Corvidae (krkavcovité)
Vrana krátkozobá je hlasný a výrazný vták s bohatým hlasovým repertoárom — jej ikonické, ostré, hrubé "caw-caw-caw" je jedným z najtypickejších zvukov severoamerickej krajiny. Tempo, výška a počet opakovaní sa menia podľa situácie: rýchle sériové "caw" signalizuje nebezpečenstvo, pomalé osamotené volania sú sociálnym kontaktom. Okrem základného "caw" produkovná aj tichšie konverzačné zvuky a grgavé tóny pri kommunikácii v rodine, poplachové mobbing-hlásky i hravé brechty. Samec a samica majú hlasy nerozlíšiteľné. Druh nenapodobňuje ľudskú reč systematicky, hoci jedince vychované v ľudskej starostlivosti môžu imitovať slová — vo voľnej prírode to nie je bežné.
Vrana krátkozobá je sociálne monogamný druh s dlhodobými pármi. Tok prebieha vo februári–apríli: samec predvádza klaňavé dvorenie s nahrbeným telom, roztahanými krídlami a chvostom, vydáva tiché konverzačné hlásky. Kooperatívne hniezdenie je charakteristickým znakom druhu — pomocníci (zvyčajne juvenily z predchádzajúcich rokov) sa aktívne zúčastňujú obrany teritória a neskôr kŕmenia mláďat. Pohlavná dospelosť nastáva vo veku 2 rokov (zdroj: ADW).
Hniezdo je masívny pohár z hrubých vetvičiek vystlaný jemnými stonkami, koreňmi, srsťou a machu; umiestňuje sa vo výške 3–18 m v strome (ihličnan alebo listnatý), dobre skryté v lístí. Znáška je 3–6 vajec (typicky 4–5), svetlozelených alebo sivomodrastých s hnedými škvrnami; hniezdna sezóna trvá apríl–jún; 1 znáška ročne (pri strate znášky možný opakovaný pokus). Hniezdo stavajú obaja rodičia počas 1–2 týždňov.
Inkubácia trvá 18 dní (zdroj: ADW, Wikipedia EN; obe zdroje zhodné). Na vajciach sedí prevažne samica, samec ju v tomto období zásobuje potravou. Pomocníci z predchádzajúcich rokov môžu samcu pomáhať pri zásobovaní samice. Vajcia sú citlivé na ochladenie — hniezdo je masívne a dobre tepelne izolované.
Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich rodičia aj pomocníci (starší súrodenci). Živočíšna bielkovina (hmyz, červy, drobné stavovce) tvorí väčšinu potravy mláďat. Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~35 dňoch (zdroj: ADW); rodičia a pomocníci ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov po vyletení. Na hniezdach s pomocníkmi samci kŕmia menej (42,8 % vs 55 % bez pomocníkov), lebo záťaž prevezme pomocník (35,7 %).
Mláďatá po vyletení majú matnejšie sfarbenie peria s menej výrazným kovovým leskom — dospelé iridescenčné perie získavajú postupne. Rodičia a pomocníci ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov po opustení hniezda. Mláďatá z predchádzajúcich znášok sa zvyčajne nerozptýlia ďaleko — mnohé z nich zostanú a v nasledujúcej sezóne sa stanú pomocníkmi pri hniezde.
Pohlavná dospelosť nastáva vo veku 2 rokov (zdroj: ADW). Pred vlastným hniezdením mláďatá zvyčajne 1–2 roky pôsobia ako pomocníci pri rodičovskom hniezde — tým získavajú chovateľské skúsenosti. Dožitie vo voľnej prírode: typicky 7–8 rokov; rekord divého jedinca bol zaznamenaný na 14 rokov a 7 mesiacov (zdroj: ADW); iné zdroje uvádzajú až 17 rokov 5 mesiacov (presné čísla sa v zdrojoch mierne líšia, spoľahlivý záznam z krúžkovania je 14 r 7 m podľa ADW). V zajatí žili jedince až ~30 rokov (presné rekordné čísla variujú v zdrojoch — neoverené).
Vrana krátkozobá je inteligentný, sociálny, ale voľne žijúci druh, ktorý sa neochočuje v tradičnom chovateľskom zmysle. Je chránená zákonom MBTA (USA) — odchyt, chov a predaj sú bez špeciálneho povolenia nelegálne. Vrany v mestách sú na ľudí zvyknuté a môžu sa priblížiť, no to je dobrovoľná interakcia voľného vtáka, nie domestikácia. Nikdy sa nesnažte chytať, zdvíhať ani dlhodobo chovať vranu — spôsobí to stres zvieraťu a porušenie zákona. Pri náleze zraneného jedinca kontaktujte záchranárov divokej prírody.
Nepokúšaj sa odchytávať ani chovať vranu krátkozobú — je chráneným druhom zákonom MBTA (USA); v Európe platia analogické predpisy o voľne žijúcich vtákoch
Pozoruj druh v prírode z bezpečnej vzdialenosti ďalekohľadom — vrany sú bdelé a rýchlo si zapamätajú, ak ich niekto obťažuje
Pri náleze zraneného jedinca ho opatrne zober do škatule, drž v tichu a tme a čo najrýchlejšie kontaktuj záchranárov divokej prírody — neliečiť sám
Rešpektuj ich inteligenciu a sociálnu štruktúru — neinterferuj s hniezdami ani nocovistami
Vrana krátkozobá sa v Európe (vrátane SR a ČR) nechová ani nepredáva — je to divý severoamerický druh chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA, USA). V USA nie je legálne mať v zajatí voľne odchytnutého jedinca bez špeciálneho federálneho povolenia. Dovoz do EÚ by si vyžadoval rozsiahle veterinárne povolenia a bol by v rozpore so zámerom ochrany divých vtákov. Akúkoľvek ponuku na predaj vrany krátkozobej treba považovať za podozrivú z hľadiska legálnosti pôvodu. Stránka má atlasový charakter — nie chovateľský cenník.
| Vrana krátkozobá | Havran obyčajný (Corvus corax) | Vrana rybia (Corvus ossifragus) | Sojka chocholatá / strnáčik modrastý (Cyanocitta cristata / stelleri) | Havran čierny / havranec chochlatý (Corvus frugilegus) | |
|---|---|---|---|---|---|
| Dĺžka | 40–53 cm | 54–67 cm | 38–41 cm | 28–34 cm | 44–46 cm |
| Váha | 316–620 g | 700–1 600 g | 195–330 g | 65–110 g | 280–490 g |
| Dožitie | typicky 7–8 r divá (rekord 14 r 7 m); v zajatí ~30 r (neoverené) | do 21 r divý (rekord) | do cca 14 r | do 17 r | do 20 r |
| Hlučnosť | nechová sa — chránený divý druh USA (MBTA); atlasový druh | nechová sa — chránený druh; atlasový druh | nechová sa — chránený divý druh USA (MBTA) | nechová sa — chránený divý druh USA (MBTA) | voľne žijúci v SR, nechová sa bežne |
| Stav IUCN | IUCN LC (narastajúci trend), bez CITES; chránený zákonom MBTA (USA) | IUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002 Z. z. | IUCN LC, bez CITES; chránený MBTA (USA) | IUCN LC, bez CITES; chránený MBTA (USA) | IUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002 Z. z. |
| Povaha | Celozlesklý čierny, vejárovitý chvost, štíhlejší kratší zobák; bez pohlavného dimorfizmu; hlas ostrý caw-caw | Oveľa väčší; klinovitý chvost v lete; hrubší zobák so zahnutou špicou; hlboký chrapľavý hlas gronk; plachtí viac ako mávka (podobne ako dravec); iridescencia modrofialová | Veľmi podobná vrane krátkozobej, no menšia; hlas nosová dvojslabičná hláska ca-hah (druhý tón nižší); štíhlejší zobák a nohy; od vrany krátkozobej rozoznateľná prakticky len hlasom v teréne | Výrazný modrý chocholík; modré telo s bielymi znakmi (Blue Jay) alebo čierna hlava s modrým telom (Steller); oveľa menší a farebnejší; hlas drsné kremlíkové výkriky | Čierny ako vrana krátkozobá, no dospelec má holú bielosivú kožu pri koreni zobáka — typický znak; chvost zaoblený; zobák špicatejší; v SR typický hniezdi v kolóniách na vrcholkoch stromov |
| Areál | Stály až čiastočne sťahovavý druh celej Severnej Ameriky — lesy, farmárska krajina, mestá; mimoriadne adaptabilný a sociálny; kooperatívny chovateľ; rekordne citlivý na West Nile Vírus | Holarktický druh — Eurázia, Severná Amerika, sever Afriky; v SR bežný v horách a lesoch; v Severnej Amerike je to sympatrický príbuzný vrany krátkozobej, no obsadzuje iné ekologické niky (otvorenejšia divočina, hory) | Pobrežie a rieky východnej Severnej Ameriky (najmä atlantické pobrežie, Gulf Coast) — sympatrická s vranou krátkozobou v overlape areálov; viazaná na vodu viac ako vrana krátkozobá | Severoamerický druh lesov a záhrad; Blue Jay (Cyanocitta cristata) — celá východná Severná Amerika; Steller (C. stelleri) — západ; malý príbuzný vrany krátkozobej v tej istej čeľadi Corvidae | Eurázia od Britských ostrovov po Ďaleký východ; v SR bežný koloniálny hniezdiaci druh poľnohospodárskej krajiny; európsky analóg vrany krátkozobej z hľadiska ekológie (otvorená krajina, všežravec) |
Príznaky: Neurologické príznaky, nekoordinované pohyby, ťažkosti s lietaním, paralýza, letargia, rýchly úhyn — mortalita blízka 100 % v laboratórnych pokusoch
Vrana krátkozobá je mimoriadne citlivá na vírus West Nile — v laboratórnych pokusoch mortalita dosahuje takmer 100 %; séroprevalencia v prírode je minimálna, čo naznačuje, že preživší sú vzácni. Od zavlečenia vírusu do USA v roku 1999 do roku 2002 bolo úradom nahlásených viac ako 57 000 mŕtvych vrán — druh slúži ako sentinel-indikátor výskytu a šírenia vírusu. Každé 1 % zvýšenia urbánneho pokryvu krajiny je spojené s dodatočným 5 % poklesom populácie vrán nad rámec priameho vplyvu WNV. Vírus prenášajú komáre; prevenciu v ľudskej starostlivosti nie je možná — najväčší vplyv má eliminácia stojatej vody (chov komárov). (Zdroj: PMC3323091, PMC7089484)
Príznaky: Nadmerné čistenie peria, poškodené perie, podráždenie kože, znížená kondícia
Vrany krátkozobé sú hostiteľmi rôznych ektoparazitov. V prírode si pomáhajú anting (kladenie mravcov na perie — kyselina mravčia zabíja roztoče) a pravidelným kúpaním. V záchranárskej starostlivosti skontrolovať a ošetriť schváleným prípravkom pod dohľadom veterinára; nikdy nepoužívať prostriedky určené pre psov/mačky bez konzultácie s odborníkom.
Príznaky: Ťažké dýchanie, dýchanie s otvoreným zobákom, letargia, nechutenstvo, chudnutie
Plesňová infekcia dýchacích ciest z plesnivého krmiva alebo vlhkého prostredia — riziko najmä u stresovaných jedincov v dočasnej ľudskej starostlivosti (napr. zranené jedince). Prevencia: čerstvé suché krmivo, hygienické a dobre vetrané prostredie. Liečba antifungálnymi liekmi je dlhá a patrí do rúk aviárneho veterinára.
Príznaky: Tupé trauma, zlomené krídla alebo zobák, otras mozgu, krvácanie
Kolízie s autami a budovami sú jednou z hlavných ľudsky spôsobených príčin úhynu v mestskom prostredí. Zranené jedince patria do starostlivosti záchranárov divokej prírody — nie do domáceho chovu.
Príznaky: Fyzické poranenia, chronický stres, znížená reprodukcia, exodus z rušeného nocoviska
Vrany sa aktívne bránia predátorom (jastrab, sova) hlasným mobovaním a skupinovým napadaním. Veľké zimné nocovištia sú niekedy úmyselne rušené ľuďmi (hluk, laserové ukazovadlá, pyrotechnika) pre zmiernenie hluku a exkrementov — to spôsobuje stress a dočasné premiestnenie kolonií, no nepredstavuje vážne ohrozenie hojného druhu.
Vejárovitý chvost — kľúč na odlíšenie od havrana — najdôležitejší identifikačný znak v porovnaní s havranom (Corvus corax): vrana krátkozobá má vejárovitý (zaoblený alebo štvorhranný) chvost, kým havran má chvost klinovitý (zúžený do špice). Okrem toho je vrana výrazne menšia (40–53 cm vs 54–67 cm), má štíhlejší kratší zobák a jej hlas je ostrý "caw", nie hlboký "gronk" havrana.
Rozoznáva ľudské tváre — a pamätá si ich roky — výskum Johna Marzluffa z Washingtonskej univerzity (2006) preukázal, že vrany krátkozobé si zapamätajú tvár nebezpečného človeka a reagujú na ňu ešte po 2,7 rokoch bez akéhokoľvek ďalšieho kontaktu. Jedinci, ktorí odchyt sami nezažili, ale len pozorovali odchyt iných, si masku tiež zapamätali — sociálne zdieľanie informácií. PET scan (PNAS 2012) ukázal, že pri pohľade na hrozivú tvár sa aktivujú rovnaké mozgové oblasti ako pri ľuďoch (amygdala, talamus, mozgový kmeň).
Kooperatívny chovateľ — pomocníci pri hniezde — vrana krátkozobá je jedným z mála severoamerických vtákov s pravidelným kooperatívnym hniezdením: mláďatá z predchádzajúcich rokov zostávajú pri rodičoch a aktívne sa podieľajú na kŕmení mláďat a obrane hniezda. Na hniezdach s pomocníkmi dodávajú títo až 35,7 % všetkých potravných letov — výrazne odľahčujú rodičovský pár.
Obrovské zimné nocovištia — mimo hniezdnej sezóny vrany tvoria spoločenské nocovištia s tisícami až státisícami jedincov v mestách a lesoch; takéto nocovište plní ochranné funkcie (bezpečnosť v počte) a je zdrojom sociálnej informácie o polohe potravy. Cez deň sa kŕdle rozchádzajú do menších rodinných skupín.
Takmer 100 % smrtnosť pri West Nile Víruse — po zavlečení vírusu do USA v roku 1999 sa vrana krátkozobá ukázala mimoriadne náchylná: laboratórna mortalita dosahuje takmer 100 %; v rokoch 1999–2002 bolo nahlásených viac ako 57 000 mŕtvych vrán. Keďže séroprevalencia u prežívajúcich jedincov je zanedbateľná, u tohto druhu prakticky neexistuje imunita. Druh slúži ako biologický indikátor výskytu a šírenia vírusu v krajine.
Anting — vrany liečia perie mravcami — fascinujúce správanie, pri ktorom vrana aktívne kladie živé mravce na perie a necháva ich pohybovať; mravce vypúšťajú kyselinu mravčiu, ktorá zabíja roztoče a iné ektoparazity. Niektoré jedince používajú aj iné zdroje kyseliny (citrusy, cigaretové ohorky). Ide o vrodenú adaptáciu, nie naučené správanie.
Omnivór bez predsudkov — vrana krátkozobá je oportunistický všežravec par excellence: zrno, hmyz, mŕtvola, vajcia iných vtákov, drobné hlodavce, žaby, odpadky, skrátka takmer všetko, čo nájde. Práve táto potravná flexibilita — spolu so sociálnou inteligenciou — stojí za jej výnimočným úspechom v mestscom aj vidieckom prostredí.
Odlíšenie od vrany rybej (Corvus ossifragus) — rybárska vrana žijúca na pobreží východnej Severnej Ameriky je veľmi podobná, no menšia (38–41 cm, 195–330 g) a má charakteristickú nosovú hlásku ca-hah (druhý tón nižší), kým vrana krátkozobá volá rovnomerným ostrým "caw". Zobák a nohy sú u rybej vrany proporčne štíhlejšie. V oblastiach sympatrie sú hlas a veľkosť najspoľahlivejšie znaky.
4 poddruhy vrátane severozápadnej vrany — druh zahŕňa 4 poddruhy; najzaujímavejší je C. b. caurinus (severozápad USA a BC), ktorý bol dlho považovaný za samostatný druh "Northwestern Crow" — dnes je synonymizovaný na základe preukázaného kríženia s C. b. hesperis v kontaktných zónach.
V USA nie — a je to nelegálne. Vrana krátkozobá je chránená zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA, USA), ktorý zakazuje odchyt, chov a transport divých jedincov bez špeciálneho federálneho povolenia. V Európe (vrátane SR) nie je zaradená medzi etablované avikultúrne druhy a legálny dovoz by si vyžadoval rozsiahle veterinárne povolenia. Stránka má atlasový charakter — vrana krátkozobá je zaujímavá pre milovníkov vtákov a bádateľov, nie pre chovateľov.
Tri kľúčové znaky: (1) Tvar chvosta — vrana krátkozobá má vejárovitý (zaoblený) chvost, havran má klinovitý (zúžený do špice); najlepšie viditeľné v lete. (2) Veľkosť — havran je výrazne väčší (54–67 cm vs 40–53 cm) s mohutnejším zobákom. (3) Hlas — vrana volá ostrým "caw-caw", havran hlbokým chrapľavým "gronk" alebo "rok". Havran aj viac plachtí vo vzduchu (podobne ako dravec), vrana mávka rytmicky.
Rybárska vrana (Corvus ossifragus) žije na pobreží východnej Severnej Ameriky a je menšia (38–41 cm, 195–330 g). Najspoľahlivejší znak je hlas: rybárska vrana vydáva nosovú dvojslabnú hlásku "ca-hah" (druhý tón nižší), kým vrana krátkozobá volá rovnomerným ostrým "caw". V oblasti sympatrie (pobrežie východných USA) je hlas prakticky jediný spoľahlivý terénny znak.
Áno — vedecky potvrdené. Výskum Johna Marzluffa z Washingtonskej univerzity (2006, publikovaný v Animal Behaviour) ukázal, že vrany krátkozobé si zapamätajú tvár nebezpečného človeka a reagujú naň ešte po viac ako 2,7 rokoch bez ďalšieho kontaktu. Jedinci, ktorí odchyt sami nezažili, ale iba pozorovali odchyt iných, masku tiež rozoznali — ide o sociálne zdieľanie informácií. PET scan (PNAS 2012) potvrdil, že aktivované mozgové oblasti sú rovnaké ako u ľudí pri rozoznávaní tvárí.
Zimné spoločenské nocovištia so tisícami až státisícami jedincov plnia niekoľko funkcií: (1) Bezpečnosť v počte — veľa očí odhalí predátora skôr. (2) Sociálna informácia o potrave — jedinci sledujú, kam ráno odlietajú tí, ktorí vedia o dobrom zdroji potravy. (3) Tepelná regulácia — zhlukovanie v chlade môže znižovať tepelné straty. Hluczné nocovištia v mestách sú problémom pre miestnych obyvateľov, no pre vrany sú kľúčovou zimnou stratégiou.
Mortalita vrán krátkozobých pri West Nile Víruse dosahuje v laboratóriu takmer 100 %, čo je výnimočné aj medzi vtákmi — väčšina druhov prežíva infekciu s rôznou mierou premnoženia vírusu. Príčina tejto citlivosti nie je úplne objasnená; predpokladá sa kombinácia fyziologickej náchylnosti a absencie evolučnej expozície vírusu (Nový svet ho dovtedy nepoznal). Od roku 1999 sa vrana stala kľúčovým sentinel-indikátorom výskytu vírusu v Severnej Amerike.
Čiastočne. Väčšina populácií v kontinentálnych USA je stálych — zostávajú na tom istom území celoročne. Kanadské populácie sú čiastočne sťahovavé: presúvajú sa na juh počas najchladnejších mesiacov a na jar sa vracajú. Druh tiež robí lokálne sezónne presuny za potravou, no nie sú to dlhé migrácie ako u mnohých spevavcov.
Sú to oportunistickí všežravci — jedlia prakticky všetko dostupné: zrno a plodiny (kukurica, pšenica), hmyz a červy (najmä pri odchove mláďat), mŕtvola (zdochnuté zvieratá na cestách), vajcia a mláďatá iných vtákov, drobné stavovce (myši, žaby), ovocie a bobule a odpadky z ľudských sídel. Tato potravná flexibilita je jedným z kľúčov k ich úspechu.