Vločkar žltolíci (Tiaris olivaceus)

Thraupidae (tangarovité)

Vločkar žltolíci

Tiaris olivaceus — drobný neotropický spevavec dlhý len okolo 10 cm — samec olivovozelený s nápadnou žltou tvárou (hrdlo, obočie a škvrna pod okom); tichý trilkujúci spevák a družný voliérový druh

IUCN: LC (Least Concern, 2016) | Least Concern (najmenej ohrozený) — veľmi rozšírený a hojný druh, populácia stabilná až rastúca, druhu prospieva odlesňovanie, nie je v CITES
Dĺžka10–10,7 cm
Hmotnosť8–10 g
Dĺžka života~5–8 r (v zajatí)
Spevtichý vysoký trilok (samec)
IUCNLC (najmenej ohrozený)
🔊
Hlučnosť
2/5
🤝
Priľnavosť
1/5
⚡
Aktivita
4/5
🗣️
Reč
1/5
💎
Zriedkavosť
3/5

Výživa

60% 16% 10% 8% STRAVA zloženie
Semená tráv — hlavná zložka (Paspalum, Digitaria, Eragrostis, Panicum a iné divé trávy) 60%
Drobné semená burín a kultúrnych rastlín — doplnkové zrná 16%
Zelené krmivo — mladé listy, púčiky, polozrelé semenné metliny tráv 10%
Hmyz a drobná živá potrava — vošky, drobné larvy (najmä pri odchove mláďat) 8%
Bobule a drobné mäkké plody — sezónne v prírode (doplnok) 4%
Vaječná zmes a naklíčené semená — doplnok v zajatí (kondícia, odchov) 2%

Odporúčané potraviny

  • Kvalitná zmes drobných semien pre exoty/tropické pinky — rôzne druhy prosa (žlté, červené, japonské), mohár, kanárske semeno
  • Semená tráv a divých rastlín — polozrelé metliny tráv, drobné semená burín (prirodzená a vyhľadávaná potrava)
  • Naklíčené (predklíčené) semená — ľahšie stráviteľné, bohaté na vitamíny, dôležité najmä pri odchove
  • Zelené krmivo — púpava, žihľava (mladá), mokrička, portulaka, drobné listy, polozrelé semenné metliny tráv
  • Živá a hmyzia strava — vošky, drobné larvy (pinkie), enchytrey, drobný mäkký hmyz (najmä pri kŕmení mláďat)
  • Vaječná (mäkká) zmes — vaječné krmivo pre exoty, najmä v období odchovu a pelichania
  • Drobné mäkké ovocie a bobule — kúsky jablka, hrušky, sezónne bobule (doplnok)
  • Minerály — sépiová kosť, jemný grit, drvené vaječné škrupiny (vápnik pre tvorbu vajec a trávenie)
  • Čistá pitná voda denne — pravidelne meniť, doplniť plytký kúpeľ (rád sa kúpe)

Zakázané potraviny

  • Avokádo — toxické pre vtáky (persín), môže byť smrteľné
  • Čokoláda, kofeín, alkohol — toxické, poškodzujú srdce a nervovú sústavu
  • Slané, údené, sladené a tučné ľudské potraviny — drobný vták nezvláda soľ ani cukor
  • Plesnivé alebo zatuchnuté semená a krmivo — riziko aspergilózy a otravy mykotoxínmi
  • Cibuľa, cesnak a petržlenová vňať vo väčšom množstve — dráždivé až toxické
Tip od odborníka Vločkar žltolíci (Tiaris olivaceus) je v prírode predovšetkým zrnožravec semien tráv — živí sa najmä semenami divých tráv (rody Paspalum, Digitaria, Eragrostis, Panicum), doplnkovo drobnými semenami burín, púčikmi, zelenými časťami rastlín a sezónne aj bobuľami a drobným hmyzom. V zajatí je základom kvalitná zmes drobných semien pre tropické pinky či exoty (rôzne druhy prosa + mohár + kanárske semeno). Mimoriadne vďačne prijíma polozrelé semenné metliny tráv a naklíčené semená, ktoré zvyšujú kondíciu a podporujú chuť do spevu. Denne podávajte zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička). V hniezdnom období sa nezaobíde bez živej a vaječnej stravy — vošky, drobné larvy a vaječná zmes dodávajú bielkoviny, bez ktorých mláďatá zaostávajú v raste; práve drobná živá potrava je pri odchove kľúčová. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo. Trvalo prístupná musí byť sépiová kosť a jemný grit (vápnik a trávenie) a čerstvá voda — druh sa rád kúpe, plytký kúpeľ podporuje kvalitu peria.

Správanie a komunikácia

2 Hlučnosť 1 Priľnavosť 4 Aktivita 1 Reč 3 Zriedkavosť 2.2
2/5 Tichý Hlučný
Hlučnosť
Vločkar žltolíci patrí k tichším klietkovým vtákom. Samec spieva tichým, vysokým trilkom — séria jemných, vysokých, rýchlych tónov, ktorá je melodická, no nenápadná a často počuteľná len z krátkej vzdialenosti. Nejde o prenikavý ani hlasný prejav; v byte ho väčšina ľudí vníma ako jemnú, príjemnú kulisu, ktorá zďaleka neprekáža tak ako spev hlasnejších exotov či škrek papagájov. Samica je ešte tichšia — ozýva sa len slabými kontaktnými hláskami. Pre citlivých susedov je to jeden z menej rušivých drobných spevavcov.
1/5 Nezávislý Priľnavý
Priľnavosť
Ide o vtáka na pozorovanie a počúvanie, nie na maznanie. Vločkar žltolíci je drobný, prirodzene plachší a družný druh; nestáva sa z neho ochočený spoločník „na ruku" ako andulka či korela. Pri trpezlivej, pokojnej starostlivosti si zvykne na opatrovateľa, prestane panikáriť a berie potravu z blízkosti, no fyzický kontakt a hladkanie netoleruje a stresuje ho. Najlepšie sa cíti vo voliére alebo priestrannej klietke — ideálne v menšom kŕdliku alebo páre — kde môže lietať a kde ho možno pozorovať pri speve a kúpaní.
4/5 Pokojný Aktívny
Aktivita
Veľmi živý a aktívny drobec — počas dňa neúnavne poskakuje, prelieta medzi bidielkami, prehľadáva metliny tráv a kŕmidlo a rád sa kúpe. V malej klietke trpí — odporúča sa skôr dĺžková (letová) klietka alebo voliéra, aby si mohol zalietať. Ako družný druh oceňuje spoločnosť (pár alebo menší kŕdlik znášanlivých drobných exotov). Energiu prirodzene vkladá do pohybu, hľadania potravy a v hniezdnom období do dvorenia a stavby hniezda. Pri dostatku priestoru a podnetov je to čulý a zdravý vták.
1/5 Žiadna Výborná
Reč
Vločkar žltolíci nenapodobuje ľudskú reč — nie je to imitátor ako papagáje či niektoré škorce. Jeho prejavom je vlastný tichý, vysoký trilkujúci spev: séria jemných, vysokých a rýchlych tónov, ktorou samec vábi samicu a vyznačuje teritórium. Reč ani slová sa od neho očakávať nedajú — jeho hodnota je v jemnom speve a peknom žltozelenom sfarbení.

Hlasový prejav a reč

2/5 hlasitosť

Spev vločkara žltolíceho je tichý a nenápadný — tvorí ho séria jemných, vysokých, rýchlych trilkov, ktorá pôsobí melodicky, no zostáva potlačená a často počuteľná len z krátkej vzdialenosti. Samec spieva počas väčšej časti roka, najintenzívnejšie v hniezdnom období, keď spevom vyznačuje teritórium a vábi samicu. Typické je aj slabé bzučivé „ttttt-tí" volanie. Na rozdiel od hlasných spevavcov je tento druh jemný a tichý spevák — jeho spev je skôr príjemnou kulisou než výrazným koncertom. Samica prakticky nespieva — ozýva sa len slabými kontaktnými hláskami. Práve nenápadnosť a tichosť spevu robia z vločkara vhodný druh aj do bytu, kde by hlasnejší spevavec prekážal.

Dokáže hovoriť? Druh nenapodobuje ľudskú reč ani iné zvuky z okolia — nie je mimický. Jeho prejavom je výhradne vlastný vrodený tichý, vysoký trilok, ktorý sa v zajatí ani vekom nestráca. Hodnota druhu spočíva v jemnom speve a peknom sfarbení, nie v napodobňovaní.

Typické zvuky

  • Tichý spev samca — séria jemných, vysokých, rýchlych trilkov, počuteľná často len zblízka
  • Slabé bzučivé volanie — krátke „ttttt-tí", typické kontaktné/teritoriálne ozvanie
  • Kontaktné volanie — slabé, vysoké „tsi" / „tsip", ozývajú sa obe pohlavia
  • Žobravé hlásky mláďat — tiché „pi-pi" pri kŕmení v hniezde a krátko po vylietnutí
  • Druh NEimituje ľudskú reč — spieva výlučne vlastný vrodený repertoár

Sezónny kalendár

Jan Feb Mar Apr Máj Jún Júl Aug Sep Okt Nov Dec ROČNÝ cyklus
Spev samca — počuteľný väčšinu roka, najintenzívnejšie v hniezdnom období (tichý vysoký trilok)
Tok a párenie v zajatí — jar až leto (samec spieva a dvorí samici)
Hniezdenie — guľovité zaklenuté hniezdo s bočným vchodom nízko v tráve/kríku, viacero znášok
Inkubácia (12–14 dní, sedí samica) + kŕmenie mláďat (vyletujú približne za 2–3 týždne)
Pelichanie po hniezdnej sezóne — v lete až na jeseň, spev dočasne zoslabne
V zajatí kŕmený celoročne — drobné semená + zelené + živá strava pri odchove

Vhodný pre teba?

Skúsenosť Vhodný aj pre menej skúsených chovateľov drobných exotov — je nenáročný na krmivo a pokojnej, znášanlivej povahy. Pre úspešný odchov sa však hodí aspoň základná skúsenosť s drobnými spevavcami a zabezpečenie živej a vaječnej stravy v sezóne.
Priestor Najlepšie priestranná dĺžková (letová) klietka alebo voliéra, kde si drobný vták môže zalietať. Malé okrúhle klietky sú nevhodné. Ako družný druh sa dobre cíti v páre alebo menšom kŕdliku a býva znášanlivý aj v zmiešanej voliére s pokojnými drobnými exotmi; počas hniezdenia mu však treba dopriať pokoj a úkryt na založenie hniezda.
Deti v domácnosti Vhodný druh pre rodiny, ktoré chcú drobného vtáka na pozorovanie a počúvanie — deti zaujme nápadná žltá „tvár" samca a jemný tichý spev. Nejde však o vtáka „na ruku" — vločkar žltolíci je drobný, živý a maznanie netoleruje, preto treba deti naučiť, že vtáka pozorujeme a nepokúšame sa ho chytať, čo by ho stresovalo. Skvelo poslúži na vysvetlenie tém ako spev vtákov a jeho význam (obhajoba teritória, vábenie samice), rozdiel medzi pohlaviami (žltolíci samec vs. nenápadná olivovozelená samica) a ako vtáky stavajú hniezda (guľovité zaklenuté hniezdo s bočným vchodom). Starostlivosť o krmivo a vodu zvládnu aj staršie deti pod dohľadom.
Hlučnosť Tichý druh. Spev je jemný, vysoký a nenápadný — často počuteľný len z krátkej vzdialenosti, takže v byte prakticky neprekáža a citlivým susedom nevadí. Ide o jeden z menej rušivých drobných spevavcov; samica je ešte tichšia. Hlasitosťou je vločkar žltolíci ďaleko od hlasných exotov a papagájov.
Verdikt odborníka Vločkar žltolíci (Tiaris olivaceus, anglicky Yellow-faced grassquit) je drobný neotropický spevavec dlhý len približne 10–10,7 cm a vážiaci okolo 8–10 g, ktorý napriek anglickému menu „grassquit" a chovateľskému zaradeniu medzi drobné „pinky" nepatrí k pravým pinkovcom — molekulárne štúdie ho radia do čeľade tangarovité (Thraupidae), rozsiahlej neotropickej skupiny s vyše 370 druhmi (staršia literatúra ho viedla medzi strnádkovitými, Emberizidae). Po revízii čeľade je rod Tiaris dnes monotypický — vločkar je jeho jediným druhom. Samec je olivovozelený s nápadnou žltou „tvárou": má žlté hrdlo, žlté obočie a žltú škvrnu pod okom, ktoré ostro kontrastujú s čiernou na tvári a hrudi; spodok tela je sivkasto olivový. Samica je matnejšia a nenápadná — olivovozelená navrchu a sivšia zospodu, žltá kresba na tvári jej takmer chýba alebo je len naznačená; mladé vtáky pripomínajú samicu. Druh popísal Carl Linné v roku 1766. Domovom je tropická a subtropická Amerika — hniezdi od stredného Mexika cez Strednú Ameriku po severný Ekvádor a severozápadnú Venezuelu, ako aj na Veľkých Antilách (Kuba, Jamajka, Hispaniola, Portoriko a priľahlé ostrovy). Obýva otvorenú a polootvorenú krajinu: trávnaté okraje ciest, pastviny, zaburinené polia, kroviny a nízky porast od nížin po horské polohy zhruba do 2 300 m n. m.; vyhýba sa suchým trávnatým plochám aj hustému lesu. IUCN ho hodnotí ako Least Concern (LC) — je veľmi rozšírený a hojný, populácia je stabilná až rastúca a druhu dokonca prospieva odlesňovanie, ktoré mu otvára nové biotopy; nie je v CITES. Zaujímavé je hniezdne správanie: stavia guľovité, zaklenuté (kupolovité) hniezdo s bočným vchodom z tráv a steblín, umiestnené nízko v tráve alebo kríku, ktoré buduje prevažne samica. Znáša 2–3 (zriedka 4) biele, hnedo škvrnité vajcia, ktoré sama zahrieva 12–14 dní. V prírode je družný a mimo hniezdenia sa pohybuje v menších kŕdlikoch. V chove ide o obľúbeného, no menej bežného drobného voliérového spevavca: je pokojný a znášanlivý, dá sa držať v páre či menšom kŕdliku a často aj v zmiešanej voliére s drobnými exotmi. Cení sa tichý, vysoký trilkujúci spev samca a jemné žltozelené sfarbenie. Strava je založená na drobných semenách (najmä prosá a semená tráv), dennom zelenom krmive a v hniezdnom období na živej a vaječnej strave. Pri dobrej starostlivosti sa dožíva približne 5–8 rokov. Pre koho je vhodný: pre chovateľa, ktorý chce drobného, tichého a pokojného vtáka na pozorovanie a počúvanie do voliéry alebo letovej klietky. Komu sa nehodí: tomu, kto hľadá maznáčika „na ruku", hlasného „koncertného" speváka alebo vtáka, ktorý sa naučí slová.

Prostredie a požiadavky

Biotop
Otvorená a polootvorená krajina — trávnaté okraje ciest, pastviny, zaburinené polia, kroviny a nízky porast
Vločkar žltolíci je typický druh otvorenej a polootvorenej krajiny. Vyhľadáva trávnaté okraje ciest, pastviny, zaburinené (semenné) polia, kroviny a nízky porast — často v blízkosti ľudí a poľnohospodárskej krajiny. Vyhýba sa suchým trávnatým plochám aj hustému lesu. Areál pokrýva strednú a subtropickú Ameriku od stredného Mexika cez Strednú Ameriku po severný Ekvádor a severozápadnú Venezuelu a Veľké Antily (Kuba, Jamajka, Hispaniola, Portoriko). Druhu prospieva odlesňovanie, ktoré mu otvára nové biotopy.
Nadmorská výška
Od nížin po horské polohy, miestami až do 2 300 m n. m.
Je bežný až hojný stály vták nížin a podhorí, ktorý však vystupuje aj do horských polôh miestami až do približne 2 300 m n. m. Obýva širokú výškovú škálu otvorených biotopov; v hustom lese a na úplne suchých trávnatých plochách chýba. Nie je sťahovavý, no mimo hniezdenia sa potuluje za potravou.
Klietka / voliéra (chov)
Priestranná dĺžková (letová) klietka alebo voliéra; pár alebo menší kŕdlik; husté úkryty na hniezdenie
V zajatí potrebuje priestor na lietanie — ideálna je dĺžková letová klietka (pre pár aspoň ~70–100 cm dĺžky) alebo voliéra; malé okrúhle klietky sú nevhodné. Ako družný druh sa dobre cíti v páre alebo menšom kŕdliku a býva znášanlivý aj v zmiešanej voliére s pokojnými drobnými exotmi. Na hniezdenie ocení husté úkryty (kríky, zväzky tráv, hniezdne koše) nízko pri zemi, keďže stavia zaklenuté hniezdo v tráve. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie (rád sa kúpe) a pestrá ponuka drobných semien a metlín tráv.
Teplota
Tropický druh — chráňte pred chladom, mrazom a prievanom
Ako tropický a subtropický druh nie je taký otužilý ako niektoré exoty z miernych pásiem — treba ho chrániť pred chladom, mrazom, prudkými výkyvmi teplôt a prievanom. Vonkajšiu voliéru je vhodné doplniť o zateplený, suchý úkryt a v chladnom období presunúť vtáky do vykurovaného priestoru. Optimálna izbová teplota je okolo 18–26 °C; pri nižších teplotách hrozí prechladnutie drobného vtáka.
Spoločnosť
Družný — mimo hniezdenia v menších kŕdlikoch; v chove pokojný a znášanlivý
V prírode je družný a mimo hniezdenia sa pohybuje v menších kŕdlikoch, často v okolí ľudských sídel. V zajatí ide o pokojný a znášanlivý druh, ktorý sa dá držať v páre alebo menšom kŕdliku a často aj v zmiešanej voliére s inými drobnými pokojnými exotmi. Počas hniezdenia treba páru dopriať pokoj, úkryty a dostatok priestoru, aby ho ostatné vtáky nerušili pri stavbe hniezda a odchove.

Rozmnožovací cyklus

Tok a dvorenie
Jar až leto (v zajatí typicky marec–august)

Samec spieva tichým vysokým trilkom, vyznačuje teritórium a dvorí samici. Druh je monogamný a na rozdiel od niektorých teritoriálnych exotov je pomerne pokojný a znášanlivý, no na úspešné hniezdenie potrebuje pokoj a husté úkryty. Najlepšie sa rozmnožujú vtáky v dobrej kondícii, podporené naklíčenými semenami, zeleným krmivom a živou stravou.

Hniezdo a znáška
2–3 (zriedka 4) vajcia; hniezdo stavia prevažne samica

Charakteristické je guľovité, zaklenuté (kupolovité) hniezdo s bočným vchodom, umiestnené nízko v tráve alebo kríku; stavia ho prevažne samica z hrubších stebiel a tráv a vystiela ho jemnými trávami a vláknami. Znáša 2 až 3 (zriedka 4) vajcia, biele s hnedými škvrnami. Za sezónu môže mať viacero znášok.

Inkubácia
12–14 dní, sedí prevažne samica

Vajcia zahrieva prevažne samica počas 12 až 14 dní. Samec sa zdržiava v blízkosti, stráži okolie a spieva. Rušenie hniezda v tomto období treba minimalizovať — zaklenuté hniezdo v tráve je citlivé na vyrušovanie.

Liahnutie
Po približne 12–14 dňoch inkubácie

Mláďatá sa liahnu holé, slepé a úplne odkázané na rodičov (altriciálne). V prvých dňoch ich rodičia zahrievajú a kŕmia. Kľúčová je v tomto čase živá a vaječná strava (vošky, drobné larvy, vaječná zmes, naklíčené semená) — bez dostatku bielkovín mláďatá zaostávajú v raste alebo hynú.

Mláďatá
Vyletujú približne v 2–3 týždňoch (okolo 14–21 dní)

Mláďatá rastú rýchlo a opúšťajú hniezdo zhruba za 2–3 týždne, no rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú. Sfarbením pripomínajú matnú samicu — sú olivovozelené a šedivejšie, bez výraznej žltej tváre. V tomto období treba zabezpečiť dostatok drobnej živej a mäkkej stravy.

Samostatnosť
Osamostatnenie krátko po vylietnutí; plné sfarbenie samcov v 1. roku

Mladé sa osamostatnia krátko po vylietnutí, keď začnú samy zbierať drobné semená. Mladé samce nadobúdajú plné dospelé sfarbenie (žltú tvár) postupne v priebehu prvého roka a vtedy začínajú aj nesmelo spievať. Pohlavnú dospelosť dosahujú zhruba v prvom roku života. Pri dobrej starostlivosti sa druh v zajatí dožíva približne 5–8 rokov.

Ochočenie a kontakt

3 Trvanie: týždne až mesiace (zvyknutie na človeka, nie ochočenie „na ruku")

Vločkar žltolíci je vták na pozorovanie a počúvanie, nie typický maznáčik. Plne ochočiť ho „na ruku" sa spravidla nedarí — je to drobný, prirodzene plachší a družný spevavec. Pri pokojnom a trpezlivom prístupe si však dobre zvykne na opatrovateľa: prestane panikáriť, ostane sedieť pri približovaní a berie potravu z blízkosti. Cieľom je vták bez stresu a v dôvere, ktorý kľudne spieva a žije svojím životom v prítomnosti ľudí, nie vták sediaci na pleci. Násilné chytanie kvôli „ochočeniu" dôveru naopak zničí a drobného vtáka veľmi stresuje.

1

Po prinesení domov dopraj vtákovi niekoľko dní pokoja na aklimatizáciu, bez chytania a hluku.

2

Pohybuj sa pri klietke pomaly a potichu, rozprávaj pokojným hlasom, aby si vtáka zvykol na tvoju prítomnosť.

3

Kŕmenie a výmenu vody rob v pravidelnom čase — vták si spojí tvoju prítomnosť s niečím príjemným.

4

Ponúkaj obľúbenú potravu (metliny tráv, naklíčené semená, zelené) najprv cez mreže, neskôr z otvorenej dlane v klietke.

5

Nikdy vtáka násilne nechytaj do ruky kvôli „ochočeniu" — stres dôveru zničí; manipuláciu obmedz na nevyhnutné prípady.

6

Buď trpezlivý a dôsledný — výsledkom je pokojný, dôverčivý vták, ktorý kľudne spieva aj v tvojej blízkosti.

Cena a kde kúpiť

približne 20–45 € za jedinca (podľa dostupnosti, pohlavia a chovateľa)

Ide o menej bežne ponúkaný drobný voliérový druh, takže dostupnosť kolíše. Ceny závisia od pohlavia, veku a chovateľa; samce bývajú vyhľadávanejšie kvôli spevu a sfarbeniu. Nie je CITES — nevyžaduje osobitné povolenie, no kupujte len v zajatí odchované vtáky od dôveryhodného chovateľa (nie jedince neznámeho pôvodu).

Kúpte výhradne v zajatí odchované jedince od overeného chovateľa alebo cez chovateľské kluby/burzy exotov — nie vtáky neznámeho pôvodu.
Vyžiadajte si informáciu o veku a pohlaví; ak chcete speváka, vyberte si samca s vyfarbenou žltou tvárou a podľa možnosti si ho vypočujte.
Pred kúpou skontrolujte zdravotný stav: hladké priliehavé perie, jasné oči, čisté nozdry a kloaka, čulý a aktívny prejav.
Pri kúpe páru na chov si overte, že vtáky nie sú v príbuzenskom vzťahu a sú v dobrej kondícii.
Na čo si dať pozor Najlepšie je kúpiť v zajatí odchovaného vtáka priamo od chovateľa alebo cez chovateľskú burzu/klub. Keďže ide o menej bežný druh, počítajte s tým, že naň možno bude treba počkať. Pri výbere samca sa orientujte podľa vyfarbenej žltej tváre (žlté hrdlo, obočie a škvrna pod okom) — samica je nenápadná a olivovozelená. Vyhnite sa lacným vtákom neznámeho pôvodu a jedincom s načuchraným perím či apatickým správaním. Pre začiatok je ideálny pár alebo menší kŕdlik do priestrannej letovej klietky či voliéry.

Porovnanie s podobnými druhmi

POROVNANIE DĹŽKY (cm) Vločkar žltolíci 10–10,7 cm Sicalis šafranový 13–14 cm Jacarina modročierna ~10 cm Kanárik domáci 12–13 cm
Vločkar žltolíci Sicalis šafranový Jacarina modročierna Kanárik domáci
Dĺžka10–10,7 cm13–14 cm~10 cm12–13 cm
Váha8–10 gasi 15–20 g8–12 g8–25 g
Dožitie~5–8 r (zajatie)~10 r~7–10 r10–15 r
Hlučnosť3/52/53/51/5
Stav IUCNIUCN LCIUCN LCIUCN LCIUCN LC
PovahaOlivovozelený, samec so žltým hrdlom, obočím a škvrnou pod okom + čiernou na tvári; samica nenápadnáSýto žltý, samec s oranžovým čelom; samica olivovejšia a prúžkovanáSamec v hniezdnom šate lesklý modročierny, mimo sezóny hnedastý; samica hnedá, prúžkovanáPlemená: žltý, biely, červený, chocholaté a iné; spevné línie
AreálStredná Amerika, sever Južnej Ameriky a Veľké Antily — drobný, tichý spevák, družný, zaklenuté hniezdoJužná Amerika — väčší, veselý hlasnejší spevák; samce v sezóne agresívne, jeden pár na klietkuStredná a Južná Amerika — drobný tangarovec, samec pri speve nápadne vyskakuje („leaping")Makaronézia (divý) — pravý kanárik, najznámejší klietkový spevák, nenáročný a hlasnejší

Choroby a prevencia

Kokcidióza a črevné parazity (kokcídie, giardia, červy)
stredná

Príznaky: Riedky/zmenený trus, načuchrané perie, chudnutie, apatia

U drobných zrnožravých spevavcov sú črevné parazity a kokcídie bežné; problémy vznikajú najmä pri zlej hygiene, vlhku a preplnení. Drobné vtáky rýchlo chudnú a slabnú. Prevencia: denné čistenie, suché prostredie, čerstvá voda, karanténa nových vtákov. Lieči sa cielene podľa určenia veterinárom (vyšetrenie trusu) — neliečte „naslepo".

Aspergilóza (plesňová infekcia dýchacích ciest)
vysoká

Príznaky: Ťažké/zrýchlené dýchanie, otváranie zobáka, zmena hlasu, slabosť

Spôsobuje ju pleseň Aspergillus z plesnivého krmiva, vlhkej podstielky alebo zatuchnutého prostredia. Je nebezpečná a ťažko liečiteľná, u drobného vtáka rýchlo postupuje. Prevencia: nikdy nepodávať plesnivé semená, udržiavať sucho a dobré vetranie bez prievanu, krmivo skladovať v suchu.

Roztoč dýchavičný / vzdušnicový a kožné roztoče
stredná

Príznaky: Cvakanie a pískanie pri dýchaní, kýchanie, svrbenie, nepokoj v noci

U drobných spevavcov sa vyskytuje vzdušnicový roztoč, ktorý napáda dýchacie cesty (typické cvakavé zvuky pri dýchaní), aj kožné roztoče. Prejavuje sa zhoršeným dýchaním a nepokojom. Rieši sa u veterinára (vhodné antiparazitiká); dôležitá je hygiena a karanténa nových vtákov.

Poruchy pelichania a nedostatok výživy (vrátane vápnika)
stredná

Príznaky: Zlá kvalita peria, prerušované pelichanie, zhoršený spev, u samíc problémy s tvorbou vajec

Pri jednotvárnej strave (len suché semená) chýbajú vitamíny, minerály a bielkoviny — zhoršuje sa perie aj spev a samiciam tvorba vajec. Prevencia: pestrá strava (zelené, naklíčené semená, metliny tráv, vaječná a živá strava v sezóne), trvalo sépiová kosť a grit (vápnik), dostatok svetla a možnosť kúpania.

Zadržanie vajca (egg binding) u samíc
vysoká

Príznaky: Nafúknutá samica sedí na dne, namáha sa, slabosť, nehybnosť

Akútny život ohrozujúci stav u hniezdiacich samíc, najčastejšie pri nedostatku vápnika, chlade alebo vyčerpaní; u drobných druhov je obzvlášť nebezpečný. Vyžaduje rýchly zásah (teplo a okamžite veterinár). Prevencia: dostatok vápnika (sépiová kosť, vaječné škrupiny), kondícia pred hniezdením a chov len zdravých samíc vo vhodnom veku.

Prevencia Vločkar žltolíci je pri dobrej starostlivosti čulý a vďačný drobný spevavec (v zajatí sa dožíva približne 5–8 rokov). Základ zdravia: (1) pestrá strava — kvalitná zmes drobných semien, denne zelené krmivo, metliny tráv, naklíčené semená a v hniezdnom období živá a vaječná strava; (2) trvalo prístupná sépiová kosť a grit (vápnik a trávenie) a čerstvá voda s možnosťou kúpania; (3) denná hygiena klietky a suché prostredie bez prievanu — prevencia parazitov, kokcidiózy aj plesní; (4) karanténa nových vtákov (2–4 týždne) pred pridaním k ostatným; (5) ako tropický druh ho chráňte pred chladom a mrazom a doprajte dostatok priestoru a svetla (ideálne letová klietka/voliéra); (6) pravidelne sledujte trus, dýchanie, kondíciu a kvalitu peria — pri zmenách (načuchrané perie, sedenie na dne, ťažké dýchanie, zmena hlasu) vyhľadajte vtáčieho veterinára a neliečte „naslepo"; (7) počas hniezdenia doprajte páru pokoj a úkryty — stres a vyrušovanie odchov narúšajú.

Zaujímavosti

1

Žltá „tvár" ako poznávací znak. Samec vločkara žltolíceho je olivovozelený, no jeho tvár zdobí nápadná žltá kresba — žlté hrdlo, žlté obočie a žltá škvrna pod okom, ktoré kontrastujú s čiernou na tvári a hrudi. Práve táto žltá „maska" mu dala slovenské aj anglické meno (yellow-faced).

2

Drobček spomedzi spevavcov — len okolo 10 cm. Telo meria približne 10–10,7 cm a vták váži len 8–10 g, takže patrí k najmenším voliérovým spevavcom vôbec — je menší než vrabec či kanárik.

3

Napriek menu „grassquit" je to tangara. Hoci sa anglicky volá „grassquit" a chovateľsky sa radí medzi drobné „pinky", nie je príbuzný pravých pinkovcov. Molekulárne štúdie ho zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) — staršia literatúra ho viedla medzi strnádkovitými (Emberizidae).

4

Jediný druh svojho rodu. Po revízii čeľade tangarovitých je rod Tiaris dnes monotypický — vločkar žltolíci je jeho jediným zástupcom; ostatné druhy pôvodne radené do rodu Tiaris boli presunuté inam.

5

Domov v tropickej Amerike a na Antilách. Hniezdi od stredného Mexika cez Strednú Ameriku po severný Ekvádor a severozápadnú Venezuelu a tiež na Veľkých Antilách (Kuba, Jamajka, Hispaniola, Portoriko). Obýva trávnaté okraje, polia a kroviny — často blízko ľudí.

6

Veľmi početný a stabilný druh — IUCN LC. Vločkar žltolíci je hodnotený ako Least Concern (najmenej ohrozený); je veľmi rozšírený a hojný, populácia je stabilná až rastúca a druhu dokonca prospieva odlesňovanie, ktoré mu otvára nové biotopy. Nie je v CITES.

7

Staviteľ zaklenutého hniezda v tráve. Na rozdiel od mnohých spevavcov stavia guľovité, zaklenuté (kupolovité) hniezdo s bočným vchodom, umiestnené nízko v tráve alebo kríku; buduje ho prevažne samica z tráv a stebiel.

8

Tichý a jemný spevák. Jeho spev je séria jemných, vysokých, rýchlych trilkov — melodický, no tichý a často počuteľný len zblízka. Vďaka tomu patrí k menej rušivým drobným spevavcom vhodným aj do bytu.

9

Družný a znášanlivý — vhodný do voliéry. V prírode sa mimo hniezdenia pohybuje v menších kŕdlikoch; v chove je pokojný a znášanlivý, dá sa držať v páre, menšom kŕdliku a často aj v zmiešanej voliére s drobnými exotmi.

10

Zrnožravec semien tráv. Živí sa najmä semenami divých tráv (rody Paspalum, Digitaria, Eragrostis, Panicum), doplnkovo drobnými semenami, bobuľami a hmyzom. Drobnú živú potravu vyhľadáva najmä pri kŕmení mláďat.

Taxonomická klasifikácia

species Vločkar žltolíci
Ríša Animalia
Kmeň Chordata
Trieda Aves
Rad Passeriformes (vrabcotvaré)
Čeľaď Thraupidae (tangarovité)
Rod Tiaris Swainson, 1827
Druh T. olivaceus (Linnaeus, 1766)
Poddruh SR v SR sa vo voľnej prírode nevyskytuje — neotropický druh, u nás len ojedinelý klietkový/voliérový chov
Poddruhy Druh popísal Carl Linné v roku 1766. Po taxonomickej revízii čeľade tangarovitých (Thraupidae) na základe molekulárnych (genetických) štúdií je rod Tiaris dnes monotypický — vločkar žltolíci je jeho jediným zástupcom; viaceré druhy pôvodne radené do rodu Tiaris boli presunuté do iných rodov (napr. Melanospiza, Asemospiza). IOC v15.2 rozlišuje niekoľko poddruhov naprieč areálom — okrem nominátneho T. o. olivaceus (Veľké Antily) sú to napríklad T. o. pusillus (Mexiko cez Strednú Ameriku po severozápad Južnej Ameriky), T. o. intermedius a ostrovné formy. Poddruhy sa líšia najmä rozsahom a sýtosťou žltej a čiernej kresby na tvári a hrudi. Napriek anglickému označeniu „grassquit" a chovateľskému zaradeniu medzi drobné „pinky" nejde o pravého pinkovca — patrí medzi tangarovité, rozsiahlu neotropickú čeľaď s vyše 370 druhmi. Staršia literatúra ho viedla v čeľadi strnádkovité (Emberizidae).

? Často kladené otázky

Nie — napriek anglickému menu „grassquit" a chovateľskému zaradeniu medzi drobné „pinky" nie je príbuzný pravých pinkovcov ani domáceho kanárika. Molekulárne (genetické) štúdie ho zaradili do čeľade tangarovité (Thraupidae) — rozsiahlej neotropickej skupiny s vyše 370 druhmi; staršia literatúra ho viedla medzi strnádkovitými (Emberizidae). Po revízii čeľade je rod Tiaris dokonca monotypický — vločkar je jeho jediným druhom. S pinkami a kanárikom ho spája len to, že ide o drobného zrnožravého spevavca.

Vločkar žltolíci je tichý a jemný spevák. Jeho spev tvorí séria jemných, vysokých, rýchlych trilkov, ktorá pôsobí melodicky, no je potlačená a často počuteľná len z krátkej vzdialenosti; typické je aj slabé bzučivé „ttttt-tí" volanie. Spieva najmä samec, najintenzívnejšie v hniezdnom období, keď spevom vyznačuje teritórium a vábi samicu. Pre nenápadnú hlasitosť ide o jeden z menej rušivých drobných spevavcov — v byte prakticky neprekáža. Samica prakticky nespieva.

Áno — vločkar žltolíci je pokojný a znášanlivý druh, ktorý sa v prírode mimo hniezdenia pohybuje v menších kŕdlikoch. V chove sa dá držať v páre alebo menšom kŕdliku a často aj v zmiešanej voliére s inými pokojnými drobnými exotmi. Počas hniezdenia mu však treba dopriať pokoj, husté úkryty a dostatok priestoru, aby ho ostatné vtáky nerušili pri stavbe zaklenutého hniezda a odchove mláďat.

Základom je kvalitná zmes drobných semien pre tropické pinky/exoty (rôzne prosá + mohár + kanárske semeno). Mimoriadne vďačne prijíma polozrelé metliny tráv a naklíčené semená. Denne pridávajte zelené krmivo (púpava, žihľava, mokrička). V hniezdnom období je nevyhnutná živá a vaječná strava (vošky, drobné larvy, vaječná zmes) — dodáva bielkoviny pre rast mláďat. Trvalo musí mať sépiovú kosť, jemný grit a čerstvú vodu s možnosťou kúpania. Nikdy nepodávajte avokádo, čokoládu, soľ ani plesnivé krmivo.

Potrebuje priestrannú dĺžkovú (letovú) klietku alebo voliéru, kde si môže zalietať — malé okrúhle klietky sú nevhodné. Dôležité sú bidielka rôznej hrúbky, miska na kúpanie, pestrá ponuka drobných semien a (v sezóne) husté úkryty nízko pri zemi na hniezdenie. Ako tropický druh nie je veľmi otužilý — treba ho chrániť pred chladom, mrazom, prievanom a prudkými výkyvmi teplôt; vonkajšiu voliéru doplňte o zateplený suchý úkryt a v chladnom období vtáky presuňte do vykurovaného priestoru (ideálne 18–26 °C).

Samec je olivovozelený s nápadnou žltou „tvárou" — žltým hrdlom, žltým obočím a žltou škvrnou pod okom, ktoré kontrastujú s čiernou na tvári a hrudi. Samica je matnejšia a nenápadná — olivovozelená navrchu, sivšia zospodu, žltá kresba na tvári jej takmer chýba alebo je len naznačená, niekedy má len jemné tmavé fľaky na hrudi. Mladé vtáky pripomínajú samicu a sú ešte šedivejšie; mladé samce nadobúdajú plné sfarbenie (žltú tvár) až v priebehu prvého roka. Pohlavia sa teda dajú celkom dobre odlíšiť podľa výraznosti žltej tváre.

Je monogamný a stavia guľovité, zaklenuté (kupolovité) hniezdo s bočným vchodom nízko v tráve alebo kríku; hniezdo buduje prevažne samica. Znáša 2–3 (zriedka 4) vajcia, biele s hnedými škvrnami, a sama ich 12–14 dní zahrieva. Mláďatá sa liahnu holé a slepé, vyletujú približne za 2–3 týždne a rodičia ich ešte chvíľu dokrmujú; sfarbením pripomínajú matnú samicu. Za sezónu môže byť viacero znášok. V zajatí sa druh pri dobrej starostlivosti dožíva približne 5–8 rokov.

ZDROJ: IOC World Bird List v15.2, IUCN Red List (Tiaris olivaceus — LC, posudzované 2016/2018, populácia stabilná až rastúca), BirdLife DataZone (Yellow-faced Grassquit, factsheet 22723603), Cornell Lab — Bi

 Video — Vločkar žltolíci

Vločkar žltolíci (Tiaris olivaceus) — video o speve a chove

Vločkar žltolíci (Tiaris olivaceus) — starostlivosť, voliéra a kŕmenie

 Cudzie názvy

Česky:   Kubajka olivová, Anglicky:   Yellow-faced Grassquit, Nemecky:   Gilbammerfink / Olivgrünes Grasammerchen, Francúzsky:   Sporophile grand-chanteur, Španielsky:   Tomeguín de la tierra / Espiguero oliváceo, Portugalsky:   Cigarra-oliva