebné žlté okvetné lístky a predvádza ich samici vo vlastnom i cudzom teritóriu ako súčasť dvorenia. Druh je sociálne monogamný, ale sexuálne promiskuitný: samice aktívne navštevujú susedné teritóriá a hľadajú mimopárových samcov. Výsledok: 55 % hniezd obsahuje potomstvo z mimopárových kopulácií a 39,8 % všetkých mláďat pochádza z mimopárového párenia (zdroj: biorxiv 2023, Wikipedia EN). Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne po prvom roku; presné údaje druh-špecificky neoverené.

Hniezdo a znáška
3–4 vajcia (zdroj: Wikipedia EN), matne biele s ryšavohnedými škvrnami; rozmery 12 × 16 mm

Samica sama stavia okrúhle kupolovité hniezdo z voľne prepletených tráv, bylín a pavučín s bočným vletovým otvorom, umiestnené do 1 m nad zemou v hustej vegetácii (zdroj: Wikipedia EN). Znáška obsahuje 3–4 vajcia — matne bielej farby s ryšavohnedými škvrnami a bodkami, rozmery asi 12 × 16 mm (zdroj: Wikipedia EN). Hniezdna sezóna august–január umožňuje pri priaznivých podmienkach viacero znášok za sezónu.

Inkubácia
14–16 dní, výlučne samica (zdroj: Wikipedia EN)

Inkubuje výlučne samica — samec ani pomocníci sa na inkubácii nezúčastňujú. Inkubácia trvá 14–16 dní (zdroj: Wikipedia EN). Počas inkubácie je teritórium skupiny aktívne strážené ostatnými členmi.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Hniezdo 10–12 dní; kŕmia všetci členovia skupiny vrátane pomocníkov (zdroj: Wikipedia EN)

Mláďatá sa liahnu altricálne (holé a slepé). Kŕmia ich všetci členovia skupiny — samica, samec aj pomocníci — pričom odstraňujú fekálne vaky a privážajú hmyz. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 10–12 dňoch (zdroj: Wikipedia EN). Po vyletení ostávajú mláďatá závislé od skupiny ešte asi 1 mesiac. Mladé samce často ostávajú ako pomocníci v rodičovskej skupinke 1 a viac rokov predtým, než sa rozmiestnajú alebo začnú vlastné hniezdenie.

Vývoj mláďat a pohlavný dimorfizmus
Samce nadobúdajú čierny zobák do 6 mesiacov; hniezdne sfarbenie v prvej hniezdnej sezóne (môže trvať 1–2 roky, kým sa dokonalí)

Juvenily oboch pohlaví sú sfarbené podobne ako samica — šedohnedí s ryšavohnedým zobákom. Samce nadobúdajú čierny zobák do 6 mesiacov; do prvej hniezdnej sezóny pelichajú čiastočne do hniezdneho sfarbenia, no plnohodnotné iridiscentné modré sfarbenie sa môže dokonaliť za 1–2 ďalšie roky (zdroj: Wikipedia EN). Druh podlieha bianuálnemu pelichaniu: jesenné pelichanie do eclipse šatu, zimno-jarné pelichanie do hniezdneho sfarbenia.

Pohlavná dospelosť a dožitie
Pravdepodobne po prvom roku (presné údaje druh-špecificky neoverené); dožitie cca 5 rokov vo voľnej prírode (orientačne)

Presný vek pohlavnej dospelosti pre tento druh nie je v dostupných zdrojoch druh-špecificky overený — analógiou s príbuznými zamatovcami sa odhaduje na prvý rok života. Dožitie vo voľnej prírode je uvádzané orientačne na asi 5 rokov (zdroj: BirdBuddy / web zdroje); príbuzné druhy (M. cyaneus) dokladujú krúžkovaním do 10+ rokov. Pre M. lamberti nie sú dostupné druh-špecifické údaje z krúžkovania o maximálnom veku.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Zamatovec modrochrbtý 14–15 cm Superb Fairywren 14 cm Splendid Fairywren 14 cm Purple-backed Fairywren 14–15 cm
Zamatovec modrochrbtý Superb Fairywren (Malurus cyaneus) Splendid Fairywren (Malurus splendens) Purple-backed Fairywren (Malurus assimilis)
Dĺžka14–15 cm14 cm14 cm14–15 cm
Váha6–11 g8–11 g7–10 gpresné údaje neoverené; podobný rozmeru lamberti
Dožitiecca 5 rokov vo voľnej prírode (orientačne; druh-spec. neoverené)cca 5–10+ rokov vo voľnej prírode (max. 10,5 r krúžkovaním)cca 5–8 rokov vo voľnej prírode (presné údaje neoverené)presné údaje neoverené
OchranaIUCN LC (2021); bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITESIUCN LC; bez CITES
CharakteristikaHniezdny samec: azúrová koruna a ušné krovky, čierne hrdlo, modrý chrbát, výrazný gaštanový ramenný fliačik — kľúčový znak; samica a eclipse samec šedohnedí s hrdzavočerveným lejorcom a obrúčkou okolo okaHniezdny samec: sýta nebesky modrá koruna a telo BEZ gaštanového ramenného fliačika — kľúčový rozdiel od lamberti; koruna jemne inak sfarbená (nebesky modrá vs. azúrová lamberti); samica bledší lejorecHniezdny samec: CELÝ elektricky modrý (chrbát, koruna, ušné krovky, chvost, hrdlo) BEZ gaštanového ramenného fliačika — nápadne odlišný od lamberti s čiernym hrdlom a gaštanovým ramenomHniezdny samec: má tiež gaštanový ramenný fliačik, ale koruna je jemne purpurovejšia (modrá s fialovým nádychom) oproti azúrovej lamberti; samice niektorých poddruhov majú modrosivé perie (dulcis, rogersi)
AreálHustý krovinný podrast (scrub, heathland) pobrežnej JV Austrálie od juhu Queenslandu po SV Nový Južný Wales; stálý nesťahovavý druh; kooperatívne hniezdiaci v skupinách; striktne hmyzožravýRozšírený v celej JV Austrálii vrátane záhrad, parkov a miest; menej viazaný na hustý scrub; kooperatívne hniezdiaciPrevažne vnútrozemie Austrálie (JZ, Z a časti centrálnej Austrálie); preferuje mallee a suchý scrub; areál sa neprekrýva s lamberti pozdĺž pobrežia JVVnútrozemie, sever a západ Austrálie; areál sa s lamberti stretáva pozdĺž Veľkej deliacej reťaze Queenslandu s minimálnou hybridizáciou

Zaujímavosti

1

Gaštanový ramenný fliačik — kľúčový diagnostický znak — najdôležitejším identifikačným prvkom hniezdneho samca je výrazný gaštanový (kaštanový) ramenný fliačik, ktorý odlišuje zamatovca modrochrbtého od všetkých ostatných zamatovcov bez ryšavého/gaštanového ramena. Superb fairywren (M. cyaneus) ho nemá, splendid fairywren (M. splendens) je celý modrý, purple-backed fairywren (M. assimilis) má po splite 2018 veľmi podobný vzhľad, ale iný areál (vnútrozemie Austrálie) a jemne odlišnú farbu koruny (purpurovejšia).

2

Taxonomická novinka 2018 — split s M. assimilis — ešte v roku 2017 boli variegated a purple-backed fairywren považované za jeden druh s viacerými poddruhmi. V roku 2018 IOC a eBird akceptovali molekulárnu analýzu McLean et al., podľa ktorej populácie z vnútrozemia, severu a západ Austrálie tvoria samostatný druh Malurus assimilis (purple-backed fairywren). Kľúčovým dôkazom bolo, že obe formy sa stretávajú v Queenslande s minimálnou hybridizáciou — hranica medzi nimi kopíruje Veľkú deliacu reťaz.

3

Petal display — romantický dar — zamatovec modrochrbtý (ako aj iné druhy zamatovcov) prekvapuje tým, že samec nosí samici farebné okvetné lístky ako súčasť dvorenia. U tohto druhu sú zaznamenané predovšetkým žlté lístky. Samec ich predvádza samici vo vlastnom aj cudzom teritóriu — ide o zriedkavý príklad používania predmetov v rámci komunikácie u vtákov.

4

Extrémna mimopárová plodnosť — napriek sociálnej monogamii je zamatovec modrochrbtý sexuálne promiskuitný: 55 % hniezd obsahuje potomstvo z mimopárových kopulácií a takmer 40 % mláďat pochádza od mimopárového samca (zdroj: biorxiv, 2023). Samice aktívne vyhľadávajú vysoko-kvalitné mimopárové samce aj za hranicami vlastného teritória — tým maximalizujú genetickú kvalitu potomstva popri benefitoch kooperatívneho hniezdenia.

5

Rodent-run — predstieranie hlodavca — pri ohrození hniezda s mláďatami vtáky predvedú pozoruhodný rodent-run displej: sklopí hlavu, krk a chvost dolu, roztiahne krídla, načerí perie a rýchlo uteká po zemi za nepretržitého poplašného volania — napodobňujúc pohyb a siluetu hlodavca. Táto demonštrácia odvracia pozornosť predátora od hniezda a je zaznamenaná u viacerých druhov zamatovcov.

6

Bianuálne pelichanie a eclipse šat — ako väčšina zamatovcov podlieha samec bianuálnemu pelichaniu: jesenné pelichanie mu nasadí eclipse šat (šedohnedý, podobný samici), jarné/zimné pelichanie ho vrátia do nápadného hniezdneho sfarbenia. Modré perie je iridiscentné vďaka plochým a skrúteným barbulám odrážajúcim UV svetlo viditeľné pre vtáky (zdroj: Wikipedia EN) — v UV spektre je samec ešte nápadnejší, než sa javí ľudskému oku.

7

Horsfield's bronze cuckoo — hniezdny parazit — primárnym hniezdnym parazitom zamatovca modrochrbtého je Horsfield's bronze cuckoo (Chrysococcyx basalis); sekundárne parazitujú aj brush cuckoo (Cacomantis variolosus) a fan-tailed cuckoo (Cacomantis flabelliformis). Kooperatívny systém hniezdenia so skupinou pomocníkov čiastočne kompenzuje straty spôsobené hniezdnym parazitizmom — viac opatrujúcich jedincov zvyšuje šancu odhalenia kukule pri kladení.

8

Pomenovaný po botanikovi — druhový epitet lamberti je venovaný Aylmerovi Bourke Lambertovi (1761–1842), britskému botanikovi, zberateľovi prírodnín a prezidentovi Linnean Society; druh opísali Vigors a Horsfield v roku 1827 z materiálu z okolia Sydneyja (typová lokalita). Meno rodu Malurus pochádza z gréčtiny (malós = mäkký + urá = chvost) a opisuje dlhý jemný chvost.

Taxonomická klasifikácia

species Zamatovec modrochrbtý (Malurus lamberti)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Maluridae (zamatovcovité)
Rod Malurus Vieillot, 1816
Druh Malurus lamberti Vigors & Horsfield, 1827
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — austrálsky endemit pobrežnej juhovýchodnej Austrálie; v avikultúre sa mimo Austrálie bežne nechová
Poddruhy Po taxonomickej revízii v roku 2018 (McLean et al., IOC) zostal Malurus lamberti nominátnym monotypickým druhom obývajúcim pobrežnú juhovýchodnú Austráliu (od juhovýchodu Queenslandu po SV Nový Južný Wales). Populácie z vnútrozemia, severu a západu Austrálie, predtým považované za poddruhy M. lamberti (assimilis, dulcis, rogersi, bernieri), boli vyčlenené ako samostatný druh — zamatovec fialovochrbtý (Malurus assimilis North, 1901). Pôvodný druhový epitet lamberti je venovaný britskému botanikovi a zberateľovi Aylmerovi Bourke Lambertovi.
Avibase_ID 468816FA5CF6B788

? Často kladené otázky

Kľúčový rozdiel je gaštanový ramenný fliačik: hniezdny samec zamatovca modrochrbtého má výrazný gaštanový (kaštanový) ramenný fliačik, ktorý superb fairywren (M. cyaneus) nemá — superb má korunu a telo čisto modrú bez gaštanového ramena. Ďalší rozdiel: koruna zamatovca modrochrbtého je azúrovo-modrá (mierne rozdielny odtieň oproti nebesky modrému superb). Samice sa odlišujú lejorcom: samica zamatovca má výrazný hrdzavočervený lejorec a obrúčku okolo oka, samica superb má bledší lejorec. Geograficky: superb fairywren je bežný v JV Austrálii (vrátane miest a záhrad), zamatovec modrochrbtý obýva hustejší scrub a kroviny.

Malurus assimilis (purple-backed fairywren, zamatovec fialovochrbtý) bol do roku 2018 považovaný za poddruh M. lamberti; po molekulárnej analýze bol uznaný za samostatný druh. Vizuálne sú si veľmi podobné — samce oboch majú gaštanový ramenný fliačik. Hlavné rozdiely: (1) Farba koruny: M. assimilis má korunu s jemne purpurovejším (modrofialovým) nádychom oproti azúrovo-modrej M. lamberti. (2) Areál: M. lamberti obýva pobrežnú juhovýchodnú Austráliu (juh Queenslandu a SV Nový Južný Wales); M. assimilis obýva vnútrozemie, sever a západ Austrálie. Hranica areálov leží pozdĺž Veľkej deliacej reťaze, kde sa oba druhy stretávajú s minimálnou hybridizáciou.

Zamatovec modrochrbtý je striktne hmyzožravý druh — základ jeho celoročnej stravy tvorí hmyz a drobné článkonožce: mravce, koníky, muchy, chrobáky, chrústavky, nosáčiky a larvy, zbierané prevažne v hustej vegetácii do 2 m nad zemou. Na rozdiel od superb fairywren trávi viac času v hustom poraste a menej na holej zemi. Semená požiera len príležitostne a kvantitatívne zanedbateľne (zdroj: Birds in Backyards).

Zamatovec modrochrbtý žije v skupinách zložených z dominantného páru a niekoľkých pomocníkov (väčšinou mladé samce z predchádzajúcich znášok). Samica sama stavia hniezdo a inkubuje vajcia, ale mláďatá kŕmia všetci členovia skupiny vrátane pomocníkov — donášajú potravu, odstraňujú fekálne vaky a spoločne strážia teritórium. Tento systém zvyšuje prežívanie mláďat a celkovú reprodukčnú úspešnosť skupiny. Skupiny celoročne spoločne háji malé teritóriá, navzájom sa čistia perie a spoločne nocujú.

IUCN hodnotí zamatovca modrochrbtého ako najmenej ohrozený (LC) — hodnotenie november 2021. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Hlavnými hrozbami sú zavádzaní predátori (divá mačka, líška červená, čierny potkan) a strata biotopu (zarástanie krovinového porastu plantážami). Napriek tomu má druh relatívne stabilnú populáciu v pobrežnej juhovýchodnej Austrálii. Austrálska legislatíva (EPBC Act 1999) obmedzuje export voľne žijúcich austrálskych vtákov bez príslušného povolenia.

Po taxonomickom splite v roku 2018 je zamatovec modrochrbtý (Malurus lamberti) obmedzený na pobrežnú juhovýchodnú Austráliu — od severu Queenslandu (okolie Gladstonea) smerom na juh pozdĺž pobrežia po severovýchod Nového Južného Walesu (Avibase). Obýva hustý nízky krovinný podrast, heathland a lesy s bohatou bylinkovou vrstvou. Nie je to bežný druh záhrad a miest (tam dominuje superb fairywren); preferuje hustejší a divokejší scrub. Vnútrozemské a severné populácie patria k M. assimilis.

Spev zamatovca modrochrbtého je vysokofrekvenčný mechanický reel — séria 10–20 krátkych prvkov za sekundu, trvajúca 1–4 sekundy — najjemnejší spev spomedzi všetkých zamatovcov (zdroj: Wikipedia EN). Vydáva ho samec v hniezdnom období. Bežný kontaktný hlas je tiché tsst alebo seeee; poplašný hlas je krátke ostré tsit. Druh nie je hlasný speváč — hlas je skôr jemný a nenápadný. Nahrávky nájdete na xeno-canto (napr. XC694791, XC146109, XC156407, XC889852).

V praxi nie — aspoň nie v Európe. Zamatovec modrochrbtý je voľne žijúci austrálsky druh, na ktorého export Austrália uplatňuje prísne obmedzenia (EPBC Act 1999). V európskej avikultúre nie je etablovaný. Druh má navyše zložité sociálne a ekologické nároky: potrebuje skupinu (kooperatívny hniezdič), hustú nízku vegetáciu na lov hmyzu a stály prísun živého hmyzu. Táto stránka má atlasový a poznávací charakter; chovateľské informácie nie sú relevantné. Najlepší spôsob interakcie s týmto druhom je pozorovanie vo voľnej prírode v JV Austrálii.

ZDROJ: Wikipedia EN (Variegated fairywren — taxonómia Vigors & Horsfield 1827, dĺžka 14–15 cm, hmotnosť 6–11 g, sfarbenie, zmiešanie M. assimilis split 2018, biotop, hniezdenie 3–4 vajcia matte white with re

 Video — Zamatovec modrochrbtý

Zamatovec modrochrbtý (Malurus lamberti) — spev a hlas v prírode

Zamatovec modrochrbtý (Malurus lamberti) — tokanie a správanie

 Cudzie názvy

Anglicky:   Variegated Fairywren, Česky:   modropláštník proměnlivý, Nemecky:   Weißbauch-Staffelschwanz, Španielsky:   Maluro variegado, Francúzsky:   Mérion de Lambert, Taliansky:   Scricciolo fatato variegato, Holandsky:   Bont Elfje, Portugalsky:   fadinha-variegada, Poľsky:   chwostka rudoskrzydła, Maďarsky:   Tarka tündérmadár, Rusky:   Разноцветный малюр, Japonsky:   ムナグロオーストラリアムシクイ, Latinsky:   Malurus lamberti Vigors & Horsfield, 1827