Prunella collaris (Scopoli, 1769) — vysokohorský špecialista alpínskeho pásma; rod Prunella Vieillot 1816; IOC — 9 poddruhov, nominátny P. c. collaris v Karpatoch
IUCN: LC globálne (populácia stabilná) | SR: VU D1 — Zraniteľný (~300–400 párov) | Zákon 543/2002 Z. z. — CHRÁNENÝ DRUH | Spoločenská hodnota 2 000 €
Dĺžka15–18 cm
Váha37–43 g
Dožitiemax. 7,7 r.
Jediný európsky spevavec s dokázaným polygynandrným párovým systémom — skupiny 2–5 samcov a 2–4 samíc sa vzájomne pária, čo je predmetom vedeckého výskumu od 80. rokov 20. storočia. Vrchár červenkavý (Prunella collaris) je robustný vysokohorský spevavec z čeľade Prunellidae, žijúci výhradne nad hornou hranicou lesa. Telo meria 15–18 cm, hmotnosť 37–43 g, maximálne dožitie 7,7 roka. V SR hniezdi v alpínskom pásme Tatier, Nízkych Tatier a ďalších pohorí (1 800–2 655 m n. m.). Na Slovensku je vzácny a zraniteľný druh (VU D1, ~300–400 hniezdnych párov) chránený zákonom. V zime zostupuje do nižších polôh a správa sa pri horských chatách nebojazne. Kľúčové terénne znaky: biele hrdlo s čiernymi bodkami, hrdzavo-červenohnedé pásiky na bokoch a žltá základňa zobáka.
Dĺžka tela
15–18 cm
0 cm35 cm
Hmotnosť
37–43 g
Dožitie
5–7.7 rokov
Vrchárka lesná: 13–14,5 cm, max 11 r.Labtuška vrch.: 15–17 cm, max 5 r.Škovránok: 16–18 cm, max 5 r.
Taxonómia — Scopoli 1769, rod Prunella Vieillot 1816, IOC — 9 poddruhov
Druh popísal Giovanni Antonio Scopoli v roku 1769 ako Sturnus collaris, typová lokalita Korutánsko (Carinthia, dnešné Rakúsko). Neskôr preradený do rodu Prunella Vieillot 1816. Patrí do čeľade Prunellidae (vrchárkovité / ostriežkovité), radu Passeriformes (spevavce). Latinské collaris = „náhrdelníkový" z lat. collare (obojok, náhrdelník) — odkaz na výrazné biele hrdlo s čiernymi škvrnami.
9 poddruhov (IOC World Bird List):
P. c. collaris (nominátny) — Sev. Afrika, záp. a stredná Európa vrátane SR (Karpaty)
P. c. subalpina — Chorvátsko, Bulharsko, Grécko, Kréta, JZ Turecko
P. c. montana — S a V Turecko, Kaukaz, Irán
P. c. rufilata — SV Afganistan, S Pakistan, stredná Ázia, Z Čína
P. c. whymperi — Západné Himaláje
P. c. nipalensis — Stredné a V Himaláje, J Čína, S Mjanmarsko
P. c. tibetana — Východný Tibet
P. c. erythropygia — V Kazachstan, Sibír, Japonsko, Kórea, SV Čína
P. c. fennelli — Taiwan
Poznámka k slovenskému názvosloviu: V slovenčine existujú tri zaužívané varianty: Vrchár červenkavý (mužský rod, použitý na lepet.sk), Vrchárka červenkavá (Wikipedia SK, Biomonitoring.sk, vtaky.sk) a Vrchárka červenkastá (staršia literatúra). Vedecky korektný aktuálny tvar je Vrchárka červenkavá.
Identifikácia — biele hrdlo s čiernymi bodkami, hrdzavé boky
Celkový vzhľad: Statný, robustný spevavec veľkosti vrabca s charakteristickou sivou hlavou, pruhovaným chrbtom pripomínajúcim škovránka a výraznými farebnými detailmi pri bližšom pohľade. Zo diaľky môže vyzerať nevýrazne — kľúčové znaky sú viditeľné až na kratšiu vzdialenosť.
Minimálny pohlavný dichromatizmus: Samec a samica vyzerajú prakticky totožne — druh nie je pohlavne rozlíšiteľný v teréne.
Dospelý jedinec (samec aj samica):
Hlava: Jednofarebná sivá bez prúžkov na líciach
Hrdlo: Biele s charakteristickými čiernymi šupinkovitými škvrnami — najdôležitejší terénny znak
Chrbát: Hnedastý s hrubými čiernymi prúžkami (podobný vrabcovi/škovránkovi)
Boky: Nápadné hrdzavo-červenohnedé pásiky/škvrny — druhý kľúčový terénny znak
Hlavné hrozby v SR: (1) Synantropizácia — turistika a lyžiarske strediská v alpínskom pásme; (2) Klimatická zmena — posun vegetačných pásiem, ústup snehovej pokrývky; (3) Úbytok v satelitných pohoriach — pokles v Malej Fatre, Veľkej Fatre, Babej Hore; (4) Predátory pri zimnom zostupe (mačky, líšky pri chatách).
Biotop — alpínske pásmo nad hornou hranicou lesa, 1 800–2 655 m
Hniezdny biotop: Výhradne vysokohorské alpínske pásmo nad hornou hranicou lesa. V SR typicky 1 800–2 655 m n. m., v Himalájach až do 5 000 m. Preferuje:
Skalnaté svahy so sporadickou nízkou vegetáciou
Alpínske lúky (trávnaté plochy) s vyčnievajúcimi balvanmi
Skalnato-suťové terény — kamenné moria, sutiny
Juho-orientované svahové kamenité plochy nad kosodrevinou
Oblasti s persistentným snehom v blízkosti (pozitívny faktor)
Zimný biotop: Zostupuje do nižších polôh — horské hotely a chaty (kŕmi sa pri odpadkoch a kŕmidlách), horské doliny, nížinné otvorené plochy, ľudské osady. Sporadicky až do Maďarska. Zálet do nižších polôh zaznamenaný napr. pri Plaveckom hrade.
Bioindikátor: Vrchár červenkavý je typickým bioindikátorom stavu alpínskych ekosystémov (NAPANT.sk) — spolu s labtuškou vrchovskou (Anthus spinoletta). Prítomnosť druhu signalizuje zdravý, nenarušený alpínsky ekosystém.
Neskoré leto / jeseň: Prechod na semená — alpínske trávne semená, plody bylín.
Zima (pri chatách): Oportunisticky — semená, odpadky pri horských chatách, kŕmidlá. Pri lyžiarskych strediskách v okolí ľudí (záznamy z Malinô Brdo).
Technika zberu potravy: Prehrabáva sa po zemi, skáče a chodí medzi skalami. Typicky pátra na zemi medzi vegetáciou a pod kamienkami. Pohybuje sa hbitými skokmi s občasnými krátkymi preletmi.
Rozmnožovanie — polygynandria, 350 kopulácií za 10 dní
Unikátny párový systém — polygynandria: Vrchár červenkavý je jediný európsky spevavec s dokázaným polygynandrným párovým systémom. Hniezdne skupiny tvoria 2–4 samice + 2–5 samcov, pričom všetky samice sa pária s viacerými samcami a naopak. Tento systém je predmetom rozsiahleho vedeckého výskumu (Burke et al. 1989, Davies 1989, Nakamura 1990, Hartley et al. 1995).
Kľúčové fakty o párení:
~350 kopulácií počas 10-dňovej fertilnej periódy samice — jeden z najvyšších koitálnych frekvencií medzi vtákmi
Samice aktívne vyhľadávajú kopulácie s viacerými samcami → neistá paternita
Alfa samce strážia samice počas fertilnej periódy; gama samce kopulujú tajne
Samce kŕmia mláďatá proporcionálne k svojej paternite (overené DNA analýzou)
Samice organizované v stabilnej lineárnej hierarchii podľa veku
Hniezdne parametre:
Hniezdne obdobie: Máj–júl (Alpy, Pyreneje); v SR Tatry jún–júl (kratšia sezóna)
Znášky: 1–2 ročne; v high-altitude populáciách typicky 1
Počet vajec: 3–5 (typicky 4)
Farba vajec: Jednofarebne bledomodrá/modrozelenkastá, bez škvŕn
Hniezdo: V skalnej trhlíne alebo pod kamenným blokom; z trávy, machu, perí
Inkubácia: 13–15 dní; hlavne samica, prípadne aj samce
Spev a hlas — melodický trilok pripomínajúci škovránka
Spev samca je melodický, bohatý bublajúci trilok, výrazne pripomínajúci škovránka (Alauda arvensis), ale kratší a kompaktnejší. Frázy trvajú 2–4 sekundy. Spev vydáva z viditeľnej exponovanej polohy na skalách alebo kameňoch.
Repertoár zvukov:
Hlavný spev: Séria rýchlych bublajúcich trilkov a melodických fráz (2–4 s)
Kontaktné volanie: Krátke „trrüi" alebo „čiri-ri-ri" pri pohybe v skupine
Varovné volanie: Ostrejšie, pri vyrušení predátorom
Subspev (subsong): Tlmený, nízky tón mimo hlavnej tokovej sezóny
Pre pozorovateľa: Spev je najlepšie počuteľný v apríli–júli v alpínskom pásme nad 1 800 m. Samec spieva z exponovaného miesta — balvan, hrebeň skaly, kameň na sute. V tomto prostredí, kde iné spevavce takmer chýbajú, je spev dobre počuteľný aj na vzdialenosť 100–200 m.
Rozšírenie — horské pásma Európy a Ázie
Pôvodný areál: Horské pásma južnej miernej Európy a Ázie — Pyrenejský polostrov, Alpy, Apeniny, Balkán, Karpaty, Kaukaz, pohoria Strednej Ázie, Himaláje, pohoria východnej Ázie (Japonsko, Kórea). Typicky nad 2 000 m n. m., v Himalájach až do 5 000 m.
Výskyt v SR: Vzácny, ale pravidelný hniezdič. Hlavné hniezdne oblasti:
Nízke Tatry — ~60 jedincov; charakteristický druh NAPANT
Malá Fatra — sporadické hniezdenie (štúdia 1984–2003, Malinô Brdo)
Veľká Fatra — doložené hniezdenie
Babia hora — doložené hniezdenie
Migrácia:Altitudinálny migrant — nesťahovavý v tradičnom zmysle, ale vykonáva sezónny zostup do nižších polôh. Diferenciálna migrácia pohlavne a vekovo podmienená (samice 108 dní v nižších polohách vs. samce 77 dní).
Hmyz — muchy (Diptera), chrobáky (Coleoptera), mravce (Formicidae), larvy hmyzu; hlavná zložka v hniezdnom období
Pavúky (Araneae) — aktívne lovené medzi skalami a v trávnatej vegetácii
Mäkkýše — drobné slimáky a nahé slizniaky v alpínskej vegetácii
Semená alpínskych tráv — hlavná zložka potravy od neskorého leta po jar
Plody a semená bylín vysokohorských lúk
Odpadky a zvyšky potravín pri horských chatách a turistických zariadeniach — zimný oportunizmus
Kŕmidlá pri horských staniciach a lyžiarskych strediskách počas zimy
Zakázané potraviny
Plesnivé alebo zatuchnuté semená a odpadky pri chatách — riziko aspergilózy a aflatoxínov
Solené alebo ochutené potraviny z chát — obličky vtákov nezvládajú sodík
Pesticídy v podhorských oblastiach (počas altitudinálneho zostupu)
Tip od odborníka
Vrchár červenkavý je voľne žijúci druh — v zajatí sa nechová. Strava sa mení sezónne: v hniezdnej sezóne (jún–júl) prevažuje živočíšna zložka (hmyz, pavúky, mäkkýše), ktorou kŕmi aj mláďatá. Od neskorého leta prechádza na semená alpínskych tráv a bylín. V zime, keď zostupuje do nižších polôh, sa často kŕmi pri horských chatách a kŕmidlách — správa sa nenápadne a nebojazne v blízkosti ľudí.
Správanie a komunikácia
Hlučnosť
Spev samca je melodický, bohatý trilok pripomínajúci škovránka (Alauda arvensis), ale kratší a menej variabilný. Vydáva ho z viditeľnej polohy na skalách. Kontaktné volania sú tichšie, trilkovité. Vo výškovom biotope nad 1 800 m je spev výrazný a nesie sa ďaleko.
Priľnavosť
Prekvapivo nebojazný voči ľuďom — v zime pri horských chatách a lyžiarskych strediskách prichádza do tesnej blízkosti návštevníkov. V alpínskom pásme v hniezdnej sezóne reaguje na turistov iba miernym posunom — neuteká. Chov v zajatí je v SR zakázaný (chránený druh, 2 000 €).
Aktivita
Vysoká aktivita — neustále prehrabávanie sa medzi skalami a kamienkami, skákanie po balvanoch, cielené pátanie po potrave. Pohybuje sa predovšetkým po zemi, letí len na krátke vzdialenosti. V zime pri chatách sa správa nápadne nebojazne — prichádza do tesnej blízkosti ľudí.
Reč
Chránený druh, v zajatí sa nechová. Vo voľnej prírode nepatrí medzi mimické druhy — repertoár je obmedzený na vlastný melodický trilkovitý spev (pripomínajúci škovránka) a kontaktné volania „trrüi" alebo „čiri-ri-ri".
Hlasový prejav a reč
Spev samca je melodický bublajúci trilok, výrazne pripomínajúci škovránka (Alauda arvensis), ale kratší a kompaktnejší. Frázy trvajú 2–4 sekundy, znejú ako séria rýchlych bublajúcich trilkov a melodických prechodov. Vydáva ho z exponovanej polohy — skaly, balvany, kamene nad kosodrevinou. Kontaktné volanie je krátke „trrüi" alebo „čiri-ri-ri".
Typické zvuky
Melodický trilkový spev samca — pripomína škovránka, bublajúce frázy 2–4 s
Kontaktné volanie „trrüi" — krátke, trilkovité, pri pohybe v skupine
Varovné volanie — ostrejšie, pri vyrušení predátorom (líška, sokol)
Subspev (subsong) — tlmený, nízky tón, mimo hlavnej tokovej sezóny
Skupinové naháňacie zvuky — pri konkurenčných interakciách medzi samcami
Sezónny kalendár
Prostredie a požiadavky
Hniezdny biotop
Alpínske pásmo 1 800–2 655 m n. m.
Skalnaté svahy so sporadickou nízkou vegetáciou, alpínske lúky s vyčnievajúcimi balvanmi, skalnato-suťové terény (kamenné moria), juho-orientované svahové kamenité plochy nad kosodrevinou.
Zimný biotop
Nižšie polohy — horské chaty, doliny, osady
Altitudinálny zostup: samice a mladé vtáky zostupujú skôr a zostávajú dlhšie (108 dní samice vs. 77 dní samce). Sporadicky až do Maďarska.
Populácia v SR
~300–400 hniezdnych párov
Hlavné populácie: Vysoké/Belianske Tatry (~390 jedincov), Západné Tatry (~80), Nízke Tatry (~60). Celkom v Poľsko-Slovenských Karpatoch ~550 dospelých (Oecologia Montana 2023).
Bioindikátor
Indikátor stavu alpínskych ekosystémov
Spolu s labtuškou vrchovskou (Anthus spinoletta) — typický bioindikátor kvality vysokohorských ekosystémov (NAPANT.sk).
Rozmnožovací cyklus
Formovanie skupín
Apríl–máj
Polygynandné skupiny (2–5 samcov + 2–4 samice) sa formujú po návrate do alpínskeho pásma. Samice organizované v stabilnej lineárnej hierarchii podľa veku. Alfa samce strážia samice počas fertilnej periódy.
Párenie
~350 kopulácií / 10-dňová fertilná perióda
Jeden z najvyšších koitálnych frekvencií medzi vtákmi vôbec. Samice sa aktívne pária s viacerými samcami — viacnásobná paternita je pravidlom. Samce kŕmia mláďatá proporcionálne k svojej paternite (DNA analýza).
Znáška
3–5 vajec (typicky 4)
Vajíčka jednofarebne bledomodré/modrozelenkasté, bez škvŕn — „unspotted sky-blue". Hniezdo ukryté v skalnej trhlíne alebo pod kamenným blokom, z trávy, machu a perí.
Inkubácia
13–15 dní
Inkubuje hlavne samica, prípadne aj samce. V Tatrách hniezdna sezóna skrátená nadmorskou výškou — typicky jún–júl.
Mláďatá v hniezde
12–16 dní
Mláďatá kŕmia 1–3 samce podľa ich podielu na paternite + samica. Krmivo: jemný hmyz (muchy, larvy). Hmotnosť mláďat rastie s počtom pomocníkov.
Počet znášok
1–2 ročne
V high-altitude populáciách (Tatry) typicky 1 znáška; v Pyrenejách a Alpách až 2 znášky ročne.
Porovnanie s podobnými druhmi
Vrchár červenkavý
Vrchárka lesná (P. modularis)
Labtuška vrchovská (A. spinoletta)
Škovránok poľný (A. arvensis)
Dĺžka
15–18 cm
13–14,5 cm
15–17 cm
16–18 cm
Váha
37–43 g
19–24 g
20–30 g
30–45 g
Dožitie
max. 7,7 r.
max. 11 r.
max. 5 r.
max. 5 r.
Hlučnosť
—
—
—
—
Cena (SK)
Chránený (2 000 €)
Chránená
Chránená
Čiastočne chránený
Povaha
Alpínsky špecialista, polygynandria
Kroviny, nížiny–hory
Alpínsky, spoločný biotop
Nížiny, otvorená krajina
Dostupnosť v SR
VU v SR / LC globálne
Bežná v SR / LC
LC
LC / pokles v EU
Choroby a prevencia
Synantropizácia — vplyv turistiky a lyžiarskych stredísk
vysoká
Príznaky: Ľudské aktivity v alpínskom pásme, rušenie hniezdnych lokalít
Identifikovaná ako hlavná hrozba v SR/Poľsku (Oecologia Montana 2023). Rozšírenie turistickej infraštruktúry v Tatrách a Nízkych Tatrách môže narúšať hniezdne biotopy.
Klimatická zmena — posun vegetačných pásiem
vysoká
Príznaky: Ústup snehovej pokrývky, skracovanie hniezdnej sezóny, zmena skladby hmyzu
Posun hornej hranice lesa nahor zmenšuje dostupný alpínsky biotop. Zmena zrážok a teplôt ovplyvňuje dostupnosť hmyzej potravy v kritickej hniezdnej sezóne.
Úbytok v satelitných pohoriach
stredná
Príznaky: Pokles alebo vymiznutie hniezdenia v Malej Fatre, Veľkej Fatre, Babej Hore
Oecologia Montana 2023: pokles v nižších pohoriach. Hlavné populácie v Tatrách a Nízkych Tatrách sú zatiaľ stabilné, ale menšie satelitné populácie sú ohrozené.
Synantropné predátory pri zimnom zostupe
nízka
Príznaky: Predácia mačkami, líškami pri horských chatách a osadách
Pri altitudinálnom zostupe do nižších polôh sú vtáky vystavené predátorom spojeným s ľudskými sídlami, ktorým sa v alpínskom pásme vyhýbajú.
Prevencia
Vrchár červenkavý je v SR zákonom chránený druh (zákon 543/2002 Z. z.) so spoločenskou hodnotou 2 000 €. Akékoľvek rušenie, chytanie alebo držanie je zakázané. Druh je na Červenom zozname SR v kategórii VU D1 — Zraniteľný (populácia < 250 dospelých jedincov). Globálne je hodnotený ako LC (Najmenej ohrozený) s odhadovanou populáciou 2–3,7 milióna jedincov. Najlepšou ochranou je zachovanie pokojných alpínskych biotopov nad hornou hranicou lesa a minimalizácia rušenia v hniezdnej sezóne (jún–júl).
Zaujímavosti
1
Vrchár červenkavý má jedinečný párový systém spomedzi európskych spevavcov — polygynandriu. Hniezdne skupiny tvoria 2–4 samice + 2–5 samcov, pričom všetky samice sa pária s viacerými samcami a naopak. Paternita overená DNA analýzou koreluje s mierou kŕmenia mláďat samcami.
2
Počas 10-dňovej fertilnej periódy samice dochádza k cca 350 kopuláciám — jeden z najvyšších koitálnych frekvencií spomedzi vtákov vôbec (Hartley et al. 1995, ScienceDirect).
3
V Tatrách žije na najvyššie položených hniezdnych lokalitách spomedzi slovenských spevavcov — až do 2 655 m n. m. V Himalájach hniezdi dokonca až do 5 000 m n. m.
4
Druh vykazuje diferenciálnu altitudinálnu migráciu podľa pohlavia a veku — samice zostupujú skôr a zostávajú v nižších polohách dlhšie (108 dní) než samce (77 dní). Niektorí samci zostávajú na hrebeňoch aj v zime (Barbraud et al. 2000).
5
V slovenských Tatrách žije celkovo ~550 dospelých jedincov v Poľsko-Slovenských Západných Karpatoch (Tököly, Oecologia Montana 2023). Najsilnejšia populácia je v Centrálnych a Vysokých Tatrách (~390 jedincov).
6
Správa sa pri ľuďoch prekvapivo nebojazne — v zime pri horských chatách a lyžiarskych strediskách prichádza do tesnej blízkosti návštevníkov. V alpínskom pásme v hniezdnej sezóne reaguje na turistov iba miernym posunom — neuteká.
7
Je to bioindikátor stavu alpínskych ekosystémov (NAPANT.sk) — spolu s labtuškou vrchovskou (Anthus spinoletta). Prítomnosť druhu signalizuje zdravý alpínsky ekosystém.
8
Vajíčka sú jednofarebne bledomodré/modrozelenkasté, bez akýchkoľvek škvŕn — „unspotted sky-blue eggs" — nezvyčajné medzi spevavcami.
Najlepšie šance máte v Tatrách (Vysoké, Belianske, Západné Tatry) a v Nízkych Tatrách (Ďumbierske Tatry). Hľadajte ho nad hornou hranicou lesa — typicky nad 1 800 m n. m. — na skalnatých svahoch, sutiach a alpínskych lúkach. V hniezdnej sezóne (jún–júl) ho počujete po trilkovitom speve pripomínajúcom škovránka. V zime (november–marec) zostupuje nižšie a môžete ho zahliadnuť pri horských chatách a kŕmidlách — napríklad na Malinô Brdo, pri Chate pod Rysmi, alebo v Tatranskej Lomnici.
4 kľúčové rozdiely: (1) Biele hrdlo s čiernymi bodkami — vrchárka lesná má sivé čisté hrdlo; (2) Hrdzavo-červenohnedé pásiky na bokoch — u vrchárky lesnej sú boky len jemne hnedo-prúžkované; (3) Žltá základňa zobáka — vrchárka lesná ju nemá; (4) Biotop — vrchár červenkavý žije výhradne nad hornou hranicou lesa (1 800+ m), vrchárka lesná sa vyskytuje od nížin po hornú hranicu lesa v krovinách. Navyše, vrchár červenkavý je výrazne väčší (15–18 cm vs. 13–14,5 cm) a robustnejší (37–43 g vs. 19–24 g).
Áno — na Červenom zozname SR (2014) je v kategórii VU (Zraniteľný) s kritériom D1 (malá populácia < 250 dospelých jedincov). Celková populácia v SR je odhadovaná na 300–400 hniezdnych párov, sústredených hlavne v Tatrách. Globálne je však hodnotený ako LC (Najmenej ohrozený) s populáciou 2–3,7 milióna jedincov. Hlavné hrozby v SR: synantropizácia (turistika v alpínskom pásme), klimatická zmena (posun vegetačných pásiem), a úbytok v menších pohoriach (Malá Fatra, Veľká Fatra). Je chránený zákonom 543/2002 Z. z. so spoločenskou hodnotou 2 000 €.
Polygynandria je párový systém, pri ktorom sa viacero samíc párí s viacerými samcami a naopak — skupinová promiskuita. Vrchár červenkavý je jediný európsky spevavec, u ktorého bol tento systém vedecky dokázaný (Burke et al. 1989, Hartley et al. 1995). Hniezdne skupiny tvoria 2–4 samice + 2–5 samcov. Samice aktívne vyhľadávajú kopulácie s viacerými samcami (~350 kopulácií za 10-dňovú fertilnú periódu!). Samce potom kŕmia mláďatá proporcionálne k miere, ako si sú istí otcovstvom — potvrdené DNA analýzou paternity.
Nie klasicky (na juh), ale vykonáva altitudinálnu migráciu — sezónny zostup z alpínskeho pásma do nižších polôh. Zaujímavá je diferenciálna migrácia podľa pohlavia: samice zostupujú skôr a zostávajú v nižších polohách dlhšie (priemerne 108 dní) než samce (77 dní). Niektorí samci zostávajú na hrebeňoch aj v zime. Mladé vtáky tiež zostupujú skôr. Sporadicky je zaznamenaný aj v nížinách — napríklad pri Plaveckom hrade alebo v Maďarsku.
Spev je melodický bublajúci trilok pripomínajúci škovránka (Alauda arvensis), ale kratší a menej variabilný. Séria rýchlych melodických fráz trvajúcich 2–4 sekundy. Samec spieva z exponovanej polohy na skale alebo balvane. Kontaktné volanie je krátke „trrüi" alebo „čiri-ri-ri". Nahrávky spevu nájdete na Xeno-canto (218 nahrávok): xeno-canto.org/species/Prunella-collaris
