Vrana krátkozobá (Corvus brachyrhynchos)

Corvidae (krkavcovité)

Vrana krátkozobá

Corvus brachyrhynchos — veľký lesklý čierny korvakovitý vták celej Severnej Ameriky s vejárovitým chvostom, familiárnym volaním caw-caw a mimoriadnou inteligenciou — rozoznáva ľudské tváre a kooperatívne hniezdí v rodinných skupinách

IUCN: LC (Least Concern, 2018) | Least Concern (najmenej ohrozený, hodnotenie BirdLife International / IUCN, 2018). Populácia je veľmi veľká (odhadom ~29 miliónov dospelých jedincov) a populačný trend je narastajúci. Druh nie je zaradený v žiadnej prílohe CITES. Lokálne hrozby zahŕňajú výrazné úbytky vplyvom vírusu West Nile (takmer 100 % mortalita v laboratóriu; 57 000+ hlásených mŕtvych jedincov 1999–2002 v USA), stratu biotopov a prenasledovanie pre ochranu poľnohospodárskych plodín. V USA je chránený zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA), ktorý zakazuje odchyt, predaj, držbu a obchod s divými jedincami bez špeciálneho povolenia.
Dĺžka40–53 cm (316–620 g)
PôvodCelá Severná Amerika
PovahaInteligentný, sociálny, adaptabilný všežravec
StravaZrno, hmyz, mŕtvola, vajcia — oportunistický všežravec
Dožitietypicky 7–8 r divý (rekord 14 r 7 m)

Výživa

  • Zrno, semená a rastlinná potrava — kukurica, pšenica, žalude, ovocie, bobule; hlavná zložka najmä mimo hniezdnej sezóny
  • Hmyz a bezstavovce — chrobáky, cikády, mravce, kobylky, červy; dôležitá zložka najmä v lete a pri odchove mláďat
  • Mŕtvola (carrion) a drobné obratlovce — zdochnuté zvieratá, myši, žaby, malé vtáky; príležitostná predačná a mrchovavá zložka
  • Vajcia a mláďatá iných vtákov — príležitostný predátor hniezd, najmä v hniezdnej sezóne
  • Odpadky a ľudská potrava — všetko, čo nájde na skládkach, v smetných košoch, parkoviskách a poliach
Tip od odborníka Vrana krátkozobá je oportunistický všežravec — jeden z najmenej vyberavých vtákov Severnej Ameriky. Jej jedálniček sa mení podľa ročného obdobia a dostupnosti: na jar a v lete prevládajú hmyz a malé živočíchy (nevyhnutné pri odchove mláďat), v lete a na jeseň zrno, žalude a ovocie; po celý rok dopĺňa mŕtvola, vajcia iných vtákov a odpad z ľudských sídel. Táto schopnosť využiť prakticky akékoľvek bohaté zdroje potravy je kľúčová pre jej úspech aj v mestách. Druh sa v zajatí nechová — je chránený zákonom MBTA (USA); kŕmne poznámky sa týkajú výhradne voľne žijúcich jedincov alebo krátkodobej záchranárskej starostlivosti.

Hlasový prejav

Vrana krátkozobá je hlasný a výrazný vták s bohatým hlasovým repertoárom — jej ikonické, ostré, hrubé "caw-caw-caw" je jedným z najtypickejších zvukov severoamerickej krajiny. Tempo, výška a počet opakovaní sa menia podľa situácie: rýchle sériové "caw" signalizuje nebezpečenstvo, pomalé osamotené volania sú sociálnym kontaktom. Okrem základného "caw" produkovná aj tichšie konverzačné zvuky a grgavé tóny pri kommunikácii v rodine, poplachové mobbing-hlásky i hravé brechty. Samec a samica majú hlasy nerozlíšiteľné. Druh nenapodobňuje ľudskú reč systematicky, hoci jedince vychované v ľudskej starostlivosti môžu imitovať slová — vo voľnej prírode to nie je bežné.

Typické zvuky

  • Ikonické ostré caw-caw-caw — najznámejší hlas druhu; tempo a počet variuje podľa kontextu: rýchle sériové caw signalizuje poplach, pomalé osamotené volanie je sociálny kontakt (zdroj: Cornell All About Birds)
  • Tichý konverzačný grgavý tón — jemné rattle a klikavé zvuky vydávané v blízkej komunikácii v rámci rodiny; výrazne odlišný od hlasného caw
  • Poplachové mobbing-hlásky — ostré, rýchle, opakované caw pri objavení predátora (sova, jastrab, líška); zvoláva aj jedincov z iných rodín; hluk pretrváva, kým predátor neodíde
  • Hravé a experimentálne zvuky — vrany v hre a pri skúmaní prostredia vydávajú rozmanité tóny vrátane tichých grgavých zvukov a niekedy napodobňujú iné vtáky či zvuky prostredia (zdroj: ADW)

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Hniezdna sezóna (apríl–jún) — znáška 3–6 vajec, jedna znáška ročne (zdroj: ADW, Wikipedia EN)
Tok a výstavba hniezda (marec–apríl) — pár spolu stavia hniezdo, mláďatá z predchádzajúcich rokov pomáhajú
Odchov mláďat (máj–júl) — kŕmia rodičia aj starší pomocníci; vyletenie po 35 dňoch
Zimné spoločenské nocovištia — tisíce až státisíce jedincov nocujú spoločne; kanadské populácie migrujú na juh
Pelichanie — po hniezdnej sezóne; zvýšená potreba kvalitnej potravy
Stály druh v kontinentálnych USA; kanadské populácie sú čiastočne sťahovavé (presuny juh)

Prostredie a požiadavky

Prirodzený biotop (voľne žijúci druh, nechová sa v klietke)
Otvorená a polootvorená krajina celej Severnej Ameriky — lesy, lesné okraje, poľnohospodárska pôda, parky, predmestia, mestá; od hladiny mora po stredné nadmorské výšky
Vrana krátkozobá je mimoriadne adaptabilný druh — obýva prakticky každý otvorený až polouzatvorený biotop Severnej Ameriky vrátane miest a fariem. Uprednostňuje kombináciu otvorených plôch na hľadanie potravy a stromov na hniezdenie a nocovanie. Chýba len v arktickej tundre a v súvislých hustých lesoch. Klietkový štandard pre tento druh neexistuje — nechová sa v zajatí.
Sociálne správanie
Kooperatívna rodinná skupina s pomocníkmi pri hniezde; v zime spoločenské nocovištia so státisícami jedincov
Vrana krátkozobá má unikátny kooperatívny hniezdny systém — mláďatá z predchádzajúcich rokov zostávajú pri rodičoch a aktívne pomáhajú odchovávať novú znášku (kŕmia mláďatá, strážia hniezdo). V zime sa tvoria obrovské spoločenské nocovištia s tisícami až státisícami jedincov; cez deň sa vtáky rozchádzajú do menších rodinných skupín alebo potravných kŕdli. Druh je výrazne sociálny po celý rok.
Teplota a podnebie
Tolerantný druh mierneho pásma — od chladných kanadských zím po teplé subtropické oblasti Floridy a Mexika; väčšina populácie stála
Vrana krátkozobá je stály druh vo väčšine svojho areálu — zimuje aj pri mrazivých teplotách. Severné populácie (juh Kanady) sú čiastočne sťahovavé: presúvajú sa na juh počas najchladnejších mesiacov a na jar sa vracajú. Druh nie je viazaný na špecifické teplotné podmienky — jeho úspech vyplýva z behaviorálnej flexibility.
Hniezdenie a hniezdny materiál
Pevné misovité hniezdo z vetvičiek vo výške 3–18 m v strome (ihličnan alebo listnatý); znáška 3–6 vajec; stavajú obaja rodičia, pomáhajú pomocníci
Hniezdo je masívny pohár z hrubých a tenkých vetvičiek, zvnútra vystlaný jemnými stonkami, srsťou a inými mäkkými materiálmi. Umiestňuje sa vo výške 3–18 m (typicky 10–15 m) v ihličnane alebo listnatom strome, dobre skryté v lístí. Stavajú obaja rodičia, niekedy s pomocou pomocníkov z predchádzajúcich rokov. Znáška 3–6 vajec (typicky 4–5; zdroj: ADW, Wikipedia EN), svetlozelená až modrá s hnedými škvrnami; hniezdna sezóna apríl–jún.
Kúpanie a hygiena peria
V prírode sa kúpe v plytkých kalužiach, potokoch a záhradných misiekach; používa aj anting (mravce na perie)
Vrany krátkozobé sa pravidelne kúpu a starostlivo čistia perie. Fascinujúce je správanie anting — vrana si kladie živé mravce na perie a nechá ich pohybovať sa; kyselina mravčia, ktorú mravce vypúšťajú, pomáha odstraňovať roztoče a iné ektoparazity. Niektoré jedince využívajú aj iné zdroje kyselín (čerstvá šťava z citrusov, cigaretové ohorky). Ide o vrodenú behaviorálnu adaptáciu, nie naučené správanie.
Denný rytmus a migrácia
Denný druh — aktívny od svitania do súmraku; hniezdenie stimulované predlžovaním dňa na jar
Vrana krátkozobá je denný druh s najvyššou aktivitou ráno a dopoludnia. V zime nocuje v obrovských spoločenských nocoviskách; ráno odlieta do kŕmnych oblastí. Hniezdna sezóna je spúšťaná predlžovaním denného svetla (jar). Kanadské populácie reagujú na skracovanie dňa jesennou migráciou smerom na juh.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Február–apríl; hniezdna sezóna apríl–jún

Vrana krátkozobá je sociálne monogamný druh s dlhodobými pármi. Tok prebieha vo februári–apríli: samec predvádza klaňavé dvorenie s nahrbeným telom, roztahanými krídlami a chvostom, vydáva tiché konverzačné hlásky. Kooperatívne hniezdenie je charakteristickým znakom druhu — pomocníci (zvyčajne juvenily z predchádzajúcich rokov) sa aktívne zúčastňujú obrany teritória a neskôr kŕmenia mláďat. Pohlavná dospelosť nastáva vo veku 2 rokov (zdroj: ADW).

Hniezdo a znáška
Znáška 3–6 vajec (typicky 4–5); hniezdna sezóna apríl–jún (zdroj: ADW, Wikipedia EN)

Hniezdo je masívny pohár z hrubých vetvičiek vystlaný jemnými stonkami, koreňmi, srsťou a machu; umiestňuje sa vo výške 3–18 m v strome (ihličnan alebo listnatý), dobre skryté v lístí. Znáška je 3–6 vajec (typicky 4–5), svetlozelených alebo sivomodrastých s hnedými škvrnami; hniezdna sezóna trvá apríl–jún; 1 znáška ročne (pri strate znášky možný opakovaný pokus). Hniezdo stavajú obaja rodičia počas 1–2 týždňov.

Inkubácia
18 dní (zdroj: ADW, Wikipedia EN); inkubuje prevažne samica

Inkubácia trvá 18 dní (zdroj: ADW, Wikipedia EN; obe zdroje zhodné). Na vajciach sedí prevažne samica, samec ju v tomto období zásobuje potravou. Pomocníci z predchádzajúcich rokov môžu samcu pomáhať pri zásobovaní samice. Vajcia sú citlivé na ochladenie — hniezdo je masívne a dobre tepelne izolované.

Liahnutie a kŕmenie mláďat
Kŕmia rodičia aj pomocníci; mláďatá opúšťajú hniezdo po ~35 dňoch (zdroj: ADW)

Mláďatá sa liahnu holé a slepé (krmivé) — kŕmia ich rodičia aj pomocníci (starší súrodenci). Živočíšna bielkovina (hmyz, červy, drobné stavovce) tvorí väčšinu potravy mláďat. Mláďatá opúšťajú hniezdo po ~35 dňoch (zdroj: ADW); rodičia a pomocníci ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov po vyletení. Na hniezdach s pomocníkmi samci kŕmia menej (42,8 % vs 55 % bez pomocníkov), lebo záťaž prevezme pomocník (35,7 %).

Vyletenie a vývoj mláďat
Hniezdo opúšťajú po ~35 dňoch; dokrmovanie ďalší mesiac (zdroj: ADW)

Mláďatá po vyletení majú matnejšie sfarbenie peria s menej výrazným kovovým leskom — dospelé iridescenčné perie získavajú postupne. Rodičia a pomocníci ich dokrmujú ešte niekoľko týždňov po opustení hniezda. Mláďatá z predchádzajúcich znášok sa zvyčajne nerozptýlia ďaleko — mnohé z nich zostanú a v nasledujúcej sezóne sa stanú pomocníkmi pri hniezde.

Pohlavná dospelosť
2 roky (zdroj: ADW)

Pohlavná dospelosť nastáva vo veku 2 rokov (zdroj: ADW). Pred vlastným hniezdením mláďatá zvyčajne 1–2 roky pôsobia ako pomocníci pri rodičovskom hniezde — tým získavajú chovateľské skúsenosti. Dožitie vo voľnej prírode: typicky 7–8 rokov; rekord divého jedinca bol zaznamenaný na 14 rokov a 7 mesiacov (zdroj: ADW); iné zdroje uvádzajú až 17 rokov 5 mesiacov (presné čísla sa v zdrojoch mierne líšia, spoľahlivý záznam z krúžkovania je 14 r 7 m podľa ADW). V zajatí žili jedince až ~30 rokov (presné rekordné čísla variujú v zdrojoch — neoverené).

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vrana krátkozobá 40–53 cm Havran obyčajný 54–67 cm Vrana rybia 38–41 cm Sojka chocholatá / strnáčik m… 28–34 cm Havran čierny / havranec choc… 44–46 cm
Vrana krátkozobá Havran obyčajný (Corvus corax) Vrana rybia (Corvus ossifragus) Sojka chocholatá / strnáčik modrastý (Cyanocitta cristata / stelleri) Havran čierny / havranec chochlatý (Corvus frugilegus)
Dĺžka40–53 cm54–67 cm38–41 cm28–34 cm44–46 cm
Váha316–620 g700–1 600 g195–330 g65–110 g280–490 g
Dožitietypicky 7–8 r divá (rekord 14 r 7 m); v zajatí ~30 r (neoverené)do 21 r divý (rekord)do cca 14 rdo 17 rdo 20 r
OchranaIUCN LC (narastajúci trend), bez CITES; chránený zákonom MBTA (USA)IUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002 Z. z.IUCN LC, bez CITES; chránený MBTA (USA)IUCN LC, bez CITES; chránený MBTA (USA)IUCN LC, bez CITES; v SR chránený zákonom 543/2002 Z. z.
CharakteristikaCelozlesklý čierny, vejárovitý chvost, štíhlejší kratší zobák; bez pohlavného dimorfizmu; hlas ostrý caw-cawOveľa väčší; klinovitý chvost v lete; hrubší zobák so zahnutou špicou; hlboký chrapľavý hlas gronk; plachtí viac ako mávka (podobne ako dravec); iridescencia modrofialováVeľmi podobná vrane krátkozobej, no menšia; hlas nosová dvojslabičná hláska ca-hah (druhý tón nižší); štíhlejší zobák a nohy; od vrany krátkozobej rozoznateľná prakticky len hlasom v teréneVýrazný modrý chocholík; modré telo s bielymi znakmi (Blue Jay) alebo čierna hlava s modrým telom (Steller); oveľa menší a farebnejší; hlas drsné kremlíkové výkrikyČierny ako vrana krátkozobá, no dospelec má holú bielosivú kožu pri koreni zobáka — typický znak; chvost zaoblený; zobák špicatejší; v SR typický hniezdi v kolóniách na vrcholkoch stromov
AreálStály až čiastočne sťahovavý druh celej Severnej Ameriky — lesy, farmárska krajina, mestá; mimoriadne adaptabilný a sociálny; kooperatívny chovateľ; rekordne citlivý na West Nile VírusHolarktický druh — Eurázia, Severná Amerika, sever Afriky; v SR bežný v horách a lesoch; v Severnej Amerike je to sympatrický príbuzný vrany krátkozobej, no obsadzuje iné ekologické niky (otvorenejšia divočina, hory)Pobrežie a rieky východnej Severnej Ameriky (najmä atlantické pobrežie, Gulf Coast) — sympatrická s vranou krátkozobou v overlape areálov; viazaná na vodu viac ako vrana krátkozobáSeveroamerický druh lesov a záhrad; Blue Jay (Cyanocitta cristata) — celá východná Severná Amerika; Steller (C. stelleri) — západ; malý príbuzný vrany krátkozobej v tej istej čeľadi CorvidaeEurázia od Britských ostrovov po Ďaleký východ; v SR bežný koloniálny hniezdiaci druh poľnohospodárskej krajiny; európsky analóg vrany krátkozobej z hľadiska ekológie (otvorená krajina, všežravec)

Zaujímavosti

1

Vejárovitý chvost — kľúč na odlíšenie od havrana — najdôležitejší identifikačný znak v porovnaní s havranom (Corvus corax): vrana krátkozobá má vejárovitý (zaoblený alebo štvorhranný) chvost, kým havran má chvost klinovitý (zúžený do špice). Okrem toho je vrana výrazne menšia (40–53 cm vs 54–67 cm), má štíhlejší kratší zobák a jej hlas je ostrý "caw", nie hlboký "gronk" havrana.

2

Rozoznáva ľudské tváre — a pamätá si ich roky — výskum Johna Marzluffa z Washingtonskej univerzity (2006) preukázal, že vrany krátkozobé si zapamätajú tvár nebezpečného človeka a reagujú na ňu ešte po 2,7 rokoch bez akéhokoľvek ďalšieho kontaktu. Jedinci, ktorí odchyt sami nezažili, ale len pozorovali odchyt iných, si masku tiež zapamätali — sociálne zdieľanie informácií. PET scan (PNAS 2012) ukázal, že pri pohľade na hrozivú tvár sa aktivujú rovnaké mozgové oblasti ako pri ľuďoch (amygdala, talamus, mozgový kmeň).

3

Kooperatívny chovateľ — pomocníci pri hniezde — vrana krátkozobá je jedným z mála severoamerických vtákov s pravidelným kooperatívnym hniezdením: mláďatá z predchádzajúcich rokov zostávajú pri rodičoch a aktívne sa podieľajú na kŕmení mláďat a obrane hniezda. Na hniezdach s pomocníkmi dodávajú títo až 35,7 % všetkých potravných letov — výrazne odľahčujú rodičovský pár.

4

Obrovské zimné nocovištia — mimo hniezdnej sezóny vrany tvoria spoločenské nocovištia s tisícami až státisícami jedincov v mestách a lesoch; takéto nocovište plní ochranné funkcie (bezpečnosť v počte) a je zdrojom sociálnej informácie o polohe potravy. Cez deň sa kŕdle rozchádzajú do menších rodinných skupín.

5

Takmer 100 % smrtnosť pri West Nile Víruse — po zavlečení vírusu do USA v roku 1999 sa vrana krátkozobá ukázala mimoriadne náchylná: laboratórna mortalita dosahuje takmer 100 %; v rokoch 1999–2002 bolo nahlásených viac ako 57 000 mŕtvych vrán. Keďže séroprevalencia u prežívajúcich jedincov je zanedbateľná, u tohto druhu prakticky neexistuje imunita. Druh slúži ako biologický indikátor výskytu a šírenia vírusu v krajine.

6

Anting — vrany liečia perie mravcami — fascinujúce správanie, pri ktorom vrana aktívne kladie živé mravce na perie a necháva ich pohybovať; mravce vypúšťajú kyselinu mravčiu, ktorá zabíja roztoče a iné ektoparazity. Niektoré jedince používajú aj iné zdroje kyseliny (citrusy, cigaretové ohorky). Ide o vrodenú adaptáciu, nie naučené správanie.

7

Omnivór bez predsudkov — vrana krátkozobá je oportunistický všežravec par excellence: zrno, hmyz, mŕtvola, vajcia iných vtákov, drobné hlodavce, žaby, odpadky, skrátka takmer všetko, čo nájde. Práve táto potravná flexibilita — spolu so sociálnou inteligenciou — stojí za jej výnimočným úspechom v mestscom aj vidieckom prostredí.

8

Odlíšenie od vrany rybej (Corvus ossifragus) — rybárska vrana žijúca na pobreží východnej Severnej Ameriky je veľmi podobná, no menšia (38–41 cm, 195–330 g) a má charakteristickú nosovú hlásku ca-hah (druhý tón nižší), kým vrana krátkozobá volá rovnomerným ostrým "caw". Zobák a nohy sú u rybej vrany proporčne štíhlejšie. V oblastiach sympatrie sú hlas a veľkosť najspoľahlivejšie znaky.

9

4 poddruhy vrátane severozápadnej vrany — druh zahŕňa 4 poddruhy; najzaujímavejší je C. b. caurinus (severozápad USA a BC), ktorý bol dlho považovaný za samostatný druh "Northwestern Crow" — dnes je synonymizovaný na základe preukázaného kríženia s C. b. hesperis v kontaktných zónach.

Taxonomická klasifikácia

species Vrana krátkozobá (Corvus brachyrhynchos)
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves (vtáky)
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Corvidae (krkavcovité)
Rod Corvus Linnaeus, 1758
Druh Corvus brachyrhynchos C. L. Brehm, 1822
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — severoamerický druh; v Európe nie je udomácnený ani zaradený do avikultúry
Poddruhy Rozoznávajú sa 4 poddruhy: C. b. brachyrhynchos (nominát — východná a stredná Severná Amerika), C. b. hesperis (západ kontinentálnych USA), C. b. pascuus (západ Floridy), C. b. caurinus (severozápad — Washington, Oregon, Britská Kolumbia; bol dlho považovaný za samostatný druh Northwestern Crow, dnes synonymizovaný). Druh opísal C. L. Brehm v roku 1822; druhové meno brachyrhynchos pochádza z gréčtiny a znamená krátky zobák.
Avibase_ID 69544B595387B0AD

? Často kladené otázky

V USA nie — a je to nelegálne. Vrana krátkozobá je chránená zákonom Migratory Bird Treaty Act (MBTA, USA), ktorý zakazuje odchyt, chov a transport divých jedincov bez špeciálneho federálneho povolenia. V Európe (vrátane SR) nie je zaradená medzi etablované avikultúrne druhy a legálny dovoz by si vyžadoval rozsiahle veterinárne povolenia. Stránka má atlasový charakter — vrana krátkozobá je zaujímavá pre milovníkov vtákov a bádateľov, nie pre chovateľov.

Tri kľúčové znaky: (1) Tvar chvosta — vrana krátkozobá má vejárovitý (zaoblený) chvost, havran má klinovitý (zúžený do špice); najlepšie viditeľné v lete. (2) Veľkosť — havran je výrazne väčší (54–67 cm vs 40–53 cm) s mohutnejším zobákom. (3) Hlas — vrana volá ostrým "caw-caw", havran hlbokým chrapľavým "gronk" alebo "rok". Havran aj viac plachtí vo vzduchu (podobne ako dravec), vrana mávka rytmicky.

Rybárska vrana (Corvus ossifragus) žije na pobreží východnej Severnej Ameriky a je menšia (38–41 cm, 195–330 g). Najspoľahlivejší znak je hlas: rybárska vrana vydáva nosovú dvojslabnú hlásku "ca-hah" (druhý tón nižší), kým vrana krátkozobá volá rovnomerným ostrým "caw". V oblasti sympatrie (pobrežie východných USA) je hlas prakticky jediný spoľahlivý terénny znak.

Áno — vedecky potvrdené. Výskum Johna Marzluffa z Washingtonskej univerzity (2006, publikovaný v Animal Behaviour) ukázal, že vrany krátkozobé si zapamätajú tvár nebezpečného človeka a reagujú naň ešte po viac ako 2,7 rokoch bez ďalšieho kontaktu. Jedinci, ktorí odchyt sami nezažili, ale iba pozorovali odchyt iných, masku tiež rozoznali — ide o sociálne zdieľanie informácií. PET scan (PNAS 2012) potvrdil, že aktivované mozgové oblasti sú rovnaké ako u ľudí pri rozoznávaní tvárí.

Zimné spoločenské nocovištia so tisícami až státisícami jedincov plnia niekoľko funkcií: (1) Bezpečnosť v počte — veľa očí odhalí predátora skôr. (2) Sociálna informácia o potrave — jedinci sledujú, kam ráno odlietajú tí, ktorí vedia o dobrom zdroji potravy. (3) Tepelná regulácia — zhlukovanie v chlade môže znižovať tepelné straty. Hluczné nocovištia v mestách sú problémom pre miestnych obyvateľov, no pre vrany sú kľúčovou zimnou stratégiou.

Mortalita vrán krátkozobých pri West Nile Víruse dosahuje v laboratóriu takmer 100 %, čo je výnimočné aj medzi vtákmi — väčšina druhov prežíva infekciu s rôznou mierou premnoženia vírusu. Príčina tejto citlivosti nie je úplne objasnená; predpokladá sa kombinácia fyziologickej náchylnosti a absencie evolučnej expozície vírusu (Nový svet ho dovtedy nepoznal). Od roku 1999 sa vrana stala kľúčovým sentinel-indikátorom výskytu vírusu v Severnej Amerike.

Čiastočne. Väčšina populácií v kontinentálnych USA je stálych — zostávajú na tom istom území celoročne. Kanadské populácie sú čiastočne sťahovavé: presúvajú sa na juh počas najchladnejších mesiacov a na jar sa vracajú. Druh tiež robí lokálne sezónne presuny za potravou, no nie sú to dlhé migrácie ako u mnohých spevavcov.

Sú to oportunistickí všežravci — jedlia prakticky všetko dostupné: zrno a plodiny (kukurica, pšenica), hmyz a červy (najmä pri odchove mláďat), mŕtvola (zdochnuté zvieratá na cestách), vajcia a mláďatá iných vtákov, drobné stavovce (myši, žaby), ovocie a bobule a odpadky z ľudských sídel. Tato potravná flexibilita je jedným z kľúčov k ich úspechu.

ZDROJ: Avibase (Corvus brachyrhynchos, ID 69544B595387B0AD, https://avibase.bsc-eoc.org/species.jsp?avibaseid=69544B595387B0AD), Wikipedia EN (American crow — taxonómia, rozmery 40–53 cm / 85–100 cm / 316–62

 Video — Vrana krátkozobá

Vrana krátkozobá (Corvus brachyrhynchos) — spev a hlas v prírode

Vrana krátkozobá (Corvus brachyrhynchos) — správanie, biotop a hlas

 Cudzie názvy

Anglicky:   American Crow, Česky:   vrána americká, Nemecky:   Amerikakrähe, Španielsky:   Cuervo Americano, Francúzsky:   Corneille d'Amérique, Taliansky:   Corvo americano, Holandsky:   Amerikaanse Kraai, Portugalsky:   Corvo-americano, Poľsky:   wrona amerykańska, Maďarsky:   rövidcsőrű varjú, Rusky:   Американская ворона, Japonsky:   アメリカガラス, Latinsky:   Corvus brachyrhynchos C. L. Brehm, 1822