Maluridae (zamatovcovité)
Zamatovec červenochrbtý patrí medzi jemnejšie hlasných spevavcov — hlas je slabá, vysoká reelová pesnička: začína mäkko a tichšie úvodnou notou, po ktorej nasledujú opakujúce sa krátke segmenty, ktoré stúpajú do výšky a intenzity a znie ostro a šrillovo (zdroj: Wikipedia EN). V teréne je hlas počuteľný len zblízka. Bežne sa vydávajú tiché jemné kontaktné hlásky pri pohybe skupinky v trsoch tráv. Poplašný signál je krátke ostré cvrlyknutie. Druh nenapodobňuje ľudskú reč — repertoár je vrodený.
Samec v plnom nuptial šate (sýtočierny s červeným chrbtom) háji teritórium a aktívne dvorí samiciam — vlastnej aj cudzím. Unikátnym správaním je petal display (petal-carrying): samec zobne do zobáka kvet alebo semeno a predvádza ho samici počas dvorenia; väčšina týchto zobrazení je namierená na cudzie (extrateritoriálne) samice počas ich fertile period, čo naznačuje stratégiu získavania mimopárových párstiev (extra-pair copulations). Samec vykonáva aj puffball display — nafúkne červené chrbátové perie do jasného gule a vracia sa k samici. Pohlavná dospelosť nastupuje pravdepodobne v prvom roku života (presné údaje neoverené).
Samica sama stavia kupovité hniezdo (dome-shaped) z tráv, pásikov kôry a pavúčiny s bočným vstupom; umiestňuje ho nízko v trsoch tráv alebo drobnokrovine blízko zeme (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards). Znáška obsahuje 2–4 vajcia (obvykle 3) bledohnedých tónov s červenohnedými škvrnami. Niekoľko znášok ročne je bežné pri úspešných pároch.
Inkubuje výlučne samica — samec sa na inkubácii nezúčastňuje. Inkubácia trvá 12–14 dní (Wikipedia EN uvádza 14 dní, Birds in Backyards uvádza 12–13 dní — prezentujeme rozsah; drobná nezrovnalosť medzi zdrojmi). Počas inkubácie je samica skrytá na hniezde v trsoch tráv a nesmierne zraniteľná voči predátorom.
Mláďatá sa liahnu altriciálne (holé a slepé). Obaja rodičia — a niekedy aj pomocník — kŕmia mláďatá prevažne hmyzom a bezstavovcami. Mláďatá opúšťajú hniezdo po 11–12 dňoch (zdroj: Wikipedia EN, Birds in Backyards); ešte nejaký čas po vyletení ich rodičia dokrmujú. V teplejšom severnom podnebí môže byť niekoľko hniezd ročne.
Juvenily oboch pohlaví sú podobné samici — piesočnatohnedé bez akejkoľvek červenej alebo modrej farby. Samce si zachovávajú tmavý (čierny) zobák aj v eclipse sfarbení — čo je jeden zo spôsobov ako rozoznať samca v zákrytovom šate od samice (samica má ružovohnedý zobák). Samce v plnom nuptial šate dosahujú svadobné sfarbenie pelichaním pred hniezdnou sezónou; hladina testosterónu určuje rozsah farebnej premeny — niektorí samci môžu ostať v eclipse aj počas hniezdenia.
Presný vek pohlavnej dospelosti nie je v dostupných zdrojoch spoľahlivo overený pre tento druh — analógiou s príbuznými zamatovcami sa odhaduje na prvý rok života (vtáky hniezdia v nasledujúcej sezóne po vyliahnutí). Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 7,7 roka (zdroj: AnAge/ABBBS — austrálska krúžkovacia databáza, veľká vzorka). Priemerné dožitie nie je publikované.
Zamatovec červenochrbtý je voľne žijúci divoký druh, ktorý sa v bežnej avikultúre v SR nechová. Oba pohlavia sú plaché; fyzický kontakt s človekom je preň silne stresujúci. Nie je to vták na ruku ani spoločenský maznáčik. Jediný zmysluplný vzťah k tomuto druhu je pozorovanie vo voľnej prírode v Austrálii.
Neusiluj sa o ochočenie — zamatovec červenochrbtý je voľne žijúci chránený austrálsky druh, ktorý sa v SR bežne nechová
Ak ťa druh zaujíma, sleduj ho vo voľnej prírode v severnej a východnej Austrálii — alebo v niektorých austrálskych záchranných centrách
Pri náleze zraneného jedinca ho zver odbornej záchrannej stanici — drž ho v tichu a tme, minimalizuj manipuláciu
Odmietni akékoľvek ponuky pašovaných divokých vtákov; podpora ochrany austrálskej pôvodnej fauny je dôležitejšia než odchov
Zamatovec červenochrbtý sa v európskej (ani slovenskej a českej) avikultúre bežne nechová — ide o austrálskeho endemita, ktorý sa štandardne neponúka u chovateľov ani na burzách. Vývoz austrálskej pôvodnej fauny je upravený australskym zákonom a prísne obmedzený. Druh nie je zaradený v CITES, no zákon 543/2002 SR sa naňho priamo nevzťahuje (nie je pôvodným druhom SR). Akákoľvek ponuka tohto druhu na predaj v Európe si zaslúži overenie legálnosti pôvodu.
| Zamatovec červenochrbtý | Zamatovec nádherný (Malurus cyaneus) | Zamatovec nádhernývý (Malurus splendens) | Zamatovec bielokrídly (Malurus leucopterus) | |
|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 11,5–13 cm | 14 cm | 14 cm | 13 cm |
| Váha | 5–10 g (priemer okolo 8 g) | 8–13 g | 7–11 g | 7–10 g |
| Dožitie | max. 7,7 r vo voľnej prírode (ABBBS) | max. 10,5 r (ABBBS) | presne udaje neoverene | presne udaje neoverene |
| Hlučnosť | voľne žijúci australsky endemit — v europskej avikultúre sa bežne nechová | voľne žijúci druh JV Austrálie; v avikultúre vzácne | voľne žijúci druh JZ Austrálie a juhu; v avikultúre vzácne | voľne žijúci druh suche vnutrozemie Australie; v avikultúre vzácne |
| Stav IUCN | IUCN LC (stabilna populacia); nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES | IUCN LC; nie je v CITES |
| Povaha | Samec nuptial: sytocierny s brillantne sytocervenym (oranžovocervenym) chrbtom a ramenami — jediny zamatovec bez modrého sfarbenia; samica, juvenile a eclipse samec piesocnatohnede bez modreho nadychu | Samec nuptial: napadne modra hlava, usite krovky, chvost a plast; cierny zobak a prsna kresba; samica hnedas so svetlohnedym okolomocnym kruzkom — KLJUČOVY ROZDIEL: cely nuptial samec jasne MODRY, nie cerveno-cierny | Samec nuptial: fialovo-modra hlava a plast so svetlomodrymi usitnymi krovkami; samec JZ populacie dlzsi chvost; samica sedo-hneda — KLJUČOVY ROZDIEL: celý modro-fialový, bez červenej | Samec nuptial: syte modre telo a BILE KRIDLA — jediny zamatovec s bielymi kridlami v nuptial; samica hnedosiva — KLJUČOVY ROZDIEL: modre sfarbenie + biele kridla (nie cervena), suchy habitat na rozdiel od cervenochrbteho pri vode |
| Areál | Sev. a vych. Australia (Kimberleys WA po rieku Hunter NSW); hustá vysokotrávnata savana a krovinový podras pri vode; staly nesťahavý druh; kooperativny chovatel; hmyzozravec | Juhovychod Australie po JZ; obycajny druh zahrad, parkov, lesov; skupinky az 5–7 jedincov; dobre studie kooperativneho hniezdenia; vyrazne extra-pair mating | Jihozap. a centralna Australia; kroviste, mallee a open sclerophyll forest; skupiny az 5 jedincov; viac podduhov s roznym odtienkom modrej | Suche vnútrozemie sev.-centr. a juznej Australie (Barrow Island, Dorre Island, pevnina); sucha savana, saltbush; samci na ostrovoch castvejsie plne modri (pohlavny vyber) |
Príznaky: Panika, nárazy do prekážok, poranenia krídel a hlavy, vyčerpanie, odmietanie potravy, náhly úhyn
Najväčšie riziko pre tento voľne žijúci druh v dočasnej ľudskej starostlivosti. Odchyt, transport a manipulácia spôsobujú silný stres — kľúčové je ticho, tma a minimum manipulácie. Rýchly transfer k záchrannej stanici je prioritou.
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, zmena hlasu
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko najmä u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti. Prevencia: suché, dobre vetrané prostredie, čerstvá potrava. Liečba patrí výhradne do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Riedky alebo krvavý trus, chudnutie napriek žravosti, nastŕpané perie, slabosť
Voľne žijúce zamatovcovité vtáky môžu niesť črevné a krvné parazity (napr. Haemoproteus). U jedincov v dočasnej starostlivosti pomáha karanténa a koprologická kontrola; liečba cielenými antiparazitikami patrí veterinárovi.
Príznaky: Priama strata vtáka alebo hniezda — predátori: viperovité mačky (feral cats), červené líšky (red foxes), varany (goannas), magpy (Gymnorhina tibicen), kookaburry, vrany
V prírode je predácia najväčším mortalitným faktorom. Invázne druhy — divá mačka a červená líška — majú najvýraznejší vplyv. Hniezda sú zraniteľné voči varanom a magpam. V okolí ľudských sídlisk druh ťaží z tolerancie k záhradám, no mačky v záhradách zostávajú hrozbou.
Príznaky: Apatia, nastŕpané perie, chudnutie, oslabenie, problémy s pelichaním
Druh je striktný hmyzožravec — jednostranná strava bez dostatku živého hmyzu v dočasnej ľudskej starostlivosti vedie k deficiencii bielkovín a vitamínov. Presné kŕmne potreby v zajatí nie sú pre tento druh overené; odporúča sa pestrá živá potrava (drozofily, malé cvrčky, larvy).
Jediný čierno-červený zamatovec — kým všetky ostatné druhy rodu Malurus majú nuptial (svadobné) sfarbenie samca v odtieňoch modrej (superb, splendid, white-winged, variegated...), zamatovec červenochrbtý je jediný s brillantne sýtočiernou + červenou/oranžovou kombináciou; táto unikátnosť ho robí v teréne okamžite nezameniteľným.
Pohlavný dimorfizmus riadi testosterón — farba nuptial peria samca je priamo závislá od hladín cirkulujúceho testosterónu. Experimentálne sa preukázalo, že samce bez dostatočného testosterónu ostávajú v eclipse (zákrytovom) šate aj počas hniezdnej sezóny — a napriek tomu môžu úspešne hniezdiť. Niektorí eclipse-samce sa preto vydávajú za samice a vyhnú sa energeticky nákladnému nuptial pelichaniu ako alternatívna reprodukčná stratégia.
Petal display — dvorenie s kvetom — samec zamatovca červenochrbtého nosí pri dvorení do zobáka kvet alebo semeno a predvádza ho samici. Väčšina týchto zobrazení (90 %) je namierená na cudzie (extrateritoriálne) samice práve vtedy, keď sú plodné — čo je fascinujúca adaptácia zameraná na získavanie mimopárových kopulácií mimo vlastného teritória.
Najmenší zamatovec — s celkovou dĺžkou 11,5–13 cm a hmotnosťou 5–10 g je zamatovec červenochrbtý najmenším členom čeľade Maluridae. Napriek malej veľkosti je jeho sfarbenie na jasnom slnku australskej savany dramaticky viditeľné.
Kooperatívne hniezdenie bez veľkých skupín — na rozdiel od niektorých iných zamatovcov (napr. superb fairywren, kde skupiny môžu mať 5–7 jedincov) sú skupinky zamatovca červenochrbtého malé; pomocníci sú skôr výnimkou (väčšina párov hniezdi bez pomocníka). Keď sa pomocník vyskytne, ide obvykle o syna z predchádzajúcej sezóny.
Dvaja poddruhy, rôzne odtiene červenej — nominátny poddruh M. m. melanocephalus z východnej Austrálie má dlhší chvost a skôr oranžový chrbát; severný poddruh M. m. cruentatus z Kimberleys a Top End má kratší chvost a jasnejšie červený chrbát. Oba poddruhy zdieľajú identický čierny „kostým“ tela.
Samica nezameniteľne hnedá — bez modrej — samice zamatovcov sa vo všeobecnosti podobajú jedna na druhú (všetky piesočnatohnedé), no samicu zamatovca červenochrbtého je možné odlíšiť od samíc iných zamatovcov tým, že nemá žiadny modrý nádych na chvoste (prítomný u samíc napr. M. cyaneus alebo M. lamberti) a má žlté sfarbenie pod okom — jemné diagnostické pole na líci.
Tolerantný sused — zamatovec červenochrbtý je pozoruhodne tolerantný voči ľudskej prítomnosti a aktívne vyhľadáva záhrady, alejové porasty a krovinové okraje ciest v blízkosti obydlí. V mnohých severných austrálskych mestách (napr. Darwin, Cairns) je bežným vtákom dvorčekov — typický „backyard bird“.
Samec v svadobnom (nuptial) šate je okamžite nezameniteľný — je to jediný zamatovec s čierno-červeným sfarbením: celé telo, krídla, hlava a chvost sú sýtočierne, pričom na chrbte a ramenách svieti briliante šarlátová až oranžovočervená sedlová kresba. Všetky ostatné zamatovcové druhy majú nuptial samce v odtieňoch modrej — superb fairywren (M. cyaneus) je modromodrý, splendid fairywren (M. splendens) fialovo-modrý, white-winged (M. leucopterus) kobaltovobiely. Samica je piesočnatohnedá bez modrého nádychu chvosta (oproti samiciam M. cyaneus/M. lamberti) a má jemné žltohnedé sfarbenie pod okom. Mužský zobák je čierny aj v eclipse, čo pomáha odlíšiť zákrytového samca od samice (tá má ružovohnedý zobák).
Druh obýva severnú a východnú Austráliu od Kimberleys v severnom Západnom Austrálsku cez Top End Severného Teritória, polostrov Cape York a pozdĺž východného pobrežia Queenslandu na juh po oblasť rieky Hunter v Novom Južnom Walese (NSW). Je pomerne tolerantný voči ľudskej prítomnosti — vyskytuje sa nielen vo voľnej prírode (tropické savany, mokrade), ale aj v záhradách, parkoch a pozdĺž ciest v severných austrálskych mestách. Preferuje biotopy s hustými porastmi vysokej trávy, typicky pri vode.
Závisí to od poddruhu. Nominátny poddruh M. m. melanocephalus z východnej Austrálie (Queensland, NSW) má chrbát a ramená skôr oranžové (orange-red). Severný poddruh M. m. cruentatus (Kimberley, Top End, Cape York) má chrbát sýtejšie červený (scarlet/crimson). Farba červeného pigmentu je karotenoidového pôvodu a jej intenzita je regulovaná hladinou testosterónu a enzýmom CYP2J19.
Eclipse plumage (zákrytový šat) je nenápadné piesočnatohnedé sfarbenie, do ktorého samce prechádzajú mimo hniezdnej sezóny. U zamatovca červenochrbtého je výnimočné to, že niektoré samce ostávajú v eclipse šate aj počas hniezdnej sezóny — namiesto plného červeno-čierneho nuptial sfarbenia. Výskum (PLOS One, Royal Society Proceedings B) preukázal, že táto premena je priamo riadená testosterónom: samce s nízkymi hladinami T zostanú eclipse, kým samce s vysokými T získajú plné nuptial sfarbenie. Eclipse samce sa môžu napriek tomu páriť a úspešne hniezdiť, čo z nich robí alternatívnych reprodukčných hráčov — ušetria si energeticky nákladné pelichanie na samčie perie.
Druh nie je zaradený v CITES a IUCN ho hodnotí ako najmenej ohrozený (LC) so stabilnou populáciou. Nielenže ho nie je ohrozený v globálnom meradle, ale vo svojom areáli je dokonca pomerne bežný. Australské vnútroštátne právo (EPBC Act) chráni všetku pôvodnú faunu, takže lov a odchyt sú v Austrálii zákonom zakázané. Slovenský zákon 543/2002 Z. z. a EÚ predpisy sa naňho priamo nevzťahujú (nie je európsky druh).
Petal display (alebo petal-carrying) je unikátne dvorenie, pri ktorom samec zobne do zobáka kvet, semenné hlavičky (napr. Gahnia sp.) alebo kvety Banksia a predvádza ich pri dvorenísamici. Výskum (Emu — Austral Ornithology 2003) zistil, že 90 % týchto zobrazení je namierených na cudzie (extrateritoriálne) samice a väčšina sa odohráva práve vtedy, keď je cudzia samica plodná. Ide teda predovšetkým o stratégiu získavania mimopárových kopulácií (extra-pair mating) — samec opustí vlastné teritórium a snaží sa zaujať cudziu samicu pomocou drobného rekvizitu. Je to jeden z pozoruhodnejších príkladov špeciálnych dvoriacich rekvizít u vtákov.
Maximálne zaznamenané dožitie vo voľnej prírode je 7,7 roka podľa austrálskeho programu krúžkovania vtákov a netopierov (ABBBS) — ide o veľký dataset s akceptovateľnou dátovou kvalitou (zdroj: AnAge database). Pre porovnanie, príbuzný superb fairywren (M. cyaneus) dosiahol rekord 10,5 roka a lovely fairywren (M. amabilis) až 12 rokov — zamatovec červenochrbtý teda patrí k kratšie žijúcim zástupcom rodu Malurus. Priemerné dožitie nie je spoľahlivo publikované.